5.10.2026 - Slovensko má podľa šéfa technologického inkubátora kvalitných technických ľudí, no často im chýba cesta od dobrého nápadu k zákazníkovi a zahraničnému trhu.

Aj preto sa technologický program s arabským vlastníkom a švajčiarskym vedením rozhodol svoju európsku základňu vybudovať práve v Bratislave. Registrácia do prvého šesťmesačného programu Halif Hatch je otvorená do 30. septembra 2026.

V čom sa podľa odborníka líšia slovenskí inovátori od svojich rovesníkov vo Švajčiarsku a Spojených arabských emirátoch? Nie v talente. Rozhoduje prostredie, v ktorom svoj talent rozvíjajú. Tvrdí to Simon Reiniche, šéf technologického inkubátora Halif Hatch, ktorý svoj prvý európsky program spustil práve na Slovensku.

"Keď sa pozrieme na mladých inovátorov vo Švajčiarsku, v Emirátoch a na Slovensku, rozdiel podľa mňa nie je primárne v talente. Rozdiel je v prostredí, ktoré talent formuje. Švajčiarsko má veľmi silnú kultúru prepájania výskumu, univerzít, priemyslu a kapitálu. Mladý človek na univerzite ako ETH Zürich alebo EPFL často vidí okolo seba príklady toho, že z technického výskumu môže vzniknúť globálna firma. Preto je preňho prirodzenejšie rozmýšľať od začiatku medzinárodne, nie len lokálne," hovorí Reiniche.

Emiráty zase stavajú na ambícii škálovať. Inovátori tam podľa Reinicheho pracujú v prostredí, ktoré od nich od začiatku vyžaduje premýšľať nad rastom, obchodným modelom, medzinárodnou expanziou a praktickým využitím technológií. "Inovácia tam nie je len akademická téma. Je súčasťou ekonomickej stratégie krajiny," vysvetľuje.

Slovenský talent naráža na inú prekážku

Slovensko pritom podľa Reinicheho za Švajčiarskom ani Emirátmi nezaostáva v schopnostiach ľudí. "Na Slovensku je veľmi kvalitných technických ľudí a veľa praktického myslenia. Slovenskí študenti, developeri a inovátori často vedia veľmi dobre riešiť konkrétne problémy, najmä v priemysle, službách alebo v menších a stredných firmách," hovorí.

Slabším miestom je podľa neho premena technického riešenia na produkt, ktorý si nájde zákazníka a dokáže preniknúť na zahraničný trh. Mladým inovátorom totiž často chýba prístup k zákazníkom, kapitálu, skúseným mentorom či obchodným príležitostiam v zahraničí. Dobrý nápad tak môže zostať vo fáze prototypu alebo akademického projektu namiesto toho, aby sa z neho stala firma s medzinárodným potenciálom. "Slovensko nepotrebuje kopírovať Švajčiarsko ani Emiráty. Potrebuje si z oboch zobrať to najlepšie," myslí si Reiniche.

Začal s úplne iným nápadom, zistil, že je to "fail"

Že správne nastavený inkubátor môže slovenskému inovátorovi ušetriť mesiace práce na produkte, o ktorý napokon nebude záujem, ukazuje aj skúsenosť Šimona Staňa, CEO a co-foundera technologickej spoločnosti DAITABLE, ktorý má s podobným inkubátorom skúsenosť. Do inkubátora sa pôvodne prihlásil s úplne iným projektom. Po konzultáciách s mentormi však jeho tím zistil, že problémom nie je len samotný nápad, ale spôsob, akým o ňom premýšľali.

"Mentori nám poradili jednu zásadnú vec – nemáme vymýšľať nápad v našej hlave, ale ísť sa opýtať trhu, čo chce. Začal som preto obvolávať slovenské firmy, najmä priemyselné a výrobné podniky, a pýtať sa ich, aké výzvy riešia a čo ich trápi," spomína Staňo. V rozhovoroch podľa neho opakovane spomínali energetiku a vysoké ceny energií. Firmy potrebovali šetriť, no často nevedeli presne určiť, kde majú najväčšie straty, koľko môžu ušetriť ani aké opatrenia by mali prijať. "Zistili sme, že im chýbajú potrebné dáta a informácie. Na základe toho sme začali vyvíjať prvé prototypy produktu – priamo u klientov," hovorí.

Najťažšie nie je produkt vytvoriť, ale presvedčiť prvého zákazníka

Staňo zároveň upozorňuje na ďalšiu prekážku, ktorú si začínajúci inovátori často neuvedomujú. To, že sa niekomu nápad páči, ešte neznamená, že zaň zaplatí. "Už v inkubátore som náš projekt vnímal ako biznis. Keďže som obchodník, od začiatku som sa sústredil na klientov a predaj. Rozdiel, ktorý vidíme dnes, je najmä v prístupe klientov a reakcii trhu. Keď sa im myšlienka páči, vidíme, že ideme správnym smerom. Ale predať niečo prvému klientovi a docieliť, aby vytiahol peňaženku a zaplatil za to, čo mu ponúkame, je to najťažšie," hovorí. Dnes je podľa neho situácia jednoduchšia vďaka referenciám a skúsenostiam. Na začiatku však bolo takmer nemysliteľné, že niekto zaplatí za produkt, ktorý ešte len vzniká.

Zlý nápad treba zabiť čo najskôr

Práve v tomto vidí Staňo jednu z najväčších výhod technologických inkubátorov. Inovátorom môžu pomôcť zistiť, či má ich nápad reálnu šancu na trhu ešte predtým, než do jeho vývoja vložia mesiace práce a peniaze. "Ak mám nápad, ktorý je zlý, treba ho zabiť čo najskôr a potom sa pozrieť po niečom, čo funguje. Je zbytočné míňať energiu, čas a peniaze na niečo, o čom napokon zistíme, že to nikto nechce," hovorí Staňo.

Práve tento princíp oceňuje aj na technologickom inkubátore Halif Hatch. Podľa neho umožňuje inovátorom preskočiť časť procesu, ktorú by si inak museli prejsť sami – od dlhého teoretizovania až po vývoj produktu bez istoty, že oň bude mať niekto záujem.

"Na Halif Hatch sa mi páči práve to, že inovátorom umožňuje preskočiť veci, ktoré sa dajú urobiť aj neskôr. Od začiatku majú možnosť pracovať na niečom, o čo má niekto záujem, a následne to môžu aplikovať aj na ďalších klientov," dopĺňa Staňo.

Arabský vlastník, švajčiarske vedenie a slovenský talent

Práve prepojenie týchto troch svetov je jedným z princípov technologického inkubátora Halif Hatch. Projekt vlastní spoločnosť Tahaluf zo Spojených arabských emirátov, ktorá vyvíja technologické riešenia pre vlády a veľké podniky v regióne Blízkeho východu. Jeho spustenie a rozvoj na Slovensku vedie švajčiarska spoločnosť Innixus, ktorú založil práve Simon Reiniche.

Európsku základňu sa pritom rozhodli vybudovať v Bratislave. Dôvodom je podľa predstaviteľov projektu kombinácia technického talentu, univerzitného prostredia, podnikateľského zázemia a strategickej polohy Slovenska. Účastníci programu preto nezačínajú iba nápadom, ktorý následne mesiace vyvíjajú. Pracujú s konkrétnym problémom alebo zákazníckou potrebou a svoje riešenie priebežne testujú v praxi.

"Nestačí mladým ľuďom povedať, aby zostali doma a budovali zo Slovenska. Musíme im vytvoriť prostredie, kde budú mať prístup k reálnemu dopytu, zákazníkom, technickej podpore, mentorom a obchodným príležitostiam," hovorí Reiniche.

Technologický inkubátor už eviduje prvé desiatky prihlásených. O miesto v programe majú záujem nielen Slováci, ale aj inovátori z ďalších európskych krajín, Indie či Singapuru.

Nie je potrebný ani vlastný startup

Do prvého šesťmesačného programu Halif Hatch sa môžu do 30. septembra 2026 prihlásiť študenti, developeri, začínajúci founderi aj existujúce startupy z celej Európy. Program ponúka dve cesty. Open Innovation je určený ľuďom a tímom, ktoré už majú vlastný nápad, produkt alebo startup. The Workbench je určený aj talentovaným ľuďom bez vlastného startupového nápadu. Tí budú pracovať na konkrétnych technologických výzvach definovaných partnermi programu.

Vybrané tímy získajú bezplatný prístup k technologickej infraštruktúre vrátane výpočtových kapacít pre umelú inteligenciu, mentoring od inžinierov a podnikateľov, odbornú podporu pri vývoji produktu aj možnosť spolupracovať s potenciálnymi zákazníkmi. K dispozícii budú mať aj pracovné priestory v bratislavskom Halif Docku. Program sa zameriava na oblasti ako biometrická identita, overovanie identity priamo v zariadení, video inteligencia v reálnom čase, priemyselné a edge IoT riešenia, agentická AI či počítačové videnie.

Viac informácií: https://www.halifhatch.com

Halif Hatch je technologický inkubátor so sídlom v Bratislave, ktorý prepája technologický talent, startupy a inovácie s reálnymi potrebami trhu. Prostredníctvom šesťmesačného programu pomáha študentom, developerom, founderom a startupom overovať riešenia na reálnych problémoch, získavať spätnú väzbu od zákazníkov a budovať produkty s medzinárodným potenciálom. Projekt vlastní spoločnosť Tahaluf zo Spojených arabských emirátov, pričom jeho spustenie a rozvoj na Slovensku vedie švajčiarska spoločnosť Innixus. Halif Hatch prepája technologický talent zo Slovenska a strednej Európy s obchodnými príležitosťami na globálnych trhoch.

Informačný servis

Povýšenie štatútu Európskeho slnečného ďalekohľadu (EST) z projektu ESFRI na „ESFRI Landmark“ je významným míľnikom a uznaním dôležitosti tejto veľkej vedeckej infraštruktúry pre Európu a predstavuje zásadný pokrok smerom k jeho výstavbe. Európsky slnečný ďalekohľad (EST) získal od Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) štatút Landmark na základe rozhodnutia prijatého na 97. zasadnutí tejto komisie, ktoré sa konalo ...

Pripravte si šarkany a príďte si užiť jesenné dopoludnie plné lietania, zábavy a dobrej nálady. Už túto nedeľu sa obloha nad Novým Mestom zaplní farebnými šarkanmi a vy môžete byť pri tom.

Sobota na Kuchajde patrila seniorom, športu, dobrej nálade a spoločným zážitkom. Olympiáda seniorov opäť ukázala, že na pohyb, súťaženie a zábavu nie je nikdy neskoro. Počas dňa sa hádzalo, triafalo, súťažilo, povzbudzovalo a najmä stretávalo.

Obchodná verejná súťaž na nájom stavby, nebytových priestorov a pozemkov

Obchodná verejná súťaž na nájom pozemku parc. č. 15123_1, vo výmere 147 m2

Obchodná verejná súťaž na nájom pozemku č. 15123_169, vo výmere 38 m2

2.10.2026 - Moderné prostredie a medicínske vybavenie, dvojnásobný počet odberových kresiel, prísny systém kontroly, objednávací systém a odbery krvnej plazmy.

Nemocnica Penta Hospitals Spišská Nová Ves oficiálne otvorila nové darcovské centrum, do ktorého investovala viac ako 550 000 eur. Darcovia krvi, ktorí pomáhajú zachraňovať životy mnohých pacientov, tak teraz trávia čas v kompletne vynovených priestoroch, ktoré sú pre nich komfortnejšie a s radosťou sa do nich vracajú. Významnou novinkou je rozšírenie odberov o krvnú plazmu, z ktorej sa vyrábajú dôležité lieky využívané pri liečbe viacerých závažných ochorení. Pracovisko zároveň funguje ako spracovateľské centrum pre ďalšie nemocnice siete Penta Hospitals Slovensko a od októbra spúšťa aj mobilné odbery krvi, vďaka ktorým chce darovanie ešte viac priblížiť ľuďom v regióne.

"Darcovstvo krvi je nenahraditeľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a nás veľmi teší, že počet darcov v našich nemocniciach neustále rastie. O to dôležitejšie je vytvárať pre nich podmienky, ktoré zodpovedajú dnešným štandardom. V sieti Penta Hospitals Slovensko preto darcovské centrá systematicky modernizujeme a postupne rozširujeme aj možnosti darovania krvnej plazmy. Nové darcovské centrum v spišskonovoveskej nemocnici prináša regiónu modernejšie a komfortnejšie podmienky pre darcov aj zdravotníkov. Veríme, že aj vďaka tomu sa nám podarí ďalej rozširovať komunitu darcov a pomáhať ešte väčšiemu počtu pacientov," uviedol Martin Šimo, medicínsky riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko.

Moderné priestory pre darcov aj zdravotníkov

Rozsiahla rekonštrukcia priniesla komplexnú premenu darcovského centra. Výsledkom sú podstatne väčšie, svetlejšie a komfortnejšie priestory. Zmenu pozitívne hodnotia aj samotní darcovia, ktorí oceňujú predovšetkým priestrannosť, moderný dizajn a príjemnejšie prostredie. Väčšia kapacita odberových kresiel zároveň pomáha skracovať čakanie na samotný odber. Moderné prostredie dopĺňa kvalitné medicínske vybavenie a v miestnostiach nainštalovali klimatizáciu. Bezpečnosť darcov zvyšujú tiež identifikačné náramky.

"Naši darcovia k nám prichádzajú urobiť niečo mimoriadne – bez nároku na odmenu venujú časť seba človeku, ktorého často ani nepoznajú. Chceli sme preto vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú cítiť príjemne a komfortne. Aj preto je nové pracovisko logisticky usporiadané tak, aby zabezpečovalo plynulý a pohodlný priebeh cesty darcu. Zároveň sme výrazne zlepšili pracovné podmienky nášho tímu. Veľmi nás tiež teší 32% nárast počtu prvodarcov v minulom roku. Je to pre nás signál, že na Spiši vyrastá ďalšia generácia ľudí, ktorí chápu význam darcovstva krvi," povedala Renáta Šuláková, riaditeľka Nemocnice Penta Hospitals Spišská Nová Ves.

Nemocnica chce komunitu darcov ďalej rozširovať. Od októbra preto začne aj s mobilnými odbermi krvi, vďaka ktorým chce darovanie priblížiť ľuďom aj mimo samotného nemocničného pracoviska. Dostatočný a stabilný počet darcov je pre nemocnicu o to dôležitejší, že zároveň významne rozširuje portfólio aj počet operačných výkonov, predovšetkým v odboroch ortopédie a traumatológie, pri ktorých je dostupnosť krvi a krvných prípravkov nevyhnutnou súčasťou.

Spišskonovoveské pracovisko nie je len odberovým miestom, ale zároveň patrí medzi spracovateľské centrá siete Penta Hospitals Slovensko. Okrem krvi odobratej priamo v Spišskej Novej Vsi zabezpečuje spracovanie odberov aj pre ďalšie nemocnice siete. Darovanú krv tu následne spracúvajú na jednotlivé zložky – erytrocyty, plazmu a trombocyty, ktoré následne využívajú podľa aktuálnych potrieb pacientov. Pracovisko tak zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dostupnosti krvných prípravkov nielen pre spišskonovoveskú nemocnicu, ale aj pre ďalšie zariadenia v sieti.

Spustenie odberov krvnej plazmy

Novinkou je možnosť darovania krvnej plazmy prostredníctvom plazmaferézy. Pri nej sa počas odberu oddelí plazma od ostatných krvných zložiek, ktoré sa následne vracajú späť do krvného obehu darcu. Plazmu možno na rozdiel od celej krvi darovať častejšie, spravidla každé dva týždne. Celý odber trvá približne 45 minút.

Kto môže darovať krvnú plazmu?

zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov;
človek nad 50 kg;
muž/žena, ktorí majú absolvovaný aspoň jeden odber krvi a sú zdravotne spôsobilí.

"Krvná plazma je pre modernú medicínu nenahraditeľná. Vyrábajú sa z nej lieky, ktoré sa používajú v liečbe u pacientov s poruchami imunity, s poruchami zrážanlivosti krvi, v liečbe pri zástave krvácania, pri popáleninách, pri onkologických, autoimunitných, neurologických a ďalších ochoreniach. Veľmi nás preto teší, že môžeme našim darcom v Spišskej Novej Vsi ponúknuť aj možnosť darovania plazmy a zároveň tak rozšíriť pomoc pacientom, ktorí sú na lieky z nej odkázaní. Chcela by som sa pri tejto príležitosti úprimne poďakovať všetkým našim darcom – tým, ktorí k nám prichádzajú pravidelne už dlhé roky, aj tým, ktorí sa rozhodnú darovať či už krv, alebo plazmu prvýkrát. Každý jeden odber má svoj význam a za každým z nich je konkrétny pacient, ktorému môže pomôcť," dodala Štefánia Bevilaquová, primárka hematologicko-transfúziologického oddelenia Nemocnice Penta Hospitals Spišská Nová Ves.

Krvná plazma mu pomáha zvládať život s leukémiou

Pánovi Milanovi prvýkrát diagnostikovali leukémiu pred viac ako desiatimi rokmi. Odvtedy absolvoval niekoľko liečebných období – ochorenie sa opakovane dostalo do remisie, no neskôr sa, žiaľ, znova vrátilo. Leukémia aj náročná liečba zároveň výrazne oslabili schopnosť jeho organizmu vytvárať protilátky, preto je odkázaný na pravidelné podávanie imunoglobulínov – liekov vyrábaných z krvnej plazmy. Bez nich by ho mohli ohrozovať opakované závažné infekcie, horúčky či sepsa a zároveň by nemusel byť schopný pokračovať v protinádorovej liečbe. Dnes je jeho ochorenie v remisii, no lieky vyrobené z krvnej plazmy bude pravdepodobne potrebovať ešte niekoľko rokov.

"Lieky z krvnej plazmy mi pomáhajú zvládať následky ochorenia a pokračovať v liečbe bez závažných komplikácií. Som preto veľmi vďačný všetkým ľuďom, ktorí sa rozhodnú darovať krv alebo plazmu. O to silnejšie pre mňa bolo, že som sa pri otvorení nového darcovského centra osobne stretol aj s pánom Dutkom, ktorý je pravidelným darcom už celé desaťročia. Možno sa pacienti s darcami väčšinou nestretnú, no ich pomoc má pre ľudí ako som aj ja obrovský význam," povedal pán Milan.

Na opačnom konci Milanovho, ale aj mnohých ďalších pacientskych príbehov, stoja darcovia. Jedným z nich je práve 69-ročný Michal Dutko, slovenský rekordér, ktorý má za sebou viac ako 237 odberov krvi a krvnej plazmy. Krv začal darovať už ako 18-ročný a odvtedy v tom neprestal. Do spišskonovoveskej nemocnice prichádza darovať dlhé roky a po spustení plazmaferézy sa stal prvým darcom krvnej plazmy aj v novom darcovskom centre. Svoje darcovstvo pritom nepovažuje za nič výnimočné. Jeho motivácia je oveľa jednoduchšia – ak je zdravý a môže niekomu pomôcť, nevidí dôvod, prečo by to neurobil.

"Nikdy som to nevnímal ako niečo výnimočné. Keď môžem pomôcť a stojí ma to len trochu času, prečo by som to neurobil? Pre mňa je to pár minút, no niekomu inému môže krv alebo plazma pomôcť vtedy, keď ju naozaj potrebuje. Som rád, že som sa dnes mohol stretnúť s človekom, ktorému liečba z krvnej plazmy pomáha. Takéto stretnutie poteší a zároveň pripomenie, že aj malá pomoc môže mať pre niekoho veľký význam," dodal dlhoročný darca Michal Dutko.

Na odbery sa môžu objednať online

Darcovia sa na odber krvi i plazmy môžu objednať cez online objednávací systém na www.darujemkrv.sk a www.darujemplazmu.sk. Na webe sa stačí zaregistrovať a následne si vedia rezervovať vyhovujúci termín a čas. Takto môžu mať svoje odbery pod kontrolou a navyše ich na ne vždy upozorní sms. Okrem toho sa môžu objednať aj telefonicky na čísle 053/4199 122. Pre darcov krvi sú vyčlenené odberové dni v pondelok, utorok, štvrtok a v piatok od 07.00 do 10.00 hod., odberové dni plazmy sú v pondelok a vo štvrtok od 10.30 do 14.00 hod a v stredu od 7.00 do 14.00 hod.

Informačný servis

2.10.2026 - Slovenský výrobca funkčných potravín ANJ Nutrition Group, vlastník značky Gams, plánuje v roku 2026 zvýšiť tržby takmer o tretinu na viac ako 13 miliónov eur.

Od začiatku roka dosiahla spoločnosť tržby vyše 10 miliónov eur, čo je viac než tržby za celý rok 2025, ktoré podľa FinStatu činili 9,84 milióna eur. Tým predbehla etablovaných slovenských výrobcov v segmente, napríklad TEKMAR SLOVENSKO a MaxSport (BAULI SK CZ s.r.o.). V rokoch 2026 a 2027 chce investovať takmer 7 miliónov eur do výrobných kapacít a technológií a vstúpiť do segmentu funkčných nápojov. Rast má urýchliť aj akvizíciami. Viac ako 90 % produkcie firma vyváža do takmer 50 krajín sveta.

"V priebehu niekoľkých rokov sme sa neposunuli iba v číslach. Zmenil sa samotný charakter firmy – z distribútora sme sa stali výrobcom s vlastným vývojom, technológiami a výrobnými kapacitami. Túto platformu teraz chceme využiť na ďalší rast," hovorí Róbert Palka, CEO a spolumajiteľ ANJ Nutrition Group.

Slovenský výrobca s prísnymi certifikáciami

ANJ Nutrition Group vznikla v roku 2022 ako A.N.J.distribution. Za necelé štyri roky vybudovala slovenskú výrobnú a vývojovú základňu a dnes kombinuje vývoj, výrobu, distribúciu a vlastné značky. Ide o slovenskú spoločnosť, ktorá vyrába vo vlastných závodoch v Šali a Sečovciach a zamestnáva približne 100 ľudí. Portfólio zahŕňa proteínové a snackové produkty, chipsy, výživové doplnky a proteínové prášky.

Spoločnosť je držiteľom prísnych potravinárskych certifikátov IFS a Bio, výroba prebieha v systéme HACCP. Pre špecifické trhy má aj medzinárodné certifikácie Halal a Kosher.

Vlastný vývoj a výroba umožňujú firme flexibilnejšie reagovať na zákazníkov: "Produkty vyvíjame od receptúry cez technológiu a výrobu až po uvedenie na trh. To nám dáva priestor reagovať rýchlejšie a rozvíjať produkty pre zahraničných zákazníkov," hovorí Jozef Štefaňák, spolumajiteľ a konateľ.

Takmer 7 miliónov eur do výroby, nápojov a akvizícií

Investičný plán na roky 2026 a 2027 smeruje najmä do rozšírenia výrobných kapacít a technológií. V roku 2027 chce spoločnosť vstúpiť do segmentu funkčných nápojov a tekutých výživových doplnkov. Pre rok 2027 si stanovila ambíciu presiahnuť 20 miliónov eur obratu, teda o vyše polovicu viac než plánovaných 13 miliónov eur v roku 2026.

Ďalšia etapa má kombinovať organický rast s akvizíciami. "Náš rast je rýchly a rozmýšľame, akú spoločnosť chceme vybudovať v horizonte ďalších rokov. Akvizície môžu byť spôsobom, ako rýchlejšie získať nové technológie, výrobné kapacity alebo know-how a rozšíriť pôsobenie na ďalších trhoch," myslí si Jozef Štefaňák.

Export ako hlavný pilier rastu

Produkty spoločnosti sa predávajú v takmer 50 krajinách, napríklad v Austrálii, Čile, Izraeli či Vietname. Značka sa úspešne prezentovala na popredných svetových potravinárskych veľtrhoch ako sú Gulfood v Dubaji, ISM Japan, Anuga či Thaifex a uspela aj v ankete Voľba spotrebiteľov 2025 a 2026 v Českej republike i na Slovensku. Najnovšie k týmto úspechom pribudli nominácie na ocenenia na veľtrhoch SIAL Paríž 2026 a Saudi Food 2026.

"Export nám umožnil vyrásť rýchlejšie a ukázal, že produkty vyvinuté na Slovensku fungujú aj na veľmi rozdielnych trhoch. Ďalšou výzvou je túto skúsenosť zhodnotiť v zahraničí aj doma," hovorí Róbert Palka.

Cieľ: čo najširšia sieť na Slovensku

Na Slovensku sú produkty Gams dostupné v predajniach obchodných reťazcov a v e-shope značky. Spoločnosť chce byť dostupná v čo najširšej sieti predajní na Slovensku. Niektoré reťazce zatiaľ značku Gams nepredávajú, no spoločnosť verí, že vďaka tomu, že vyrába na Slovensku, dostane šancu aj u tých, ktoré ju zatiaľ vo svojich predajniach neponúkajú. Chce dokázať, že značka silná na zahraničných trhoch má miesto aj na slovenských regáloch.

"Veríme, že ako slovenská spoločnosť s vlastnou výrobou na Slovensku máme na domácom trhu čo ponúknuť. Gams už našiel zákazníkov v desiatkach krajín a chceme ukázať, že slovenský výrobca obstojí aj v medzinárodnej konkurencii," dopĺňa Róbert Palka.

Na podporu domáceho trhu spúšťa Gams od 1. októbra do 31. decembra 2026 celoslovenskú Cash-Back kampaň.

Informačný servis

2.10.2026 - Všetci prišli na párty. Takmer nikto však nečakal, že počas nej bude musieť urobiť rozhodnutie, ktoré môže zmeniť život.

Večierok s kazuárom je zvláštna, vtipná a miestami znepokojivá kniha o mladých ľuďoch, ktorí majú pred sebou nekonečné možnosti, no práve z tejto slobody začínajú mať strach.

Isa M. oslavuje narodeniny vo vile svojej rodiny neďaleko Turína. Pozvala spolužiakov z univerzity, starých priateľov, známych aj ľudí, ktorých vlastne poriadne nepozná. Je tu hudba, jedlo, alkohol, cigarety, flirtovanie a všetko, čo k veľkej študentskej párty patrí. Jedného človeka však Isa vyhliada oveľa netrpezlivejšie než ostatných. Ezio, jej spolužiak a muž, do ktorého sa zamilovala, stále neprichádza. A navyše nezdvíha telefón.
Potom sa medzi narodeninovými darčekmi objaví záhadný balíček s odkazom. Ak sa do jednej hodiny nikto z hostí nedotkne kazuára v susedovej záhrade, Ezio zomrie. Polícia neprichádza do úvahy. Ani žiadne triky.

"Prečítaj ho."
Natešene začne čítať: "Ak sa nikto do jednej hodiny ráno nedotkne kazuára..." tu však náhle zmĺkne.
"No? Čo sa tak tváriš?" opýta sa Isa.
Claudia zdvihne zrak. "... Ezio zomrie."
Všetci stíchnu.
"Polícia alebo akékoľvek finty rovná sa smrť," potichu dočíta Claudia.

Najprv to všetkým pripadá ako absurdný žart. Veď kto by už len kvôli anonymnému odkazu išiel dráždiť obrovského austrálskeho vtáka? Kazuár však nie je nevinný exotický tvor. Je veľký, silný a pri ohrození môže byť mimoriadne nebezpečný. A tak sa z večierka postupne stáva zvláštna hra s časom, strachom a rozhodovaním.

Mladí ľudia v San Pietrovom príbehu majú pred sebou množstvo možností, no namiesto pocitu slobody často prichádza neistota. Čo budem robiť? Kam smerujem? Koho vlastne milujem? Čo odo mňa život očakáva? A čo ak si vyberiem nesprávne?
Jedna z myšlienok v knihe hovorí o "poškodenom orgáne rozhodovania" a "orgáne túžby". Je to veľmi presná metafora pre obdobie, keď človek už nie je dieťaťom, ale ešte sa necíti byť dospelým. Vie, že musí začať robiť vlastné rozhodnutia, zároveň však netuší, či po nich vôbec túži.

Generácia, ktorá má všetko?

San Pietro rozpráva o mladých ľuďoch, ktorí navonok patria k privilegovanej skupine. Študujú na univerzite, sú vzdelaní, pohybujú sa v kultúrnom prostredí a mnohí z nich majú zdanlivo množstvo možností. Vo vnútri však zápasia s úzkosťou, pocitom vylúčenia, panikou či neistotou. Nie je to teda portrét generácie, ktorá nevie, čo má. Skôr generácie, ktorá má priveľa možností a nevie, ktorú z nich si vybrať.

Najväčšia sila knihy možno nespočíva v samotnej otázke, kto stojí za anonymným odkazom. Oveľa zaujímavejšie je sledovať, čo tento absurdný príkaz urobí so skupinou ľudí. Kto sa začne báť? Kto bude predstierať odvahu? Kto sa pokúsi situáciu racionalizovať? Kto bude čakať, že rozhodne niekto iný? A kto napokon pochopí, že niektorým rozhodnutiam sa jednoducho nedá vyhnúť?

Práve preto môže byť kazuár takým výstižným obrazom dospievania. Stojí pred človekom niečo veľké, nepredvídateľné a potenciálne nebezpečné. Dá sa pred tým ustupovať, rozoberať všetky možnosti, robiť si z toho žarty. Ale v určitom okamihu treba urobiť krok.
Večierok s kazuárom je preto zvláštnou kombináciou humoru, napätia a generačného románu.

Za talianskeho originálu Festa con casuario preložil Adam Šplín.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

2.10.2026 - Svätci nie sú iba mená v kalendári. Za každým z nich sa ukrýva príbeh viery, odvahy, utrpenia, obety či výnimočnej ľudskej sily.

Kniha svätých prináša viac než 150 takýchto príbehov a prepája ich s dejinami, umením, legendami aj miestami, kde sa ich kult rozvíjal.

Kniha nefunguje iba ako zbierka stručných životopisov. Pri jednotlivých svätcoch prináša aj historické súvislosti, informácie o ich patrónstve či sviatkoch a ďalšie zaujímavosti. Nechýba ani prehľad sviatočných dní a zoznam patrónov. Čitateľ tak môže objavovať nielen všeobecne známe postavy, ale aj menej známych svätcov. Práve to bolo pre prekladateľku Danku Jacečkovú jedným z príjemných prekvapení pri práci na knihe. "Počas práce na preklade som sa dozvedela o viacerých severských svätcoch, o ktorých som predtým nepočula, ale aj o rôznych zvláštnostiach týkajúcich sa tých najznámejších svätých, ktoré v iných knihách tohto druhu nie sú spomenuté alebo rozvinuté. Napríklad o Svätom Krištofovi sa vie, že je patrónom šoférov, cestujúcich a dopravných prostriedkov, ale oveľa menej sa vie, že v najstarších východných legendách bol opisovaný ako takzvaný kynocefalus s telom človeka a hlavou psa."

Podobne zaujímavý je príbeh Kataríny Alexandrijskej, ktorú legendy predstavujú ako mimoriadne bystrú a odvážnu ženu. Podľa tradície sa dokázala postaviť cisárovi aj mudrcom, ktorých proti nej nechal zvolať.

Kniha aj pre tých, ktorí neveria

Výraznou súčasťou publikácie sú maľby, mozaiky a fresky významných umelcov od ranej renesancie až po súčasnosť. Obrazový materiál tak nie je iba dekoráciou, ale pomáha vytvárať predstavu o tom, ako sa jednotlivé príbehy a postavy stáročia zapisovali do európskej kultúry. Práve v tom vidí Danka Jacečková jednu z veľkých predností knihy. Je podľa nej zostavená tak, aby bola prístupná aj človeku, ktorý nie je veriaci a môže príbehy svätcov vnímať skôr ako legendy či súčasť kultúrneho dedičstva.

"Publikácia je koncipovaná tak, aby bola zrozumiteľná a príťažlivá aj pre človeka, ktorý nie je veriaci alebo nie je až tak veľmi veriaci a vníma rozprávanie svätých skôr ako legendu, než ako realitu, ktorá sa kedysi naozaj odohrala," vysvetľuje prekladateľka. "Pre kresťana, ktorý praktizuje svoju vieru a majú hlbokú, môžu byť mnohé informácie povzbudením alebo možno aj pripomienkou, lebo tam okrem životopisných údajov nájde napríklad aj údaje o tom, ktorí svätec je patrónom oblasti, ktorej sa dotyčný čitateľ venuje alebo ho nejakým spôsobom trápi."

Kniha svätých je zároveň sondou do dejín, umenia a predstáv, ktoré po stáročia ovplyvňovali európsku civilizáciu. Ako dopĺňa prekladateľka, ľudia sa v nej dozvedia napríklad aj o tom, čo všetko boli niektorí ľudia schopní obetovať v mene svojej viery a v mene lásky k Bohu a k človeku.

Z anglického originálu The Book of Saints preložila Danka Jacečková.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis