Záver letných prázdnin využívame aj na opravu povrchu Blatnickej ulice, aby bola pred návratom do bežného septembrového režimu v lepšom stave.

24.8.2026 - Trenčianske letisko sa 14. a 15. augusta opäť na dva dni premenilo na jeden veľký festivalový organizmus.

Grape, ktorý tento rok oslávil svoj 15. ročník, priniesol tému "Mýtická ZOO" – svet kostýmov, bájnych stvorení a vizuálnych prekvapení na každom kroku areálu. Kým na hlavnom pódiu sa vystriedali mená ako Jorja Smith, Yung Lean, Bladee, Parcels či ARTBAT, mimoriadnu pozornosť si tento rok získalo najmä jedno miesto – VELO stage a VELO zóna.

Kultová DJ zóna dostala nový šat aj nové meno

Priestor, ktorý festivaloví nadšenci roky poznajú ako srdce drum & bassovej komunity na Grape, prešiel najväčšou premenou vo svojej histórii. Po dvoch ročníkoch v čierno-oranžovej farebnosti sa zóna prvýkrát obliekla do výraznej modro-žltej identity VELO. Nešlo len o kozmetickú zmenu farieb – celý priestor dostal nový dizajn, ktorý presne reagoval na to, čo tu návštevníci roky hľadali.

Dominantná vyhliadková veža z predošlých ročníkov sa premenila na nové druhé poschodie s priamym výhľadom na VELO stage. Vďaka tomu v zóne pribudlo viac tieňa počas horúcich augustových dní, vyššia kapacita pre večerný program aj celkovo komfortnejšie prostredie pre tých, ktorí sa sem vracali znova a znova.

Dva dni, ktoré patrili drum & bassu

VELO stage sa dlhodobo profiluje ako miesto, okolo ktorého sa jednoducho nedá len tak prejsť – a tento rok to platilo dvojnásobne. Organizátori sľubovali silnejší medzinárodný line-up naprieč všetkými podobami žánru, od jemnejšieho liquidu až po tvrdšie neurofunkové vibrácie, a presne to sa aj stalo.

Na pódiu sa vystriedali zahraniční headlineri Arcando (NL), Circadian (UK), Subsonic (UK) či Basstripper (BE), ktorí sa spojili so slovenskými menami ako Changing Faces, B-Complex či L Plus. Práve táto kombinácia medzinárodného renomé a domácej scény robila z VELO stage miesto, kde sa počas oboch festivalových dní tvorila výnimočná energia – dav, ktorý nechcel odísť spať, a basy, ktoré sa niesli naprieč celým areálom.

Zóna, kde sa oplatilo zostať od obeda do rána

VELO zónu od zvyšku areálu neodlišoval len hudobný program. Cez deň tu na návštevníkov čakal nabitý sprievodný program plný súťaží a aktivít, ktorý zónu prebúdzal k životu ešte pred večerným DJ setom. Dvojica hostiteľov previedla návštevníkov celým dňom – od poludňajších aktivít až po nočnú eufóriu pod pódiom.

Práve táto kombinácia – silný hudobný line-up, výrazný vizuálny redizajn a bohatý denný program – z VELO zóny urobila jedno z najviac vyhľadávaných miest tohtoročného Grape. Nie nadarmo sa o nej hovorí ako o mieste, kde sa komunita stretáva a hovorí si: toto je náš domov.

Informačný servis

24.8.2026 - Vladislav Polony, ktorému v Nitrianskom Pravne nikto nepovie inak ako Vladko, nastúpil do COOP Jednoty prvý raz hneď po škole.

Po pár rokoch odišiel, aby si vyskúšal prácu vo fabrike aj v inom obchodnom reťazci, no napokon sa vrátil tam, kde sa cíti doma. Dnes sa v TEMPO Supermarkete stará o ovocie, zeleninu, má pod palcom aj pivo, pomáha zákazníkom, kolegyniam aj novým predavačom v iných predajniach. Pozná ho celá dedina a pokojne by v spotrebnom družstve mohol zastávať aj neoficiálnu funkciu manažéra šťastia.

Keď Vladko ráno vyjde z domu, približne za osem minút je v TEMPO Supermarkete v Nitrianskom Pravne. Pracuje tam, kde žije, medzi ľuďmi, ktorých pozná. "Som vďačný, že mám prácu doma. Stačí prejsť pár minút peši a som v predajni," hovorí s radosťou. Do nedávno vynoveného supermarketu prichádzajú nielen domáci, ale aj ľudia z okolitých obcí, chatári aj cestujúci. Predajňa je miestom nákupu aj stretávania. Vladkovi vyhovuje práca, pri ktorej môže komunikovať, poradiť a pomôcť. "Som stvorený byť medzi ľuďmi," definuje svoje poslanie 45-ročný "super predavač".

Od priemyslovky k práci medzi ľuďmi

Vladislav Polony pôvodne neštudoval obchod. Absolvoval priemyselnú školu v Handlovej, no technické zameranie mu nesadlo. Ako mladý premýšľal skôr nad aranžovaním kvetov. Po maturite si doplnil vzdelanie v odbore kuchár-čašník. Prax v obsluhe ho bavila a uvedomil si, že potrebuje byť obklopený ľuďmi. "Nevedel by som celý deň stáť vo fabrike pri stroji a robiť stále to isté. Za tie roky človek spozná veľa ľudí a vzniknú z toho aj priateľstvá."

Po získaní výučného listu sa obrátil na COOP Jednotu. Najskôr dostal ponuku na pomocnú prácu v kuchyni v Prievidzi, no chcel byť medzi zákazníkmi. Preto požiadal o miesto v predajni a v roku 2001 nastúpil doma v Nitrianskom Pravne. Prvé týždne boli hektické, asi ako v každom novom zamestnaní. Dostal na starosť ovocie a zeleninu, pivo a minerálne vody. Musel sa naučiť sortiment, pracovné postupy aj to, ako udržať svoj úsek čistý, plný a prehľadný. Pri vykladaní ovocia a zeleniny využil aj cit pre aranžovanie. Potrpí si na to, aby tovar nebol iba vyložený, ale aby dobre vyzeral a zákazník si mal z čoho vyberať.

"Keď je v regáli jedna krabica rozhádzaných banánov, nie je to ono. Keď je tovar pekne uložený a je ho dostatok, ľudí to prirodzene priláka," vysvetľuje. Na roky 2001 až 2007 spomína ako na výnimočné obdobie. Kolegovia sa stretávali aj po práci, chodili sa spolu najesť, porozprávať či spoločne oslavovali. "Boli to najkrajšie roky môjho života. Bol som spokojný, ľudia boli milí a mali sme veľmi dobrý kolektív. Vládla u nás rodinná atmosféra," spomína Vladislav.

Odišiel, aby zistil, kam patrí

V roku 2007 zatúžil po zmene. Nastúpil do obuvníckej fabriky, kde pri veľkom stroji vysekával dielce na topánky. Celé hodiny robil rovnaký úkon. "Bol to omyl. Chcel som vyskúšať zmenu, ale pochopil som, že taká robota nie je pre mňa," priznáva Vladislav bez okolkov. Vo fabrike vydržal približne rok a pol. Neskôr pracoval v inom obchodnom reťazci v Prievidzi, opäť aj s ovocím a zeleninou. Získal skúsenosti, chýbala mu však blízkosť domova. Niektoré zmeny sa končili až okolo polnoci. Keďže nemá auto, domov sa vracal taxíkom alebo prosil o odvoz susedov. Keď ho v roku 2015 bývalá vedúca zavolala späť do Nitrianskeho Pravna, neváhal a ponuku prijal.

"V COOP Jednote sa poznáme, je to rodinnejšie. Vrátil som sa a odvtedy som tu veľmi spokojný. Práca s ľuďmi ma jednoducho napĺňa," podotýka obľúbený predavač. Návrat nebol krokom späť. Priniesol si skúsenosti z ďalších pracovísk a jasnejšie vedomie, aká práca mu vyhovuje. Zistil, že nepotrebuje novú pozíciu, aby sa mohol rozvíjať. Potrebuje pestrú prácu, ľudí a priestor na to, aby mohol byť užitočný.

Práca predavača vás prekvapí

Predstava, že práca predavača je iba o blokovaní nákupu a dokladaní tovaru, sa pri Vladkovom pracovnom dni rýchlo rozplynie. Ráno skontroluje ovocie a zeleninu, posúdi čerstvosť a pripraví priestor na novú dodávku. Tovar potom rozdelí, vyloží, upraví cenovky a postará sa o čistotu oddelenia. Pri ovocí a zelenine musí predavač vedieť odhadnúť kvalitu každého kusu. Ak je výrobok stále vhodný na predaj, no už nie je v dokonalej kondícii, môže ho označiť zľavou. Aj to si vyžaduje skúsenosť a zodpovedný úsudok.

Vladko má na starosti aj pivo, ktorého sa v Nitrianskom Pravne predá naozaj veľa. V lete dopĺňa regály aj viackrát za zmenu. Dbá na to, aby boli fľaše otočené etiketami dopredu. Keď treba, pomáha pri samoobslužných pokladniciach, zálohovom automate alebo na inom úseku predajne. Každý deň je pre neho iný. Do jednej zmeny sa zmestí kontrola kvality, práca s technológiami, prenášanie tovaru, nečakaný problém aj krátke rozhovory so zákazníkmi. "Stereotyp tu nehrozí," hovorí s potešením.

Dve slová, ktoré menia náladu

Vladislav Polony sa snaží pozdraviť každého zákazníka vždy, keď mu to práca dovolí. Pri vstupe býva často pri ovocí a zelenine, takže je jedným z prvých ľudí, ktorých zákazník stretne. "Cudzí človek niekedy zostane zaskočený a opýta sa ma, či sa poznáme. Poviem mu, že nie, ale pozdraviť sa predsa môžeme. A zrazu sa jeho správanie úplne zmení."

Keď vidí, že niekto blúdi medzi regálmi, osloví ho. Vynovená predajňa priniesla väčší výber, no zákazníci si ešte zvykajú na nové rozloženie. Vladko ich nasmeruje k výrobku, ponúkne náhradu alebo upozorní na výhodnejšiu akciu. Starším ľuďom pomáha pri samoobslužnej pokladnici.

Raz za ním prišla zákazníčka a poďakovala sa mu. Jej manžel mal veľmi zlý deň. Vladko ich oslovil pri pokladnici, pomohol im a správal sa k nim tak prívetivo, že podľa nej odchádzali v celkom inej nálade. "Ani som si tú situáciu nepamätal. Vtedy som si povedal, že moja práca bola naozaj užitočná. Keď vidím, že človek odchádza spokojný, teší ma to." Práca predavača má zmysel práve v takýchto chvíľach. Každý deň pomáha zákazníkom a výsledok vidí okamžite – v upravenom oddelení, doplnenom tovare aj v spokojnom človeku, ktorého stretne. Po mene ho poznajú nielen domáci, ale aj chalupári a obyvatelia okolitých dedín. "Chcem sa poďakovať všetkým zákazníkom a zákazníčkam, ktorí chodia do našej predajne. Aj vďaka nim a výbornému kolektívu som tu spokojný," hovorí Vladislav úprimne.

Rastie tým, že pomáha rásť iným

Vladko je jedným z dvoch mužov v 27-člennom kolektíve. Kolegyniam pomáha s ťažkými debničkami, nápojmi či tovarom na iných oddeleniach. Keď niekto chýba alebo dovolenkuje, navzájom sa zastúpia. "Fitko mám priamo v robote a ešte mi zaň aj platia," žartuje. Vo voľnom čase sa venuje najmä záhrade a prácam okolo domu.

V pracovnom živote prišla po čase aj ponuka na nové výzvy. Vďaka skúsenostiam ho COOP Jednota Prievidza požiadala, aby zaúčal nových pracovníkov aj v iných predajniach. V Prievidzi strávil týždeň s dvoma novými kolegami. Učil ich kontrolovať kvalitu, udržiavať čistotu, vykladať dostatočné množstvo tovaru a plánovať si úlohy. Mentoring ho baví, pretože si pamätá vlastné začiatky. "Ani ja som spočiatku nepoznal všetky druhy ovocia a zeleniny. Všetko som sa musel naučiť. Teraz môžem odovzdať skúsenosti niekomu ďalšiemu."

Na otázku, či by zobral aj vyššiu pozíciu, odpovedá opatrne. Nejde o nedostatok ambícií. Viac než kancelária a administratíva ho napĺňa priama pomoc ľuďom. "Mne by stačilo, keby som mohol ľudí školiť a pomáhať im. Som pre takúto prácu stvorený," hovorí úprimne. Tam našiel priestor, v ktorom sa môže učiť a rásť. Kariérny posun nemusí mať vždy podobu novej funkcie. Môže znamenať, že človek svoju prácu ovláda tak dobre, že sa od neho učia ostatní a novému kolegovi alebo kolegyni uľahčí začiatok.

Predajňa nie je len pracovisko. Vladko je súčasťou tímu aj života ľudí vo svojom okolí. Zákazníci a zákazníčky mu hovoria, že sú radi, keď ho vidia, niekedy sa mu dokonca ujde aj objatie. V COOP Jednote našiel prácu, v ktorej môže pomáhať, učiť sa, odovzdávať skúsenosti a tvoriť komunitu, do ktorej sám patrí.

Informačný servis

24.8.2026 - Začiatkom augusta bolo v Bratislave oficiálne predstavené zastúpenie Agentúry pre migráciu pri Kabinete ministrov Uzbeckej republiky na Slovensku.

Čestným predstaviteľom agentúry na Slovensku sa stal Illia Zinchenko zo spoločnosti Gi Group HR Services Slovakia. Nové zastúpenie má podporovať legálnu pracovnú migráciu a rozvíjať spoluprácu oboch krajín pri príprave kvalifikovaných pracovníkov.

Úlohou I. Zinchenka bude rozvíjať spoluprácu v oblasti pracovnej mobility a odborného vzdelávania, vyhľadávať možnosti legálneho zamestnávania občanov Uzbekistanu na Slovensku a komunikovať so slovenskými štátnymi inštitúciami, zamestnávateľmi a ďalšími partnermi. Zabezpečovať má aj informačnú podporu občanom Uzbekistanu a pomáhať pri ochrane ich práv.

Zastúpenie sídli v priestoroch personálnych agentúr Gi Group a Grafton na Plynárenskej ulici v Bratislave. Zástupcovia oboch strán pripravili spoločné projekty pre spoluprácu pri legálnej pracovnej migrácii, príprave kvalifikovaných pracovníkov a medzinárodnej mobilite pracovnej sily.

"Oficiálne predstavenie zastúpenia predstavuje ďalší významný krok v rozvíjajúcej sa spolupráci medzi Uzbeckou republikou a Slovenskou republikou," uviedol I. Zinchenko s tým, že partnerstvo sa v posledných roch prehlbuje najmä v oblastiach legálnej pracovnej migrácie, odborného vzdelávania a medzinárodnej pracovnej mobility.

Informačný servis

Medzinárodný tím vedcov vrátane výskumníkov zo Slovenskej akadémie vied ukázal nový spôsob využitia protinádorového liečiva CX-5461 (pidnarulex). Tím zistil, že po aktivácii svetlom môže liek vyvolávať lokálne poškodenie DNA v blízkosti G-kvadruplexov, špecifických štruktúr spájaných s reguláciou génovej aktivity v nádorových bunkách. Slovenskú časť tímu tvorili Maria V. Cottini a Jan Jamroškovič z Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i. Výsledky boli publikované ...

21.8.2026 - Bitcoin je podľa parametra pomeru zásob k novej produkcii približne dvakrát vzácnejší ako zlato.

Ide o výsledok takzvaného halvingu v roku 2024, pri ktorom sa naposledy zredukovala odmena za vyťažený blok kryptomeny na polovicu.  Ukazuje to nová štúdia poskytovateľa krypto služieb crypto4me, ktorú zrealizovala pri príležitosti Bitcoin Infinity Day. Ide o každoročnú pripomienku pevne stanovenej ponuky 21 miliónov bitcoinov, ktorá pripadá na 21. augusta.

Zlom nastal v roku 2024

Pomer zásob k toku (stock-to-flow alebo S2F) porovnáva existujúcu ponuku aktíva s novou ponukou, ktorá pribúda každý rok. Ide o štandardný ukazovateľ toho, ako ťažké je zvýšiť ponuku daného aktíva. Podľa najnovších údajov World Gold Council a U.S. Geological Survey dosahuje zlato hodnotu približne 59. To znamená, že pri súčasnom tempe ťažby by trvalo približne 59 rokov, kým by sa vyprodukovalo množstvo zlata zodpovedajúce aktuálnym zásobám. Bitcoin, pri ktorom halving v roku 2024 znížil tempo vydávania nových bitcoinov na polovicu, však dosahuje hodnotu približne 120. Pri súčasnom tempe by tak vyťaženie rovnakého objemu tejto kryptomeny trvalo až 120 rokov.

Kľúčovým poznatkom štúdie nie je samotný pomer, ale okamih, keď k zmene došlo. Keďže sa nová ponuka bitcoinu približne každé štyri roky znižuje na polovicu, zatiaľ čo ťažba zlata sa takmer nemení, krivky vzácnosti oboch aktív sa v roku 2024 pretli. Pred halvingom vykazovali bitcoin a zlato približne rovnakú mieru vzácnosti (oba ukazovatele sa pohybovali okolo 60). Po halvingu dosiahol ukazovateľ pri bitcoine približne dvojnásobok hodnoty ukazovateľa pri zlate. A ak sa harmonogram nezmení, halving v roku 2028 ho posunie približne na štvornásobok hodnoty ukazovateľa pri zlate.

Ukazovateľ vzácnosti nepredpovedá hodnotu

Pri analytickej štúdii z oblasti kryptomien je pomerne nezvyčajné, že celú jednu časť autori venujú limitom údaja uvedeného v titulku. Štúdia napríklad otvorene uvádza, že S2F – kedysi populárny „cenový model S2F“, ktorý po roku 2021 zlyhal – nepredpovedá cenu. Pomer zachytáva stav v konkrétnom okamihu, čiže nejde o nemennú hodnotu, a takisto samotná vzácnosť nič nehovorí o volatilite. „To, že je ponuku ťažšie zvýšiť, neznamená, že má dané aktívum vyššiu hodnotu alebo je bezpečnejšie,“ uvádza sa v štúdii. Podľa crypto4me je práve táto otvorenosť podstatná: dôveryhodná verzia príbehu je užšie vymedzená a zaujímavejšia než bežné „silné výroky“.

Dostupnosť

Štúdia Vzácnosť: algoritmus verzus prírodné rezervy je bezplatne dostupná na webovej stránke crypto4me spolu s komentárom autora a sériou príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré porovnávajú vzácnosť bitcoinu so vzácnosťou zlata a ďalších komodít. Štúdia slúži len na analytické a informačné účely a nepredstavuje investičné poradenstvo.

O crypto4me

Crypto4me umožňuje nákup všetkých hlavných kryptomien vrátane bitcoinu, etheru a SOL. V súlade s prísnymi podmienkami povolenia udeleného podľa európskeho nariadenia MiCA spoločnosť zabezpečuje najvyššie štandardy bezpečnosti pri obchodovaní s kryptomenami a ich uchovávaní v peňaženkách a uplatňuje aj ďalšie opatrenia vrátane viacfaktorového overovania totožnosti klientov, šifrovania a pravidelných penetračných testov.

Službu crypto4me prevádzkuje spoločnosť Madison Six j. s. a. Od 18. decembra 2025 má spoločnosť povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív, ktoré jej v súlade s nariadením MiCA* (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937) udelila Národná banka Slovenska pod číslom 100-001-025-213. Na základe tohto povolenia je spoločnosť zároveň oprávnená cezhranične poskytovať služby kryptoaktív v celej EÚ/EHP.

Informačný servis

21.8.2026 - Nové vydania Coelhových kníh dostávajú výraznú výtvarnú podobu práve z rúk slovenského maliara, grafika, kresliara a ilustrátora.

Keď sa spojí svetoznámy autor, majster slova Paulo Coelho a uznávaný výtvarný umelec, majster štetca Martin Augustín, vznikne nádherné dielo, ktoré ozdobí každú domácu knižnicu.

Začalo sa to Alchymistom, pokračovalo knihou Démon a slečna Prymová a v novembri príde na rad Veronika sa rozhodla zomrieť. A Martin Augustín pripravuje aj ilustrácie pre úplnú novinku Maktub, ktorá má vyjsť po prvý raz v slovenskom vydaní v októbri. "Keď som dostal ponuku od vydavateľstva, veľmi som sa potešil, pretože ilustrovať knihy Paula Coelha bola pre mňa veľká radosť a aj pocta. A tak som sa začítal do jeho krásnych a jedinečných príbehov. Veľmi som sa snažil a veru, nebolo pre mňa úplne ľahké vyjadriť v jednej ilustrácii na obálke podstatu celej knihy, myšlienku jej príbehu," vysvetľuje Martin Augustín.

Najskôr vyšiel Alchymista

Prvou Coelhovou knihou, ktorú Martin výtvarne uchopil, bol Alchymista - príbeh pastiera Santiaga, ktorý sa vydáva hľadať poklad a napokon objavuje predovšetkým poklad vo svojom vlastnom vnútri. Kniha patrí k najznámejším Coelhovým dielam, no a Martin tam našiel aj kúsok seba. "Aj ja rád snívam a žijem svoje sny, kráčam cestou aj s prekážkami. Ale to mi vôbec nevadí, pretože tie k tej ceste jednoducho patria. A možnože ma posúvajú ďalej. A čo je asi najdôležitejšie, to je tá vnútorná cesta môjho života. A práve tento motív som použil na obálke Alchymistu. Pod nekonečnou nočnou oblohou plnou hviezd a nádejí," popisuje umelec.

Démon a slečna Prymová

Pri druhej knihe vraj Martin Augustín nepotreboval dlhé hľadanie. Len pripomenieme - jedného dňa sa v horskom mestečku Viscos objaví záhadný cudzinec s diabolským plánom. V lese ukryje zlatý poklad a vystaví tak pokušeniu ľudí, ktorí už roky žijú verní tradíciám v mestečku bez detí a bez budúcnosti. Do svojej hry vláka ako prvú slečnu Chantal Prymovú. Poverí ju, aby ostatným obyvateľom oznámila, že ak spáchajú smrteľný zločin, daruje im desať prútov zlata.

"Pri ilustrácii k druhej knihe Diabol a slečna Prymová to bol ako keby malý zázrak," spomína si Martin Augustín. "Prvýkrát som zobral knihu do ruky a len tak som ju otvoril a tam sa mi zjavil obraz. Ten správny motív, ktorý vystihuje aj samotnú podstatu knihy. A bola to postava anjela, napoly diabla a napoly krásneho anjela. Bolo tam v ňom to večné dobro a zlo. To je to, s čím sa všetci po celý život stretávame. A tak som ho nakreslil."

Veronika sa rozhodla zomrieť

Tretia kniha je pre ilustrátora náročnejšia, no Martin sa na ňu tešil. Veronikin príbeh je príbehom mladej ženy, ktorá sa po pokuse o samovraždu ocitne v psychiatrickej liečebni a paradoxne práve tam začne objavovať hodnotu života, slobody a vlastných túžob. Coelho pri písaní čerpal aj zo svojich skúsenosti s psychiatrickou liečebňou. "Utopil a plával som v silných myšlienkach, ako som len vládal. A zrazu sa mi vynoril motív pre obrázok sám od seba. Len tak a to bolo úžasné. Postava hlavnej hrdinky, ktorá žila zviazaná vo vlastnom živote, v spoločenských predsudkoch sa však v jednom momente zlomil a ona sa akoby nadýchla a oslobodila sa. A zažívala lásku, vášeň a novú energiu."

Najväčšou radosťou však bolo pre Martina Augustína zistenie, ktoré prišlo od agentov slávneho spisovateľa. "Keď som sa dozvedel, že moje ilustrácie schvaľuje sám Paulo Coelho, neveril som, ale o to väčšiu radosť som mal. Bola a je to pre mňa veľká pocta. Keď som sa však dozvedel, že autor si prial, aby som ilustroval ešte jednu celú knihu, tak moja radosť bola obrovská a o to viac, že sa jednalo o knihu Maktub."

Maktub vyjde v po prvý raz v slovenčine v októbri, mnohí knihu považujú za doplnok k Alchymistovi. Veľmi inšpiratívne, nadčasové príbehy plné rozjímania a návratu k tomu najdôležitejšiemu v našom živote. Kratučké príbehy, mikroúvahy a podobenstvá.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

21.8.2026 - Festival kráľovských vín v Skalici predstaví nový krok k zvýšeniu kvality a povedomia o jednej z najvýznamnejších historických vinárskych značiek Slovenska.

Skalický rubín, víno s viac než storočnou tradíciou a chráneným označením pôvodu Európskej únie, čaká ďalšia významná etapa. Vínna cesta Záhorie pripravuje projekt, ktorého cieľom je posilniť kvalitu, jednotnú identitu a dôveryhodnosť Skalického rubínu. Novinku predstaví 4. septembra 2026 na jubilejnom 10. ročníku Festivalu kráľovských vín v Skalici.

Na toto podujatie srdečne pozývame všetkých priaznivcov:

Festival kráľovských vín 2026
4. september 2026, 16.00 – 23.00 hod.
Kino Sloboda, Skalica

Súčasťou programu bude vyhlásenie titulov Kráľovský Skalický rubín 2026 a Kráľovská frankovka 2026, prezentácia súťažných vín a kultúrny program skupiny Pláňava.

Víno s históriou, ktorá siaha stáročia do minulosti

Skalica patrí medzi historicky najvýznamnejšie oblasti výroby červeného vína na Slovensku. Písomné pramene hovoria o skalickom červenom víne už v 16. a 17. storočí. V roku 1571 si ho nechával pre vlastnú potrebu ostrihomský arcibiskup Anton Vrančič a v roku 1603 ho zo Skalice žiadal palatín Juraj Turzo.

Samotné pomenovanie Skalický rubín má korene v 19. storočí. Podľa historických prameňov ho použil skalický lekár, politik a národovec Pavol Blaho už v roku 1895 na výstave v Prahe. Ako značkové víno sa Skalický rubín etabloval v 20. rokoch minulého storočia.

Za jeho vznikom bola aj veľmi praktická požiadavka trhu. Odberatelia z rôznych častí Československa chceli skalické červené víno so stabilným a opakovateľným charakterom. Miestni vinári preto začali vytvárať kupáž, ktorá postupne získala vlastnú identitu a meno – Skalický rubín.

O tradícii značky svedčí aj zachovaná etiketa Skalického rubínu z roku 1947 uložená v depozite Záhorského múzea v Skalici.

Skalický rubín bol medzinárodne chránený už v roku 1967

Významným historickým míľnikom sa stal 22. november 1967, keď bolo označenie Skalický rubín zapísané a chránené v registri označení pôvodu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) v Ženeve.

Od roku 1974 bolo vedené aj v registri Federálneho úradu pre vynálezy Československa. Ochrana Skalického rubínu sa objavila aj v bilaterálnych dohodách Československa s Rakúskom a Portugalskom.

Napriek tejto histórii význam značky v nasledujúcich desaťročiach postupne slabol a Skalický rubín potreboval v nových trhových podmienkach znovu definovať svoju identitu a pravidlá.

Vínna cesta Záhorie vrátila Skalickému rubínu jeho miesto

Nová kapitola sa začala písať okolo roku 2010. Vinohradníci a vinári združení vo Vínnej ceste Záhorie začali pracovať na obnovení významu Skalického rubínu a predovšetkým na získaní jeho ochrany na úrovni Európskej únie.

Nasledovali roky prípravy historických podkladov, presného vymedzenia územia, odrôd a pravidiel výroby.

Úsilie vyvrcholilo v decembri 2017, keď Skalický rubín získal európske Chránené označenie pôvodu – CHOP.

Išlo o zásadný úspech. Európska ochrana potvrdila, že Skalický rubín nie je iba obchodný názov vína. Je to produkt spätý s konkrétnym územím, jeho vinohradmi, prírodnými podmienkami, históriou a stanoveným spôsobom výroby.

Vínna cesta Záhorie tak pomohla zachovať historickú značku a vytvorila podmienky na to, aby sa mohla ďalej rozvíjať.

Ďalší krok: nestačí pôvod. Rozhodovať má aj kvalita

Práve na túto prácu chce Vínna cesta Záhorie v roku 2026 nadviazať.

Na jubilejnom Festivale kráľovských vín predstaví pripravovaný jednotný vizuál fľaše Skalického rubínu, ktorý budú môcť používať vinári zapojení do nového projektu.

Ambíciou však nie je vytvoriť iba nový obal.

Právo používať spoločný vizuál má získať iba Skalický rubín, ktorý okrem splnenia všetkých formálnych podmienok CHOP prejde aj kvalitatívnym a senzorickým hodnotením.

Pre zákazníka má byť spoločná vizuálna identita jednoduchým signálom: toto je pravý Skalický rubín a jeho kvalita bola overená.

Cieľom projektu je postupne vytvoriť zo Skalického rubínu silnú regionálnu značku, ktorú spotrebiteľ ľahko rozpozná bez ohľadu na to, ktorý zo zapojených vinárov konkrétne víno vyrobil.

Festival, ktorý vznikol na ochranu Skalického rubínu

S touto myšlienkou úzko súvisí aj samotný Festival kráľovských vín. Vínna cesta Záhorie pripravuje jeho jubilejný 10. ročník, ktorý sa uskutoční v piatok 4. septembra 2026 od 16.00 do 23.00 hod. v Kine Sloboda v Skalici.

Festival vznikol v roku 2017 a od začiatku nebol koncipovaný ako ďalšia všeobecná výstava vín. Jeho úlohou bolo propagovať a chrániť Skalický rubín, Frankovku modrú a vinohradnícku tradíciu územia Skalice a okolia Vintoperku.

S festivalom sú preto spojené dva charakteristické tituly – Kráľovský Skalický rubín a Kráľovská frankovka.

Kráľovský Skalický rubín 2026 spoznáme 4. septembra

Odborná degustácia prihlásených vzoriek Skalického rubínu a Frankovky modrej sa uskutoční v dopoludňajších hodinách 4. septembra 2026. Vína posúdi odborná degustačná komisia vedená prezidentom Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Výsledky budú predstavené verejnosti počas popoludňajšieho programu festivalu. Jeho súčasťou bude slávnostné udelenie titulov Kráľovský Skalický rubín 2026 a Kráľovská frankovka 2026.

Návštevníci budú môcť súťažné aj ďalšie prezentované vína priamo ochutnať a program doplní kultúrne vystúpenie skupiny Pláňava.

Festival kráľovských vín 2026
4. september 2026 | 16.00 – 23.00 hod.
Kino Sloboda, Skalica

Informačný servis

21.8.2026 - Niektoré vtipy pobavia a o päť minút o nich neviete.

Iné sa vám usadia v hlave a občas sa k nim vrátite, keď sa stane niečo v správach, v práci alebo pri nedeľnom obede. Presne taký bol humor Stana Radiča. Kniha Žuj a nechaj žuť ukazuje, prečo jeho aforizmy ani po rokoch nepôsobia ako zaprášená relikvia.

Stano Radič mal rád aforizmus. Nie náhodou. Sám ho kedysi opísal takmer dokonale: je to to, čo zostane z románu po vyškrtnutí všetkého zbytočného. To je vlastne dobrý návod na čítanie tejto knihy. Nemusíte si sadnúť na dve hodiny a sústredene "čítať Radiča". Pokojne otvoríte knihu pri káve, prečítate desať strán, jednu vetu si zapamätáte a knihu zatvoríte. O hodinu neskôr vám tá veta napadne znova.
Napríklad: "Snom každého väzňa je deň otvorených dverí."
Jednoduché. A pritom v tej jednej vete funguje doslovný význam, absurdnosť aj trochu nepríjemná spoločenská metafora.

Možno práve tu je najväčší rozdiel medzi Radičom a množstvom humoru, ktorý poznáme dnes. Jeho dcéra Eva Radičová o otcovi povedala: "Boli to skôr až tragikomické náhľady na svet. Nebola to nejaká treskúca sranda, že teraz sa ideme váľať od rehotu niekde po stoloch. Vždy to malo nejaký hlbší význam."A to je pri tejto knihe dôležité. Radič sa nesnaží za každú cenu dostať čitateľa do záchvatu smiechu. Skôr ho trochu štuchne lakťom. Pozri sa tam. Vidíš to? Nie je to celé trochu absurdné?

Iveta Radičová v úvode knihy pripomína hodnotenie spisovateľa Kornela Földváriho, ktorý o Radičovi napísal, že "mal srdce bojovníka". A dodal, že v spolupráci s Jarom Filipom vytvoril výraznú stopu "morálnej zodpovednosti" v slovenskom humore. To je možno trochu veľké slovo na knihu plnú aforizmov. Lenže pri Radičovi dáva zmysel.

Vypočujte si podcast s Evou Radičovou:

Súčasťou knihy sú aj spoločensko-politické glosy z legendárnej relácie Radič počasia, ktorú v rokoch 2002 až 2005 vysielalo Rádio Expres. A práve tu si možno dnešný čitateľ uvedomí, akú zvláštnu disciplínu Radič ovládal. Počasie je predsa ideálny materiál na humor. Všetci ho poznáme, všetci sa naň sťažujeme a nikto s ním nič neurobí. Radič však dokázal predpoveď počasia premeniť na komentár k spoločnosti.

"V skutočnosti sme mali také počasie, aké sme si zaslúžili. Niekto bol na výslní, iný v chládku, ďalšieho triaslo, viacerí sa spálili."

A potom príde pointa o demokratickej vrstve nad Slovenskom, ktorá má "svoje diery". Čítate to dnes a je v tom čosi nepríjemne povedomé. Nie preto, že by Radič predpovedal konkrétne udalosti. To by bolo príliš veľké tvrdenie. Skôr preto, že dobre odpozoroval mechanizmy, ktoré sa v spoločnosti opakujú.

Pozrite si video s dcérou Stana Radiča Evou:

Prečo je Radič aj dnes taký aktuálny?

Možno si pri staršej knihe humoru položíte otázku: Nebude to už celé zastarané?
Časť nepochybne áno. Niektoré narážky sú pevne spojené s obdobím, v ktorom vznikli. To je pri politickej satire prirodzené. Lenže potom narazíte na vetu ako "Stále sa porovnávať s inými – to je najistejšia cesta k priemernosti."A zrazu sme niekde pri sociálnych sieťach, kariére, susedovom aute, dovolenkách, úspešnejšom kolegovi či večnom porovnávaní sa s ľuďmi, ktorých život poznáme iba z fotografií.

Prečítate si aforizmus, pousmejete sa, otočíte stránku. A potom sa po chvíli vrátite späť. Pretože vám dôjde, že Stano Radič sa vlastne nesmial iba z nich. Trochu sa smial aj z nás. A občas, čo si budeme nahovárať, celkom oprávnene.
Žuj a nechaj žuť sa dá čítať po stránkach, po náhodne otvorených dvojstranách aj po jednej vete. A možno práve ten posledný spôsob je najlepší...

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

Pre nepriaznivú predpoveď počasia sa dnešné premietanie filmu Hľadá sa slon v parku na Račianskom mýte neuskutoční. Film premietneme v náhradnom termíne v utorok 25.augusta o 21:00.

Pred 58 rokmi, v noci z 20. na 21. augusta 1968, prekročili hranice Československa vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy pod jednotným sovietskym velením. Nebola to pomoc, ako znel oficiálny výklad. Bola to okupácia, o ktorej sa rozhodlo v Moskve. Do konca roka 1968 si na Slovensku vyžiadala 37 ľudských životov, v celom Československu 108. Nádej na slobodnú spoločnosť zastavila na viac ako dve desaťročia. Normalizácia zasiahla celú spoločnosť — školy a univerzity, kultúru, médiá, pracoviská aj rodiny. Zasiahla ...

O čom hovorí Vízia Slovensko 2040? Prečo sa angličtina stala prirodzenou súčasťou jazyka mladých? Na čo poukazuje výskyt črevných parazitov na Slovensku? Aké vedecké výsledky zaujali tento rok akadémiu a na aké dobrodružné expedície sa v minulom storočí dostali slovenskí vedci? Najnovšie číslo časopisu Akadémia/Správy SAV prináša rozhovory aj pohľad do histórie slovenskej vedy. Podpredseda SAV pre ekonomiku a legislatívu Marek ...