Národná kancelária Horizontu pozýva na on-line workshop Ako napísať úspešný projekt MSCA Postdoctoral Fellowship, ktorý sa uskutoční 25. júna od 9.30 do 11.30 h. Workshop je zameraný na písanie projektového návrhu s dôrazom na komplexné adresovanie jednotlivých hodnotiacich kritérií. Odznejú tiež cenné rady a tipy k praktickým aspektom prípravy a podávania projektového návrhu. Určený je výskumníkom z akejkoľvek ...

16.6.2021 - Naučte sa, čo vaša pleť potrebuje, ale aj v akom poradí treba produkty aplikovať, aby z nich vyťažila maximum.

Naše mamy mali vždy doma kozmetický stolík. Taký ten ozajstný, pri ktorom sedávali na červenej taburetke a líčili sa alebo odličovali. Určite si to aj vy pamätáte. Kým sme boli malé, občas sme sa hrali na obchod a akože sme im predávali rúže. No a keď sme boli staršie, tak sme si tie rúže zase od maminy požičiavali.

Mnohé z nás majú zrejme odvtedy rady kozmetiku. Všetky tie ampulky, fľaštičky, tégliky, balenia v pastelových alebo sýtych dramatických farbách a najmä tie vône.  Dnes sme, chvalabohu, už za divokým pubertálnym obdobím testovania, čo všetko naša pleť znesie, dnes si vyberáme kvalitu. Ponuku tých najlepších značiek nájdete spolu na jednom mieste v Auparku Bratislava.

Poďme sa spoločne zorientovať v kozmetike a starostlivosti o našu pleť. Áno, denný a nočný krém napadne asi každej z nás a odličovanie je samozrejme tiež veľmi dôležité, ale koľko z vás správne usporiada olej, krém a sérum?

Posledné mesiace postihli aj našu pleť

Pandémia a mesiace nosenia rúška či respirátora sa, žiaľ, u mnohých z nás podpísala aj na našej pokožke, ktorá tým trpí. Ak k tomu ešte pripíšeme aktuálne pribúdajúce stupne Celzia, nemilá situácia je na svete. Dýchaním pod rúškom či respirátorom sa už samo o sebe akumuluje teplo a vlhko, navyše pod ochrannú masku poriadne neprúdi vzduch. Pod rúškom tak vzniká ideálne prostredie pre množenie mikroorganizmov a upchávanie pórov. Avšak, kým sedíme doma sa homeofficoch a nečaká nás deň plný videokonferencií, ktoré vyžadujú zapnutú kameru, môžeme svojej pleti dopriať nadštandardnú starostlivosť.

Celý postup rannej a večernej starostlivosti je rovnaký s jediným rozdielom, a tým je retinol, ktorý sa používa iba večer.

Čistiaci olej alebo mlieko – Vaša pleť v noci nestihla absorbovať úplne všetky prípravky z večera a navyše sa v noci potíme, takže áno, aj ráno je čistenie potrebné. Ak ste si ešte nenašli svoj obľúbený produkt, siahnite po značke L'OCCITANE. Ponúka široký výber foriem – od peny po púder.
Maska – Ak chcete zo svojej rannej starostlivosti vyťažiť maximum, nevynechávajte masku. V Havlíkovej Apotéke máte na výber až 77 rôznych organických ovocných, zeleninových aj ílových masiek, ktoré si viete prispôsobiť presne na mieru pre vašu pleť.
Ak ste použili masku, počkajte dostatočne dlho, kým ju vaša pokožka absorbuje. Potom prichádza na rad tonikum, ktoré slúži na dočistenie a pripravuje vašu pleť na ďalšie kroky. Namiesto tonika môžete použiť aj esenciu. Či už sa rozhodnete pre jedno alebo pre druhé, v Douglas si určite vyberiete.
Sérum – Ak ho máte, nevynechávajte ho. V opačnom prípade si ho hneď zaobstarajte. Sérum je pre pleť vitamínovou bombou. Je kombináciou živín, hydratačných zložiek a antioxidantov. Na ráno je obzvlášť vhodné sérum s obsahom vitamínu C. Siahnite napríklad po Real Vitamin C Ampoule od kórejskej značky Mizon, ktorý nájdete v Skin Cafe. Pozor, neplytvajte ním, ak sa vám však stane, že ho nanesiete priveľa, vmasírujte ho do pokožky jemným klepkaním prstami.
Očný krém - Očné krémy majú tendenciu byť ľahšie ako prípravky na hydratáciu, takže si ich nanášajte skôr, ako krémy a oleje. A počuli ste už, že kofeín vám nerozjasní tvár iba ak je v šálke kávy, ale aj vo vašom očnom kréme? Hydratačné náplasti pod oči značky Petitfee z Kórey jemnú pokožku tonizujú a prebudia. Navyše ich môžete skladovať v chladničke.
Dostávame sa k bodu, ktorý mnohé z nás pre už spomínané rúška neminie. Starostlivosť o problematickú pleť a akné. Zvoľte si vhodnú starostlivosť – podľa vášho stavu a typu pleti – a potom postupujte nasledovne. Malým množstvom prípravku ošetrite problematické miesto, počkajte aspoň minútu a potom pokračujte hydratáciou. Miesta s akné však zatiaľ vynechajte, až úplne na záver na ne naneste malé množstvo hydratačného krému, napríklad The Chok Chok Green Tea Watery Cream od Tony Moly, ktorý nájdete v Skin Cafe. Krém obsahuje zelený čaj, ktorý vašu pleť posilní a vytvorí prirodzenú ochrannú bariéru.
Hydratácia - Kým sa dostaneme ku kozmetike, musíme vám pripomenúť nevyhnutnosť hydratácie aj zvnútra, takže, nemali by ste zabúdať piť dosť tekutín – nesladených, samozrejme. Skvelým doplnkom ku starostlivosti o pokožku je aj kolagén, ktorý dodáva pleti pružnosť, redukuje tvorbu vrások a hĺbkovo hydratuje pokožku. Kolagén môžete užívať denne, napríklad od značky Benedictus, prírodnej medicíny, priamo z rúk lekárov. A potom nevyhnutnú pleťovú starostlivosť v podobe krému napríklad od Kiehl’s. Zabezpečí totiž len hydratáciu vašej pokožke, ale zároveň aj chráni všetky predošlé produkty na vašej tvári od vplyvov okolia, takže môžu na pleti pracovať a priniesť vám želaný výsledok.
Retinol - Pozor, retinol používajte iba večer! Mierne totiž vplýva na hrúbku najvrchnejšej vrstvy pokožky, čím sa znižuje ochrana pred slnečným žiarením a je preto vhodnejšie používať ho iba na noc. Retinoidy sú všeobecný výraz pre všetky deriváty vitamínu A, vrátane retinolu. Vpijú sa vám do pokožky, aby urýchlili výmenu buniek, čím prispejú k tomu, že vaša pokožka bude časom sviežejšia, hladšia a menej vráskavá. Retinoidy spúšťajú produkciu kolagénu a bunkovú exfoliáciu, čo znamená, že prispievajú k vyblednutiu tmavých škvŕn, vyhladia jazvy, vyčistia póry a bránia vzniku vyrážok. To všetko zvládne počas toho, ako budete sladko spať, napríklad kórejská nočná maska Coxir Intensive EGF zo Skin Cafe.
Olej – Pleťový olej sa používa úplne na záver, a to z dvoch dôvodov. Chráni všetky vrstvy prípravkov, ktoré ste si už na pleť naniesli, na rozdiel od hydratačného krému však navyše dokáže zabrániť ich odpareniu. Okrem toho – ak by ste ho použili skôr – nemalo by zmysel naň čokoľvek aplikovať. Vrstva oleja na vašej pokožke je totiž takpovediac nepreniknuteľná. Nemyslite si, že oleje sú určené iba na suchú pokožku - niektoré, napríklad šípkový a jojobový, môžu znižovať tvorbu mazu na pokožke náchylnej na akné, zatiaľ čo olej z marule a aloe upokojujú citlivú pokožku.

Informačný servis

16.6.2021 - V medzinárodnej súťaži hraných filmov na košickom Art Film Feste každoročne súťažia prvé, druhé a tretie snímky režisérov či režisérok z celého sveta. Odborná porota, tento rok zložená z troch slovenských filmárok – Terezy Nvotovej, Natálie Germáni a Maje Hriešik – spomedzi nich vyberie jeden, ktorý získa ocenenie Modrý anjel za najlepší film festivalu. Soškou Modrého anjela bude ocenená aj najlepšia réžia, ženský a mužský herecký výkon. 28. ročník festivalu zaradil do súťaže deväť mimoriadnych filmových diel.

V snímke Jarná kvetinka (Seize Printemps, 2020) iba dvadsaťročná francúzska režisérka a predstaviteľka hlavnej úlohy Suzanne Lindon rozpráva príbeh stredoškoláčky, ktorá sa zamiluje do charizmatického tridsiatnika. Po čase si uvedomí, že jej zvláštny vzťah, hoci je plný inšpiratívnych rozhovorov, ju môže pripraviť o obdobie prirodzeného dozrievania v kruhu rovesníkov. Minimalistická snímka zobrazuje prchavé chvíle ľúbostného opojenia, zvýraznené autentickou atmosféru parížskych ulíc a kaviarní.

Suverénny debut ruského režiséra Filipa Juryjeva, ktorý získal pri svetovej premiére v Benátkach ocenenie za réžiu, takisto sústreďuje svoju pozornosť na obdobie dospievania. Ľoška – lovec veľrýb (Kitoboy, 2020) je teenager žijúci v najvzdialenejšom cípe Ruska, čukotskej tundre, iba 86 km od Aljašky. Keď sa odhodlá splniť si svoj sen a do vysnenej Ameriky sa naozaj vydá, začne jeho cesta k sebapoznaniu. Zistí, že nie každé putovanie musí končiť stanoveným cieľom a možno konečne pochopí, prečo jeho starý otec tak veselo a nesprávne predpovedá svoj "posledný" deň.

Na festivale v Benátkach zarezonoval aj film srbského režiséra Ivana Ikića s názovm Oáza (Oaza, 2020), ktorý získal Ocenenie Label Europa Cinemas za najlepší film. Protagonistami tejto civilnej melodrámy sú traja chovanci sociálneho ústavu pre mladistvých so zvláštnymi diagnózami. Naturalistická štúdia charakterov a motívov v zariadení, ktoré pripomína skôr väzenie ako špecializovanú sociálnu inštitúciu, zaujme dokumentárnou kamerou a výkonmi troch kľúčových mladých nehercov.

Film Počúvaj! (Listen, 2020), režijný počin portugalskej herečky Any Rochy de Sousa, vyvolal pri svojej benátskej premiére nečakaný rozruch a získal cenu za najlepší debut aj štyri ďalšie ocenenia. V hodnoteniach sa najčastejšie spomínali dojmy ako "úder medzi oči" alebo "šok". Drobné nedorozumenie s nepočujúcou dcérkou počas vyučovania v škole na londýnskom predmestí spustí vo filme nezastaviteľnú mašinériu byrokratických rozhodnutí, na ktorých konci môže byť dievčatko odobraté rodičom. Súkolie prepracovaného systému totiž neváha zhltnúť "neprispôsobivú" rodinu, najmä ak ide o rodinu portugalských imigrantov v čase už nezvratného brexitu.

Posledným filmom, ktorý bol uvedený v Benátkach, odkiaľ si odniesol tri ocenenia (najlepší film v sekcii Horizonty, novinársku cenu FIPRESCI a jednu z prémií) je iránska snímka Pustatina (Dashte khamoush, 2020). Režisér Ahmad Bahrami v nej zavedie publikum do kolónie, v ktorej sa od nepamäti vyrábajú tehly. Keď však o ne prestane byť záujem, všetci miestni musia kolóniu opustiť. Loftollah, ktorý tu prežil celý život, ľuďom nepríjemnú správu oznámi a pomáha im s balením i odchodom. Čo ale bude s ním? A je najničivejším dôsledkom nezamestnanosti naozaj tak obávaná chudoba, alebo nedostatok empatie k blížnemu?

O jedno z najpríjemnejších prekvapení sa na tohtoročnom festivale v Sundance  postaral maltsko-americký tvorca Alex Camilleri. Svoj film Luzzu (2021) nazval podľa tradičnej pestrofarebnej maltskej rybárskej pramice. Trhlina na jednej takej skomplikuje život Jesmarkovi, hlavnému hrdinovi filmu, ktorý navyše musí získať peniaze na drahé lieky pre svoju ťažko chorú dcérku. Možností v prímorskom mestečku je však príliš málo a zapredať sa čiernemu trhu tento hrdý potomok rybárskej komunity odmieta. Podarí sa mu vysporiadať s obomi trhlinami v živote a rodinu zachrániť?

Švédsky režisér Magnus von Horn sleduje vo svojej poľsko-švédskej koprodukčnej snímke Pot (Sweat, 2020) svet idealizovanej a naoko dokonalej mladej ženy, ktorá sa však vnútri utápa čoraz trýznivejšou prázdnotou. Je ňou Sylwia, populárna fitness motivátorka, ktorú na sociálnej sieti sleduje množstvo obdivovateľov, ale ktorá v skutočnosti túži po ozajstnom súkromí. Autenticitu pokriveného sveta hodnôt dnešných idolov zvýrazňuje presvedčivý výkon hlavnej predstaviteľky Magdaleny Koleśnikovej, ktorá strieda fyzickú dokonalosť s krehkou zraniteľnosťou.

Známy nemecko-španielsky herec Daniel Brühl na poli celovečerného filmu režisérsky debutuje snímkou Sused (Nebenan, 2021), ktorú v hlavnej súťaži uviedlo tohtoročné Berlinale. Sám režisér vo filme stvárňuje úspešného herca, ktorý sa pred odletom na konkurz do Londýna zastaví v berlínskej kaviarni. V tej sedí Bruno, starnúci muž, ktorý sa na stretnutie s populárnym umelcom, zdá sa, dlho pripravoval. Vzájomná konfrontácia postupne obnažuje dôležité témy, akými sú ľudské a sociálne rozpory, rozdiely medzi východným a západným Nemeckom, práca, manželstvo, ale aj rodinná či spoločenská pretvárka. Brilantné dialógy s ironickým humorom odhaľujú, ako sa verejne známy obraz môže líšiť od skutočného súkromného života.

Jediným filmom, ktorého prístupnosť Art Film Fest obmedzil na vek nad 18 rokov, je snímka Rozkoš (Pleasure, 2021) švédskej režisérky a scenáristky menom Ninja Thyberg. Hrdinkou jej nekompromisného pohľadu do zákulisia praktík pornografického priemyslu je mladá Švédka, ktorá sa rozhodne preraziť v tejto oblasti filmového biznisu v Los Angeles. Linnea alias Bella Cherry podstupuje len veľmi ťažko stráviteľnú cestu na pomyselný hviezdny Olymp vo filmoch pre dospelých. A hoci názov filmu odkazuje na príjemné zážitky, v danom prípade ide o trpkú, až bolestnú iróniu.

28. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest sa uskutoční v dňoch 23. – 27. júna 2021 v Košiciach. Okrem súťažnej sekcie premietne desiatky ďalších filmov v programových sekciách Panorama a Slovenská sezóna. Ďalšie snímky uvedie v súvislosti s odovzdávaním ocenení Hercova misia a Cena prezidenta festivalu. Bližšie informácie o jeho programe, možnostiach vstupného či rezervácie miest ponúka webstránka podujatia.

Informačný servis

16.6.2021 - DinoPark, ktorý bol 17 rokov obľúbenou súčasťou bratislavskej ZOO je zatvorený. Spoločnosť WEST MEDIA, ktorá prevádzkuje spolu deväť  DinoParkov v štyroch krajinách Európy zdôrazňuje, že vedenie bratislavskej ZOO im nedalo žiadnu šancu a dodnes nevysvetlilo, prečo musel DinoPark skončiť. Zmluva, na základe ktorej DinoPark v ZOO fungoval, sa normálne mala skončiť v roku 2023. Nové vedenie ZOO Bratislava ju predčasne vypovedalo a WEST MEDIA sa obrátila v tejto veci na príslušný súd.

Žiadne verejné zdroje

WEST MEDIA odmieta, že odčerpávala ZOO zdroje zo vstupného. "My sme nikdy od ZOO nič nedostali. S údivom sme si preto prečítal, že ZOO Bratislava vyplatila prevádzkovateľovi DinoParku za 17 rokov 5 151 254,-€", zdôrazňuje riaditeľ WEST MEDIA Jiří Machálek a dodáva, že suma predstavuje tržby spoločnosti za 17 rokov fungovania DinoParku, čo vychádza približne 300 tisíc eur ročne.

"Tieto peniaze nikdy nepatrili ZOO a nemá ich ani vedené v účtovníctve. Je to sumár vstupného, ktoré nám zaplatili naši návštevníci", vysvetľuje Machálek a dodáva, že po otvorení DinoParku sa zvýšilo vstupné do ZOO o 30% a toto navýšenie patrilo DinoParku. "Celý DinoPark sme vybudovali na vlastné náklady. Ešte pred tým sme museli územie vyčistiť, vrátane odstránenie skládky odpadu. ZOO neprerobila, ale zarobila, pretože DinoPark zdvojnásobil návštevnosť ZOO", pripomína Machálek a zdôrazňuje, že keď sa celá suma vydelí počtom návštevníkov DinoParku za uplynulých 17 rokov, vychádza jeden vstup v cene 1,50 eura. "Porovnajte si to s cenou detského lístka na kolotoč, alebo hodinovým prenájmom trampolíny v parku a zistíte, že DinoPark nebol iba obľúbený, ale aj dostupný", konštatuje Jiří Machálek a dodáva, že rovnako tak nie je pravdou, že ZOO sa starala o údržbu územia na ktorom je DinoPark. "To je čisté klamstvo, nikdy to tak nebolo".

DinoPark je úspešný koncept

DinoPark je autorsky chránený koncept, ktorého majiteľom je WEST MEDIA. Firma legálne a transparentne podniká v štyroch krajinách Európy a prevádzkuje 9 (aktuálne mínus Bratislava) DinoParkov. Všetky otvorené DinoParky sú úspešné a v štyroch prípadoch (vrátane Bratislavy) sú umiestnené v zoologickej záhrade. Vždy zásadne zvýšili  návštevnosť danej ZOO. WEST MEDIA preto nerozumie, prečo bolo nutné, DinoPark zo ZOO Bratislava takýmto spôsobom vyhnať. "Urobiť to na začiatku letnej prázdninovej sezóny mi navyše pripadá, ako zlý žart. Tisíce detí budú zbytočne plakať, pretože neuvidia svojho dinosaura", hovorí Jiří Machálek.

Nový DinoPark v Bratislave

WEST MEDIA nijakým spôsobom nespochybňuje, že ZOO Bratislava aj samotné hlavné mesto môžu mať zámer vybudovať v areály DinoParku inú expozíciu. Podľa Jiřího Machálka stačilo informovať WEST MEDIA, že zmluva nebude po roku 2023 predĺžená. Podľa jeho názoru je totiž prakticky vylúčené, že nová podobná výstava bude hotová za rok, alebo dva. "Ale aj keby sa to podarilo v takýchto expresných termínoch, stále mi uniká zmysel tohto radikálneho a okamžitého vypudenia DinoParku zo ZOO Bratislava. Nechápem to", konštatuje Jiří Machálek a dodáva, že WEST MEDIA teraz rokuje s viacerými záujemcami o možnosti vybudovať na území Bratislavy nový DinoPark. "Koncept DinoParku totiž dáva rozumným ľuďom zmysel a najmä už preukázal a preukazuje svoju efektivitu", konštatuje Jiří Machálek.

Nulová zmluvná istota

WEST MEDIA pripomína, že nikdy nijakým spôsobom neporušila zmluvu so ZOO. Naopak, zmluvu od novembra 2020 permanentne porušovala ZOO, keď svojvoľne prestala posielať WEST MEDIA zmluvnú sumu za vstupné a nakoniec aj vypovedala zmluvu. "O platnosti zmlúv v civilizovanom svete rozhodujú súdy, nie svojvôľa. Po 17-tich rokoch úspešného príbehu koexistencie ZOO a DinoParku v Bratislave, je tento postup ZOO aj mesta Bratislava doslova studená sprcha", povedal  na záver Jiří Machálek.

Informačný servis

Reprezentatívny prieskum dôveryhodnosti inštitúcií, ktorý začiatkom júna 2021 realizovala agentúra FOCUS, potvrdil stabilitu pozície Slovenskej akadémie vied. Je najdôveryhodnejšou spomedzi pätnástich porovnávaných inštitúcií na Slovensku. Výsledky merania potvrdili, že SAV úplne alebo skôr dôveruje 74 percent respondentov. V dôveryhodnosti sa SAV umiestnila tesne pred slovenskými vysokými školami, ktorým dôveruje 71,2 percenta respondentov. Naopak, najmenšej miere dôvery ...

p dir="LTR" style="text-align: justify;" V stredu 23. júna 2021 o 15.00 h (SEČ) sa uskutoční on-line webinár pri príležitosti prípravy špeciálneho čísla časopisu  "https://www.mdpi.com/journal/molecules" Molecules  (IF=3,267) na tému „Recent Advances in Carbohydrate-Active Enzymes“, ktorého organizátorom je Štefan Janeček z Ústavu molekulárnej biológie SAV v Bratislave. p dir="LTR" style="text-align: justify;" Bezplatná registrácia na webinár, ako aj program celej udalosti je dostupný  "https://molecules-12.sciforum.net/" TU . p ...

V stredu 16. júna o 17.00 h má na rádiu Devín premiéru ďalšia časť relácie Ars Litera s Ústavom slovenskej literatúry SAV, ktorá poslucháčom predstavuje výskumné aktivity a spolupráce našej inštitúcie. Témou tejto časti je oblasť literárnovedného výskumu, ktorá je možno menej nápadná, ako čitatelia (nielen) starších literárnych textov vydávaných v súčasnosti sa však s ňou stretávame často. Reč bude o textológii, literárnovednom ...

16.6.2021 - To, čo sa v 50. rokoch odohrávalo v Austrálii sa dialo za zatvorenými dverami, mimo nás. Ale nanajvýš prekvapivé je, že o tom dodnes nevie ani mnoho Austrálčanov.

Päťdesiate roky boli neslávne známe tzv. studenou vojnou medzi Západom a Východom a paranojou na obidvoch stranách barikády. Práve v tomto časopriestore sa odohráva dej seriálu Operácia Buffalo. Briti sa vtedy rozhodli, že v južnej Austrálii budú vykonať jadrové testy.

Už tato samotná zápletka je brilantným námetom na seriál, ale táto dráma ponúka viac a netočí sa iba okolo atómovej bomby. Čo by to bolo za dielo bez konkrétnych ľudských osudov. Tentokrát ide hlavne o posádku vojenskej základne Maraling, kde sa aj priatelia dokážu postaviť na opačné strany, kde si partneri nedokážu kvôli rozdielnym názorom prísť na meno a kde ide samotná vláda proti svojim obyvateľom.

Seriál je inspirovaný skutočnými udalosťami a od prvej minúty vám nedovolí vstať z gauča. Unikátny, okrem samotnej témy, je aj fakt, že sa v ňom vyskytuje celkom 92 hovoriacich postáv, teda hercov, ktorí tu majú minimálne jednu vetu. Hlavným hrdinom je major Leo Carmichael, ktorého úlohou je viesť výstavbu atómových testovacích veží na základni Maralinga. Jeho nadriadeným je generál  "hundroš" Crankford, ktorý sám nie je s testovaním stotožnený. Mimo iného chce rozbiť argumenty oficiálnej propagandy, ktorá tvrdí, že v oblasti nie sú žiadni domorodci a to tým, že sa ich rozhodne sám vyhľadať.

Dôležitou hrdinkou Operace Buffalo je aj Eva Lloyd-Georgeová, meteorologička vyslaná do púšte tajnými službami, aby zistila, kto zo základne vynáša utajované informácie.

Šesťdielny seriál Operace Buffalo je dielom jediného muža, režiséra a scenáristu v jednej osobe Petera Duncana, ktorý vravel, že okrem témy vyzbrojovania a studenej vojny, ho na celom projekte najviac fascinovali špióni. Svoj obdiv k špiónom zdedil po matke. Tiež ho fascinovala komplikovanosť celého príbehu, ktorý postupne rozplietol pri písaní scenára. Armádu, politikov, špiónov a v neposlednej rade aj domorodcov Aborigincov celá situácia veľmi ovplyvnila a to aj napriek tomu, že ide o pomerne neviditeľnú jazvu na tvári modernej Austrálie.

Duncan svoj príbeh poňal ako drámu jedného pracoviska, ktorá sa len tak náhodou točí okolo atómových bômb. Ale vlastne by sa mohla odohrávať kdekoľvek inde. Strach zo zrady a nedôvera medzi ľuďmi je prítomná všade a práve to by malo byť varovaním aj pre nás.

Veľkolepý šesťdielny dramatický seriál Operácia Buffalo, natočený v austrálskej produkcii v roku 2019, si môžete pustiť v premiére od štvrtka 17. júla o 21:00 na televíznej stanici Epic Drama.

Trailer: 

Informačný servis

15.6.2021 - Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) pripravila k okrúhlemu 50. výročiu ikonických vozidiel tatranskej Ozubnicovej železnice (OŽ) limitovanú sériu bankoviek s dizajnom od grafického dizajnéra Pavla Fuksa. Na bankovkách v nominálnej hodnote 0 eur sú vyobrazené tatranské štíty a nové hybridné vozidlá, ktoré po 50 rokoch nahradia tie pôvodné a pre ZSSK ich vyrobila švajčiarska spoločnosť Stadler Bussnang AG. V piatok 18. 6. spúšťame druhú fázu predaja bankoviek.

Prvých 25 ks bankoviek s najnižšími sériovými číslami, ktoré sú medzi zberateľmi tými najvyhľadávanejšími, sa dražili sa od 7. 6. 2021 do 11. 6. 2021 na Facebooku a už majú svojich majiteľov. Za najvyššiu sumu sa vydražila bankovka so sériovým číslom 000001 a víťaz si ju kúpil za 70 eur. Jedna z bankoviek z dražby putuje dokonca až do Bulharska, víťaz za ňu ponúkol 23 eur a išlo o číslo 000012.

Rovnako v prvej fáze bol spustený od 12. 6. predaj v tatranských pokladniciach – na Štrbskom Plese boli k dispozícii série: 801-1000, v Poprade Tatry: 1101-2100 a Starom Smokovci: 2101-2300.

S predajom však nekončíme, práve naopak. Nulových eurobankoviek zostalo dosť pre všetkých fanúšikov a milovníkov tatranských zubačiek.

V piatok 18. 6. 2021 spúšťame druhú časť predaja jedinečných zberateľských bankoviek a zároveň obmedzujeme predaj pre férový prístup na 5 ks/osoba, aby sa ušlo všetkým záujemcom. Predaj bude realizovaný nasledovne:

Počet ks
Séria

Banská Bystrica
100
6901-7000

Bratislava, hlavná stanica
500
5001-5500

Bratislava, Trnavské mýto
100
5501-5600

Humenné
200
5601-5800

Košice, železničná stanica
500
5801-6300

Liptovský Mikuláš
200
6301-6500

Nové Zámky
100
7501-7600

Štrbské Pleso
2700
2301-5000

Poprad Tatry

Starý Smokovec

Prešov
300
6501-6800

Trnava
100
7401-7500

Zvolen
100
6801-6900

Žilina
200
7601-7800

V rámci limitovaného množstva vydaní roku 2020 bude približne 20 % nákladu z každého vydania doplnený o špeciálnu prítlač textu "ANNIVERSARY 2020", zhotovenú lesklým lakom a UV atramentom. Predaj týchto "Anniversary" bankoviek bude spustený samostatne v priebehu roka a ZSSK o ňom bude včas informovať prostredníctvom svojej web stránky, tlačovej správy a sociálnych sietí.

Výťažok z dražby poputuje na podporu Slovenského horolezeckého spolku JAMES (SHS JAMES), ktorý tento rok oslavuje 100 rokov od založenia, združuje horolezcov, športových lezcov, skialpinistov a vysokohorských turistov na Slovensku a jednou z jeho úloh je prispievať k ochrane prírody.

Dodáme, že nové hybridné vozidlá sa dostali do výroby v roku 2020, aktuálne sú dodané štyri z piatich ozubnicových elektrických jednotiek spolu s multifunkčným rušňom a do prevádzky sa dostanú hneď po dokončení rekonštrukcie trate. Nesú mená po piatich málo známych tatranských štítoch – Bradavica, Kostolík, Stredohrot, Ganek a Vysoká.

Informačný servis

15.6.2021 - Módna e-commerce zaznamenala za posledný rok veľa zmien v oblasti nákupného správania užívateľov. Dlhodobý výskum Fashion (Re)search módneho vyhľadávača GLAMI prezrádza ako rok pandémie zmenil návyky Slovákov. Z výsledkov prieskumu je zrejmé, že online nakupovanie si mnohí vyskúšali a plánujú využívať jeho výhody aj po otvorení kamenných prevádzok. Aktuálne sú sezónne online nákupy nových módnych kúskov na letné dovolenky.

Zmeny nákupného správania ovplyvnia návrat zákazníkov do kamenných predajní

Podľa výsledkov prieskumu módneho vyhľadávača GLAMI.sk, ktorý spája ponuku popredných internetových obchodov s módou na jednej platforme, sa zmeny nákupného správania prejavujú aj pri otváraní kamenných obchodov. Až 49 % zákazníkov vopred avizovalo, že nečaká na otvorenie predajní a nakupovať plánuje naďalej online. Skoro polovica zákazníkov v prieskume uvádza, že sa do znovuotvorených predajní neboja vrátiť a považuje ich za bezpečné. Až 27 % by sa vrátilo aj v prípade vysokých počtov infikovaných. Naopak iba 10 % by počkalo na vlastné zaočkovanie a 9 % opýtaných tvrdí, že sa v predajniach nebude cítiť natoľko  bezpečne, aby v nich nakupovalo. Zvyšných 7 % sa plánuje vrátiť až keď bude možný nákup bez rúška/respirátorov a nebudú v obchodoch davy.

Slováci po pandémii nezmenili konfekčnú veľkosť, no snažili sa ušetriť

Prekvapením prieskumu je, že 34 % Slovákov zmenilo veľkosť oblečenia počas pandémie. Väčšina však siahne po menšom konfekčnom čísle. Takzvané pandemické kilá, o ktorých sa hovorí v súvislosti so zákazom vychádzania a nedostatočným pohybom, sa týka len 10 % Slovákov. Zdá sa, že trend na Slovensku bol  opačný.  Skoro štvrtina respondentov uviedla, že potrebuje menšiu veľkosť oblečenia a až 63 % tvrdí, že nosí rovnakú veľkosť ako pred pandémiou. Otázka financií je v súvislosti so spotrebiteľským správaním pri predaji módy veľmi významná. Až 65 % Slovákov sa pokúsilo ušetriť nejaké peniaze pri nákupoch oblečenia minulý rok. Skoro polovica vyčkávala na zľavy u svojich obľúbených značiek, 41 % nakupovalo cenovo dostupnejšie značky a 29 % respondentov sa pokúsilo znížiť počet zakúpených produktov.

Kamenné obchody vs online nákupy po pandémii

Zatiaľ čo kamenné obchody zažívali pokles, až 49 % zákazníkov nakupovalo online viac módnych produktov než rok predtým. "Mnoho ľudí vyskúšalo online nákupy v čase korony po prvýkrát. Objavili ich benefity a časť z nich určite zostane výhodám online nakupovania verná naďalej," hovorí šéf GLAMI, Tomáš Hodboď.

Rezervy pri virtuálnom výbere

Najväčšou výzvou pre online nákupy je virtuálny výber produktov. Aj preto 45 % respondentov čaká s niektorými nákupmi na otvorenie predajní. Skoro polovica z nich čaká s nákupmi topánok. Nákup džínsov si odložilo 36 % respondentov a rovnako 31 %  respondentov odkladá svoj nákup spodnej bielizne až na možnosť výberu produktov tradične v kamenných predajniach. Všetko to sú kategórie produktov, pri ktorých respondenti uvádzali, že sa im vyberá najťažšie online z dôvodu náročného odhadovania správnej veľkosti. Preto nie je prekvapením, že ďalších 16 % čaká na otvorenie kamenných predajní kvôli nákupom oblečenia pre deti a mládež a 15 % zákazníkov uvádza, že čaká na nákup plaviek.

Nákupné plány Slovákov na obdobie po pandémii

Z výskumu vyplýva, že maximálne 37 % zákazníkov plánuje v najbližších mesiacoch minúť v priemere 50 - 100 eur mesačne na módne nakupovanie. Ďalších 27 % avizuje investíciu menej ako 50 eur mesačne, 14 % nevie aký rozpočet bude potrebovať a 12 %  si myslí, že to bude medzi 100 až 200 eur mesačne.

Slováci v nákupnom procese zvažujú kvalitu produktov

Návyky ľudí sa menili aj v otázkach kvality oblečenia. Pre 19 % zákazníkov sa stala dôležitejšou ako predtým a preto sa zameralo na kvalitnejšie kúsky, ktoré dlhšie vydržia. Naopak 11 % zákazníkov kvôli úspore financií siahli po horšej kvalite produktu. Pre väčšinu sa však kritérium kvality veľmi nemenilo,  pretože nakupovali rovnako ako pred pandémiou.

Ďalšie unikátne dáta a rozšírený research v PDF nájdete na www.fashion-research.sk

Projekt Fashion (Re)search je dlhodobý výskumný projekt slovenského vyhľadávača módy GLAMI o stave módnej e-commerce, ktorý je založený na kontinuálnom zbere dát od slovenských užívateľov.

O GLAMI:

GLAMI založila v roku 2013 v Českej republike dvojica Tomáš Hodboď a Michal Jirák ako vyhľadávač módy. Už v roku 2016 expandovali na Slovensko. Každý deň GLAMI spojuje tisícku nakupujúcich so značkami a e-shopmi na jednom mieste. Vďaka smart kategorizácii produktov a výberu módy šitej na mieru každého jednotlivca GLAMI zjednodušuje objavovanie a nakupovanie módy.

Dnes zákazník v katalógu GLAMI.sk nájde takmer 3 milióny produktov od viac než 25 tisíc značiek.  GLAMI patrí do skupiny Inspigroup a pôsobí už v 19 krajinách sveta.

Informačný servis

15.6.2021 - Presne 20 rokov si každoročne 20. júna po celom svete pripomíname Medzinárodný deň utečencov. IKEA je presvedčená, že si každý zaslúži šancu, a dlhodobo podporuje rovnosť, diverzitu a inklúziu nielen vo svojich radoch, ale aj v celej spoločnosti. Tento rok tak v spolupráci s Ligou za ľudské práva, pracujúcej s migrantmi, pripravila Program pre rozvoj zručností pre utečencov. Ten im pomáha s uplatnením na trhu práce.

"Programom pre rozvoj zručností pre utečencov chceme podporiť tých, ktorí hľadajú šancu na nový život na Slovensku. Často majú problém zohnať prácu - pritom práve zamestnanie je pre integráciu v novej krajine kľúčové. Migrácia je prirodzená a chceme ukázať, že ak dobre fungujú podporné integračné opatrenia, môže byť obohatením pre všetkých," hovorí Roman Bojko, manažér pre rovnosť, diverzitu a inklúziu z IKEA Česká republika, Maďarsko a Slovensko.

Program je určený pre držiteľov medzinárodnej a doplnkovej ochrany, ktorých je na Slovensku spolu zhruba 400. Sú to ľudia, ktorí boli vo svojej krajine prenasledovaní, napríklad kvôli svojej rase, národnosti, náboženstvu alebo pre zastávanie určitých politických názorov.

"Typicky to môžu byť príslušníci národnostných menšín ohrozených etnickým násilím alebo zástupcovia opozície v totalitných režimoch. Sú to ľudia, u ktorých existujú dôvodné obavy, že by im v krajine pôvodu hrozil trest smrti, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, prípadne, že by sa mohli stať ako civilisti terčom vojnového násilia. Nie sú to ľudia, ktorí by k nám prišli z ekonomických dôvodov," vysvetľuje Barbora Meššová, riaditeľka Ligy za ľudské práva.

Program odštartoval tento rok vo februári a zúčastnilo sa ho 7 utečencov z rôznych krajín sveta, napríklad z Afganistanu, Iraku či Jemenu. Účastníci programu absolvovali workshop zameraný na pracovno-právne minimum a pravidelne sa zúčastňovali individuálnych konzultácií na osvojenie zručností potrebných pri hľadaní práce. Účastníkov ďalej čakalo až 100 hodín kurzov slovenčiny a tiež workshop zameraný na priebeh pracovného pohovoru a výberového konania, ktorý viedli pracovníci personálneho oddelenia IKEA.

"Účastníci od nás získali na konci programu prehľad voľných pracovných miest v našom obchodnom dome a mohli sa prihlásiť. V súčasnosti už piati z účastníkov v IKEA pracujú a ďalší sa zúčastňujú výberového konania. Spätná väzba je pozitívna, ako zo strany účastníkov programu, tak manažérov a kolegov v IKEA,” hovorí Michal Svienty, People and Culture manager IKEA Bratislava.

Program pre rozvoj zručností pre utečencov bude pokračovať aj v ďalších dvoch rokoch a cieľom IKEA je pomôcť aspoň 19 utečencom na Slovensku. "Tento projekt je unikátny. Nevieme o inej spoločnosti, ktorá by na Slovensku ponúkala držiteľom medzinárodnej ochrany takúto pomoc. Oceňujeme, že IKEA má veľké skúsenosti s diverzitou na pracovisku, a že všetkým svojim zamestnancom ponúka možnosť rastu a rozvoja. Veríme, že projekt bude prínosný pre obidve strany. Skúsenosti po nástupe prvých klientov to zatiaľ potvrdzujú, "uzatvára Barbora Meššová.

Jedným z účastníkov Programu pre rozvoj zručností pre utečencov je aj Younes z Afganistanu. Vo videu sa dozviete viac o jeho životnom príbehu.

Informačný servis

15.6.2021 - Slovenský potravinový reťazec COOP Jednota rozširuje rady svojej vlastnej značky o kozmetiku Biova. Nová kozmetická značka aktuálne zahŕňa 21 produktov dennej potreby v modernom, nadčasovom obale. Dizajn každého výrobku dopĺňa špeciálna grafika napomáhajúca spotrebiteľom správne triediť použité obaly.

Nová značka Biova má samostatný image, aby sa výrazne odlíšila od potravinových značiek a podtrhla tak svoju kvalitatívnu úroveň. Osloviť má tradičného zákazníka COOP Jednoty, ktorý si chce popri nákupe potravín zakúpiť aj kozmetiku. Pritiahnuť chce však aj nových spotrebiteľov všetkých vekových kategórií hľadajúcich dobrú kvalitu za lepšiu cenu ako brandové produkty. "Názov Biova môže niektorým našim zákazníkom znieť povedome - na našom trhu už kedysi značka kozmetiky Biova bola. Patrila k obľúbeným produktom, a preto sme sa rozhodli nadviazať na jej tradíciu," spomenul obchodný riaditeľ COOP Jednoty Slovensko Branislav Lellák. Kozmetická značka Biova doposiaľ zahŕňa 21 výrobkov, medzi ktoré patria šampóny, sprchové gély, tyčinky do uší vyrobené z bambusu, krémy na ruky, gély na vlasy, výrobky dámskej hygieny, ale aj hyginiecké servítky a toaletný papier. Až 95 percent produktov pochádza od slovenských dodávateľov. COOP Jednota bude postupne ponuku sortimentu rozširovať.

Výrobky značky Biova sú na pultoch niekoľko týždňov, no aj napriek krátkemu času si získali dôveru zákazníkov. Na základe výsledkov spotrebiteľského prieskumu Voľba spotrebiteľov-Najlepšia novinka 2021 sa COOP Žihľavový šampón stal víťazom kategórie Vlasová kozmetika.

COOP Jednota využila uvedenie novej kozmetickej rady aj ako príležitosť pre environmentálne ladený program Jednotne ekologicky. "Obal každého výrobku sme doplnili o grafický symbol znázorňujúci farebný kontajner, ktorý napomáha spotrebiteľom správne triediť prázdny obal jednotlivých produktov. Farebné kontajnery využívame aj na obaloch nákupných tašiek a postupne ich chceme použiť na ostatné výrobky našej vlastnej značky," dopĺňa obchodný riaditeľ COOP Jednoty Slovensko Branislav Lellák.

Maloobchodná sieť COOP Jednota predáva pod privátnou značkou viac ako 700 produktov, z ktorých 85 percent pochádza od slovenských dodávateľov. V roku 2019 si pripomenula 20. výročie vstupu vlastnej značky na trh.

Informačný servis

15.6.2021 - O téme Smart Cities sa veľa rozpráva, no len málokto sa na inteligentné mestá pozerá aj cez bezpečnosť, ktorá by mala byť prioritou. Mesto s inteligentnými zariadeniami zbiera totiž množstvo dát, a tie je nevyhnutné nielen spracúvať, ale aj chrániť. V opačnom prípade sa mestá a samosprávy stávajú terčom kybernetických útokov, ktorých dôsledkom môže byť zneužitie dát či ohrozenie životov. Kybernetická bezpečnosť sa tak stáva jednou z kľúčových tém súčasnosti, na čo počas konferencie SLOVENSKÉ (SM)ART CITY poukázali viacerí odborníci.

Odborná platforma Techevents.eu sa po COVID prestávke vrátila so svojou 21. konferenciou. Diskusie na tému SLOVENSKÉ (SM)ART CITY - Realita kybernetickej bezpečnosti v mestách a obciach - buďme pripravení! sa konali 1. júna za účasti slovenských a českých odborníkov. Tí spoločne poukázali na úskalia a problematiku konceptu Smart Cities aktualizovanú o dôsledky pandémie a hrozby kybernetických útokov. Témy zaujali takmer 130 priamych účastníkov z radov miest a obcí, ako aj odborníkov. "Ak chcú byť slovenské mestá naozaj inteligentné, majú pred sebou ešte veľa práce. Okrem toho, corona a povinný home office otvorili útočníkom nové možnosti, preto by sme mali naozaj zvýšiť pozornosť. Aj v diskusiách sme viackrát počuli, že prevencia je lepšia než riešenie následkov kybernetických útokov. Veľmi si vážim každého jedného z diskutujúcich, jeho názor a aj spätnú väzbu na konferenciu, ktorá bola z hľadiska odbornej stránky opäť špičková!” hovorí Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá konferenciu organizovala. "Ako vyplynulo z diskusie, celá táto téma sa v konečnom dôsledku dotýka občanov. S cieľom chrániť nielen ich fyzickú, ale aj online bezpečnosť, by mestám a obciam malo záležať na vzdelávaní sa v témach kybernetickej bezpečnosti, pretože len tak sa sa môžu stať rovnocenným partnerom pre dodávateľov inteligentných riešení. Práve preto sme spolu s partnerom TÜV SÜD Slovakia pripravili rad špecificky orientovaných kurzov zameraných na praktické zručnosti. Prvým z nich je kurz Informačné technológie a kybernetická bezpečnosť vo verejnej správe, ktorý je už teraz dostupný v mimoriadne výhodenj zľave na našej vzdelávacej platforme Edumy.academy,” dodáva Čajko.

Témou 1. diskusie boli Výzvy a hrozby kybernetickej bezpečnosti v inteligentných mestách aj v postpandemickej ére. Andrej Kóňa, expert na inteligentné mestá, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, v jej úvode uviedol, že na Slovensku nemáme Smart Cities, ale Smart Villages, v ktorých sa oproti mestám prejavuje finančná a aj vedomostná priepasť. Financie od štátu sú celkovo problém, pretože nekryjú ani 70 % výdavkov na implementáciu nových technológií, ktorú si už vyžaduje aj Zákon 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti. "Zo zákona o. i. vyplýva, že každá obec musí mať dátového odborníka. Rámec povinností je značný a obce naň neboli pripravené ani finančne, ani odborne. Vo všeobecnosti hovoríme o sume tvoriacej 0,2-1 % z objemu celkových nákladov obce,” hovorí Adam Keseg, právnik, Advokátska kancelária Prosman & Pavlovič

Pre obce je to šok, pretože ešte donedávna sa ochrany údajov týkalo len všeobecné nariadenie GDPR. "Obce by napriek tomu nemali byť z dvoch nových lokálnych právnych predpisov prekvapené. Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a Zákon o kybernetickej bezpečnosti predsa obsahujú len spresnené povinnosti z nariadenia o GDPR,” hovorí Ivan Makatura, generálny riaditeľ, Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti. Podľa Adama Lojka, experta na kybernetickú bezpečnosť & CEO, SHIELD TECH, si však mestá a obce mysleli, že Zákon o kybernetickej bezpečnosti bude len ďalší šuflíkový projekt ako GDPR. Zdá sa, že mestá a obce tak ochranu osobných údajov nepovažujú za prioritu aj napriek tomu, že niekoľkými kybernetickými útokmi na mestá a nemocnice si za posledné dni prešla aj susedná Česká republika.

Diskusia otvorila aj otázku Národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti (NSKB) na roky 2021-2025, ktorej vypracovanie garantoval Národný bezpečnostný úrad. "NSKB je len zastrešujúcim dokumentom. Ďaleko podstatnejším je Akčný plán,” hovorí Makatura. Kóňa však v súvislosti s dokumentmi poukazuje na veľkú zaťaženosť miest a obcí: "NSKB a Akčný plán obsahujú kvantá informácií, ktoré obce musia nielen nasávať, ale aj implementovať, čo sa nedá stíhať.” A aj keď Makatura súhlasí, zároveň upozorňuje, že aj keď post starostov nie je podmienený digitálnou zručnosťou, mimoriadna situácia z nich nesníma ich štatutárnu zodpovednosť. Práve nevzdelanosť starostov je totiž zlatou baňou pre pofidérnych dodávateľov a ak sa nič nezmení, tak obce budú v porovnaní s komerčnou sférou ešte veľmi dlho zraniteľnejšie. "U mnohých starostov sa prejavuje aj právna nekompetentnosť, a tak si často nedokážu vyhodnotiť ani zmluvu s dodávateľom. Tým sa oberajú o garantovanú formu zábezpeky od dodávateľa, na ktorú majú v praxi právo,” hovorí Keseg. Dan Jiránek, generálny manažér SMART ČESKO, Svaz měst a obcí ČR, pritom zdôrazňuje, že tlak na využívanie technológií bude silne narastať, no bez kybernetickej bezpečnosti tento pokrok nebude možný. Otázky týkajúce sa objemu dát a ich atribútov sú podľa Makaturu zároveň aktuálnym štádiom Smart City konceptu na Slovensku. Hrozbou však môže byť umelá inteligencia, na ktorú ako krajina ešte nie sme pripravení.

Ako teda aplikovať kybernetickú bezpečnosť do praxe tak, aby sme rešpektovali aj právne riziká? "Viem si predstaviť súčinnosť so štátom, ako to bolo napríklad v otázke dotácie na nájom, kedy štát v spolupráci so Slovak Business Agency zriadil tzv. klientske centrá,” hovorí Keseg. Ak by sme sa však v otázke Smart Cities chceli inšpirovať susednou Českou republikou, celý koncept by mal ísť ruka v ruke s ochranou dát a elimináciou rizika ich zneužitia. "V Čechách sme presadili výnimku, podľa ktorej obec nemôže dostať pokutu od štátu z dôvodu porušenia nariadenia o GDPR. Je to len prelievanie peňazí z jedného štátneho vrecka do druhého. Ak však obec udá občan, tak je v prípade preukázania viny povinná uhradiť mu majetkovú aj nemajetkovú ujmu,” vysvetľuje Jiránek.

Zneužiteľnosť každej obce pritom rastie v závislosti od množstva dát, ktoré má na svojich úložiskách, pričom základnou motiváciou útočníkov sú podľa Makaturu peniaze. "Zraniteľné sú najmä orgány štátnej správy, banky, telekomunikačný sektor, energetika a zdravotníctvo. Samotné mestá momentálne nie sú stredobodom útokov, ale treba povedať, že hranica medzi rizikovými a menej rizikovými oblasťami sa postupne zmenšuje,” hovorí Makatura a zároveň upozorňuje, že heckerské útoky nemusia byť len útokmi na dáta, ale aj na technológie kritickej infraštruktúry, čo môže spôsobiť škody s dosahom až na zdravie a život obyvateľov. O kybernetických útokoch sa však často nehovorí, preto si mnohí myslia, že sa na tieto témy vzťahuje embargo. "Nejde o informačné embargo, ale médiá sa o útokoch nemajú ako dozvedieť. Oprávnený hovoriť o nich je len postihnutý štatutár, ktorý túto informáciu nezverejní, pretože ju považuje za reputačné riziko a bojí sa ďalšieho útoku,” vysvetľuje Makatura a Keseg dopĺňa, že platí situácia závažného incidentu. Ten sa hlási NBU, ktorá keď vyhodnotí závažnosť na vyššom leveli, musí o incidente informovať verejnosť.

2. diskusia sa venovala Riešeniam kybernetickej bezpečnosti v inteligentných mestách. Tie, ktoré spĺňajú najvyššie kritériá, máme podľa Kamila Kačera, IT projektového manažéra, Operátori ICT, na Slovensku a v Česku najviac tri. Ľubomír Kopáček, audítor informačnej a kybernetickej bezpečnosti, TÜV SÜD Slovakia, je v tejto otázke dosť skeptický: "Vyššieho počtu inteligentných miest na Slovensku sa desím, pretože ak sa v oblasti kybernetickej bezpečnosti nič neudeje, tak Smart Cities je istá cesta do problémov.” Súhlasí s ním aj Tomáš Zaťko, CEO Citadelo, expert na kybernetickú bezpečnosť a Igor Hianik, primátor mesta Pezinok, ktorý poukázal na to, že v roku 2020 začali mestá pracovať aj so zdravotnými údajmi občanov. "Samospráva túto oblasť doteraz nikdy neriešila, nie sme na to pripravení a nejde len o technológie a systémy, ale aj o ľudský kapitál a procesy. Tieto otázky nemáme zodpovedané, na čo poukázal aj samotný COVID,” vysvetľuje Hianik. Marek Frey, generálny riaditeľ, Eltodo SK & Shield Tech, pritom tvrdí, že nejde ani tak o množstvo Smart Cities, ale o kvalitu poskytovaných riešení a služieb.

Pozitívom je, že mestá a obce dokázali počas covidu spolupracovať ako nikdy predtým. "Pandémia sa v kontexte miest prejavila nielen zdieľaním pracovných skúseností, ale aj sharingom zamestnancov, ktorý tu doteraz nikdy nebol. A toho sa treba chytiť, pretože ak si odborníkov nepožičiame, tak pre každú obec jednoducho dostupní nebudú,” hovorí Hianik. Frey vidí ako problém aj chýbajúcu koncepciu a to, že mestá vzali Smart City ako politickú tému namiesto toho, aby ju vnímali z dlhodobého hľadiska. "Nekoncepčne lepené kroky sa stávajú deravými, a tie sú z pohľadu bezpečnosti rizikové,” vysvetľuje Frey. Okrem toho je hrozbou aj samotné financovanie. "Mestá a obce si nedokážu predstaviť, aké dopady môže mať kybernetický útok, preto si nevytvorili ani dostatočné budgety na ich odvrátenie,” konštatuje Adam Lojkó, expert na kybernetickú bezpečnosť & CEO, SHIELD TECH. Jeho názor dopĺňa aj Zaťko, podľa ktorého je kľúčovou cena. "Bezpečnosť nevidieť, kým nenastane problém, preto sa na nej najlepšie šetrí. Budúcnosť nám to ale spočíta,” uviedol Zaťko.

Z pohľadu občanov vidí Zaťko ako najväčšiu hrozbu Smart Cities stratu komfortu, Lojkó zas nedostatok bezpečia: "Čím viac smart riešení budeme mať, tým viac zraniteľní budeme.” Je preto logické, že prirodzeným lákadlom útokov sú najmä veľké mestá, kde dochádza k zhromažďovaniu veľkého množstva dát. Útočníci sú pritom vedomostne ďaleko pred nami, preto sú podľa Kopáčeka hybridné vojenské operácie už na dennom poriadku. Pre samosprávy je však tento stav nezvládnuteľný. S cieľom chrániť sa pred hackermi preto Kačer navrhuje obrátiť sa na štát a vnímať ho ako partnera. "Kybernetická bezpečnosť sa stáva súčasťou bezpečnosti ako celku. Jej štandardizovanú úroveň by preto štát mal doručiť pre všetky systémy, ktoré spracúvajú dáta na základe legislatívy. Je to však otázka zmeny celkovej kultúrnej paradigmy a nášho vnímania. Aj preto by sme o kybernetickej bezpečnosti mali hovoriť ako o súčasti bežného života a urobiť z nej súčasť vzdelávania už na základných školách,” vysvetľuje Kačer.

Štát by mal podľa Kopáčeka poskytnúť podrobný návod, ako implementovať jednotlivé opatrenia, ku ktorým treba podľa Freya pristupovať individuálne. Lojkó ako 1. krok navrhuje oslovenie kvalitného odborníka. Ten urobí gap analýzu, z ktorej vyplynú prvé povinnosti. Kačer totiž zdôrazňuje, že každý úspešný útok na mesto je úspešným útokom aj na obyvateľov. Podľa Zaťka je preto dôležité o týchto témach hovoriť zrozumiteľne aj k bežným ľuďom, o ktorých to v konečnom dôsledku celé je.

Z pohľadu trestného práva a vyvodzovania dôsledkov je táto oblasť podľa Hianika neprebádaná a abstraktná, i keď Kopáček tvrdí, že legislatívu a aj policajné zložky pripravené máme. Hackeri sa však napriek tomu chytajú len veľmi ťažko. "Ak k útoku dôjde, vo väčšine prípadov sa najskôr sanujú škody a zachraňuje situácia, až potom sa dohľadávajú stopy. Len v ideálnych podmienkach sa to deje súčasne,” vysvetľuje Lojkó. Frey však upozorňuje, že ak infraštruktúra nie je dobre zabezpečená, tak je ťažké zistiť aj to, že došlo k útoku, nie ešte zaistiť stopy. Svet nám však podľa Zaťka ukazuje viaceré prípady, kedy sa páchateľov podarilo identifikovať. "Problém je, že útoky ľudia nechcú nahlasovať, pretože neveria, že ich polícia objasní. Určite to však treba hlásiť, pretože len tak môžeme docieliť kapacitné posilnenie policajných zložiek,” vysvetľuje Zaťko.

Posledná diskusia sa venovala Financovaniu inteligentných riešení, ktoré je dosť problematické, napriek tomu máme na Slovensku aj príklady dobrej praxe. Jedným z nich je mesto Kežmarok, ktorého primátor vyčlenil časť zdrojov na financovanie inteligentných riešení. A tie, ako ukázal covid, závisia najmä od kvalitného pripojenia. "Štát by mal garantovať možnosť pripojenia sa na optickú či 5G sieť, pretože to lokálni aktéri nevedia zabezpečiť nehovoriac o tom, že obce nemajú zdroje na takéto kompletné riešenia,” konštatuje Ján Ferenčák, primátor mesta Kežmarok.

Ak sa na tému Smart Cities pozrieme z pohľadu regionálneho rozvoja, tak kľúčovou je podľa Jána Hoštáka, riaditeľa odboru Smart agend Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, práve integrácia. "Okrem integrácie bude kľúčovou úlohou ministerstva aj nastavenie prostredia tak, aby čo najlepšie podporilo vznik inovácií a ich efektívne využívanie. Aktuálne preto pripravujeme integrované územné stratégie a integrujeme územné investície,” uvádza Hošták. Podľa Ferenčáka je však kľúčovou úlohou štátu vytvoriť podmienky financovania.

Pre samosprávny sektor je téma kybernetickej bezpečnosti v podstate novinkou. "Ako prvý si dôležitosť kybernetickej bezpečnosti uvedomil súkromný sektor. Kvalitná ochrana dát je totiž súčasťou konkurenčnej výhody, ktorú samospráva nepoužíva. Preto nebol dôvod, aby sa touto témou bližšie zaoberala,” uviedla Andrea Hagovská, expertka pre regionálny a miestny rozvoj, ktorá poukázala aj na dôležitosť investícií do vzdelanosti a povedomia o kybernetickej bezpečnosti. K jej názoru sa prikláňa aj Hošták, ktorý povedomie vníma ako kľúčovú záležitosť a oblasť, v ktorej musíme akcelerovať.

Model edukácie by mal podporovať aj Plán obnovy, z ktorého sa budú financovať viaceré reformy a investície aj z oblasti kybernetickej bezpečnosti. "Kybernetickú bezpečnosť bude Plán obnovy riešiť aj v tom zmysle, že ľudia, ktorí pracujú s údajmi, budú musieť mať príslušné vzdelanie s cieľom zamedziť základným chybám,” vysvetľuje Mariana Kollárová, projektová manažérka pre digitalizáciu Plánu obnovy, Ministerstvo financií SR. Ferenčák je však v otázke Plánu obnovy skeptický a nesúhlasí s tým, že väčšina riešení bola pomenovaná na úrovni centrálneho riadenia a samospráva nebola do diskusií nijakým spôsobom vtiahnutá. "Tieto riešenia sa nedajú aplikovať celoplošne, preto ani riešenia Plánu obnovy nemajú zostať len na centrálnej úrovni, kde do nich investujeme milióny a potom zistíme, že v spodnej úrovni sa nám to celé zosypalo. Vždy sa začína oddola, preto netreba robiť nadstavbu, kým nemáme základ! A tie samosprávy, ktoré ten základ majú, treba podporiť a verte, že potiahnu aj ďalších,” vyzýva Ferenčák. Hagovská ďalej doplnila, že treba viac investovať do pilotných projektov a diskutovať aj so širšou komunitou, pretože veľa smart riešení prináša práve multisektorová miestna komunita. "Veľmi málo sa tiež hovorí o dobrej praxi, preto chceme, aby mestá, ktoré majú spoločné problémy, ich spoločne aj riešili a zdieľali ich medzi sebou,” vysvetľuje Hagovská.

Jednou z posledných otázok diskusie bola oprávnenosť nákladov vynaložených na smart investície. Ako hovorí Ferenčák, zaradeniu určitého percenta nákladov do oprávnených sa nevyhneme, preto je dobré pamätať na to už v Pláne obnovy. "Treba si uvedomiť, že státisícové investície na kybernetickú bezpečnosť bude musieť vynaložiť aj tá najmenšia obec, čo sa bez pomoci štátu nedá. Štát na to však v Pláne obnovy nemyslí, a práve tu cítiť chýbajúcu diskusiu so samosprávou. Potrebné bude preto nájsť zdroje v nasledujúcom operačnom programe. A ak nebudeme úspešní, chcem vyzvať štátne orgány, aby umožnili uplatniť si oprávnený náklad tým, ktorí to budú potrebovať. Problém kybernetickej bezpečnosti predsa nespočíva len v jednorázovej investícií, ale aj v pravidelnom udržiavaní. A ak nás štát odignoruje, dáta občanov nebude možné chrániť,” apeluje Ferenčák.

Konferenciu SLOVENSKÉ (SM)ART CITY sa organizátorom podarilo usporiadať najmä vďaka hlavným partnerom, ktorými sú spoločnosti ELTODO SK a SHIELD TECH, a podporovateľovi TÜV SÜD Slovakia. Vďaka organizátora však patrí aj všetkým ďalším partnerom:

Hlavní partneri: ELTODO SK, SHIELD TECH

Podporovatelia: TÜV SÜD Slovakia
Produkčný partner: VNET, Slido, Upcoming Tell your story
Mediálni partneri: SITA, Nextech, StartitUp, isamosprava.sk, in.ba, Prepriemysel.sk, Education.sk, Archinfo.sk

Všetky diskusie budú opäť spracované v archívoch ako podcasty a aj ako videá na YouTube kanáli organizátora, ktorý okrem konferencií medzinárodného formátu realizuje prostredníctvom vlastnej vzdelávacej platformy Edumy.academy aj letnú školu vzdelávania. Pre viac informácií sledujete nás sledujte aj na sociálnych sieťach LinkedIn, Facebook a Instagram.

Informačný servis

Ústav svetovej literatúry SAV pripravil na stredu 23. júna o 14.00 h hosťovskú online prednášku Johannesa D. Kaminskeho: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu. Hra na tichú poštu je vzrušujúca preto, lebo pri nej vznikajú nové významy, keď slová putujú od jedného človeku k druhému a strácajú svoje pôvodné znenie. V prípade transkultúrnej migrácie textov sa skreslenie významu stretáva s menšou akceptáciou. Rôzne ...