16.6.2023 - Pri riadení krajiny sme sa doteraz pozerali do spätného zrkadla. A to je problém, lebo namiesto toho, aby sme napredovali, utápame sa v problémoch 21. storočia a len minimálne sa venujeme tomu, čo nás čaká. Slovensko teda nie je pripravené na vážne globálne výzvy, ktorým čelíme - akými sú zelená transformácia, starnutie populácie, či digitalizácia a technologický pokrok. "Hoci programové vyhlásenie vlády nezískalo podporu v parlamente, neznamená to, že budeme len kúriť a svietiť. Budeme hovoriť o témach, ktoré sú dôležité pre budúcnosť našej krajiny. Lebo ak z týchto tém urobíme celospoločenské témy, je šanca, že sa ich chytí aj nová vládna garnitúra," vyhlásil počas druhého dňa konferencie JARNÁ ITAPA 2023 predseda vlády SR Ľudovít Ódor s tým, že medzi vlastné priority si v tomto smere zaradil pomôcť zastaviť únik mozgov. "A to úzko súvisí s tým, čo mladí ľudia chcú. Teda žiť kvalitný život a mať prácu. Bez toho, aby bola už táto generácia pripravená na všetky trendy vrátane digitalizácie, to ale nepôjde."

Musíme zmeniť vzdelávanie, inak nám západ utečie

Faktom je – a hovoria o tom aj dáta – že sme model dobiehania západu definitívne vyčerpali. Aby sme to dokázali zmeniť a dokázali držať krok s vyspelými krajinami Európskej únie, musíme nájsť spôsob, ako ľuďom pomôcť preklenúť transformačné trendy. "To nie je možné bez zmeny vzdelávania, prepojenia fakúlt a súkromného sektora, či samotného zlepšenia prostredia, kde žijeme. Nepôjde to bez toho, aby sme nepodali pomocnú ruku ľuďom z marginalizovaných skupín, na čo však potrebujeme práve tie mozgy dnes žijúce v zahraničí," doplnil premiér Ľ. Ódor. Na konferencii ITAPA zároveň potvrdil, že ísť do politiky neplánuje. "Vždy som riešil konkrétne obsahové veci, politiku nemám v génoch. Keby som však mal dať odporúčanie novej vláde, ako prvé by mala riešiť skvalitnenie vzdelávania v širokom zmysle slova, teda od seniorov až po učenie ľudí kriticky myslieť. Mali by sa tiež snažiť prinavrátiť dôveru v štát tak, že prestanú na seba vzájomne útočiť a rozdeľovať krajiny. Nech sú nám príkladom tie krajiny, ktoré majú vysokú dôveru. Tie sú aj najúspešnejšie."

Kľúčom je zmeniť mindset

Dlhodobo máme problém s tým, že 20 percent najlepších študentov odchádza do zahraničia. "Nie sme krajina, ktorá má ropu, plyn, alebo iné prírodné zdroje. Máme však veľké zdroje, ktoré sme doposiaľ zanedbávali. Ľudské zdroje a šikovných ľudí," povedal na konferencii Jarná ITAPA 2023 Peter Švec, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR. Ak chceme zvýšiť konkurencieschopnosť, musíme podľa neho zmeniť mindset a rovnako skrátiť čas medzi nápadom a realizáciou nápadov.

Zmena mindsetu je veľmi dôležitá aj v inej oblasti. Nielen Peter Švec, ale aj ostatní odborníci zhodnotili, že ak chceme posunúť inovácie vpred, je vhodné sa poobzerať v zahraničí. Dobrým príkladom je napríklad Izrael. Je to krajina bohatá na startupy a má vytvorený robustný inovačný systém. "Súhlasím s tým, že Izrael ako krajina je inšpiratívny. No nejde to porovnávať 1:1. Izrael má napríklad zriadený program, ktorý startupom vyčleňuje voľné financie aj v stovkách tisícoch eur. Startup má dva roky na to, aby ho rozbehol. Ak sa startup po neúspechu vráti opäť žiadať financie na ďalší projekt, dostane ešte viac. Prečo? Pretože vedia, že startup sa z problémov a neúspechu poučil. Neviem si predstaviť, že u nás by to tak fungovalo," uviedol v diskusii na konferencii Otomar Sláma, riaditeľ Charles University Innovations Prague. Ide o najprofitujúcejšiu akademickú spin-off spoločnosť v Česku, ktorá patrí pod Univerzitu Karlovu a jej hlavnou činnosťou je realizácia vedeckých projektov v biznise.

Zamerajme sa na konkrétne oblasti, kde investovať

Slovensko nie je inovačným lídrom a už vôbec nie lídrom v digitalizácii. Pravdou podľa expertov, ktorí vystúpili na konferencii Jarná ITAPA 2023 je aj to, že sme v posledných rokoch tieto dva smery nepokladali za hlavné. Podľa European Innovation Scoreboard sme aktuálne piatou najhoršou krajinou v rámci Európskej únie v oblasti rozvoja inovácií. Za nami je už len Poľsko, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Dôvodom je, že síce chceme robiť veľa vecí, no nič tým pádom nerobíme poriadne. "Mali by sme si vybrať oblasti, do ktorých chceme investovať. Ak sa chceme v nejakých oblastiach zlepšovať, musíme do nich investovať," myslí si Pavol Šajgalík zo Slovenskej akadémie vied.

Paradoxom je v tomto smere dôležitá jedna vec, ktorá sa často opomína: dôvera. "Bez nej sa inovácie robiť nedajú. Ide o rizikové prostredie, kde je práve dôvera veľmi dôležitá," zdôraznil Václav Velčovský z českého rezortu školstva mládeže a športu.

Pravda o eurofondoch

Na ITAPA sa oba dni riešilo čerpanie peňazí z Európskej únie. Kým v pláne obnovy sa radíme medzi špičku, v eurofondoch sme na chvoste. A o tom, či ako krajina dokážeme držať krok s vyspelou Európou, rozhoduje taktiež to, ako eurofondy dokážeme efektívne využívať. No s tým máme dlhodobo problém. Ako na ITAPA potvrdil Peter Balík, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – aktuálne je ohrozených 800 miliónov z eurofondov: "Ide o reálnu čiastku. Dnes tu totiž máme k dispozícií 4,3 miliardy eur. Časť z nich vieme čerpať na zníženie dopadov energetickej krízy, časť pôjde na riešenie dopadov utečeneckej krízy. Na ďalšie projekty je zazmluvnených zhruba 2,5 miliardy eur, pričom priamo rizikové sú projekty za 800 miliónov eur."

Pod stav, že Slovensko má problém s čerpaním eurofondov, sa podpisuje viacero dôvodov. Prvým je podľa Petra Balíka fakt, že v prípade čerpania eurofondov nemá rezort na jednotlivé ministerstvá žiadne páky. "Doteraz náš rezort pôsobil iba ako centrálny koordinačný orgán, čo potrebujeme zmeniť. Verím, že ministerstvo si tu čoskoro bude vedieť uplatniť svoju kontrolu. Druhým problémom je doterajší spôsob rozdeľovania eurofondov, keď sa nevyberali najužitočnejšie projekty. Tretí dôvod sú aj prijímatelia, ktorí veľakrát nemajú dostatočne kvalitne pripravené projekty. Musia sa preto viac venovať projektovej príprave."

V aktuálnej situácií si rezort investícií stanovil tri priority. Potrebujú dôstojne ukončiť čerpanie starých eurofondov, keďže sa tu nachádza viacero projektov v zložitom stave. Pomáhať im bude ja Útvar hodnoty za peniaze, od ktorého očakávajú odporúčania na skvalitnenie projektov. Druhú prioritu predstavuje Plán obnovy a odolnosti SR. Súčasťou tretej platby, ktorá má byť na jeseň, sú totiž aj míľniky rezortu investícií. Aj preto rezort investícií vyhlásil výzvu na digitálne inovačné huby, ktorá bola veľmi očakávaná. Treťou prioritou je detailnejšie sa pozrieť na fungovanie spoločnosti Slovensko IT v Košiciach. "Konkrétne na to, v akej kvalite poskytujú produkty i služby. Zároveň chceme rozbehnúť nové IT projekty, ale tak, aby ich nová vláda po svojom nástupe nemusela zastaviť – ako sa to stalo pred tromi rokmi," dodal minister investícií Peter Balík.

Deň otcov je sviatok oslavujúci všetkých otcov, otcovstvo a vplyv otcov na spoločnosť. Deň otcov sa na Slovensku oslavuje tretiu nedeľu v mesiaci jún. "Ocko je môj kamarát, zaspáva vždy pri mne rád. Robí so mnou úlohy a vozí ma do školy. Opravuje, upratuje, nedostatky toleruje. Aj keď občas trucujem, svojho ocka milujem".

Prestížny vedecký časopis Science prizval vedcov zo Slovenskej akadémie vied, aby zhodnotili súčasné výskumné techniky a poskytli svoj pohľad na riešenie svetelného znečistenia do budúcnosti. "V tejto oblasti nás čaká veľa výziev. V princípe, všetky prístroje a techniky merania majú svoje výhody a nevýhody. Monitorovanie šírenia sa svetelného znečistenia do okolitého prostredia komplikuje veľká variabilita vlastností zemskej atmosféry, ktorá výrazne ovplyvňuje merané parametre svetelného poľa. Správna interpretácia ...

16.6.2023 - Vo štvrtok, 15. júna 2023 prijal prezident Republiky srbskej Milorad Dodik na pracovnej návšteve slovenského priemyselníka a filantropa Milana Fiľa. Cieľom návštevy bolo oboznámiť prezidenta s investičným zámerom skupiny ECO – INVESTMENT a.s. v závode SHP Celex v Banja Luke.

"Stretnutie s pánom prezidentom bolo konštruktívne a veľmi si vážim osobné prijatie. Banja Luku považujeme za horúceho kandidáta pre náš investičný zámer, v rámci ktorého výrazne posilníme produkciu papiera v regióne a prinesieme desiatky nových pracovných miest. Predpokladáme výstavbu novej modernej prevádzky na výrobu papierových hygienických produktov v tesnej blízkosti existujúceho závodu ako aj modernizáciu zariadení v závode. Po inštalácii novej výrobnej linky TL15 od prestížneho výrobcu Gambini v roku 2022 je súčasťou zámeru nákup ďalšej linky, výstavba novej výrobnej haly a skladu hotovej výroby. Celková výška predpokladanej investície predstavuje sumu 130 miliónov EUR," vysvetlil po rokovaní prezident holdingu Milan Fiľo.

Závod SHPCelex v Banja Luke potrebuje podporu pri rozširovaní a modernizácii svojich výrobných kapacít. O podmienkach štátnej podpory vo forme obstarania vhodných pozemkov či konkurencieschopných cien energií už začali zástupcovia holdingu rokovať s príslušnými autoritami v krajine.

Závod bol založený v roku 1966 ako v tom čase najmodernejšia papierenská továreň v bývalej Juhoslávii a v roku 2001 ju získala slovenská SHP GROUP, najväčšia papierenská skupina v juhovýchodnej Európe.

SHP GROUP je členom holdingu ECO-INVESTMENT a.s. a doteraz do SHP Celex investovala viac ako 50 miliónov eur. SHP Celex v Banja Luke vyrába toaletný papier, kuchynské utierky, vreckovky a obrúsky pod značkou Harmony v celkovom objeme 40 tisic ton ročne, pričom investor predpokladá zvýšenie výroby až na 80 tisic ton ročne. V súčasnosti tu nachádza prácu 400 zamestnancov.

Informačný servis

Vo veku 92 rokov zomrel 14. júna 2023 doc. Ing. Richard Kittler, DrSc., vedecká osobnosť celosvetového významu, ktorá podstatne prispela k rozvoju poznania v oblasti denného osvetlenia. Posledná rozlúčka sa uskutoční v stredu 21. júna 2023 o 10.15 hod. v bratislavskom krematóriu. Doc. Ing. Richard Kittler, DrSc., pracoval na Ústave stavebníctva a architektúry od roku 1953 ako vedúci oddelenia Stavebnej svetelnej techniky, neskôr ako vedúci vedecko-technický pracovník v oblasti stavebnej fyziky so zameraním ...

16.6.2023 - Každý z nich má ambíciu posunúť našu krajinu výrazne vpred. Či už ide o zdravotníctvo, školstvo, priemysel, alebo napríklad aj štátne IT – veľké projekty sa nám vždy javili ako to pravé orechové. Spíkri prvého dňa konferencie JARNÁ ITAPA 2023 však upozornili, že tento prístup nie je správny a mal by sa zmeniť. "Slovensko má dlhodobý problém v realizácii veľkých investičných projektov. Vyžadujú viac času na prípravu a sú s nimi spojené viaceré riziká," vyhlásila na konferencii Lívia Vašáková, podpredsedníčka vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Týmito slovami zdôvodnila, prečo sa z plánu obnovy nepostaví nemocnica Rázsochy v Bratislave. "Zužovať plán obnovy len na nemocnicu Rázsochy či Martin nie je na mieste. Plán obnovy zahŕňa desiatky reforiem a investícií v rôznych oblastiach - či už v školstve, zelenej ekonomike, alebo v inováciách. V prípade nemocníc ide v pláne obnovy o dodanie lôžok do roku 2026, preto sme dali novú šancu tým, ktorí sú najviac pripravení z pohľadu termínov, ceny, ako aj počtu lôžok," dodala vicepremiérka.

Ako zlepšiť čerpanie eurofondov?

Hoci sme v čerpaní eurofondov medzi najhoršími spomedzi krajín únie, v prípade plánu obnovy je tomu presne naopak. "Tu patríme k špičke – plán obnovy je úspešný príbeh, čo netvrdíme len my, ale aj objektívne ukazovatele. Aktuálne máme doma dve žiadosti o platbu, v septembri chceme podať žiadosť o tretiu a koncom roka o štvrtú platbu. To znamená, že do konca roka by k nám z plánu obnovy mohlo ešte prísť 1,7 miliardy eur," upresnila Lívia Vašáková s tým, že je tu aj snaha o zlepšenie čerpania eurofondov. "Túto tému sme povýšili na úroveň vlády, kde sme sa zaoberali tým, ako sa čerpajú eurofondy a ako sa plní plán obnovy. Ministri si musia uvedomiť situáciu, v ktorej sa nachádzame. A aj keď dnes nemáme kompetencie na nejaké zásadnejšie zmeny, je priestor aspoň na zefektívnenie administratívnych postupov," dodala podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková.

Lepší eGovernment

Ak by ste sa spýtali ľudí, či majú pocit, že robíme pokrok v eGovernmente, zrejme by boli skeptickí. Zmeny v tejto oblasti totiž vidia raz za päť až sedem rokov, čo je skutočne málo. "Je v poriadku pracovať na veľkom projekte, musíme ho však rozdeliť na menšie kusy a verejnosti doručovať priebežne – aspoň raz za rok, v ideálnom prípade každého pol roka," objasnil Martin Bezek, riaditeľ odboru stratégie a vedenia informačných technológií verejnej správy ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR s tým, že pokrok sa da dosiahnuť, ak sa zmenia štyri kľúčové body. "Je potrebné zmeniť dĺžku verejného obstarávania, ktoré dnes trvá rok až dva. Musíme zmeniť prístup a prestať sa zameriavať na veľké projekty, sústrediť by sme sa mali na malé, resp. tie veľké kúskovať. Zároveň je potrebné zmeniť prístup v tom, že nám je legislatíva dôležitejšia ako spokojný občan a tiež by sa nám malo dariť zvyšovať nielen investície do štátneho IT, ale aj benefity."

Podľa Ľubora Illeka zo Slovensko.Digital nemáme v oblasti eGovernmentu šancu stihnúť do roku 2026 až tri štvrtiny projektov, ktoré boli naplánované. "Na to, aby sme to zmenili, je nutné zaistiť lepšie riadenie projektov, vyhodnotenie nedostatkov, ktoré v eGovernmente máme a nastolenie riešení."

Aj on súhlasí s tým, že problém môže byť pravdepodobne už v samotných verejných obstarávaniach. Na jednej strane musia IT firmy čeliť byrokracii a faktom, ktoré súvisia napríklad s tým, že podklady do súťaží sa podľa nich veľmi ťažko píšu, že jediným kritériom je cena či to, že vzorové zmluvy sú výrazne v neprospech štátu. Na druhej strane štát dnes zápasí s rapídnym poklesom záujmu firiem o verejné obstarávania. "Štát nevie súťažiť inovatívne projekty, pričom podnikatelia nachádzajú dostatok iných príležitostí, a to nielen doma, ale i v zahraničí," uviedol Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska. Kritikou v tomto smere neobišiel ani poslednú vládnu garnitúru, no ani samotné firmy. "V uplynulom roku bolo ukončených viac verejných súťaží, ako kedykoľvek predtým, avšak celkový počet víťazných firiem bol v porovnaní v minulými obdobiami nižší," uviedol s tým, že kým v histórii v priemere vyhralo verejné obstarávania päť firiem, v posledných rokoch to boli v priemere len dve, objem financií však bol pridelený rovnaký. Súkromným IT spoločnostiam vytkol zistenia z analýzy ITASu. Vyplynulo totiž, že až 11 firiem vo viac ako 50-tich prípadoch uviedlo sumu obstarania nižšiu ako je 50 percent predpokladanej hodnoty zákazky. "Z partnerského vzťahu sa stáva chôdza po lane. Pre štát je hlavné kritérium cena obrovský problém," doplnil Fitoš.

Ako digitalizovať zdravotníctvo?

Experti na konferencii Jarná ITAPA 2023 sa zhodli na tom, že by sme mali konečne zabudnúť na budovanie masívnych projektov, no stavať na malých, nabaľujúcich sa na seba. Virtuálne a digitalizované sa totiž stalo novou normou. Do výraznej miery to ovplyvní aj situáciu v zdravotníctve. "Dánsko je jediná krajina na svete, ktorá má plne digitalizovaný zdravotnícky systém. Začali sme ho budovať pred 10-timi rokmi a budovali sme ho postupne," uviedol Henrik L. Ibsen, riaditeľ spoločnosti OZH.IO Virtual Care Aggregation, ktorá v Dánsku vyvíja technológiu, ktorá umožňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku. Lekári majú vďaka nej neustály prehľad o zdravotnom stave pacientov v reálnom čase. "Vďaka digitalizovanému monitorovaniu zdravia ľudí poklesla mortalita v Dánsku v priebehu posledných rokov až o štvrtinu," uviedol Ibsen na konferencii. Zároveň potvrdil, že trh s medicínskou technikou v Dánsku sa odhaduje na viac ako 20 miliárd eur, pričom export predstavuje pätinu z tejto sumy. "Technológia však musí byť unikátna pre každú jednu krajinu," uzavrel Ibsen.

Inovuje aj Sociálna poisťovňa

Zaujímavým príkladom a zároveň ukážkou inovatívneho prístupu pri riadení projektov v štáte nájdeme v Sociálnej poisťovni. V novembri minulého roka sa totiž prijal zákon o rodičovskom dôchodku, čo pre inštitúciu znamenalo okamžité začatie prác, pričom tie sa realizovali bez navýšenia počtu zamestnancov či externých dodávateľov. "Už v máji, teda len šesť mesiacov po prijatí legislatívy, sme boli schopní hromadne posúdiť 1,2 milióna nárokov a vyplatiť približne 870 tisíc občanom rodičovský dôchodok. Reklamácie na základe neúplných alebo chybných údajov v Registri fyzických osôb, z ktorého je Sociálna poisťovňa povinná čerpať údaje o rodinných vzťahoch, predstavovali menej ako 1,8 percenta, čo je pri takom veľkom projekte výborné číslo," reagoval na ITAPA generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Ilko s tým, že na spracovanie viac ako milióna nárokov bolo potrebné po prvýkrát z Registra fyzických osôb využiť informácie o rodinných vzťahoch. "Register fyzických osôb využíva Sociálna poisťovňa už dlhodobo, aj pri iných dávkach, doteraz však nebolo potrebné overovať informácie o rodinných vzťahoch, na čom sme museli zapracovať. Bolo to náročné, no z aktualizovaných dát budú v nasledujúcich rokoch čerpať štátna aj verejná správa," upresnil generálny riaditeľ a podotkol, že aj on sám preferuje, aby sa štát zameriaval na realizáciu menších projektov, ktoré dokopy vytvoria niečo veľké. Na podobnom systéme funguje ich Elektronický účet poistenca – online kanál pre informácie o sociálnom poistení, do ktorého bude poisťovňa postupne dopĺňať nové funkcionality. Okrem ePN, ktorá je už jeho súčasťou od minulého roka, čoskoro bude užívateľ vidieť priebeh konaní pri poistení v nezamestnanosti alebo informácie potrebné pre prípravu na dôchodok. "Aktivovať elektronický účet poistenca sa dá dvomi spôsobmi. A to buď osobne v pobočke alebo elektronicky cez slovensko.sk," uzatvoril Michal Ilko.

Informačný servis

16.6.2023 - Najnovší diel série Denník odvážneho bojka s názvom Preplnený mechúr inšpiroval vyše 600 detí, aby napísali vtipné texty. Tie následne zhudobnila bratislavská skupina Ukupunktúra a vznikol k nej aj fantastický videoklip. Pozrite si výsledok, ktorý pobaví veľkých aj malých.

Slávna séria Jeffa Kinneyho Denník odvážneho bojka je svetovým bestsellerom s miliónmi predaných kníh. Na Slovensku sa teraz dočkala fantastického hudobného klipu, ktorý nadchol aj agentov amerického autora Jeffa Kinneyho.

Vydavateľstvo IKAR vyhlásilo súťaž o napísanie pesničkového textu. Témou 17. dielu Denníku odvážneho bojka je práve príbeh o rockovej skupine, ktorú si založí brat hlavného hrdinu Grega Heffleyho, Rodrick. Kapela má názov Plný mechúr a Greg si v knihe vyskúša na vlastnej koži, o čom je hudobná sláva.

"Vymyslieť text piesne s použitím slovného spojenia Preplnený mechúr nám prišlo pre deti nad 10 rokov, ktoré milujú príbehy Grega a jeho kamarátov, veľmi zábavné," popisuje nápad marketingový riaditeľ vydavateľstva IKAR Michal Synak. "Mali sme pocit, že staršie deti by to mohlo inšpirovať k vtipným nápadom. Napokon sme dostlali obrovské množstvo textov, malí textári boli nesmierne kreatívni a vtipní. Zapojilo sa viac ako 600 detí."

Nakoniec sa vybralo 11 kratších textov a z nich bratislavská skupina Ukupunktúra zostavila výsledný text pesničky. Potom sa pripravil videoklip, čo trvalo niekoľko týždňov, ale výsledok stojí za to. Nakrúcania sa zhostil kameraman Tomáš Dunaj, postprodukciu vzala do rúk Andy Gajdošová. A samozrejme, detskí textári dostanú aj svoj honorár – traja vyžrebovaní získali 300 eur na knihy pre seba a svojich spolužiakov a 11 víťazných textárov získalo 50 eurovú knižnú odmenu.

Skladba Preplnený mechúr: Texty: žiaci, ktorí sa zapojili do súťaže s novým dielom Preplnený mechúr zo série Denník odvážneho bojka.
Hudba a interpretácia: Ukupunktúra, ukulele-punk skupina, ktorá hrá rezkú, energickú muziku.
Tu nájdete všetky súťažné texty, vrátane výherných.
Viac o knihe Denník odvážneho bojka - Preplnený mechúr.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis