Exkluzívne pre Vás! ITAPA a ZIVE Vám prinášajú možnosť online sledovania časti kongresu, a to úplne zdarma.

BRATISLAVA 2. novembra –

Schodok štátneho rozpočtu sa v októbri medziročne znížil takmer o miliardu eur

Príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu októbra 2015 medziročne vyššie o 2,3 mld. eur, čo predstavuje nárast až o 23,7 %. Výdavky štátneho rozpočtu boli vyššie o 1,38 mld. eur, čo je len 11,7 %. Štátny rozpočet tak dosiahol ku koncu októbra schodok vo výške 1,2 mld. eur. Uvedené hospodárenie štátneho rozpočtu znamenalo medziročné zníženie schodku až o 918 mil. eur, resp. 43,2 %.

Medziročný nárast daňových príjmov predstavoval 1,135 mld. eur, čo je v percentuálnom vyjadrení 15,3 %. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný u dane z príjmov právnických osôb vo výške 594 mil. eur, u dane z pridanej hodnoty vo výške 523 mil. eur, a u spotrebných daní vo výške 72,6 mil. eur. Medziročný pokles bol zaznamenaný u dane vyberanej zrážkou 13,3 mil. eur a u dane z medzinárodného obchodu a transakcií o 2,7 mil. eur.

Pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému nárastu o 1,85 mld. eur.

Pozitívne sa vyvíjali aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktoré medziročne klesli o 137 mil. eur, resp. o 12 %. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ (EÚ fondy) došlo k medziročnému nárastu o 1,4 mld. eur s čím súvisí aj nárast zdrojov spolufinancovania vo výške 253 mil. eur.

Viac na:
http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=795

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

BRATISLAVA 2. novembra –

Vážený pán šéfredaktor, vážený pán redaktor,

zasielame Vám reakciu Úradu vlády SR na článok uverejnený v Denníku N a súčasne si Vás dovoľujeme požiadať o zverejnenie v stanovisku prezentovaných informácií a údajov.

Ďakujeme.
S pozdravom

Úrad vlády SR
www.vlada.gov.sk

Vážený pán redaktor Šnídl,

s veľkým záujmom sme si prečítali Váš článok s názvom: „Kade tečú eurofondy? 47 miliónov cez švajčiarsky program, o ktorom ste sotva počuli“ zo dňa 30.10.2015 v Denníku N. Žiaľ, iba ním dokazujete svoju neinformovanosť, nehovoriac o tom, že ste si, podobne ako iní redaktori Denníka N – opäť raz – nedali námahu osloviť aj „druhú“ stranu. V tejto súvislosti si neodpustíme poznámku, že sa tak deje v čase, keď sa neustále sťažujete na to, že Vám neposkytujeme informácie. Pravdou však je, že úrad vlády Vám ich poskytuje, ale Vy ich žiadate iba v prípadoch, keď sa Vám to hodí.

Ale teraz k veci: Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce (Švajčiarsky finančný mechanizmus) nie je Operačným programom financovaným zo Štrukturálnych fondov EÚ. Je to program bilaterálnej spolupráce medzi Švajčiarskou konfederáciou (ktorá nie je členským štátom EÚ) a Slovenskou republikou, ktorého riadenie na Slovensku zabezpečuje Úrad vlády SR ako Národný kontaktný bod v súlade s Rámcovou dohodu podpísanou ešte v decembri 2007. Prideľovanie prostriedkov tohto mechanizmu na 23 projektov vrátane Štipendijného fondu a Blokového grantu pre mimovládne organizácie a podporu partnerstiev bolo ukončené v prvej polovici 2012. Samotné prideľovanie prostriedkov na 40 malých a spoločných projektov z Blokového grantu bolo ukončené v roku 2013.

Vďaka týmto projektom sa napríklad skvalitnilo a rozšírilo poskytovanie sociálnych služieb ako aj služieb cestovného ruchu najmä na východnom Slovensku, podporili sa projekty slúžiace ochrane prírody vrátane budovania kanalizácie v 8 obciach Slovenska, rozvoj vzdelávania mladých ľudí, fungovanie inštitúcií štátnej správy napr. v oblasti justície či boja proti organizovanému zločinu či zasahovaniu v prípade prírodných katastrof. Celkový rozpočet projektov podporených z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce predstavuje viac ako 60 miliónov eur. Výška nenávratného finančného príspevku poskytnutého Úradom vlády SR na ich financovanie predstavuje cca 59 mil. eur, pričom časť z týchto prostriedkov, spravidla 85% rozpočtu projektu, je krytá prostriedkami Švajčiarskej konfederácie. Až 42% príspevku smeruje na východné Slovensko. Plynutie doby finančnej jednotlivých projektov bude trvať do maximálne do 13. júna 2017, pričom individuálne termíny sú uvedené v príslušných zmluvách.

Správcom (Národným kontaktným bodom) Švajčiarskeho finančného mechanizmu, o ktorom – ako píšete „málokto počul,“ je teda Úrad vlády SR. Už niekoľko rokov o ňom pravidelne informujeme médiá rôznymi tlačovými správami či oznamami, priamymi výstupmi z podujatí či monitoringov projektov zo strany predstaviteľov Švajčiarskej konfederácie, veľvyslanca Švajčiarskej konfederácie v SR J.E. Alexandra Wittwera nevynímajúc (samozrejme, redaktori Vášho denníka nemajú záujem o týchto aktivitách informovať). Tieto slová podporíme linkami, ktoré to dosvedčujú a ktoré Vám zasielame.

Vašej neinformovanosti (či už zámernej alebo nie…) ste nasadili korunku zverejnením vyhlásenia p. Ota Pšenáka z Nových Zámkov, ktorý zostavil nový portál Skmonitor: „Momentálne k nám tečú eurofondy cez 24 rôznych programov. Pokiaľ o nich chcete zistiť nejaké informácie, musíte ich hľadať na rôznych serveroch a otvárať desiatky tabuliek v Exceli,“ hovorí. To podľa neho komplikuje ich kontrolu. „Štát doteraz nedokázal vytvoriť jeden portál, kde by ste mali všetky operačné programy pohromade, tak to musia robiť dobrovoľníci,“ dodáva.

Každý, kto sa čo i len trochu orientuje v otázkach eurofondov, operačných programov a projektov, vie, že existuje portál ITMS, ktorý je centrálnym informačným systémom slúžiacim na evidenciu a následné spracovávanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole a audite pre programové obdobia 2004 – 2006 a 2007 – 2013 (ITMS II) a pre programové obdobie 2014 – 2020 (ITMS2014+). Systém ITMS II je spoločný pre operačné programy SFC programového obdobia 2004-2006 aj NSRR (Národný strategický referenčný rámec) programového obdobia 2007-2013. ITMS II tiež zahŕňa program cezhraničnej spolupráce SK-CZ a Operačný program rybné hospodárstvo. Systém ITMS2014+ zahŕňa operačné programy definované v Partnerskej dohode o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014-2020. Aj laická verejnosť má do portálu prístup a dokáže z neho čerpať informácie o programoch a podpore v rámci európskych a štrukturálnych investičných fondov.

Okrem portálu ITMS je tu portál nsrr.sk, teda portál Národného strategického referenčného rámca. Ak by ste si dali tú námahu a klikli naň, zistíte, že názov operačné programy (alebo eurofondy) používa len 11 programov v tomto programovom období – a možno by ste sa aj zamysleli, aké vlastne sú tie iné finančné mechanizmy do Vami, resp. p. Pšenákom uvedeného počtu 24. Taktiež by ste tu našli záložku Čerpanie a zoznamy, kde sa síce nachádzajú excelovské tabuľky, ale tie sú bežnému užívateľovi, podľa nášho názoru, dosť dobre zrozumiteľné a v ktorých je možné nájsť informácie od alokácie cez čerpanie až po percentuálne prepočty.

Dovolíme si dať do pozornosti nedávny článok v Hospodárskych novinách, ktorých redaktor evidentne je o tomto systéme informovaný: „Z eurofondov už nemusí bolieť hlava;“ 14.10.2015; Hospodárske noviny; mut. , ENERGIE PRE FIRMY , s. 20; redakcia): Nový systém ITMS2014+ má naviesť potenciálneho uchádzača o európske fondy na správnu cestu.“

Vážený pán redaktor,

je nám ľúto, že v novinách Vášho formátu a Vašich vyhláseniach o objektívnosti sa objavujú články, ktoré zavádzajú verejnosť buď nepravdivými, alebo pravdu skresľujúcimi informáciami. Je tiež poľutovaniahodné, že ste si nedali námahu, aby ste čo i len zistili o tom, čo píšete, pravdu.

Veľmi sa budeme tešiť, ak sa o tieto témy (programy) budete skutočne zaujímať a prídete na niektoré z rôznych podujatí týkajúce sa spomínaných programov, o ktorých môžeme verejnosť spoločne informovať.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;nr

BRATISLAVA 2. novembra – Slovenská občianska koalícia (SKOK!) sa plne hlási k princípom a k návrhom, ktoré komunita slovenských IT profesionálov predstavila v rámci Výzvy na otvorenú spoluprácu slovensko.digital.
„Slovensko od roku 2007 minulo na informatizáciu 900 miliónov eur. Jej prínosy pritom bežní ľudia takmer nepocítili. Išlo o vyplytvané peniaze. Za zlomok rovnakej sumy dokázali iné krajiny zariadiť, že ľudia nemusia chodiť po úradoch a doslova všetky vybavia zo svojho domu, cez internet,“ zdôraznil Juraj Miškov, predseda strany SKOK!.
Podľa Miškova sa skutočný e-government na Slovensku dá zaviesť veľmi rýchlo, stačí sa zamerať na občanov a nekradnúť. Minulý týždeň Miškov poukázal napríklad na prípad predraženého štátneho virtuálneho úložiska – cloudu – ktoré má stáť štvrť miliardy eur, hoci iné krajiny v EÚ ho dokázali vybudovať 10 až 20 krát
Podľa predsedu programovej rady SKOK! Martina Chrena sa za oveľa menej peňazí dajú dosiahnuť výrazné úspechy v elektronizácií Slovenska už za štyri roky.
„Za kratší čas ako jedno volebné obdobie dokážeme zaviesť elektronické podateľne na každom jednom úrade, obci či škole, aby už nikto nemusel chodiť vybavovať papierovačky osobne. Namiesto predražených kamenných kontaktných centier, ktoré sa tvária ako reforma, sa dnes dá komunikovať elektronicky, a je to oveľa lacnejšie. Vieme zariadiť, aby už žiaden úrad nepýtal údaje či potvrdenia, ktoré už má nejaký iný úrad, podľa princípu „jeden papier len raz“. Keď každá banka dokáže komunikovať s občanom cez internet, musí to dokázať aj štát – a funkčný „internet banking“ s úradmi vôbec nemusí stáť milióny eur,“ zdôraznil Chren.
SKOK! sa okrem iného vo svojom programe hlási aj k striktnému dodržiavaniu desatora pre obstarávanie IT, ktoré zatiaľ platí len na papieri, no v skutočnosti sa obchádza.
V rámci neho plánuje zvýšiť konkurenciu (a počet uchádzačov) vo verejnom obstarávaní, zastaviť zneužívanie autorských práv a v každom prípade žiadať, aby dodané dielo vždy patrilo obstarávateľovi. Už pred zverejnením výzvy slovensko.digital sa SKOK! zaviazal podrobovať verejnej odbornej oponentúre proces zadávania, špecifikácie a architektúry štátnych informačných systémov.
Doteraz sa tieto procesy odohrávali za zavretými dverami, výsledkom čoho sú rozkradnuté miliardy z Operačného programu informatizácia spoločnosti a nekvalitné či nefungujúce digitálne služby pre občanov. Rovnako bude SKOK! vyžadovať absolútnu transparentnosť subdodávateľov a pri každej zákazke budeme požadovať zverejnenie presných finančných tokov, rozpisov prác a zoznamu všetkých konečných prijímateľov a dodávateľov pri každom projekte. SKOK! plánuje aj posilniť tlak na využívanie otvoreného softvéru v štátnych podmienkach.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;bl

BRATISLAVA 2. novembra –

Čo by ste si EŠTE nemali nechať ujsť:
- ďalšie ťaháky kongresu, ktoré môžu byť pre vaše médiá zaujímavé po obsahovej alebo vizuálnej stránke:

3. novembra

*Až 39 rôznych žiadostí môžu v súčasnosti vybaviť občania pohodlne cez internet bez toho, aby navštívili Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (napr. o žiadosť o príspevok na dieťa či opatrovanie, sirotský dôchodok, náhradné výživné, pomoc v hmotnej núdzi, atď.). Koľko občanov už túto formu komunikácie s úradmi využilo a ako sa projekt osvedčil v praxi? Aj na to odpovie Jozef Snopko z MPSVaR SR v prednáške Elektronické služby MPSVaR v paneli eGovernment cca o 11.40 h.
*Nadšenci technických noviniek, pozor! Kto z vás ešte nemal možnosť vidieť mobilnú aplikáciu City Monitor na Apple Watch, teraz má jedinečnú príležitosť. Vďaka tejto „apke” komunikujú samosprávy miest a obcí s obyvateľmi jednoduchšie a rýchlejšie. Ako môže aplikácia zatraktívniť, skrášliť a zveľadiť život v mestách a obciach? Odpoveď dostanete na prednáške o City Monitor-e cca. o 14.00 h v paneli Nové technológie, ako aj v stánku spoločnosti QBSW.
*Staňte sa hľadačmi zlata, vzácnych kovov, odhaľte zloženie podzemnej vody, preskúmajte znečistenie ornej pôdy a zistite, či váš dom neohrozuje zosuv pôdy. Všetky geologické dáta zo slovenského podzemia dnes už nájdete na digitálnom mapovom portáli, ktorý vo svojej prezentácii v bloku Úspešné projekty cca o 15.10 h predstaví Štefan Káčer zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

4. novembra

*Estónsko je síce rozlohou malá, ale elektronickou verejnou administratívou veľká krajina. Zasieťované elektronické systémy sú pre Estóncov veľkou výhrou, no na druhej strane predstavujú obrovské riziko. Dejan Cvetkovič zo spoločnosti MICROSOFT CEE vo svojej prednáške cca o 10.00 h odhalí zákulisie kybervojny medzi Estónskom a Ruskom a prezradí aj to, ako sa podarilo uchrániť Gov data pred hroziacou pohromou?

*Jedno programové obdobie sa končí a druhé sa reálne začína. Ako ho čo najlepšie využiť? Aké sú rozdiely medzi projektami minulého a nového “OPIS”? Aj to sa dozviete počas panela prednášok na tému Ako najlepšie využiť nové programové obdobie v čase od 13.45 h pod taktovkou Milan Ištvána z občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu.

Akreditácia

Milí novinári, ešte dnes máte možnosť akreditovať sa na kongres cez webovú stránku www.itapa.sk. Iba tak vám budeme môcť zabezpečiť dostatok materiálov a kongresový cattering. Na akékoľvek ďalšie otázky vám radi odpovieme na media@itapa.sk alebo volajte na 0915/ 828 385 či 0948/ 306 893.

Tešíme sa na stretnutie s Vami na medzinárodnom kongrese ITAPA 2015
už 3. novembra o 8.30 hod v Hoteli Crowne Plaza v Bratislave.

Organizačný tím ITAPA

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 2. novembra – V súčasnosti je už len minimum obchodníkov, ktorí sa svojich zákazníkov nesnažia nejakým spôsobom odmeňovať, či inak zvýhodňovať a motivovať k opakovanému nakupovaniu. Najbežnejším spôsobom je vytvorenie vernostného programu prostredníctvom vernostných kariet. Tento trend už však dosiahol svoj vrchol vďaka tomu, že vernostných kariet je tak veľa, že zákazník už nemá záujem o ďalšie, dokonca niekedy ani sám nevie, či už danú kartu vlastní.

Vďaka tomuto trendu vznikla nová – jedinečná mobilná aplikácia pre smartfóny – ZoneCode. Nejde pritom o nový vernostný program, ale o spojenie používania už existujúcich vernostných programov jednotlivých obchodov a prevádzok. Zákazník viac nepotrebuje nosiť množstvo vernostných kariet, stačí mu aplikácia v smartfóne. Je to zároveň ideálna forma aj pre samotných obchodníkov, ako kupujúceho oslovovať adresnými ponukami tam, kde ich určite nájde a bude im venovať pozornosť, keďže mobilný telefón dnes väčšina ľudí takmer nepustí z ruky.

Zákazník tak má na jednom mieste, v sekcii Novinky mobilnej aplikácie, všetky akciové ponuky svojich obľúbených obchodov, pričom nemusí už so sebou nosiť žiadne hmotné vernostné karty. Zároveň má prehľad o tom, u ktorého obchodníka môže získať zľavu či iný benefit. V aplikácii navyše nájde profil obchodu, môže pridávať svoje recenzie, či zistiť si otváracie hodiny a dať sa navigovať priamo do

Aplikácia umožňuje aj obchodníkovi jednoducho si vyselektovať skupinu zákazníkov, ktorým chce poslať správu o novom sortimente alebo im poskytovať zľavu podľa toho, koľko u neho minuli. Bonusom používania aplikácie je, že sa tak znížia jeho náklady na reklamu, môže upustiť od neefektívnych propagačných nástrojov, akým je napríklad tlač letákov. ZoneCode pomáha zaceliť reklamnú kampaň na vybranú cieľovú skupinu a merať jej konverziu a byť neustále so svojím zákazníkom na obrazovke jeho mobilného telefónu.

Aplikácia bola zverejnená 13. júla tohto roku. ZoneCode má doteraz viac ako 500 obchodných partnerov, ktorí tento vernostný program už ponúkajú vo svojich podnikoch a prevádzkach. K našim TOP partnerom patria FAnn parfumérie, Panta Rhei, Aquapark Senec, Koratex , Favab, GAS, CK Hechter či Tempo Kondela. Jej pridanou hodnotou je, že vytvára vzťah a väzbu zákazníka na obchod či podnik, zakladá si na odmeňovaní verných zákazníkov a motivuje ich k opakovaným návštevám.

Kontakt:

Sylvia Derňárová
sylvia.dernarova@zonecode.com
+421-918-731 821
www.zonecode.com

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Vzhľadom na zvýšený záujem verejnosti a účastníkov konferencie o informácie týkajúce sa aktuálneho diania v oblasti kybernetickej bezpečnosti bol d...

BRATISLAVA 2. novembra – Záujem o zhodnotenie úspor na Slovensku rastie. Prispieva k tomu i ponuka bánk, ktorá sa rozširuje o zaujímavé kombi produkty a tiež o možnosti sporenia vo fondoch. S dvoma investičnými novinkami prichádza od 1. novembra aj VÚB.

Kombiprodukt s najvyššou úrokovou sadzbou na trhu
Zvýhodnená kombinácia termínovaného vkladu a investícií do podielového fondu prináša klientom novú, 3 % úrokovú sadzbu, ktorá je momentálne najvyššou na trhu.

Od predchádzajúceho sa nový Kombiprodukt odlišuje nielen úrokovou sadzbou na dvanásťmesačnom termínovanom vklade, ale aj upravenou ponukou podielových fondov. Momentálne ponúka štyri: Nový Flexibilný konzervatívny fond, Dynamické portfólio, Flexible Magnifica a Active Magnifica.

Výhodou nového nastavenia produktu je možnosť rozložiť investíciu do viacerých fondov. Pre každý z nich je stanovená minimálna výška investície. Pri Flexibilnom konzervatívnom fonde a Dynamickom portfóliu je to 667 eur, pri Flexible Magnifica a Active Magnifica 1000 eur.

Aká je minimálna výška investície? 1000 eur, pričom 333 eur ide do termínovaného vkladu, zvyšok do Flexibilného konzervatívneho fondu alebo do Dynamického portfólia. Pri investovaní do Active Magnifica a Flexible Magnifica je minimálna investícia 1500eur, pričom 500 eur ide do termínovaného vkladu a 1000 do jedného z fondov.

Výška vstupného poplatku je 1 % zo sumy investície do vybraných fondov.

VÚB AM Flexibilný Konzervatívny fond
Privítajú ho predovšetkým konzervatívnejší investori, ktorí očakávajú vyššie zhodnotenie investície pri strednej miere rizika s investičným horizontom minimálne 4 roky.

Fond investuje najmä do podielových listov podielových fondov akciového, dlhopisového alebo zmiešaného typu a nástrojov peňažného trhu, ale aj do vybraných fondov tretích strán za účelom diverzifikácie a dosiahnutia lepšieho zhodnotenia. Portfólio fondu sa dynamicky prispôsobuje aktuálnemu a očakávanému vývoju na finančných trhoch.

Až do 30. novembra 2015 majú klienti VÚB banky príležitosť investovať do VÚB AM Flexibilného Konzervatívneho fondu bez vstupného poplatku.

Čo prináša investovanie do VÚB AM Flexibilného Konzervatívneho fondu:
• možnosť dosiahnuť vyššie výnosy investovaním na akciových a dlhopisových trhoch,
• väčšina majetku vo fonde je aktívne riadená, t.j. štruktúra majetku sa dynamicky mení na
základe aktuálneho a očakávaného vývoja na finančných trhoch,
• minimálna investícia už od 150 eur,
• kontrolované riadenie rizika, vysoká likvidita a skúsenosti najlepších manažérov aktív
skupiny Intesa Sanpaolo.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Ústav etnológie SAV pozýva na konferenciu Občianske aktivity a angažovaný výskum, ktorá je zameraná na otázky aplikovaného výskumu s dôrazom na problematiku etiky výskumu. Podujatie sa uskutoční 3. – 4. novembra  2015 v Impact Hube na Hviezdoslavovom námestí 20 v Bratislave. V posledných rokoch sa v prostredí Slovenska a Čiech sociálni vedci a vedkyne čoraz viac angažujú vo veciach verejných. Zároveň sa však stretávajú s rôznymi etickými a metodologickými dilemami, ktoré prináša ich práca. Podujatie ...

BRATISLAVA 30. októbra – Vyrástol v trojjazyčnom prostredí. Rusínskom, slovenskom a šarišskom. Írečitú rusínčinu má napočúvanú od starých rodičov, šarištinu od kamarátov v dedine a slovenčinu od rodičov aj učiteľov. Práve preto ju ovláda najlepšie a v divadle či vo filme vystupuje hlavne po slovensky. Ako profesionál chce robiť veci na sto percent. Herec Martin Mňahončák.

Rodný jazyk sa v našom prostredí chápe ako prvý naučený jazyk. No nie je to žiadne pevné pravidlo. Sú krajiny, kde sa pod materinským jazykom rozumie reč, ktorou človek hovorí najviac alebo ju ovláda najlepšie. Vy ste rástli v rusínsko-slovensko-šarišskom prostredí. Ako ste vnímali tieto tri jazyky?
Rodičia sú Rusíni, takže po nich som Rusín aj ja. Ešte pred mojím narodením sa presťahovali z rodných dediniek do Zborova, kde som vyrastal. V Zborove sa však po rusínsky, či po rusnacky nerozpráva, len po šarišsky a po slovensky. V detstve som teda prišiel do kontaktu so všetkými troma jazykmi. So slovenčinou doma a v škole, so šarištinou tam, kde sme bývali, a s rusínčinou u oboch babiek – v Petrovej a v Jedľovej, kam som chodieval na prázdniny.

Ako hovorili vaši rodičia doma?
Po slovensky. Takto hovorili aj so mnou.

Po rusínsky nie?
Nie, lebo to vyplynulo zo situácie. Moji rodičia už ochodom na strednú a vysokú školu prešli do slovenského prostredia. Neskôr sa po škole rozhodli presťahovať do Zborova, kde dostali prácu. Keďže obaja boli na vedúcich postoch – otec bol dlhé roky predseda družstva – v zamestnaní museli hovoriť po slovensky, navyše v Zborove bolo slovensko-šarišské prostredie, preto sa aj u nás doma rozprávalo po slovensky. Rodičia sa celý život snažili naučiť aj po šarišsky, ale celkom sa im to aj tak nepodarilo. Takže ak na nich niekto hovoril po rusnacky, hovorili aj oni po rusnacky, ak po šarišsky, hovorili aj oni po šarišsky.

Vaše kontakty s rusínčinou boli teda najintenzívnejšie so starými rodičmi.
Áno, ja som síce po rusnacky nehovoril, ale veľa som počúval rusnačtinu či rusínčinu u oboch babiek cez letné prázdniny. U jednej babky sa bišiduvalo a u druhej besedovalo… S rusínčinou som však pichádzal do kontaktu aj tak, že sme vždy v nedeľu počúvali v rozhlase vysielanie v rusínčine alebo v ukrajinčine.

Hovoríte dnes niekde ešte po rusínsky?
Starých rodičov už nemám, takže v rodine niet s kým. A inak – keď sa stretnem s niekym, kto hovorí po rusnacky, alebo s kamarátmi, vtedy tak hovorím, ale jedine zo žartu.

Viete si predstaviť, že by ste hrali v rusínčine?
V rámci humoru áno. Keby šlo o nejaký projekt, že by sme si z toho strieľali. Ale vážne asi nie, lebo to by znamenalo sťahovať sa znova na východné Slovensko.

Ak ste povedali, že si takéto hranie neviete predstaviť – je to konkrétne vo vašom prípade, alebo si neviete predstaviť trebárs Shakespera v rusínčine?
Nie, so Shakespearom problém nemám. Skôr to myslím tak, že by muselo ísť o projekt, kde by sme si robili srandu z toho, ako ovládam túto reč. Je to podobné, ako s češtinou v Čechách. Keď som tam robil, bola to tvrdá drina u logopédky. Ja si ako profesionál nedovolím robiť niečo na polovicu.

Rusíni, najmä mladí, sa veľakrát ostýchajú hovoriť po rusínsky. Aké to môže mať podľa vás dôvody?
Skôr záleží na tom, aké majú títo ľudia skúsenosti. Možno sa niekomu vysmiali spolužiaci v škole, lebo mal v slovenčine napríklad veľmi silný prízvuk. Potom sa možno snažil naučiť čo najlepšie po slovensky a svoj rodný jazyk akoby nevedomky “zahodil”, aby mu neovplyvňoval slovenčinu. Dôvody môžu byť naozaj veľmi rôzne.

Rusínski rodičia dnes v drvivej väčšine volia pre svoje deti slovenskú školu, ide im o to, aby ich deti zvládli hlavne slovenčinu a svetové jazyky. Často argumentujú tým, na čo by im bola rusínčina do budúcna…. Myslíte si, že títo rodičia idú proti sebe?
Neviem, či sa dá povedať, že idú proti sebe. Naozaj je to otázka uplatnenia do budúcnosti. Rusínčina je im – aj keď to nechcem povedať, lebo to nie je pravda – akoby zbytočná. Ak totiž hovoria rusínčinou od narodenia a poznajú ju, načo ju ešte majú študovať. Radšej chcú čas venovať svetovému jazyku, ktorý sa im zíde viac, keď sa budú chcieť uplatniť. Možno to tí rodičia vidia z takéhoto pohľadu.

Avšak s rusínčinou sa deti automaticky učia aj azbuku, ktorá im môže byť prínosom, ak by sa raz chceli naučiť povedzme po rusky. Nie je to trocha úzke videnie myslieť si, že rusínčina neprispieva k budúcemu uplatneniu detí v živote?
Tento problém však treba vidieť ešte z inej strany. Tu totiž nie je chyba na strane rodičov. Pretože situácia, za akej sa tu zatvárajú rusínske školy, nevzniká tým, ako sa správajú rodičia, ale v dôsledku toho, akú tu majú podporu menšiny od štátu. Takže rodičia sú vlastne závislí od situácie vytvorenej týmto štátom. Nechať to len na nich je mylné. Oni sa len prispôsobili stavu úmerne tomu, ako ju vytvoril štát.

Rusínsky jazyk pomaly vymiera. Prepočty podľa klesajúceho počtu mladých, ktorí ním hovoria, dospeli k odhadom, že možno do pol storočia zanikne. V čom by ste videli záchranu?
Keďže rusínske školy miznú, skôr by mohla byť podľa mňa cesta založiť na slovenských školách niečo ako krúžky rusínčiny. Lenže – keď sa pozriete na dediny na východe, tie doslova vymierajú, mladí idú do miest. Skôr je to teda o tom nezachraňovať len samotnú reč, ale udržať vôbec ľudí v tamojšom prostredí. Pretože ak ja odídem z Jedľovej do Londýna, rusnačtina mi tam nebude na nič. Je to o tom, že zachraňujme spôsob života ľudí na východe a oni si už svoju reč udržia. Ale ak vymizne stará generácia, obce tam zostanú úplne mŕtve.

Zhovárala sa Táňa Rundesová
www.cemerica.sk

Vizitka
Martin Mňahončák pochádza zo Zborova v Bardejovskom okrese. Absolvoval VŠMU, kde boli jeho pedagógmi Božidara Turzonovová a Vladimír Strnisko. Bol zakladajúcim členom Túlavého divadla, hosťoval v SND aj v Štúdiu L + S. Spolupracuje s rozhlasom, televíziou a filmom. Bol členom Moravského divadla v Olomouci, Východočeského divadla v Pardubiciach, hosťoval v Mestských divadlách pražských, hral aj v Londýne v Blumsburry Theatre. Založil si vlastné zájazdové divadlo Kumšt Production so Zuzanou Bichlovičovou. Hráva v Divadle Aréna, Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava a v Divadle v podpalubí.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRNO, 22. 10. 2015 Každý chce žiť v kvalitnom dome s minimálnymi nákladmi na energie. Naplánovať a postaviť takéto bývanie ale nemusí byť úplne jednoduché. […]

BRATISLAVA 30. októbra -

Slováci idú zatepľovať. Na stránke www.zatepluj.sk sa zaregistrovalo už 1 500 ľudí

Záujem ľudí o informácie k projektu z druhého sociálneho balíčka vlády, ktorým štát pomôže ľudom zatepliť ich domy, predčil všetky očakávania. Počas prvého týždňa od spustenia prevádzky stránky www.zatepluj.sk sa na nej zaregistrovalo približne 1 500 ľudí, ktorí automaticky dostanú oznámenie a zverejnení výzvy na predkladanie žiadostí. “Sme radi, že nový web venovaný podpore zatepľovania je verejnosťou využívaný a že aj takýmto spôsobom pomôžeme zlepšiť kvalitu života ľudí, šetriť životné prostredie a podporiť predovšetkým malé a stredné stavebné firmy v regiónoch,” okomentoval záujem o web štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, František Palko.
Webovú stránku www.zatepluj.sk počas jej týždňovej existencie navštívilo veľké množstvo záujemcov o informácie ohľadom dotácie. Z toho 1500 vyplnilo registračný formulár, na základe ktorého im bude e-mailom doručená výzva na predkladanie žiadostí o dotáciu na zatepľovanie hneď po jej zverejnení. K tvorbe webovej stránky viedli ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja enormné ohlasy na pripravovanú výzvu. Ministerstvo denne reagovalo na desiatky mailov a telefonátov s otázkami občanov.
Stránka zatepluj.sk pod gesciou ministerstva dopravy poskytuje všetky informácie a odpovede na otázky, ktoré zaujímajú potenciálnych uchádzačov o príspevok na zateplenie rodinných domov. Verejnosť tu nájde základné informácie, zákony súvisiace s týmto opatrením, postup ako podať žiadosť o dotáciu a zoznam licencovaných spoločností oprávnených vykonávať zatepľovanie. Efektívnou pomôckou pre návštevníkov stránky je záložka “Často kladené otázky”, kde sa nachádzajú praktické informácie pre záujemcov o dotáciu. Aj napriek informačne nabitej novinke z dielne ministerstva sa môžu starší ľudia a osoby, ktoré nie sú zručné v práci s internetom, informovať aj telefonicky na zverejnenej infolinke vytvorenej špeciálne k projektu www.zatepluj.sk

Martin Kóňa
hovorca Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn