Dňa 12. novembra 2015 sa na Ústave hydrológie SAV uskutočnil 22. Posterový deň s medzinárodnou účasťou organizuje Ústav hydrológie SAV spolu s Ústavom vied o Zemi SAV s podporou Slovenského výboru pre hydrológiu a GWP. Na podujatí sa zúčastňujú aj hostia z Českej republiky, Maďarska, Poľska a už tradične zaplnilo chodby a prednáškovú miestnosť Ústavu hydrológie SAV. Uskutočňuje sa pod heslom Transport vody, chemikálií a energie v systéme pôda-rastlina-atmosféra. Podujatie otvoril vedecký garant RNDr. Tomáš ...

V dňoch 19. –  21. november 2015 sa v Bratislave bude konať piaty ročník medzinárodnej konferencie SIECE s podtitulom Transformačné procesy a nové technológie v audiovízii. Konferencia sa bude konať na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave a jej hlavnými organizátormi sú Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, Filmová a televízna fakulta VŠMU a Česká spoločnosť pre filmové štúdiá CEFS. Na konferencii odznie osem tematických blokov príspevkov od teoretikov z krajín Východnej a Strednej Európy, ...

BRATISLAVA 13. novembra – Takmer pol storočia žije mimo Slovenska aj mimo rusínskeho prostredia. A predsa má takmer denne príležitosť hovoriť rodnou rusínskou rečou. Majiteľ pražskej Galérie MIRO, obchodník s umením a zakladateľ európskej ceny Trebbia za podporu kultúry a tvorivosti Miro Smolák tvrdí, že na rodný jazyk sa nedá zabudnúť.

Už dávno ste odišli zo slovenského aj z rusínskeho prostredia, kde ste vyrastali. Teraz dlhodobo žijete v Prahe, predtým ste ešte dlhšie žili v Berlíne. Ako často máte príležitosť používať rusínčinu, svoj rodný jazyk?
Po rusínsky mám možnosť hovoriť každý deň. Moja česká asistentka Tatiana je totiž rodáčka z Užhorodu, takže počas pracovnej doby plynulo prechádzame z češtiny do rusínčiny, ale aj do slovenčiny bez toho, že sme si to uvedomovali. Takmer denne som v telefonickom kontakte so svojimi bratmi aj s niektorými rusínskymi kamarátmi, ktorí dnes žijú v rôznych častiach sveta. Pritom si ani neuvedomujem, že v priebehu rozhovoru spontánne prejdeme do rusínčiny.

Keď je človek tak dlho odlúčený od všetkého, čo ho kedysi spájalo s rodným jazykom, môže sa stať, že kadečo z neho pozabúda. Týka sa to aj vás, cítite niečo také?
V tomto som výnimka a tvrdím, že na materinský jazyk sa nedá zabudnúť. V Prahe žijem už 21 rokov, predtým som 25 rokov žil v Berlíne a ešte raz zdôrazním, že na rodný jazyk sa zabudnúť nedá. Máte však pravdu, niektorí rusínski jedinci po niekoľkodňovom pobyte v Prahe a po návrate do rodnej dediny dokážu rusínske slová vyslovovať s akýmsi českým prízvukom. To nie je môj prípad.

Stojíte za mnohými významnými kultúrnymi akciami. V Prahe ste iniciovali a doteraz vediete napríklad Nadačný fond Trebbia so slávnostným odovzdávaním ceny Trebbia. Viete si predstaviť, že by sa niekde na podobne veľkolepej akcii povedalo niečo aj po rusínsky?
Ja si to nemusím predstavovať. Už som to aj niekoľkrát urobil. Vo svojom úvodnom prejave som na galavečere Trebbia v priamom vysielaní Českej aj Slovenskej televízie spontánne pozdravil svojich rodákov v Uličsko-Ubľanskej doline po rusínsky. Je potom milé, keď mi “stryna Bušová”, ktorá dnes žije v Prešove, zavolá a do telefónu povie: “Mirku, rybko moja, ta ja ty duže krasno ďakuvu, že včera v televizori jesť nas pozdraviv po rusnacky”.

Vyrastali ste v rusínskej rodine s rusínskym jazykom od narodenia. V škole prišlo prostredie, kde váš rodný jazyk musel “ustúpiť”, keďže rusínske školy neboli. Ako ste v detstve vnímali ukrajinskú školu a stret všetkých troch jazykov: rusínčiny, slovenčiny a ukrajinčiny? Do akého veku ste hovorili len po rusínsky a ako ste hovorili na základnej škole?
Úprímne povedané, dnes si už vôbec nespomínam na to, či som vnímal rozpor mezi rusínčinou a ukrajinčinou. Matne si spomínam, že sme mali aj hodiny ukrajinčiny, ale aj hodiny slovenčiny. Samozrejme, že komunikačným jazykom na dedine bola rusínčina. Po ukončení 9. triedy ma otec odviezol nákladnou škodovkou na strednú školu do Zvolena. Prvý diktát v slovenčine som napísal vo Zvolene na päťku. Trikrát podčiarknutú. A keď som diktát napísal už na “čistú” päťku, pani učiteľka slovenčiny ma dávala celej triede za vzor, ako sa zlepšujem. Odmaturoval jsem na jednotku.

Rozumejú vám Česi, ak k nim prehovoríte po rusínsky?
Ja si myslím, že áno. Aspon tí “moji” Česi určite. Myslím si, že každý inteligentný Slovan by mal intuitívne zo slovanských jazykov rozumieť aspon 30 percent.

Vedeli by ste rusínskym jazykom vyjadriť všetko, čo by ste chceli povedať po česky alebo po slovensky?
Určite áno. A ak by mi ako Rusínovi nejaké slovo chýbalo, tak si ho vypožičiam z nejakého cudzieho jazyka a “pretavím” ho do rusínskej podoby. Ako príklad uvediem čínsky slovný zvrat “ši-ši”. Keď sa ma v čínskej reštaurácii čínska servírka pýtala, či chcem pridať, tak som jej po rusínsky odpovedal “hej, choču, ši ši…” (v preklade: áno, chcem ešte… – pozn. red.) a ona sa mi začala klaňať a odpovedala “ši-ši”, z čoho sa vykľulo čínske “veľmi pekne ďakujem”. Tak vidíte, aká je rusínčina univerzálna.

Rusínski rodičia aj na východe Slovenska dnes uprednostnia pre svoje deti jednoznačne slovenskú školu pred rusínskou. Chcú, aby ich deti zvládli hlavne slovenčinu – kvôli budúcemu uplatneniu. Ako to vnímate, idú títo rodičia proti sebe?
Každý občan Slovenska, vrátane Rusínov, Maďarov a ďalších národností, by sa mal naučiť predovšetkým komunikovať v štátnom jazyku. Jeho materinský jazyk mu, samozrejme, nikto neupiera. Nevidím budúcnosť v tom, aby rusínske deti chodili do rusínskej školy a slovenčinu mali len ako okrajový jazyk. Bolo by to pre ich budúcnosť nešťastie.

Rusínsky jazyk, podľa klesajúceho počtu mladých ľudí, ktorí ho používajú, údajne zanikne do 30 – 50 rokov. Dalo by sa to podľa vás ešte niečím zvrátiť?
Žiaľ, musíme sa zmieriť s tým, že jazyky najmä malých národov vznikajú a zanikajú. Nie je to v dejinách ľudstva nič nové a zdá sa mi, že to bude aj osud rusínskeho jazyka. Môže sa stať, že pár jedincov svoj rusínsky DNA kód ešte dokáže popostrčiť o ďalších sto rokov do budúcna, budú to však len svetlé výnimky. Mimochodom, ktoré rusínske slovo ste kodifikovali za výraz “nôž”? Prečo sa na to pýtam? Pretože na túto otázku mi nestihla odpovedať dnes už nebohá rusínska spisovateľka Maruška Parasková. V Starine sme tomu hovorili “kustura”, v Ostrožnici tomu istému “nožik” a v Ruskom Potoku to bola “čusa”. ?

Zhovárala sa Táňa Rundesová
www.cemerica.sk

Vizitka
PhDr. MgA. Miro Smolák (1951) absolvoval filozofiu na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave a na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Diaľkovo vyštudoval Dokumentárnu filmovú réžiu na FAMU v Prahe. Za socializmu pracoval v Československom kultúrnom stredisku v Berlíne, kde neskôr založil firmu MIRO s rovnomennou galériou. V roku 1994 ju presťahoval do Prahy do kostola svätého Rocha. V roku 2001 vyhlásili Galériu MIRO na základe verejného prieskumu The Gallup Organization za najobľúbenejšiu komerčnú galériu v Prahe. Do Prahy aj do Bratislavy priviezol diela takých velikánov moderného umenia ako Picassa, Dalího, Warhola a mnohých ďalších. Založil medzinárodne renomovanú cenu Trebbia odovzdávanú osobnostiam v oblasti kultúry a umenia.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2015. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Slovenská akadémia vied sa nového zákona v tomto roku nedočká. Ten sa totiž odkladá na neurčito. Už v lete uviazla právna norma pred prerokovaním vo vláde na pripomienkach zboru poradcov. A hoci návrh prešiel všetkými krokmi, ktoré podstupujú návrhy zákonov, nedostal sa na októbrové rokovanie vlády. Je teda zrejmé, že jeden z najdôležitejších krokov transformácie SAV, prechod ústavov na verejné výskumné inštitúcie, sa v januári nezačne. Čo všetko to znamená pre SAV, o čo všetko ...

BRATISLAVA 13. novembra -

Záväznú ponuku na výstavbu a prevádzku veľkého bratislavského obchvatu D4 spolu s rýchlostnou cestou R7 doručili dnes na ministerstvo dopravy všetky štyri konzorciá, ktoré boli v posledných mesiacoch účastníkmi súťažného dialógu.

“Sme veľmi radi, že súťaž prebieha podľa harmonogramu, a že všetky štyri konzorciá predložili záväzné ponuky. Veríme, že konkurenčný boj vygeneruje ceny, ktoré budú pre štát výhodné,” povedal štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Viktor Stromček.

Ministerstvo dopravy spolu s technickým poradcom teraz musí vyhodnotiť technické špecifikácie jednotlivých ponúk, teda či všetci uchádzači splnili minimálne technické kritériá na výstavbu diaľnice. V najbližších týždňoch budú musieť
odborníci preštudovať a skontrolovať desiatky kilogramov dokumentácie. Až po tom, ako bude jasné, že všetky štyri konzorciá naprojektovali diaľnicu v požadovanej kvalite aj parametroch, bude možné otvoriť obálky s cenami. Tie do tohto
momentu zostávajú zapečatené v trezore. “Veríme, že ak pôjde všetko podľa plánu, pred Vianocami budeme poznať najlepšiu ponuku,” povedal Stromček. Následne prebehne odborná diskusia aj s verejnosťou o tejto ponuke a v prípade, ak prepočty ukážu, že cena je pre Slovensko výhodná, bude o nej rozhodovať vláda.

Konzorcium ViaDunaj je vedené francúzskou spoločnosťou Vinci Concessions spolu s firmami Vinci Highways a Meridiam Eastern Europe. Španielska spoločnosť Cintra Infraestructuras Internacional vedie konzorcium Obchvat Nula, v ktorom sú aj firmy Porr a Macquarie Capital Group. Lídrom konzorcia pod názvom Astrela je rakúska spoločnosť Strabag spolu so spoločnosťou Strabag Motorway, Reding Infrastructure a John Laing Investments Limited. Štvrtým konzorciom je nemecká spoločnosť Hochtief PPP Solutions spolu s Iridium Concesiones de Infraestructuras a Dif Infra PPP 3 Luxembourg.

Martin Kóňa
hovorca Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn

BRATISLAVA 13. novembra – Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. požiadala dňa 3.11.2015 redakciu Plus7dní o uverejnenie reakcie na zavádzajúce informácie publikované v nižšie uvedených článkoch. Vzhľadom na to, že redakcia tak do stanoveného dátumu 12.11. 2015 neurobila a šéfredaktorka ani neodpovedala na zaslaný email, čo považujeme za nekorektné, VšZP reaguje touto cestou.

Poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. reaguje na články:
Ľahký koniec. Najlepšie sa zomiera vo Veľkej Británii, Slovensko má v paliatívnej starostlivosti čo doháňať.
od autora: PLUS 7 DNÍ/maca,
uverejnený 15.10. 2015 (Tlačená verzia v týždenníku Plus 7 dní)

Kde sa umiera najľahšie? Slovensko predbehli Uruguaj aj Portoriko,
od autora: PLUS 7 DNÍ/maca,
uverejnený 19.10.2015, s podnadpisom: Nezomrieš? Plať! (www.pluska.sk )

Citujeme: … Problémom sú ako vždy peniaze. Poisťovňa totiž prepláca starostlivosť o zomierajúceho len prvé tri mesiace, pričom do roku 2004 to boli iba dva týždne. Ak pacient dovtedy „nestihne zomrieť“, má smolu – z hospicu musí odísť alebo platiť za pobyt z vlastného. To je neriešiteľný problém, keďže v hospicoch sú často starí a finančne vyšťavení ľudia, nezriedka bez príbuzných. Sotva by si mohli dovoliť uhradiť mesačne takmer 1 400 eur, z ktorých dnes tisícku financuje poisťovňa. Trojmesačný limit prijala Všeobecná zdravotná poisťovňa v apríli 2013… „Robíme to tak, že preraďujeme pacientov do domova dôchodcov alebo do domova sociálnych služieb,“ povedal pre sme.sk František Juhos, starosta Trstíc, kde v roku 2004 vznikol jeden z prvých hospicov na Slovensku…. .

Pán starosta z Trstíc, ktorého autorka v článku cituje, je zrejme pracovne vyťažený človek so širokým pracovným záberom, ktorý nemusí poznať detaily úhrady hospicovej starostlivosti, čo sa dá ospravedlniť.

To, čo sa ale nedá ospravedlniť, je prístup novinárky, ktorá postaví článok „na vode“ s bombastickým nadpisom, ktorý zrejme dobre predáva výsledky jej investigatívneho pátrania.
Škoda len, že v rámci tohto pátrania „zabudla“ v rámci objektívnosti osloviť aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, o ktorej píše. Ak by tak urobila, čitatelia by si mohli urobiť úsudok sami, na základe faktov, nie dojmológie.

Hospic je samostatné zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Paliatívna medicína má základ v hospicovom hnutí, ktoré vzniklo ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v druhej polovici 20. storočia. Je to špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Hospic nevykonáva liečbu zameranú proti progresii ochorenia (protinádorovú chemoterapiu, rádioterapiu a podobne), cieľom paliatívnej medicíny je udržanie najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti, s tým, že smrť sa neurýchľuje ani neodďaľuje.

Inými slovami, hospic poskytuje paliatívnu starostlivosť chorým s pokročilým ochorením v jeho terminálnej fáze, ktoré je sprevádzané v domácom prostredí nezvládnuteľnými symptómami.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. neobmedzuje prijatie pacientov do hospicu. Prijatie dohodne ošetrujúci lekár alebo rodinný príslušník pacienta s lekárom hospicu. VšZP po úhrade nákladov za hospitalizáciu v hospici za tri po sebe idúce mesiace vyžaduje od hospicu žiadosť o predĺženie úhrady za pobyt, s medicínskym zdôvodnením potreby ďalšej hospitalizácie. Toto opatrenie bolo nevyhnutné vzhľadom na kapacitu lôžok v hospicoch, ktoré v mnohých prípadoch boli obsadené pacientmi s chronickými ochoreniami v dlhodobo stabilizovanom zdravotnom stave. Takí pacienti nie sú indikovaní pre hospicovú starostlivosť, potrebnú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť je možné zabezpečiť v domácom prostredí v súčinnosti všeobecného lekára s agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá poskytuje potrebné zdravotné a ošetrovateľské výkony v domácom prostredí v rozsahu a frekvencii zodpovedajúcej aktuálnemu zdravotnému stavu. Súčinnosť pri zabezpečovaní opatrovateľskej starostlivosti poskytuje v súlade so súvisiacimi právnymi predpismi príslušný obecný úrad v mieste bydliska.

Druhou a nie malou skupinou pacientov v hospicoch sú pacienti v perzistentnom vegetatívnom stave (bdelá kóma), ktorým VšZP uhrádza poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici bez obmedzenia.

Zmluvné hospice boli o týchto povinnostiach informované a boli im poskytnuté tlačivá v elektronickej forme pre jednoduchšiu komunikáciu. Spolupráca so zmluvnými hospicmi je bezproblémová predovšetkým z toho dôvodu, že každý pacient, ktorý je indikovaný pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti, má žiadosť o predĺženie úhrady schválenú. Žiadosti o predĺženie úhrady za poskytovanie paliatívnej starostlivosti sú vybavované bezodkladne a vo viac ako v 90% sú schválené. Zásadne sú zamietané žiadosti, v ktorých je napr. uvedené, že poistenec v hospici „čaká“ na uvoľnenie miesta v ústave sociálnej starostlivosti alebo ide o pacienta so stabilizovaným zdravotným stavom, ktorý nevyžaduje paliatívnu starostlivosť.

Chápeme, že rodinní príslušníci pacienta, ktorý náhle potrebuje pre chronické ochorenie dlhodobú opatrovateľskú starostlivosť, sú v akútnom strese a hľadajú pomoc, ale hospic je zdravotnícke zariadenie, kde sa poskytuje paliatívna starostlivosť v súlade s koncepciou tohto medicínskeho odboru.

Pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici sú indikovaní:
a) onkologickí pacienti s nevyliečiteľným, aktívne progredujúcim nádorovým ochorením, s komplikáciami, ktoré nie sú zvládnuteľné v ambulantnej starostlivosti,
b) pacienti s progredujúcim neurodegeneratívnym ochorením, progredujúcim demyelinizačným ochorením, s neuromuskulárnou dystrofiou, s bolesťou ktorú nemožno nastaviť na analgetickú liečbu ambulantne, s dýchavicou,
c) pacienti s chronickou obštrukčnou bronchopulmonálnou chorobou v terminálnom štádiu,
d) pacienti s chronickou renálnou insuficienciou v terminálnom štádiu,
e) pacienti v perzistentnom vegetatívnom stave po poranení hlavy alebo po kardiopulmonálnej resuscitácii a
f) pacienti so závažnými bolesťami neonkologického pôvodu, ktoré nemožno nastaviť na analgetickú liečbu ambulantne.

Bratislava, 13.11. 2015

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 13. novembra – Rada pre vysielanie a retransmisiu pridelila frekvenciu 94,5 MHz „Žilina“ RTVS. Vysielať na nej bude Rádio_FM, predpokladaný začiatok vysielania na novej frekvencii je druhá polovica decembra 2015.
RTVS využila príležitosť, ktorá jej umožní efektívnejšie napĺňať službu verejnosti. Ekonomický rozmer v tomto prípade nie je zanedbateľný, nakoľko povinnosťou verejnoprávnych médií je pokrývať územie Slovenska čo najlepšie a za primerané finančné náklady.
Rádio_FM je jediné rádio na Slovensku, ktoré prezentuje slovenskú alternatívnu hudobnú scénu. Zlepšením pokrytia územia v danom regióne preto mladí slovenskí interpreti získajú príležitosť predstaviť sa verejnosti práve prostredníctvom vysielania Rádia_FM.
„RTVS vyvíja úsilie, aby verejnoprávnu službu poskytovalo čo najširšiemu počtu svojich poslucháčov a divákov. Pridelenie tzv. Ženevskej frekvencie nás preto mimoriadne teší, “ povedal generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. „Rádio_FM  má na slovenskom rozhlasovom trhu výnimočné postavenie. Žiadne iné rádio nepodporuje alternatívnu slovenskú hudobnú tvorbu v takom rozmere ako Rádio_FM. Naším záujmom je napĺňať túto úlohu čo najlepšie,“ dodal riaditeľ rozhlasových programových služieb RTVS Vincent Štofaník.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;mt

BRATISLAVA 13. novembra – V dňoch 22. – 24. novembra sa v bratislavskom DoubleTree by Hilton uskutoční uz 9. ročník Stredoeurópskej energetickej konferencie (CEEC 2015). Konferencia je prestížnou medzinárodnou platformou pre pravidelnú diskusiu vedúcich predstaviteľov energetického sektora o kľúčových otázkach energetickej politiky a bezpečnosti krajín strednej Európy v kontexte energetickej politiky EÚ.

Jednou z otázok, ktorými sa bude konferencia tento rok zaoberať je Energetická únia. Na našu otázku odpovedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

“Od zahájenia realizácie projektu Energetickej únie vo februári 2015 ste absolvovali konzultácie vo väčšine členských krajín EÚ. Čo sú Vaše tri hlavné závery vyplývajúce z konzultáciií dôležité pre úspešné pokračovanie projektu?”

Energetická únia je projekt o všetkých a pre všetkých

Energetická únia je vyjadrením strategického cieľa posilniť európsku energetickú politiku na kvalitatívne vyššiu úroveň. Preto hovoríme o “únii” a nielen o jednej z európskych politík. Týmto prístupom chceme zároveň vyjadriť, že všetky členské štáty, ako aj inštitúcie, si uvedomujú dôvody, ktoré viedli k zaradeniu tejto oblasti medzi top desať priorít predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera.

Aktívny záujem zo strany všetkých, s ktorými som mal možnosť diskutovať o transformácii energetického systému Európy – od občanov, vlád a mimovládnych organizácií po energetický sektor a akademickú komunitu – potvrdil správnosť smerovania Energetickej únie. Zároveň tiež umožnil účastníkom diskusií aktívne prispieť k obsahovému naplneniu konceptu Energetickej únie, aby sa z významného úradníckeho dokumentu stala skutočná paneurópska politická stratégia.

Od mája som navštívil 22 krajín Európskej únie s cieľom predstaviť hlavné prínosy stratégie. Ak by som mal prezentovať tri závery, určite by to bolo, že Energetická únia je projekt o všetkých a pre všetkých, ktorý má bezprecedentnú podporu zo strany lídrov všetkých členských štátov EÚ. Tento pozitívny ohlas je postavený na cieli Energetickej únie o celkovú transformáciu energetického systému so zreteľom na energetickú účinnosť, energetickú bezpečnosť, obnoviteľné zdroje a dekarbonizáciu našej spoločnosti. Je zrejmé, že členské štáty majú rôzne záujmy v oblasti energetiky – napríklad krajiny strednej a východnej Európy kladú dôraz na bezpečnosť dodávok plynu, krajiny západnej Európy očakávajú, že Únia sa stane motorom klimatických zmien a energetickej efektívnosti. Pobaltské štáty, Španielsko a Portugalsko zase zdôrazňujú požiadavku vytvorenia skutočného vnútorného trhu s energiami, čo vyplýva z ich nedostatočného energetického prepojenia s ostatnými európskymi krajinami. Európska komisia preto pozorne počúva všetky členské krajiny, a aj preto je Energetická únia postavená na holistickom princípe.

Druhým záverom je význam regionálnej spolupráce v podobe odstránenia bariér pri vytváraní jednotného energetického trhu ako aj pri posilňovaní európskej bezpečnosti. Tak je tomu napríklad v prípade skupiny pre plynové prepojenie krajín strednej a juhovýchodnej Európy (tzv. skupina CESEC), ktorej členom je aj Slovensko. Vzájomne koordinovanou spoluprácou sa snažíme o vytvorenie takých energetických prepojení v regióne, ktoré zabezpečia prístup každej krajiny k aspoň trom zdrojom energie (zemný plyn, LNG, zásobné kapacity). Z tohto dôvodu je dôležité prepojenie krajín a regiónov, a to nielen v prípade plynu, ale aj elektriny s cieľom dosiahnuť aspoň 10 % svojej inštalovanej kapacity na výrobu elektriny.

Tretím záverom je potreba investovania do inteligentných technológií; ak chceme aby EÚ bola skutočnou svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, musí sa postaviť na čelo novej generácie technológií v tejto oblasti. Energetika súčasnosti nie je len o tom, ako sa energia vyrába, distribuuje a spotrebuje, ale musí brať do úvahy aktuálne potreby, napríklad aj to, že ľudia chú žiť v zdravšom a čistejšom prostredí. Preto aj Energetická únia kladie veľký dôraz na rozvoj inteligentných sietí, ekologickej dopravy, znižovanie hladiny CO2, čo je kľúčom k tomu, aby sa Energetická únia stala hnacím motorom rastu, tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 13. novembra – Zo strany všetkých vyšších územných celkov, ktorých kompetenciou je financovanie sociálnych služieb, odzneli na stretnutí garancie, že potreby zariadení sociálnych služieb budú uspokojené. „Aj zo strany krajov sú vytvorené finančné predpoklady, aby mohli v roku 2016 fungovať a zabezpečovať komfort pre klientov. Tak u verejných ako aj neverejných poskytovateľov“, skonštatoval minister práce. Poukázal na fakt, že celkový rozpočet, ktorý deklarovali samosprávne kraje pre rok 2016, je vyše 206,3 mil. eur. „Je to o vyše 8,2 mil. eur viac oproti tomuto roku, čo je výrazný nárast. V roku 2014 išlo na financovanie verejných aj neverejných zariadení sociálnych služieb 192,7 mil. eur, vrátane mimoriadnej štátnej dotácie vo výške 10 mil. eur, na rok 2015 sú predpokladané konečné výdavky 198 mil. eur, čím bolo už tento tok zabezpečené zo strany VÚC navýšenie výdavkov,“ pripomenul minister.
V tejto súvislosti minister Ján Richter poukázal aj na participáciu pri financovaní sociálnych služieb zo strany štátu: „V roku 2012, keď sme prevzali vládu, predstavoval príspevok štátu 35 mil. eur, v tomto roku to bolo už 78 mil. eur a pre rok 2016 sú plánované výdavky zo štátneho rozpočtu na sociálne služby vo výške vyše 92 mil. eur, čo sú historicky najvýraznejšie zvýšenie v tejto oblasti. Až dva a polnásobne počas našej vlády“ zdôraznil.
Zariadenia sociálnych služieb po minulé roky upozorňovali na problém, že financie dostávali od VÚC na začiatku každého roka s oneskorením. Od budúceho roka by sa to preto malo zmeniť, pretože zástupcovia krajov na stretnutí garantovali financovanie sociálnych služieb už od 1. januára 2016 tak, aby sa ich prevádzkovatelia nedostali na začiatku roka do finančných problémov, prípadne nemuseli siahať po svojich rezervách. „Všade tam, kde poskytovatelia požiadajú o financovanie v januári, bude im vyhovené“, deklaroval za kraje predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.
Zároveň konkretizoval, že Žilinský samosprávny kraj plánuje zvýšenie prostriedkov pre verejných poskytovateľov o 7,2 % a pre neverejných až o 10,5 %. “Môžem skonštatovať, že všetky požiadavky, ktoré sú na nás kladené, budeme napĺňať bezo zvyšku aj v budúcom roku,” dodal Blanár.
Minister sa venoval aj otázke novely zákona o sociálnych službách a pripomenul pripravované systémové zmeny: „Keďže financovanie by malo byť spravodlivejšie a objektívnejšie, malo by sa diferencovať podľa stupňa odkázanosti. Ďalej bude potrebné zjednotiť posudkových lekárov do jednej inštitúcie, aby posudzovanie bolo objektívnejšie“, spresnil. Zmeny pripravuje pracovná skupina, ktorej členmi sú okrem zástupcov MPSVR SR aj VÚC, ZMOS a zástupcovia neverejných poskytovateľov.
Minister práce Ján Richter vidí budúcnosť novely zákona o sociálnych službách ako jednu z prvých legislatív, ktorú bude nová vláda na budúci rok prijímať.

Michal Stuška, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;bl

Ako uviaznutý zákon o verejnej výskumnej inštitúcii uviazol ešte viac? S čím odchádzali zahraniční experti, keď sa zoznámili s prácou Ústavu polymérov SAV? Čo je najťažšie na popularizácii vedy? Vďaka čomu si slovenská sinologička môže povedať, že pochopila svet? Ako vzniklo britsko-slovenské vedecké priateľstvo? Čo odkazuje mladým kolegom nositeľ Novelovej ceny za chémiu? Odpovede – nielen – na tieto otázky prináša časopis Správy SAV. Okrem printovej verzie aj na "http://www.spravy.sav.sk/" www.spravy.sav.sk .

„Nádherné a čarovné. Zamilovala som si túto knihu,“ píše čitateľka na Amazone. Vášnivý príbeh Zájsť priďaleko pokračuje novinkou Nikdy viac.

Práve keď sa Blaire poddá citom k nevlastnému bratovi, Rush jej odhalí také zničujúce tajomstvo, že nie je schopná odpustiť mu. Vzdá sa prísľubu večnej lásky, odíde z Rosemary Beach a vráti sa do rodného mestečka v Alabame, aby si Rusha navždy vymazala z pamäti.

Plány jej skomplikuje nečakaná novina a Blaire nezostáva nič iné, len dôverovať mužovi, ktorého už nechce ani vidieť. Zmieta sa medzi Rushovou ukrutnou túžbou získať ju naspäť a pudom sebazáchovy. Bojí sa, že sa znova popáli. Netuší, či koná správne.
Čo ak spraví najväčšiu chybu vo svojom živote?
V hre nie je len jej budúcnosť.

„Viem, čo k tebe cítim, a kiežby bolo všetko inak. Ale nie je. Želala by som si, aby sme… aby sme našli spôsob, ako zostať kamaráti… možno. Hoci po tom všetkom, čo sme spolu prežili, to asi neznie presvedčivo,“ odmlčala som sa, lebo zjavne som neuvažovala jasne. Ako by sme mohli byť kamaráti? Tým sa to všetko začalo a potom som sa zamilovala do muža, s ktorým nemám budúcnosť, navyše som s ním otehotnela.
„Budem pre teba hocikým, pristúpim na čokoľvek, Blaire. Len ma nevylučuj zo svojho života. Prosím.“
Prikývla som. Dobre. Dám nášmu priateľstvu šancu. Potom… potom mu poviem o bábätku.

Autorka viacerých bestsellerov pre mladých Abbi Glinesová je tu s novinkou Nikdy viac.
Tento rok jej v slovenčine už vyšla kniha Zájsť priďaleko a mala u slovenských čitateliek obrovský úspech. Ten má aj po celom svete – priaznivé kritiky jej románov sa objavili v najrešpektovanejších amerických periodikách, ako sú New York Times, USA Today a Wall Street Journal.

Začítajte sa do novinky Nikdy viac.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

sq

Nový napínavý triler Bleskové správy od autora viacerých bestsellerov Franka Schätzinga sa odohráva na pozadí príbehu dvoch židovských rodín, ktoré sa koncom 20. rokov minulého storočia prisťahovali do Palestíny.
Nová krajina je plná legiend, zápasov a nádejí.
Židia, Arabi i britskí kolonialisti zvádzajú urputné boje o to, kto v nej bude vládnuť…

Príbeh sa začína v roku 2008 v severných provinciách Afganistanu, no potom sa vracia do minulosti, do Palestíny roku 1929.
Krízový spravodajca Tom Hagen je hviezda. Svetové médiá sa trhajú o reportáž od neho, preberá si jedno ocenenie za druhým. Hagen sa špecializuje na bojmi zmietané krajiny Blízkeho východu a vždy prináša reportáže zo samého pekla.
Až v Afganistane ho šťastena opustí. Jeho profesionálna povesť je definitívne zruinovaná, márne sa usiluje vrátiť na televízne obrazovky. Tri roky sa horko-ťažko pretĺka, až sa mu v Tel Avive dostanú do rúk materiály izraelskej kontrarozviedky.
Hagen zavetrí šancu. Chytí sa jej a nevedomky spustí smrtiacu lavínu…
Zoznámi sa s mladou lekárkou Yael Kahnovou a prekvapene zisťuje, že aj jeho vlastný príbeh je úzko spätý s históriou Izraela. Lenže s Yael po boku sa jeho problémy ešte len začínajú.
Zajímanie rukojemníkov je špekulácia. Riadi sa ponukou a dopytom, rovnako ako je to s južným ovocím, surovou oceľou alebo cennými papiermi. Niektoré únosy sú organizované zhora, ale často sa za nimi skrývajú len rodiny zúfalých sedliakov alebo jednoducho kriminálnici. Posunú rukojemníkov miestnemu Talibanu, ten ich predá ďalej, až nakoniec skončia v rukách profesionálnych sietí.
Rozhodujúca je trhová hodnota. Koľko miliónov dolárov, väznených mudžahedínov, politických ústupkov dostanú za jedného rukojemníka? Aký veľký je tlak médií na ich vládu alebo príslušnú organizáciu, aby ich vykúpili? Aký propagandistický efekt dosiahnu, keď niekomu pred kamerami odrežú hlavu?
Bleskové správy je napínavý triler na pozadí epickej ságy. Skvelý príbeh sa točí okolo stále aktuálnych problémov, ako je spolužitie Izraelčanov a Palestínčanov, o boje na tomto posvätnom mieste, o snahách vyťažiť a ovládnuť tento kúsok zeme.
Hoci na prvý pohľad môže takmer 1000-stranová kniha niektorých odradiť, nedajte sa zmiasť: je to špičková zmes fikcie a skutočných udalostí napísaná štýlom, aký má len Frank Schätzing. „Fantastická kniha. Historicky presná, ironická, pútavá… Schätzing ma naozaj dostal,“ píše čitateľka na Amazone.
Začítajte sa do nového trileru Bleskové správy od Franka Schätzinga.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

sq

Krátke popularizačné prednášky vedcov z Chemického ústavu SAV – tak ako každoročne – aj tento raz zaplnili veľkú aulu v areáli SAV na bratislavskej Patrónke. Už tradične sa týmto spôsobom začína deň otvorených dverí tohto ústavu v rámci Týždňa vedy a techniky. Ako povedala RNDr. Desana Lišková, PhD., ktorá každoročne túto akciu Chemického ústavu SAV pripravuje a zabezpečuje, o program bol veľký záujem najmä medzi strednými školami. Prihlásili sa dve stovky študentov, z nich jedna skupina boli ...

BRATISLAVA 12. novembra – Global Finance už pozná najbezpečnejšie banky vo viac ako 100 krajinách sveta. Na Slovensku je to VÚB banka.

Rešpektovaný ekonomický časopis Global Finance od roku 1992 pravidelne predstavuje špičku medzi bankami a poskytovateľmi finančných služieb. Na zoznam najbezpečnejších bánk sveta sa dostanú len finančné inštitúcie, ktoré získali najvyšší rating depozít aspoň dvoch z troch medzinárodných ratingových agentúr: FitchRatings, Moody’s a Standard&Poor’s.

Na Slovensku, tak ako v roku 2012 a 2014, získala prestížne ocenenie najbezpečnejšej banky opäť VÚB. “Byť najbezpečnejšou bankou v krajine je pre nás veľký úspech a dobrá správa pre našich klientov. Teší nás to o to viac, keď zoberieme do úvahy silu našej konkurencie a čoraz náročnejšie požiadavky trhu,” povedal Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB banky.

Správa časopisu Global Finance zahŕňa prehľad 50 najbezpečnejších bánk sveta, 50 najbezpečnejších komerčných bánk, 50 najbezpečnejších bánk v rozvojových krajinách, najbezpečnejšie islamské finančné inštitúcie v Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive, najbezpečnejšie banky podľa regiónov (Ázia, Austrália a Oceánia, stredná a východná Európa, Blízky Východ/Afrika, Severná Amerika a západná Európa) a najbezpečnejšie banky rozvojových krajín podľa regiónu (Ázia a subsaharská Afrika).

V tomto roku sa v hodnotení Global Finance objavili aj dve africké krajiny – Demokratická republika Kongo a Keňa. Dlhodobým trendom je vzostup čínskych bánk. Čoraz častejšie sa objavujú na popredných priečkach.

Informácia o všetkých ocenených: https://www.gfmag.com/media/press-releases/global-finance-names-safest-banks-2015-country

VÚB
VÚB banka je členom medzinárodnej bankovej skupiny Intesa Sanpaolo, ktorá má zastúpenie vo viac ako 40 krajinách po celom svete. Je aktuálnou držiteľkou ocenenia Najlepšia banka na Slovensku od magazínov Global Finance a EMEA Finance ako aj ocenenia Banka s najlepšími službami privátneho bankovníctva na Slovensku od magazínu Euromoney. Svoje služby na Slovensku poskytuje prostredníctvom siete 196 retailových pobočiek, 26 firemných pobočiek a 11 hypotekárnych centier. Banka zároveň prevádzkuje aj jednu pobočku v Českej republike.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 12. novembra – Medzinárodný knižný veľtrh Buch Wien otvoria v susednej Viedni, 12. novembra. Buch Wien predchádza ďalšie podujatie venované knihám a autorom –Týždeň čítania, ktorý prebieha na 39 rôznych miestach Viedne už od pondelka. Obe knižné akcie potrvajú do nedeľe, 15. novembra. Knižný veľtrh prinesie novinky zo sveta kníh, autorské čítania, diskusie a prednášky, autorov nemecky hovoriacich krajín ako aj literatúru spisovateľov zo zahraničia. Na Buch Wien rezonuje tento raz výrazne téma porozumenia medzi kultúrami.

Na knižný veľtrh zavítajú spisovatelia z Južnej Kórey, Ukrajiny, Izraela, Rumunska, Turecka a mnohých ďalších krajín. Jung Young Moon, Drago Jančar, Lizzie Doron, Alaa al-Aswan, Liliana Corobca a mnoho ďalších známych autorov bude čítať zo svojich diel na knižnom veľtrhu i na týždni autorského čítania. Domácu scénu zastúpia mladí tvorcovia i renomovaní autori, medzi inými Robert Schindel, Vea Kaiser, Arno Geiger, Olga Flor, Thomas Sautner, Margarite Kinstner.

K jednej z najzaujímavejších sekcií bude patriť literatúra faktu s prominentnými hosťami: s britským sociológom a politológom Colinom Crouchom, pražským ekonómom Tomášom Sedláčkom, britským historikom a autorom Orlandom Figesom, expertom na stalinizmus Jörgom Baberowskim alebo Ahmadom Mansourom, ktorý bude prednášať na tému islamu a radikalizmu mladistvých.

O aktuálnych problémoch Európy budú v rámci Donau Lounge diskutovať spolu slovenský spisovateľ Michal Hvorecký, Krisztián Ungváry z Maďarska, Ioan Bogdan Lefter z Rumunska a niekdajší nemecký reportér a terajší vedúci Zástupenia Európskej komisie vo Viedni, Jörg Wojahn.

Cenu knižného veľtrhu obdrží tento rok izraelsko-rakúsky spisovateľ a historik Doron Rabinovici. Veľtrh prináša aj detský a rodinný program a zaujímavé témy pre mladých. Po prvý raz budú na veľtrhu zastúpené aj staré, antikvariátne tituly. Špeciálne prehliadky poskytnú pohľad do sveta pútavých a vzácnych kníh. Knižní reštaurátori oboznámia záujemcov aj ako udržiavať antikvariátne tituly v dobrom stave. Návštevníci budú mať možnosť nechať si ich aj oceniť od odborníkov z antikvariátov.

Základné vstupné na Buch Wien stojí 8 eur, zľavnené 5 eur. Na ostatný knižný veľtrh zavítalo do veľtržného centra Messe Wien až 38.000 priaznivcov literatúry.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Len jedno poschodie spoločnej budovy delilo susediace bratislavské ústavy SAV dve zaujímavé podujatia, ktoré pripravili na stredu - tretí deň Týždňa vedy a techniky. Sociologický ústav SAV a Ústav etnológie SAV. Ten prvý pripravil seminár zameraný na sprístupňovanie výsledkov sociologických výskumov. Ten druhý zasa konferenciou štartoval trojdňové podujatie – Akadémiu rómskych štúdií. Sociologické výskumy a uchovávanie dát Seminár o uchovávaní sociálnych dát z výskumov ...

BRATISLAVA 12. novembra – Nemocnica sv. Michala je prvou štátnou nemocnicou postavenou v ére samostatnosti, pričom nejde o koncovú nemocnicu, ale všeobecnú nemocnicu. Pacienti z bezpečnostných zložiek tvoria len 10-percent klientov nemocnice, 90-percent pacientov bude zo širokej verejnosti. Minister vnútra Robert Kaliňák pri otvorení nemocnice deklaroval, že nemocnica má voľných 16 000 kapitačných miest pre verejnosť. Ak chce byť pacient ošetrený v jednej zo 49 odborných alebo špecializovaných ambulancií zdravotníckeho zariadenia, musí byť kapitovaný u jedného zo všeobecných lekárov Nemocnice sv. Michala. A všeobecný lekár podľa posúdenia pacientovho stavu vystaví výmenný lístok na odborné vyšetrenie v špecializovanej ambulancii. Nová Nemocnica Sv. Michala za päť pracovných dní kapitovala/prijala vo všeobecných ambulanciách 260 nových pacientov. Celkovo vo všetkých ambulanciách od otvorenia ošetrili 9 200 pacientov, z toho 77% bolo civilov. 
Tvrdenia o predraženom vybavení nemocnice sú klamstvom, redaktor si informácie neoveril, pričom v článku sa opiera o ponukové ceny, ktoré nie sú realitou. Nemocnica sv. Michala pri medicínskom vybavení vrátane nábytku a doplnkov robila elektronickú aukciu, pričom cenu za kompletné vybavenie práve toto transparentné obstarávanie znížilo o 10 percent. Zásobníky na papierové utierky, ktoré boli v pôvodnom projekte nerezové a dizajnové a ich cena bola 250 eur bez DPH, nemocnica nekúpila. Zakúpila plastové zásobníky na utierky s cenou 15 eur. Taktiež pri zariaďovaní, konkrétneho nábytku, ako sú kreslá, stoličky a podobne, bola dosiahnutá dodatočná zľava 400 000 eur v rámci elektronickej aukcie. Plastové smetné nádoby rovnako nestáli 180 eur, ale 115 eur bez DPH za kus, čo je štandardná cenníková cena.
Ministerstvo vnútra a Nemocnica sv. Michala postupovali pri obstarávaní vybavenia transparentne, rovnako ako pri súťaži na prepojenie starej a novej budovy a rekonštrukciu starších priestorov. Táto súťaž na stavebné práce sa realizovala cez elektronické trhovisko, pričom v tendri sa stretlo deväť firiem a súťaž vygenerovala úsporu 385 000 eur.
Ministerstvo vnútra SR rozumie, že cieľom týždenníka Plus 7 dní nikdy nebude chváliť projekty, ktoré rezort realizuje, ohradzujeme sa však voči nepravdivým informáciám, ktoré týždenník a špeciálne redaktor Lukáš Milan vydáva za pravdu, pričom skutočnosť je úplne iná.

Tlačový odbor Ministerstva vnútra SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;bl

BRATISLAVA 12. novembra – Viac ako 31 ton potravín daroval Slovenský Červený kríž ľuďom v núdzi spoločne s Kauflandom v rámci 2. ročníka charitatívneho projektu Pomáhame potravinami. Za jediný deň zbierky sa vo všetkých 57 predajniach Kauflandu na Slovensku sa vyzbieralo až 21,60 ton trvanlivých potravín od 11 401 darcov. Pomáhalo pri tom 602 dobrovoľníkov zo všetkých 38 územných spolkov Slovenského Červeného kríža. Na potravinové balíky pre rodiny, ktoré vybral Slovenský Červený kríž, prispel Kaufland ďalšími 10 tonami potravín. Vďaka všetkým, ktorí sa zapojili, dostalo pomoc 2 786 rodín a jednotlivcov po celom Slovensku.

Celoslovenská charitatívna zbierka Pomáhame potravinami sa už druhý rok konala koncom októbra v predajniach Kauflandu, kde od 8.00 do 20.00 hod. mohli Slováci nakúpiť potraviny a odovzdať ich dobrovoľníkom Slovenského Červeného kríža (SČK). Prispeli tak na potravinové balíky pre mnohopočetné rodiny, sociálne slabších, seniorov, či iných ľudí, ktorí sa, často nie vlastným pričinením, ocitli v sociálnej núdzi. Z balíka je možné pripraviť niekoľko plnohodnotných teplých jedál. Najkupovanejšími potravinami boli múka (4,4 t), cukor (3,3 t), cestoviny (3,2 t) a mlieko (2 759 litrov).

“Mysleli sme si, že 26 ton potravín, ktoré sme darovali v minulom ročníku, je množstvo, ktoré tak ľahko neprekonáme. Preto nás milo prekvapilo a potešilo, že ľudí, ktorí sa chcú zapájať do pomoci iným, tento rok pribudlo. Slová vďaky od prijímateľov našej pomoci sú pre nás veľkým zadosťučinením. Ďakujeme všetkým, ktorí sa k nám pridali a prispeli na dobrú vec,” zhodnotil druhý ročník zbierky Martin Gärtner, hovorca

Slovenský Červený kríž má v organizovaní charitatívnych potravinových zbierok dlhoročnú tradíciu. Ich korene siahajú do začiatku dvadsiateho storočia, kedy zriaďoval vývarovne polievok, či zabezpečoval distribúciu potravín do chudobnejších regiónov. Tento rok územné spolky SČK z celého Slovenska rozdali potravinové balíky až 2 786 príjemcom pomoci. Boli medzi nimi dôchodcovia, ale aj osamelé matky či rodiny s postihnutými deťmi. Na návšteve rodiny s dvomi už dospelými ležiacimi dievčatami v Topoľčanoch privítal pracovníkov SČK ich viac ako 60-ročný otec, ktorý sa o dcéry stará spolu s manželkou už viac ako 35 rokov. “Nikto si na nás nespomenie, zase len Červený kríž. Ďakujeme,” poznamenal so slzami v očiach.

Matka 10-ročnej dcéry postihnutej Downovým syndrómom z Tlmáč pomoc tiež ocenila. “Všetky finančné prostriedky vrátane príspevkov, ktoré pre dcérku dostávam, minieme na bývanie, stravu, asistentku a benzín. Dcérku denne vozím do školy vzdialenej niekoľko kilometrov. Ušetrené peniaze na zimné čižmy pre mňa som dala dcérke na to, čo potrebovala. Veľmi mi záleží na tom, aby bola spokojná. Ďakujeme preto veľmi pekne všetkým dobrým ľuďom, ktorí nám pomohli a pomáhajú a aj vo svojich ťažkostiach dokážu otvoriť svoje srdce aj pre iných,” povedala pani Stanislava.

Niektorí z prijímateľov potravinovej pomoci sa ostýchali: “Ďakujem pekne, cítim sa trápne. Celý život som poctivo robila a teraz mám problém vyžiť z dôchodku. No vďaka dobrým ľuďom ako vy sa to dá zvládnuť,” dodala pani Margita, 76-ročná dôchodkyňa z Liptovského Mikuláša. “Dar mi padol mimoriadne vhod, nakoľko som bez príjmu, pred dvomi týždňami mi zomrel manžel a ledva som uhradila náklady na pohreb. V súčasnosti si vybavujem vdovský a sirotský dôchodok,” uviedla 50-ročná pani Helena z Nitry.

Spoločnosť Kaufland
Spoločnosť Kaufland patrí k lídrom medzi obchodnými reťazcami a v súčasnosti prevádzkuje viac ako 1 150 samoobslužných obchodných domov v Nemecku, Českej republike, Poľsku, Chorvátsku, Rumunsku, Bulharsku a na Slovensku. Obchodné domy Kaufland ponúkajú veľa rôznych značkových produktov, atraktívne privátne značky a širokú škálu regionálnych produktov.
Viac informácií na: www.kaufland.sk

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx