V druhej polovici marca realizovali členky výskumného tímu Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV pilotný prieskum o každodennom živote v období epidémie koronavírusu na Slovensku. Vo výskume bola zachytená bezprecedentná a radikálna zmena životných okolností ľudí. Ako vyplynulo z predchádzajúcich dvoch správ, epidémia koronavírusu významne ovplyvnila každodenné fungovanie a režim domácností. V tretej správe sa budeme venovať komunikácii medzi generáciami, ktorá nadobúdala rôzne ...

5.6.2020 - Juraj Mačaj: "Teší nás, že s novými investíciami a rozširovaním výrobných kapacít môžeme ponúknuť prácu viacerým ľuďom. A to všetko je možné vďaka spolupráci s Lidlom."

Lidl v čoraz väčšej miere podporuje slovenských dodávateľov. Výsledkom sú ich investície a nové pracovné miesta. Príkladom je spolupráca diskontného reťazca s družstvom Zeleninárska.

Za približne rok a pol dodala Zeleninárska na pulty predajní Lidl viac ako 33 500 ton zemiakov a zeleniny. Spolupráca sa začala písať pred Vianocami v roku 2018. "Museli sme si položiť otázku, či budeme schopní dodávať postačujúce objemy. Bola to pre nás veľká výzva, no rozhodli sme sa urobiť všetko preto, aby sme to zvládli. Najprv sme začali s dodávkou zemiakov a cibule. Minulý rok sme ju rozšírili o cesnak a tento rok sme začali aj  s koreňovou zeleninou. Spolupráca s Lidlom je férová, preto by sme mali záujem rozšíriť ju aj na iné krajiny," povedal Juraj Mačaj, predseda predstavenstva Zeleninárska. Lidl okrem nákupu tovarov pre slovenský trh umožňuje domácim firmám aj export do zahraničia. Ročne takto slovenské spoločnosti vyvezú na pulty zahraničných Lidlov výrobky v hodnote desiatok miliónov eur.

"Uvedomujeme si, že len vďaka neustálemu zlepšovaniu našich služieb, môžeme uspieť. Náš zisk preto investujeme do infraštruktúry. Musíme budovať produkčnú schopnosť, aby sme aj pre sieť predajní akou je Lidl boli zaujímaví. Zároveň nás teší, že s novými investíciami a rozširovaním výrobných kapacít môžeme ponúknuť prácu viacerým ľuďom. Sprevádzkovaním novej baliarne a skladu sme prijali ďalších 100 zamestnancov. A to všetko bolo možné vďaka spolupráci s Lidlom," zhodnotil Juraj Mačaj doterajší obchodný vzťah s diskontným reťazcom. Družstvo aktuálne zamestnáva 500 ľudí, vďaka Lidlu narástol ich počet o štvrtinu. V roku 2019 vyprodukovala Zeleninárska na vlastných poliach 94 000 ton zemiakov a zeleniny a do predajní Lidla dodala bezmála 20 000 ton tovaru. Spolupráca má rastúci trend a hoci najsilnejšia je stále v oblasti zemiakov a cibule, diskont odoberá aj významné objemy mrkvy či cesnaku.

"Lidl vnímame ako stabilného a predvídateľného partnera, rokovania sú konštruktívne a vždy je priestor na spoločnú debatu," vysvetlil Mačaj a dodal: "Vďaka obchodnej spolupráci s Lidlom sme v tomto roku spravili investíciu v celkovej hodnote 16 miliónov €. Postavili sme baliareň na vysokej technickej úrovni s novými technológiami, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy. V rámci Slovenska sme priekopníci. Postavili sme aj nový sklad, veľké objemy dopestovanej zeleniny si tak môžu zachovať svoju čerstvosť." Práve čerstvosť patrí spolu s kvalitou a výhodnou cenou medzi základné piliere obchodnej politiky Lidla. Z obchodného vzťahu diskontu a družstva Zeleninárska profituje aj slovenský zákazník. Od objednávky po doručenie zeleniny do logistických centier Lidla totiž neuplynie viac ako dvadsaťštyri hodín. Z logistických centier tovar vzápätí putuje do predajní a zákazník si tak môže kúpiť denne čerstvý sortiment. Zárukou kvality je medzinárodný certifikát GlobalG.A.P., ktorým disponuje Zeleninárska a rovnako aj ďalší dodávatelia Lidla.

Lidl podporuje slovenských dodávateľov

V obchodnom roku 2019 (skončil sa vo februári 2020) nakúpil Lidl od slovenských dodávateľov tovar za viac ako 321 500 000 €. Ide pritom o nákupné a nie predajné ceny. Spomenutých vyše 320 miliónov je teda suma, ktorá putovala na účty slovenských firiem. V porovnaní s predošlým rokom ide o viac ako trinásťpercentný nárast. V absolútnom vyjadrení zaplatil diskont domácim firmám o takmer 40 miliónov € viac.

Diskontný reťazec realizuje viacero projektov určených na podporu slovenských dodávateľov. Všetky z nich pritom platia vo všetkých 143 predajniach Lidla na Slovensku, čím sa odlišujú od viacerých iných podobných iniciatív. Lidl rozšíril svoju ponuku o tematický týždeň "Vyrobené na Slovensku", mnoho slovenských výrobkov je súčasťou obľúbeného "Retro týždňa", v každom letáku ponúka zákazníkom "5 cenových hitov zo Slovenska" a každý mesiac je iný slovenský výrobok za skvelú cenu súčasťou kampane "Slovenský rok s Kuchyňou Lidla". Obchodný reťazec taktiež oslovil slovenských dodávateľov výzvou "Dajte o sebe vedieť"

Lidl má nastavenú pozitívnu diskrimináciu slovenských dodávateľov. Pokiaľ dostane na stôl viacero ponúk, ktoré sa líšia len krajinou pôvodu, vyberie si Lidl tú od domácej spoločnosti. Dodávatelia zo Slovenska zaviezli tretinu všetkého potravinového tovaru pre Lidl. Slovenské firmy dodali diskontu o polovicu viac tovarov ako české, ktoré sa s 22% umiestnili na druhej priečke.

O skupine Zeleninárska

​Skupina Zeleninárska vznikla v roku 2004 a aktuálne združuje trinásť pestovateľov. Spoločne obrábajú 12 000 hektárov pôdy, na ktorej dopestujú 100 000 ton zemiakov a zeleniny ročne. Zeleninárska tvorí až tretinu celej slovenskej produkcie zemiakov a zeleniny. Zemiaky a cibuľu exportuje aj do Česka, Maďarska, Rakúska, Švédska či Poľska.

Začínali najmä s pestovaním zemiakov a cibule, postupne rozšírili sortiment na koreňovú a ostatnú zeleninu. Zeleninárska pôsobí na regionálnej úrovni, jej polia sa rozprestierajú od Trnavy po Sládkovičovo, cez Bernolákovo a Šamorín. Pod rovnakým názvom pôsobí aj baliareň, ktorá je zameraná na balenie a uskladňovanie dopestovaného sortimentu. Zeleninárska zamestnáva takmer 500 ľudí.

Informačný servis

5.6.2020 - Iniciatíva #KtoPomozeSlovensku vznikla na začiatku pandémie, keď si ešte nikto z nás nevedel predstaviť jej priebeh a možné následky. Obrázky z Talianska však vyvolávali tie najhoršie obavy, že ak sa podobný scenár zopakuje u nás, náš zdravotný systém to nemôže zvládnuť. Rukavice, chirurgické rúška, respirátory, operačné čiapky, ochranné štíty, overaly, dezinfekčné prostriedky, okuliare, bezkontaktné teplomery, germicídne žiariče, čističky vzduchu – to všetko chýbalo nemocniciam, ambulanciám, zariadeniam sociálnych služieb, záchranárom, lekárňam.

A to bol impulz, aby sa dala dokopy skupina ľudí, ktorá sa naživo predtým nikdy nestretla, a pokúsila sa situáciu zvládnuť.  To podstatné sa však podarilo iba vďaka tým, ktorí našej iniciatíve dali dôveru a podporili ju finančne, tovarmi a službami, ale aj nespočetnými hodinami svojho času a energie.

Počas dvoch mesiacov, v najťažšom období pandémie, sa nám spoločne podarilo vyzbierať vyše 1,3 milióna eur na adresnú pomoc zdravotníckym zariadeniam. Bolo to spolu 10 626 darov od 186 firiem a 10 404 jednotlivcov.

https://cdnv.webnoviny.sk/sites/32/2020/06/podak.mp4

Ďakujeme darcom každého jedného daru. Ale aj tým, ktorí prispeli nielen finančnou čiastkou, ale najmä svojou energiou, časom, know how a profesionalitou:

programátorom stránky a ďalším skvelým zázračným ľuďom z Pixel Federation, ktorí organizovali runnerov, riadili faktúry a nákupy, aktualizovali web a sociálne médiá,
neúnavnému dopytovému a distribučnému tímu z Curaprox Slovensko, ktorí neúnavne zberali a overovali dopyty a pripravovali distribúciu
komunikačným profesionálom zo SEESAME, ktorí sa starali o to, aby sa o ľudia dozvedeli o možnosti pomáhať
Kalixt Slovensko s.r.o. za poskytnutie skladu
DPD SK, vďaka nim sa ťažko získané ochranné pomôcky plynulo a rýchlo dostávali zdravotníkom a ľuďom v prvej línii
ľuďom z portálu Sashe za šitie rúšok, ktoré sa pri zvládnutí pandémie ukázali ako kľúčové,
Demotivácii a všetkým influencerom, vďaka ktorým sa v pomoci spojilo celé Slovensko,
VÚB za nasadenie pri získaní unikátnych čističiek vzduchu pre UNB a poskytnutie reklamného priestoru a Rádiu Express za neskutočnú mediálnu podporu,
a v neposlednom rade všetkým runnerom, pilotom a pomocníkom za každú dobrovoľne strávenú minútu na ceste, v lietadle či v sklade, ktorou ste tomuto projektu pomohli.

Ďakujeme vám všetkým za všetky vaše podporné správy, ochotu pomôcť, zapojiť sa, ísť s kožou na trh, vyjsť z komfortnej zóny, prispieť a ukázať, že dôvera a solidarita nám na Slovensku nie sú cudzie.

Teraz už vďaka vám vieme, že všetko dokážeme zvládnuť.

Informačný servis

Plasty sú jedným z najväčších vynálezov ľudstva. Plastové materiály nemajú, čo sa týka možností ich použitia vo výrobe a obchode, konkurenciu, či už ide o širokú škálu funkcií a dizajnových možností, alebo cenu a dostupnosť. Rozsiahle používanie plastov si však začína pýtať svoju daň. Ich vysoká trvanlivosť a odolnosť voči degradácii zároveň znamená, že ak plasty skončia pohodené v prírode, zostanú tam desiatky až stovky rokov. Vysoká miera používania ...

5.6.2020 - Posledný blok konferencie Jarná ITAPA 2020 sa pozrel podrobnejšie na to, ako mestá a obce riešia svoj rozvoj a s akými problémami sa stretávajú. Zatiaľ čo väčšina slovenských miest a obcí stále rieši najmä dopravu, služby pre svojich občanov a verejné priestory, na európskej úrovni silnie tlak na ďalšie oblasti – riešenie klimatických zmien, energetiky, odpadového hospodárstva a ďalších, v ktorých naše samosprávy ešte nie sú tak doma. Situáciu komplikuje fakt, že nie sú ani zvyknuté pracovať na spoločných regionálnych rozvojových plánoch, kde sa musia všetky záujmy navzájom zladiť a prepojiť. Pomôcť by mohli zahraničné skúsenosti a zdieľanie dobrej praxe naprieč všetkými úrovňami.

V súčasnosti slovenské mestá riešia najmä tri hlavné oblasti – verejný priestor, dopravu a komunikáciu s občanmi. Žilina pod vedením nového primátora Petra Fiabáneho pripravila stratégiu rozvoja do roku 2040, vrátane využitia smart technológií a v spolupráci s mestskými časťami štúdie ich rozvoja, kde intenzívne zapojila aj Žilinčanov. "Mesto je veľkou dopravnou križovatkou, kvôli nedokončeným diaľniciam a príprave rekonštrukcie železničného uzla bude doprava kritickou oblasťou v najbližšom období. Pomôže nám presunutie mobility do MHD, či cyklotrás.," uviedol Fiabáne. Žilina má aj agendu zeleného mesta a má rozpracované projekty za 1,5 mil. eur, ktoré súvisia s klimatickými zmenami, práve kvôli špecifickej polohe Žiliny v jej kotline. Podľa Fiabáneho bude najväčší problém zvládnuť prípravu regionálnych rozvojových plánov politicky.

Aj Bratislava vsadila na tieto tri piliere. Nový primátor Bratislavy Matúš Vallo založil  Metropolitný inštitút Bratislavy - ten vytvoril Manuál verejných priestorov, ktorý má zlepšovať život Bratislavčanov a aktívne smerovať celý regionálny rozvoj. Paradoxne sa chce oprieť aj o verejné obstarávanie. "Obstarávanie môže byť dobrý sluha, ale aj zlý pán. My si chceme z neho formou architektonických súťaží urobiť dobrého sluhu. Prinesú nám nielen výborné nápady na riešenie dlhodobých problémových oblastí, ale aj lepšiu prípravu na ďalšie obstarávania. Už teraz máme na stole projekt oživenia Kamenného aj Komenského námestia, či obnovenie Kúpeľov Grössling."

Európska komisia však tlačí už aj na témy, ktoré sú v mnohých slovenských samosprávach zatiaľ na druhej koľaji. "K našim súčasným prioritám a cieľom musíme pridať aj tie, ktoré sa riešia na európskej úrovni - Európsku zelenú dohodu, vodozádržné opatrenia, šetrenie a výrobu z obnoviteľných zdrojov, či inovácie," pripomenul predseda Slovenskej informatickej spoločnosti Milan Ftáčnik.

Bratislava zachytila tento trend zriadením pozície splnomocnenca pre inovácie – vo funkcii pôsobí Petra Dzurovčinová. "Inovácie pre nás nie sú o technológiách, ale o reálnom spôsobe, ako zlepšiť život v meste. Zriadili sme preto Mestské laboratórium, kde testujeme nové technológie a prístup k riešeniu problémov. Príkladom môže byť testovanie nových senzorov na parkovanie či kvalitu ovzdušia. Podľa výsledkov upravíme riadenie dopravy," povedala Dzurovčinová.

Prínosom pre slovenské mestá môže byť inšpirácia z iných miest – Prahy a izraelského Tel Avivu. Riaditeľ sekcie stratégie a politiky Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy Tomáš Lapáček kladie na prvé miesto komunikáciu so štátom, všetkými mestskými časťami, ale aj obyvateľmi. "Praha je atraktívne turistické miesto, ale občas už je "overturistic". Má 57 mestských častí, je preto zložité vybalansovať cestu, ktorou by sa mala rozvíjať. S nástupom technológií už vidíme aj ich dopad na územné plánovanie." Jaromír Beránek, predseda výboru pre IT a Smart City Praha objasnil: "Pred jeden a pol rokom sme preberali síce rozpracovaný, ale roztrieštený inovačný ekosystém. Dnes už máme v príprave spustenie prvej fázy "Portálu Pražana", nášho vlajkového projektu, ktorý bude vybavovať všetky mestské agendy online. Aj nedávna koronakríza nám ukázala, že musíme byť pripravení na situácie, keď je mobilita znížená."

Tel Aviv sa na rozdiel od mnohých miest už pred 50 rokmi rozhodol vsadiť na vybudovanie vlastných IT kapacít. Všetky informačné systémy pre samosprávu vyvíja a nasadzuje vlastná IT firma, ktorú dnes tvorí už 450 informatikov. Ako pre Jarnú ITAPA povedala Liora Shechter, šéfka inovácií Tel Avivu: "Od externých poskytovateľov kupujeme najmä infraštruktúru, zvyšok zabezpečujeme vlastnými silami. Až 80% našich služieb sú dnes plne digitálne, vrátane výstavby a stavebných konaní." Vlajkovou loďou Tel Avivu je projekt Residence Club, akýsi "vernostný systém" pre občanov, ktorý nielenže ponúka prístup k všetkým elektronickým službám, ale snaží sa v reálnom čase sledovať ich potreby a reagovať práve na ne.

Tel Aviv úspešne využil filozofiu, ktorej princípom je experiment, keď sa návrh novej politiky najprv otestuje v praxi na obmedzenú dobu alebo obmedzený záber a na základe jeho vyhodnotenia sa môže prijať plošné rozhodnutie. "Nesmiete sa báť toho, že urobíte chybu. Mnoho funkcionalít sme najprv experimentálne odskúšali na vybranej vzorke užívateľov. Vďaka tomu sme zistili, že preferencie sa môžu časom zmeniť, alebo že nám do hry vstupuje iný faktor. To bolo poučné." vysvetlila Liora Shechter.

Novú filozofiu presadzuje aj inovačný tím Bratislavy: "Je to úplne opačná cesta ako doteraz. Najprv si zadefinujeme, aký problém ideme riešiť, potom si chceme otestovať funkčnosť modelu a inovácie, a až potom sa rozhodnúť, či budeme obstarávať. Presne toto skúšame v parkovacej politike, či kvalite ovzdušia," uzavrela Petra Dzurovčinová.

O ITAPA:

Podujatia ITAPA (informačné technológie a verejná správa) už 19 rokov prinášajú nové impulzy a inšpirácie pre slovenský eGovernment, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou nielen IT komunity. Cyklus podujatí ITAPA, nad ktorým záštitu pravidelne preberajú vysokí štátni predstavitelia,  pozostáva z viacerých prestížnych akcií. Medzi najvýznamnejšie patrí konferencia Jarná ITAPA, ktorá sa špecializuje na témy lokálneho, prípadne európskeho zamerania a jesenný niekoľkodňový medzinárodný kongres. Ten sa zameriava na podporu najnovších eGovernment trendov a riešení digitalizácie spoločnosti z celého sveta, pričom sa radí medzi najvýznamnejšie akcie svojho druhu. Cieľom ITAPA je vytvárať nezávislú platformu, na ktorej majú kľúčoví predstavitelia štátu a biznisu diskutovať a predstavovať inšpiratívne nápady a projekty z oblasti digitalizácie spoločnosti. Každoročne sa ho zúčastnia desiatky renomovaných spíkrov zo Slovenska i sveta, stovky hostí a významné médiá.

Informačný servis

Vedci zo Slovenskej akadémie vied a Slovenskej technickej univerzity v spolupráci so spoločnosťou MyMedia, s. r. o., vyvinuli nový materiál pre 3D tlačiarne, ktorý je ľahší, ekologickejší, odolnejší a cenovo dostupnejší. Výsledky tohto výskumu publikovali v magazíne "https://www.mdpi.com/2076-3417/10/9/3062" Applied Sciences a ich úspech si všimlo viacero svetových "https://3dprintingindustry.com/news/slovak-researchers-develop-new-extremely-strong-hybrid-petg-composites-172140/" odborných webov "http://3dprintingindustry.com/news/slovak-researchers-develop-new-extremely-strong-hybrid-petg-composites-172140/" ...

Vedci naprieč ústavmi SAV spojili sily v boji proti pandémii a nás mimoriadne teší, že  to v aktuálnej správe o stave republiky vyzdvihla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Bez vedy sa ďalej nepohneme, a to nielen počas pandémie. Zo správy prezidentky SR vyberáme: „Dámy a páni, ďalšou vecou, ktorú nám pandémia názorne predviedla, je, akí sú vedci a vedkyne nesmierne potrební pre spoločnosť. Máme vynikajúcich epidemiológov, virológov, ...

5.6.2020 -
V poslednom riadnom roku programového obdobia zostávajú stále nevyčerpané dve tretiny peňazí na projekty rozvoja miest a obcí
Práve teraz sa treba čo najrýchlejšie začať zaoberať konkrétnymi návrhmi pre rozvoj vo všetkých oblastiach Slovenska
Cestou je prevzatie overených modelov a dobrej praxe od susedných krajín a iných členských štátov EÚ
Ak sa dobre nastavia princípy, môže sa efektívne vyčerpať nie 70 %, ale 100 % všetkých peňazí.

Doterajší spôsob čerpania finančných prostriedkov z európskych peňazí na rozvoj miest a obcí je prebyrokratizovaný. Jeho zložitosť spôsobila, že v poslednom roku riadneho programového obdobia je vyčerpaná sotva tretina a štát už musel vrátiť Európskej komisii 38 mil. EUR. Pritom Európska komisia kvôli koronakríze uvoľnila ruky národným štátom v tom, čo sa bude financovať, a dokonca umožnila 100 %-né financovanie projektov. Snahou vlády, ako aj územnej samosprávy na všetkých úrovniach je preto zjednodušiť existujúce procesy a schvaľovanie. Takto bude možné využiť existujúce zdroje a pripraviť nový operačný program bez opakovania chýb, zhodli sa dnes diskutujúci pokračujúcej konferencie Jarná ITAPA 2020.

Všetci diskutujúci poukázali na byrokraciu, zložitosť a slabú flexibilitu existujúcich mechanizmov. Pritom takéto podmienky nie sú vyžadované Európskou komisiou, čo potvrdil aj vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko. "Je to tzv. fenomén goldplatingu, keď k podmienkam a požiadavkám, ktoré nastavila EK, si národné štáty pridávajú svoje vlastné zložitosti a mechanizmy, ktoré nie sú nevyhnutné. To sa týka aj Slovenska. A práve z tohto dôvodu sa mnohé obce a mestá rozhodli vôbec nepodávať žiadosti, hoci by peniaze potrebovali a mali záujem. To je škoda,"  a dodal: "My ešte len diskutujeme o tom, kto bude rozhodovať a nedostali sme sa k tomu, čo bude obsahom rozhodovania."

Aj organizačná štruktúra riadiacich a sprostredkovateľských orgánov, rozsah administratívnych kontrol a kontrol verejného obstarávania komplikuje zložitosť schvaľovacích mechanizmov. "Napríklad priemerná doba od podania žiadosti o NFP po podpísanie zmluvy je 680 dní, na cyklotrasu sme museli absolvovať 11 kontrol verejného obstarávania," konštatoval Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja.

Účastníci privítali zámer novej vlády, deklarovaný v jej programovom vyhlásení, že v  budúcom období počíta už len s jedným Národným programom Slovenska a výrazným zredukovaním riadiacich orgánov na jeden SORO. Jeho podobu predstavil moderátor diskusie Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti. V "Integrovaných územných stratégiách" bude opäť spracovaný plán rozvoja každého kraja, teda popísané potreby jeho obyvateľov, no musí už obsahovať aj spôsob, ako budú naplnené a financované. Dobrá správa pre mestá a obce je, že okrem politického cieľa EÚ "Európa bližšie občanom" a jeho zdrojov, môžu čerpať peniaze aj z ostatných štyroch politických cieľov: Inteligentnejšia Európa, Ekologickejšia Európa, Mobilnejšia Európa a Sociálna Európa.

Ladislav Miko však upozornil, že už teraz EK uvoľnila pravidlá pre súčasné operačné programy, umožnila flexibilitu v ich zameraní a odstránenie kofinancovania. Mestá a obce tak už teraz majú a budú mať obrovský priestor pre získanie mnohých zdrojov.

Všetko však brzdí nedoriešené nastavenie územných jednotiek a najmä zlaďovanie všetkých potrieb a priorít v rámci krajov. Do hry prichádza nový fenomén – strategicko-plánovacie regióny, čo sú jednotky o niečo väčšie ako mesto, ale menšie ako VÚC. Tieto by mali byť  najvhodnejšie na plánovanie rozvojových projektov. Zatiaľ čo samosprávne kraje presadzujú silnejšiu pozíciu kraja vzhľadom na riešenie súvislostí, mestá a obce zdôrazňujú lepšiu znalosť potrieb svojich obyvateľov. "Treba si dobre nastaviť územné jednotky, základný stavebný prvok je mesto a obec, kde sa odohrávajú hlavné udalosti ľudí – ich život, bývanie, cestovanie do práce..." vysvetľuje Miroslav Kollár, výkonný viceprezident Únie miest Slovenska. V niektorých krajoch je situácia komplikovaná najmä tým, že v minulosti boli ich hranice definované administratívne a nezodpovedajú prirodzenému fungovaniu obyvateľov.

"Musíme sa venovať nielen svojim rozporom, ale najmä obsahu, teda čo bude predmetom rozvojových stratégií," vyzval Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. "Je tu množstvo tém, ktoré sa zatiaľ nerozoberali, napríklad kybernetická bezpečnosť. Mali by sme diskutovať konkrétne, prebrať funkčné modely a dobrú prax z iných členských krajín." Aj na toto je možné získať peniaze z EK, ako poznamenal Ladislav Miko.

Žilinský samosprávny kraj, ktorý nemusí riešiť problém svojich prirodzených hraníc, sa už pustil do práce na svojej rozvojovej stratégii, aby tak potiahol a pomohol aj ostatným krajom. "Chceli sme odklon od dopytových projektov. To sa nám splnilo, avšak teraz je pred nami úloha skĺbiť potreby všetkých subjektov v regiónoch a nájsť zhodu v tom, čo potrebujeme. Tu musí nastúpiť partnerský princíp a zapojenie všetkých," uviedla Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja.

O ITAPA:

Podujatia ITAPA (informačné technológie a verejná správa) už 19 rokov prinášajú nové impulzy a inšpirácie pre slovenský eGovernment, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou nielen IT komunity. Cyklus podujatí ITAPA, nad ktorým záštitu pravidelne preberajú vysokí štátni predstavitelia,  pozostáva z viacerých prestížnych akcií. Medzi najvýznamnejšie patrí konferencia Jarná ITAPA, ktorá sa špecializuje na témy lokálneho, prípadne európskeho zamerania a jesenný niekoľkodňový medzinárodný kongres. Ten sa zameriava na podporu najnovších eGovernment trendov a riešení digitalizácie spoločnosti z celého sveta, pričom sa radí medzi najvýznamnejšie akcie svojho druhu. Cieľom ITAPA je vytvárať nezávislú platformu, na ktorej majú kľúčoví predstavitelia štátu a biznisu diskutovať a predstavovať inšpiratívne nápady a projekty z oblasti digitalizácie spoločnosti. Každoročne sa ho zúčastnia desiatky renomovaných spíkrov zo Slovenska i sveta, stovky hostí a významné média.

Informačný servis