Plasty sú jedným z najväčších vynálezov ľudstva. Plastové materiály nemajú, čo sa týka možností ich použitia vo výrobe a obchode, konkurenciu, či už ide o širokú škálu funkcií a dizajnových možností, alebo cenu a dostupnosť. Rozsiahle používanie plastov si však začína pýtať svoju daň. Ich vysoká trvanlivosť a odolnosť voči degradácii zároveň znamená, že ak plasty skončia pohodené v prírode, zostanú tam desiatky až stovky rokov. Vysoká miera používania ...

5.6.2020 - Posledný blok konferencie Jarná ITAPA 2020 sa pozrel podrobnejšie na to, ako mestá a obce riešia svoj rozvoj a s akými problémami sa stretávajú. Zatiaľ čo väčšina slovenských miest a obcí stále rieši najmä dopravu, služby pre svojich občanov a verejné priestory, na európskej úrovni silnie tlak na ďalšie oblasti – riešenie klimatických zmien, energetiky, odpadového hospodárstva a ďalších, v ktorých naše samosprávy ešte nie sú tak doma. Situáciu komplikuje fakt, že nie sú ani zvyknuté pracovať na spoločných regionálnych rozvojových plánoch, kde sa musia všetky záujmy navzájom zladiť a prepojiť. Pomôcť by mohli zahraničné skúsenosti a zdieľanie dobrej praxe naprieč všetkými úrovňami.

V súčasnosti slovenské mestá riešia najmä tri hlavné oblasti – verejný priestor, dopravu a komunikáciu s občanmi. Žilina pod vedením nového primátora Petra Fiabáneho pripravila stratégiu rozvoja do roku 2040, vrátane využitia smart technológií a v spolupráci s mestskými časťami štúdie ich rozvoja, kde intenzívne zapojila aj Žilinčanov. "Mesto je veľkou dopravnou križovatkou, kvôli nedokončeným diaľniciam a príprave rekonštrukcie železničného uzla bude doprava kritickou oblasťou v najbližšom období. Pomôže nám presunutie mobility do MHD, či cyklotrás.," uviedol Fiabáne. Žilina má aj agendu zeleného mesta a má rozpracované projekty za 1,5 mil. eur, ktoré súvisia s klimatickými zmenami, práve kvôli špecifickej polohe Žiliny v jej kotline. Podľa Fiabáneho bude najväčší problém zvládnuť prípravu regionálnych rozvojových plánov politicky.

Aj Bratislava vsadila na tieto tri piliere. Nový primátor Bratislavy Matúš Vallo založil  Metropolitný inštitút Bratislavy - ten vytvoril Manuál verejných priestorov, ktorý má zlepšovať život Bratislavčanov a aktívne smerovať celý regionálny rozvoj. Paradoxne sa chce oprieť aj o verejné obstarávanie. "Obstarávanie môže byť dobrý sluha, ale aj zlý pán. My si chceme z neho formou architektonických súťaží urobiť dobrého sluhu. Prinesú nám nielen výborné nápady na riešenie dlhodobých problémových oblastí, ale aj lepšiu prípravu na ďalšie obstarávania. Už teraz máme na stole projekt oživenia Kamenného aj Komenského námestia, či obnovenie Kúpeľov Grössling."

Európska komisia však tlačí už aj na témy, ktoré sú v mnohých slovenských samosprávach zatiaľ na druhej koľaji. "K našim súčasným prioritám a cieľom musíme pridať aj tie, ktoré sa riešia na európskej úrovni - Európsku zelenú dohodu, vodozádržné opatrenia, šetrenie a výrobu z obnoviteľných zdrojov, či inovácie," pripomenul predseda Slovenskej informatickej spoločnosti Milan Ftáčnik.

Bratislava zachytila tento trend zriadením pozície splnomocnenca pre inovácie – vo funkcii pôsobí Petra Dzurovčinová. "Inovácie pre nás nie sú o technológiách, ale o reálnom spôsobe, ako zlepšiť život v meste. Zriadili sme preto Mestské laboratórium, kde testujeme nové technológie a prístup k riešeniu problémov. Príkladom môže byť testovanie nových senzorov na parkovanie či kvalitu ovzdušia. Podľa výsledkov upravíme riadenie dopravy," povedala Dzurovčinová.

Prínosom pre slovenské mestá môže byť inšpirácia z iných miest – Prahy a izraelského Tel Avivu. Riaditeľ sekcie stratégie a politiky Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy Tomáš Lapáček kladie na prvé miesto komunikáciu so štátom, všetkými mestskými časťami, ale aj obyvateľmi. "Praha je atraktívne turistické miesto, ale občas už je "overturistic". Má 57 mestských častí, je preto zložité vybalansovať cestu, ktorou by sa mala rozvíjať. S nástupom technológií už vidíme aj ich dopad na územné plánovanie." Jaromír Beránek, predseda výboru pre IT a Smart City Praha objasnil: "Pred jeden a pol rokom sme preberali síce rozpracovaný, ale roztrieštený inovačný ekosystém. Dnes už máme v príprave spustenie prvej fázy "Portálu Pražana", nášho vlajkového projektu, ktorý bude vybavovať všetky mestské agendy online. Aj nedávna koronakríza nám ukázala, že musíme byť pripravení na situácie, keď je mobilita znížená."

Tel Aviv sa na rozdiel od mnohých miest už pred 50 rokmi rozhodol vsadiť na vybudovanie vlastných IT kapacít. Všetky informačné systémy pre samosprávu vyvíja a nasadzuje vlastná IT firma, ktorú dnes tvorí už 450 informatikov. Ako pre Jarnú ITAPA povedala Liora Shechter, šéfka inovácií Tel Avivu: "Od externých poskytovateľov kupujeme najmä infraštruktúru, zvyšok zabezpečujeme vlastnými silami. Až 80% našich služieb sú dnes plne digitálne, vrátane výstavby a stavebných konaní." Vlajkovou loďou Tel Avivu je projekt Residence Club, akýsi "vernostný systém" pre občanov, ktorý nielenže ponúka prístup k všetkým elektronickým službám, ale snaží sa v reálnom čase sledovať ich potreby a reagovať práve na ne.

Tel Aviv úspešne využil filozofiu, ktorej princípom je experiment, keď sa návrh novej politiky najprv otestuje v praxi na obmedzenú dobu alebo obmedzený záber a na základe jeho vyhodnotenia sa môže prijať plošné rozhodnutie. "Nesmiete sa báť toho, že urobíte chybu. Mnoho funkcionalít sme najprv experimentálne odskúšali na vybranej vzorke užívateľov. Vďaka tomu sme zistili, že preferencie sa môžu časom zmeniť, alebo že nám do hry vstupuje iný faktor. To bolo poučné." vysvetlila Liora Shechter.

Novú filozofiu presadzuje aj inovačný tím Bratislavy: "Je to úplne opačná cesta ako doteraz. Najprv si zadefinujeme, aký problém ideme riešiť, potom si chceme otestovať funkčnosť modelu a inovácie, a až potom sa rozhodnúť, či budeme obstarávať. Presne toto skúšame v parkovacej politike, či kvalite ovzdušia," uzavrela Petra Dzurovčinová.

O ITAPA:

Podujatia ITAPA (informačné technológie a verejná správa) už 19 rokov prinášajú nové impulzy a inšpirácie pre slovenský eGovernment, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou nielen IT komunity. Cyklus podujatí ITAPA, nad ktorým záštitu pravidelne preberajú vysokí štátni predstavitelia,  pozostáva z viacerých prestížnych akcií. Medzi najvýznamnejšie patrí konferencia Jarná ITAPA, ktorá sa špecializuje na témy lokálneho, prípadne európskeho zamerania a jesenný niekoľkodňový medzinárodný kongres. Ten sa zameriava na podporu najnovších eGovernment trendov a riešení digitalizácie spoločnosti z celého sveta, pričom sa radí medzi najvýznamnejšie akcie svojho druhu. Cieľom ITAPA je vytvárať nezávislú platformu, na ktorej majú kľúčoví predstavitelia štátu a biznisu diskutovať a predstavovať inšpiratívne nápady a projekty z oblasti digitalizácie spoločnosti. Každoročne sa ho zúčastnia desiatky renomovaných spíkrov zo Slovenska i sveta, stovky hostí a významné médiá.

Informačný servis

Vedci zo Slovenskej akadémie vied a Slovenskej technickej univerzity v spolupráci so spoločnosťou MyMedia, s. r. o., vyvinuli nový materiál pre 3D tlačiarne, ktorý je ľahší, ekologickejší, odolnejší a cenovo dostupnejší. Výsledky tohto výskumu publikovali v magazíne "https://www.mdpi.com/2076-3417/10/9/3062" Applied Sciences a ich úspech si všimlo viacero svetových "https://3dprintingindustry.com/news/slovak-researchers-develop-new-extremely-strong-hybrid-petg-composites-172140/" odborných webov "http://3dprintingindustry.com/news/slovak-researchers-develop-new-extremely-strong-hybrid-petg-composites-172140/" ...

Vedci naprieč ústavmi SAV spojili sily v boji proti pandémii a nás mimoriadne teší, že  to v aktuálnej správe o stave republiky vyzdvihla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Bez vedy sa ďalej nepohneme, a to nielen počas pandémie. Zo správy prezidentky SR vyberáme: „Dámy a páni, ďalšou vecou, ktorú nám pandémia názorne predviedla, je, akí sú vedci a vedkyne nesmierne potrební pre spoločnosť. Máme vynikajúcich epidemiológov, virológov, ...

5.6.2020 -
V poslednom riadnom roku programového obdobia zostávajú stále nevyčerpané dve tretiny peňazí na projekty rozvoja miest a obcí
Práve teraz sa treba čo najrýchlejšie začať zaoberať konkrétnymi návrhmi pre rozvoj vo všetkých oblastiach Slovenska
Cestou je prevzatie overených modelov a dobrej praxe od susedných krajín a iných členských štátov EÚ
Ak sa dobre nastavia princípy, môže sa efektívne vyčerpať nie 70 %, ale 100 % všetkých peňazí.

Doterajší spôsob čerpania finančných prostriedkov z európskych peňazí na rozvoj miest a obcí je prebyrokratizovaný. Jeho zložitosť spôsobila, že v poslednom roku riadneho programového obdobia je vyčerpaná sotva tretina a štát už musel vrátiť Európskej komisii 38 mil. EUR. Pritom Európska komisia kvôli koronakríze uvoľnila ruky národným štátom v tom, čo sa bude financovať, a dokonca umožnila 100 %-né financovanie projektov. Snahou vlády, ako aj územnej samosprávy na všetkých úrovniach je preto zjednodušiť existujúce procesy a schvaľovanie. Takto bude možné využiť existujúce zdroje a pripraviť nový operačný program bez opakovania chýb, zhodli sa dnes diskutujúci pokračujúcej konferencie Jarná ITAPA 2020.

Všetci diskutujúci poukázali na byrokraciu, zložitosť a slabú flexibilitu existujúcich mechanizmov. Pritom takéto podmienky nie sú vyžadované Európskou komisiou, čo potvrdil aj vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko. "Je to tzv. fenomén goldplatingu, keď k podmienkam a požiadavkám, ktoré nastavila EK, si národné štáty pridávajú svoje vlastné zložitosti a mechanizmy, ktoré nie sú nevyhnutné. To sa týka aj Slovenska. A práve z tohto dôvodu sa mnohé obce a mestá rozhodli vôbec nepodávať žiadosti, hoci by peniaze potrebovali a mali záujem. To je škoda,"  a dodal: "My ešte len diskutujeme o tom, kto bude rozhodovať a nedostali sme sa k tomu, čo bude obsahom rozhodovania."

Aj organizačná štruktúra riadiacich a sprostredkovateľských orgánov, rozsah administratívnych kontrol a kontrol verejného obstarávania komplikuje zložitosť schvaľovacích mechanizmov. "Napríklad priemerná doba od podania žiadosti o NFP po podpísanie zmluvy je 680 dní, na cyklotrasu sme museli absolvovať 11 kontrol verejného obstarávania," konštatoval Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja.

Účastníci privítali zámer novej vlády, deklarovaný v jej programovom vyhlásení, že v  budúcom období počíta už len s jedným Národným programom Slovenska a výrazným zredukovaním riadiacich orgánov na jeden SORO. Jeho podobu predstavil moderátor diskusie Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti. V "Integrovaných územných stratégiách" bude opäť spracovaný plán rozvoja každého kraja, teda popísané potreby jeho obyvateľov, no musí už obsahovať aj spôsob, ako budú naplnené a financované. Dobrá správa pre mestá a obce je, že okrem politického cieľa EÚ "Európa bližšie občanom" a jeho zdrojov, môžu čerpať peniaze aj z ostatných štyroch politických cieľov: Inteligentnejšia Európa, Ekologickejšia Európa, Mobilnejšia Európa a Sociálna Európa.

Ladislav Miko však upozornil, že už teraz EK uvoľnila pravidlá pre súčasné operačné programy, umožnila flexibilitu v ich zameraní a odstránenie kofinancovania. Mestá a obce tak už teraz majú a budú mať obrovský priestor pre získanie mnohých zdrojov.

Všetko však brzdí nedoriešené nastavenie územných jednotiek a najmä zlaďovanie všetkých potrieb a priorít v rámci krajov. Do hry prichádza nový fenomén – strategicko-plánovacie regióny, čo sú jednotky o niečo väčšie ako mesto, ale menšie ako VÚC. Tieto by mali byť  najvhodnejšie na plánovanie rozvojových projektov. Zatiaľ čo samosprávne kraje presadzujú silnejšiu pozíciu kraja vzhľadom na riešenie súvislostí, mestá a obce zdôrazňujú lepšiu znalosť potrieb svojich obyvateľov. "Treba si dobre nastaviť územné jednotky, základný stavebný prvok je mesto a obec, kde sa odohrávajú hlavné udalosti ľudí – ich život, bývanie, cestovanie do práce..." vysvetľuje Miroslav Kollár, výkonný viceprezident Únie miest Slovenska. V niektorých krajoch je situácia komplikovaná najmä tým, že v minulosti boli ich hranice definované administratívne a nezodpovedajú prirodzenému fungovaniu obyvateľov.

"Musíme sa venovať nielen svojim rozporom, ale najmä obsahu, teda čo bude predmetom rozvojových stratégií," vyzval Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. "Je tu množstvo tém, ktoré sa zatiaľ nerozoberali, napríklad kybernetická bezpečnosť. Mali by sme diskutovať konkrétne, prebrať funkčné modely a dobrú prax z iných členských krajín." Aj na toto je možné získať peniaze z EK, ako poznamenal Ladislav Miko.

Žilinský samosprávny kraj, ktorý nemusí riešiť problém svojich prirodzených hraníc, sa už pustil do práce na svojej rozvojovej stratégii, aby tak potiahol a pomohol aj ostatným krajom. "Chceli sme odklon od dopytových projektov. To sa nám splnilo, avšak teraz je pred nami úloha skĺbiť potreby všetkých subjektov v regiónoch a nájsť zhodu v tom, čo potrebujeme. Tu musí nastúpiť partnerský princíp a zapojenie všetkých," uviedla Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja.

O ITAPA:

Podujatia ITAPA (informačné technológie a verejná správa) už 19 rokov prinášajú nové impulzy a inšpirácie pre slovenský eGovernment, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou nielen IT komunity. Cyklus podujatí ITAPA, nad ktorým záštitu pravidelne preberajú vysokí štátni predstavitelia,  pozostáva z viacerých prestížnych akcií. Medzi najvýznamnejšie patrí konferencia Jarná ITAPA, ktorá sa špecializuje na témy lokálneho, prípadne európskeho zamerania a jesenný niekoľkodňový medzinárodný kongres. Ten sa zameriava na podporu najnovších eGovernment trendov a riešení digitalizácie spoločnosti z celého sveta, pričom sa radí medzi najvýznamnejšie akcie svojho druhu. Cieľom ITAPA je vytvárať nezávislú platformu, na ktorej majú kľúčoví predstavitelia štátu a biznisu diskutovať a predstavovať inšpiratívne nápady a projekty z oblasti digitalizácie spoločnosti. Každoročne sa ho zúčastnia desiatky renomovaných spíkrov zo Slovenska i sveta, stovky hostí a významné média.

Informačný servis

5.6.2020 - The Amrop Partnership má novú predsedníčku a štyroch členov Správnej rady. Na najvyšší post sa postavila Annika Farin z nemeckej kancelárie, pričom významnú pozíciu v globálnej štruktúre získal aj skúsený partner zo Slovenska.

Annika Farin, zakladajúca partnerka spoločnosti Amrop v Nemecku, sa stala globálnou chairwoman Amropu, čím na svoje plecia prevzala hlavnú zodpovednosť za strategický rozvoj v takmer 50 krajinách. "Považujem za česť, že môžem Amrop podporovať v jeho misii dôveryhodného poradcu. Amrop je agilná, prepojená a do budúcnosti hľadiaca organizácia, ktorá združuje stovky inšpiratívnych a rozmanitých profesionálov. V svetle súčasnej situácie na celom svete očakávame zásadné zmeny v oblasti líderstva, ktoré sú nevyhnutné pre našich klientov, kandidátov i organizácie, pre ktoré pracujú. Nielen od nich sa bude vyžadovať etickejší, zodpovednejší a udržateľnejší prístup a Amrop má najlepšiu pozíciu pomôcť pri naplnení týchto potrieb," povedala Annika Farin. Novými členmi v osemmiestnej Správnej rade Amropu sa stali Oana Ciornei (Rumunsko), Marie Högstedt (Švédsko), Adam Saunders (Spojené kráľovstvo) a Jarle Trandokken (Nórsko). Nové zloženie tak ako dosiaľ korešponduje s globálnym rozmerom skupiny a so schopnosťou sofistikovane pristupovať k rozličným potrebám klientov.

V súvislosti s májovými personálnymi zmenami vo vedení Amropu zaznamenala výrazný úspech slovenská kancelária. Igor Šulík, Managing Leadership Partner spoločnosti Amrop Jenewein, sa stal globálnym lídrom pre Leadership Services. Možnosť viesť globálnu pracovnú skupinu práve pre oblasť líderstva, ktorá – ako poznamenala aj Annika Farin, je dnes pre celý svet viac ako kľúčová, je ocenením doterajšej poradenskej práce spoločnosti Amrop Jenewein a jej tímu na slovenskom a širšom stredoeurópskom trhu. "Naša schopnosť neustále inovovať ponúkané služby, prichádzať s riešeniami, ktoré vychádzajú z najnovších poznatkov kognitívnej sociálnej neurovedy a ktoré aj narúšajú zaužívané paradigmy v oblasti rozvoja líderských schopností, je niečo, čo chce Amrop ponúknuť na globálnej úrovni. Teším sa, že môžem byť tým, kto bude spolu s kolegami z celého sveta pomáhať organizáciám v budovaní líderských schopností pre 21. storočie," zhrnul svoje prvé predstavy Igor Šulík.

Informačný servis

5.6.2020 - Druhá séria konferencie Virtualtechsummit bola krízovým virtuálnym stretnutím municipalít nielen Slovenska a Európy, ale aj sveta! Do diskusií tematicky zameraných na Mestá a obce v kríze, sa zapojilo 5 županov VÚC, 6 primátorov a viceprimátorov, 6 starostov a 19 špičkových odborníkov zo 6 krajín sveta. Medzi spíkrami nechýbali odborníci zo Spojeného kráľovstva, Taiwanu, Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. Pozornosť diskusií bola venovaná aj postaveniu vyšších územných celkov, miest a ich mestských častí, na ktoré počas vypuknutia pandémie padla najväčšia váha povinností a zodpovednosti.

Spolupráca je dôležitá aj v čase prosperity, úplne iný rozmer však nadobúda v období krízy. Odovzdávanie skúseností a vzájomné zdieľanie príkladov dobrej praxe je jedným z najužitočnejších krokov, ktoré sú pre mestá a obce veľkým prínosom. Na tomto princípe je postavená aj myšlienková platforma Virtualtechsummit, ktorou sa eventovej platforme Techsummit Events® podarilo spojiť nielen mestá a obce Slovenska a Európy, ale aj sveta.

Druhá séria konferencie Virtualtechsummit vol. 2 - Mestá a obce v kríze sa konala 25. - 26. mája 2020. Obsahovo bola rozdelená do 7 diskusných panelov, kde slovenskí a zahraniční odborníci diskutovali o situácii, v ktorej sa ocitli mestá a obce pod vplyvom koronavírusu. Veľkým prínosom konferencie sú okrem zhodnotenia samotnej situácie najmä odporúčania a kroky, ktoré je podľa odborníkov na problematiku nevyhnutné čo najskôr aplikovať do praxe. Pre tých, ktorí si jednotlivé diskusné panely nestihli vypočuť v reálnom čase, sú k dispozícii aj vo forme videí a podcastov. Užitočný prehľad a základné informácie sú zároveň dostupné aj na Instagrame Techsummit Events. V priebehu nasledujúcich dní budú zároveň publikované aj podrobné spracovania všetkých diskusných panelov, ktoré budú spracované do podoby 7 samostatných odborných článkov.

"Ako vyplynulo z diskusii, je zrejmé, že kohézia a spolupráca miest, výmena dát a ich správna komunikácia smerom k obyvateľom, sú podstatnými nástrojmi krízového manažmentu, a teda aj dnešnej doby. O to aktuálnejšie sú aj pre budúce smerovanie miest a obcí. Úlohou vedenia municipalít je spájanie komunít, mestských častí a celkov do ucelenej infraštruktúry, no nie vždy sa to darí úspešne realizovať. Roky sa hovorí o reforme samosprávy, uvidíme, či práve teraz nastane konečne čas aj na jej realizáciu. Preorganizovanie kompetencií, zjednodušenie procesov, zmena financovania - toto sú otázky, ktoré sa roky spomínajú a treba, aby sa implikovali do reality. Kríza nám ukázala, že kľúčovými sú efektívne procesy, tie však vo fungovaní našich miest a obcí chýbajú. Roky sme investovali čas a peniaze tam, kde neboli potrebné, na úkor služieb a procesov, ktoré potrebujeme, a ktoré v kríze prinášajú akčné riešenia a skutočné skvalitnenie služieb. Mimoriadne nás teší, že sa nám opäť podarilo prizvať do diskusií skutočných odborníkov, vrátane samotného primátora mesta Taipei. O to viac nás mrzí, že sa, okrem 5 bratislavských mestských častí, diskusií nezúčastnil žiadny zástupca Magistrátu hlavného mesta Bratislavy," poznamenal Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá Virtualtechsummit organizuje.

Obsahom prvého diskusného panela boli Prvé reakcie – Prvé dopady – Zdieľanie dobrej praxe miest – Akcelerácia inovácií – Budovanie nového ekosystému – Príprava na ďalšiu vlnu. Na dôsledky, ale aj výzvy plynúce zo situácie s koronavírusom v ňom upozorňovali viacerí spíkri zo zahraničia. Okrem odborníkov z Poľska, Maďarska a Veľkej Británie sa diskusie zúčastnil aj samotný primátor mesta Taipei, Wen-Je Ko. Spolu poukázali na dôležitosť kooperácie a na posilňovanie vitálnej a diverzifikovanej ekonomiky. Jednou z tém bola aj zmena fungovania a organizácie miest v zmysle krízového riadenia, zapájanie občanov či plánovanie budúcnosti miest ako Smart Cities. Naučí nás koronakríza spoločenskej zodpovednosti? Pomôžu nám prvotné zlyhania pripraviť sa na druhú vlnu pandémie? "COVID-19 je vážnou hrozbou nielen pre ľudské životy, ale aj pre ekonomiku. V Taipei klesla obsadenosť päťhviezdičkových hotelov o 90% a väčšina veľkých kultúrnych, športových aktivít a výstav bola odložená alebo zrušená. Jedným z inovatívnych nápadov, ktoré sa nám v praxi osvedčili, boli karanténne hotely. Dohodou s majiteľmi hotelov sme získali kapacity potrebné pre umiestnenie nakazených ochorením COVID-19, pre majiteľov hotelov, ktorí sa snažia o prežitie kvôli nedostatku zahraničných turistov, sa stala zdrojom podnikania a tržieb. Okrem toho sme karanténnym hotelom na znak vďaky poskytli aj 50% zľavu na účty za vodu," uviedol Wen-Je Ko, primátor mesta Taipei. Okrem samotných dôsledkov mnohé mestá čelia aj komplikáciám spojeným s napĺňaním opatrení. "Problémom Londýna je jeho multikultúrnosť - na jednom mieste sú zhromaždení ľudia z celého sveta. Niektoré kultúry sa noseniu rúšok a všetkým ďalším opatreniam prispôsobili rýchlo, iné sa im neprispôsobili vôbec. Problémom bolo naučiť ich chápať situáciu rovnakým smerom," uviedla príklad Miranda Sharp zo spoločnosti Smart London Board.

Druhý panel sa venoval problematike hlavného mesta. Diskusie s názvom Bratislava v kríze? sa zúčastnili starostovia bratislavských mestských častí. Spoločne diskutovali o výzvach v kontexte krízy COVID-19, ktorým mesto čelilo, čelí, a ktorým čeliť ešte len bude. Každá mestská časť je odlišná, preto pri zavádzaní opatrení na ich podporu treba pristupovať individuálne. Čaká Bratislavu najťažší rok v histórii? Mali by sme sa pripraviť na pokles úrovne služieb? "Všetky plány teraz budeme musieť zrevidovať. V tomto momente musíme plniť hlavne to, na čo majú obyvatelia zo zákona nárok. Fakultatívne záležitosti budú musieť počkať. Zabezpečiť treba najmä bezpečnosť a služby v sociálnej oblasti, údržbu, poriadok a istú úroveň kultúry. Poľaviť určite nechceme ani v kvalite a štandarde sociálnej starostlivosti, aj keď to nebude jednoduché," poznamenala Zuzana Aufrichtová, starostka mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Okrem finančnej, ale aj organizačnej náročnosti zvládnutia pandemickej situácie sa starostovia rozprávali aj o nutnosti mobilizácie či o prijímaní rýchlych a efektných opatrení s cieľom pomôcť svojim komunitám a najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. "Koronakríza ukázala, že samospráva vie byť veľmi funkčná, a že štát ako celok vlastne vôbec nefunguje. Jednotlivé kroky sme robili skôr ako samotný štát, napriek tomu sa v prvej fáze pandémie z našich opatrení smial aj hlavný štátny hygienik," uviedol Michal Drotován, starosta mestskej časti Bratislava-Rača.

Ďalšou problematikou bola Ekonomická situácia miest zapríčinená COVID-19 krízou. Tá totiž stopla väčšinu rozbehnutých projektov a znemožnila plánované investičné zámery. Čakajú nás špinavé mestá a vypnuté osvetlenie? Dočkajú sa mestá a obce vďaka koronavírusu vyšších kompetencií? Diskutovať o ekonomických dôsledkoch koronakrízy prišli diskutovať skúsení ekonómovia, ale aj ambasádor pre granty Nórskeho, Švajčiarskeho a Európskeho finančného mechanizmu. "Dôležité bude postaviť na nohy mestá. Tie môžu byť hnacím motorom pre naštartovanie lokálnej ekonomiky," uviedol Štefan Rehák, docent Národohospodárskej fakulty EUBA. Najciteľnejším dopadom COVID-19 bude totiž rapídny pokles príjmov v miestnych rozpočtoch, na ktorých sú mestá závislé. "Najhoršie je, že nevieme, s akým veľkým rozpočtom môžeme počítať. Čísla, ktoré máme dnes, už zajtra platiť nemusia," poznamenal Radim Sršeň, vedúci ELARD. Dôvodom je pokles príjmu malých a stredných podnikateľov, ktorých dane sú jedným z hlavných zdrojov miestnych rozpočtov. "To ako financujeme samosprávy na Slovensku nie je udržateľné. Inšpirovať by sme sa mali modelmi v krajinách západnej Európy," poznamenal Marcel Gibóda, námestník mesta Košice.

Obsahom tretieho panela boli Efektívne mestá - Digitalizácia miest, s ktorou je veľmi úzko spojená aj problematika poskytovania, uchovávania a využívania osobných údajov. O prínose a efektivita inteligentných miest diskutovali experti a dátoví analytici, ktorí za základný predpoklad fungovania Smart City považujú procesy a ich automatizáciu. Bude koronavírus dôvodom na vznik inteligentných miest? Naučí nás koronakríza využívať umelú inteligenciu? "Problémom našich samospráv je, že im chýbajú procesy. Akákoľvek automatizácia je preto nemožná," poznamenal Libor Bešenyi, pomocný výkonný riaditeľ Xolution Europe. Problémom je aj to, že Smart City mnohí vnímame len v kontexte využívania moderných digitálnych technológií a technologických noviniek. V skutočnosti však ide najmä o efektívne fungujúce procesy a zmysluplné využívanie dát. "Nástrojom pre zvládnutie krízy je vzájomné prepájanie miest a využívanie dát na budovanie lepších verejných a sociálnych služieb," uviedol Brian Bishop z anglickej spoločnosti pre Poradenstvo v oblasti výkonu údajov Ltd.

Zvýši COVID-19 zefektívnenie fungovania miest v kontexte green deal? To bola téma štvrtého diskusného panela. Jedným z mála pozitívnych dopadov koronavírusu je totiž jeho vplyv na životné prostredie. V diskusiách naň preto reagovali slovenskí a českí odborníci. Zlepší sa vďaka koronavírusu naše environmentálne vnímanie? Začneme lepšie chápať hodnotu životného prostredia? "Máme k dispozícii čerstvo spracovaný prieskum o potrebách miest a obcí Českej republiky, podľa ktorého bude situácia skôr opačná. Očakáva sa, že kvôli rapídnemu poklesu príjmov v rozpočte miest a obcí, budú práve projekty spojené s green deal škrtnuté ako prvé," poznamenala Marie Zezůlková, riaditeľka odboru regionálnej politiky na Ministerstve miestneho rozvoja Českej republiky. Okrem väčších investícií smerovaných do budovania zelených miest je výzvou aj aktívne zapájanie obyvateľstva, ktoré sa pri riešení situácie s koronavírusom ukázalo ako mimoriadne schopné konať. "Mestá a obce zistili, že okrem samosprávy majú aj neziskový sektor, a že občania sú schopní participovať aj v rámci rôznych dobrovoľníckych aktivít. Spolu s podnikateľmi ich preto určite treba zapájať aj do zelených projektov," uviedla Andrea Hagovská zo spoločnosti Performance Consulting. Ak mestá chcú postupovať v zmysle green deal, mali by myslieť aj na smart riešenia, na ktorých potenciál, ale aj úskalia upozornila aj Rut Bízková z iniciatívy Smart City Česko: "V našich pomeroch nemôžeme hovoriť o Smart Cities, keď nemáme ani Cities v pravom slova zmysle. V Českej republike je, napríklad, 6250 obcí, z toho väčšina je pod 2 000 obyvateľov. Hovoriť preto musíme o Smart krajine – takej, aby akékoľvek dopady na ktorékoľvek mesto boli čo najmenšie. Našou víziou by malo byť mesto krátkych vzdialeností v zmysle ‚Česko ako internet‘ – dokonalé prepojené tak, aby všetky veľké ťahy boli na okrajoch miest, kde patria, nie v ich centrách. Mesto patrí ľuďom, nie ľudia mestu! To je princíp, na ktorom má byť postavené celé regionálne plánovanie a rozhodovanie samospráv."

Poslednou diskusiou bola Zmena paradigmy = transformácia služieb v mestách: Živnostníci, maloobchod a turizmus v mestách - kreatívny priemysel, lokálne služby. Koronakríza totiž ukázala extrémnu senzibilitu služieb, čo si spoločnosť ešte prednedávnom vedela len ťažko predstaviť. Najciteľnejší dopad zaznamenal cestovný ruch, kreatívny priemysel a organizátori eventov a kultúrnych podujatí. Budú lokálni podnikatelia bojovať o prežitie? Padne mestský cestovný ruch na kolená? "Pre Slovensko budú teraz kľúčovými dobré vzťahy a otvorenie hraníc s Českou republikou, nakoľko prototyp slovenského návštevníka je turista z Čiech," Vladimír Grežo, Bratislava Tourist Board. Viacerí podnikatelia začali v tejto situácií využívať možnosti digitálnych technológií s cieľom priniesť návštevníkom aspoň online zážitok. "Význam digitalizácie vidím v organizácii cestovného ruchu. Virtuálny návštevník však nikdy nebude rovnakým prínosom pre mestá, ako ten, ktorý mesto reálne navštívi," poznamenal Dalibor Carda, starosta mesta Český Krumlov. Práve návštevníci sú totiž zdrojom tržieb a obratu pre lokálne podniky. Tie však vzniknutú situáciu zvládnu len veľmi ťažko a potrebná bude aj pomoc a podpora do strany miest a obcí. "Dôležité je aby mestá a obce ustúpili z niektorých poplatkov, aj keď to bude pre ne ťažké. Podnikatelia by tento odklad mali zas využiť na to, aby sa dokázali opäť postaviť na vlastné nohy, pozviechali sa, prijali zamestnancov a zvýšili obrat, pretože to je jediná cesta, ako zvýšia aj príjmy plynúce do obecnej pokladnice," uviedol Vladimír Sirotka zo Slovenskej asociácie malých podnikov.

Okrem tejto konferencie sa už pripravujú aj ďalšie časti Virtualtechsummit konferencie s nosnou témou COVID-19:

Financie v kríze
Prvá Česko-Slovenská ekonomická konferencia
Zrýchlenie digitalizácie

Konferencia Virtualtechsummit vol. 2 sa konala pod záštitou Banskobystrického samosprávneho kraja a zorganizovať by sa ju určite nepodarilo bez podpory viacerých kľúčových partnerov:

Hlavný partner: British Embassy Bratislava
Partner: Bratislavský samosprávny kraj, Xolutions.r.o., ECM ECO Monitoring, Banskobystrický samosprávny kraj, SEAK - Lighting Controls & Energy Efficiency Management
Podporovatelia: Bratislava – Staré Mesto, Upcoming Tell your story, Anwell, Slido, SUPERSTANY, GoUP Online Agency

Ak ste sa diskusií nestihli zúčastniť, stále si ich môžete vypočuť vo forme podcastu,či pozrieť vo forme videa.

Informačný servis

Predstaviť príležitosti, ktoré ponúka výskumníkom a výskumníčkam práca v analytických jednotkách inštitúcii verejného sektora, a vytvoriť priestor na diskusiu o takejto kariérnej ceste je cieľom webinára Kariéra vo verejnom sektore. Uskutoční sa 12. júna (piatok) od 10. do 11.15 h. Podujatie organizuje Euraxess Slovensko (SAIA, n. o.) a je určené doktorandom a výskumníkom bez ohľadu na disciplínu, v ktorej pôsobia. O svoje skúsenosti sa podelia: Michal Horváth (Národná ...

div font-size:="" new="" style="color: rgb(0, 51, 255); font-family: tahoma, " span style="color:#000000;" Kolaps troch imperiálnych mocností Nemeckého cisárstva, Rakúsko-Uhorska a Ruskej ríše v dôsledku výsledkov prvej svetovej vojny patrí k najvýraznejším zmenám, akými moderná Európa prešla. Víťazné mocnosti Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Spojené štáty americké a Japonsko prijali voči porazeným nepriateľom koncept, ktorý akceptoval požiadavky národných hnutí ...

4.6.2020 - Regióny, mestá a obce budú môcť od roku 2021 čerpať prostriedky z Európskej únie už po novom. Odzvonilo štátu a ministerstvám ako hlavným rozdeľovačom samosprávnych peňazí. Nakoľko blízko sa dostanú financie z eurofondov k ľuďom – obyvateľom? Kto bude napokon o nich rozhodovať? Budú to priamo zástupcovia samospráv alebo socio-ekonomickí partneri, Únia miest a obcí či ZMOS? Ako sa dohodnú na rozdelení právomocí? Sú vôbec regióny, mestá a obce pripravené na takúto zmenu? Diskutovať k téme a odpovedať na otázky budú už zajtra na pokračovaní online konferencie Jarná ITAPA tí najpovolanejší.

„Budeme hľadať poučenia z doterajšieho nastavenia Integrovaného operačného programu a diskutovať o tom, ako lepšie nastaviť ciele a mechanizmus čerpania európskych fondov pre regióny, mestá a obce v budúcom období tak, aby sme dosiahli naozaj integrovaný rozvoj územia,“ uviedol Milan Ftáčnik  zo Slovenskej informatickej spoločnosti a moderátor panelu Jarnej ITAPA Ako financovať rozvoj miest, obcí a regiónov po roku 2020. Diskusiu spolu s ním budú rozvíjať šéf Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko, kompetentní z ÚPVII, ÚM, ZMOS, ako aj aktívni zástupcovia samosprávnych krajov. Aký bude nový model financovania? Ako zabezpečíme prípravu projektov na regionálnej úrovni a kto bude za ňu zodpovedať? Čo robil doteraz štát vo vzťahu k financovaniu miest zle a čo chceme robiť inak? Pripojte sa a klaďte otázky už vo štvrtok o 9.30 h.

A ako majú vyzerať mestá blízkej budúcnosti, do ktorých chceme investovať, sa dozviete v poobednej časti Jarnej ITAPA od 14.00 h. Svetové metropoly, hlavné mestá, ale aj malé mestečká a dediny po celom svete sa dnes snažia o premenu, ktorá z nich urobí nie rýchlo rastúce chaotické celky, prinášajúce silnejúcou urbanizáciou viac problémov ako riešení, ale o zmenu miest na inteligentné organizmy. Ich hlavnou úlohou má byť zabezpečenie udržateľného rastu a kvalitného životného prostredia pre svojich obyvateľov. Čo si o samotnom rozvoji miest myslia ich reprezentanti a ľudia zodpovední za ich plánovanie?  Aké problémy riešia práve teraz? Aké sú ich plány a inšpirácie? A čo bude transformácia znamenať pre nás obyvateľov?  „Slovenské mestá potrebujú pracovať na svojej transformácii na moderné európske mestá. Úlohou štátu je vytvoriť prostredie a pripraviť zdroje na takúto transformáciu – to sa doteraz dialo len  obmedzene,“ povedal pre ITAPA Samuel Arbe, expert na eurofondy a regionálny rozvoj a moderátor panelu Jarnej ITAPA Mestá budúcnosti.

Informačný servis

4.6.2020 - O koronavíruse a zmene nášho života, ktorú so sebou jeho šírenie prinieslo, bolo už veľa popísaného. Napriek všetkým mínusom, pravdou je, že mnohým z nás toto neľahké obdobie prinieslo do života aj niekoľko kladných zmien. Spomalili sme na chvíľu, venovali sme viac času rodine a naučili sme sa viac chodiť do prírody. Keďže tá bola jediná "povolená". Našou kaviarňou, terasou či korzom sa tak na istý čas stali lesné chodníky, turistické trate a odľahlé miesta v doslova" "zelenej zóne".  Inšpirujte sa s nami a objavujte aj naďalej výhody ľahšej turistiky.

Čistenie hlavy, radosť pre telo

Žijeme v konzumnej spoločnosti, v rámci ktorej sa večne za niečím naháňame. Za lepšími výsledkami v práci, vyšším platom, lepším autom, plným šatníkom či krajším domom. Je preto viac ako príjemné aspoň na chvíľu od tohto všetkého odísť a vychutnať si miesta, kde nezáleží na tom, čo máte oblečené alebo čo ste si práve objednali. Mnohí z nás objavili čaro prechádzok v lese a v rámci turistických trás až v čase obmedzení v dôsledku šíriaceho sa koronavírusu. Akási z núdze cnosť, ktorá sa ale premenila na príjemný zvyk. Prechádzka tohto typu je totižto vhodná pre všetky vekové kategórie, nezaťažuje pohybový aparát a priaznivo vplýva na celý náš organizmus.

Otázka akéhokoľvek pohybu je to obzvlášť aktuálna téma vzhľadom na skutočnosť, že žijeme v dome sedavých zamestnaní a "home officov". To sa odzrkadľuje aj na našom zdraví a váhe. Lekári a vedci na to hromadne upozorňujú. Napríklad, podľa organizácie WOF (World Obesity Federation) bude v roku 2025 na svete 2,7 miliardy dospelých pacientov, trpiacich obezitou. Za týmto alarmujúcim číslom sú v podstate dve hlavné skutočnosti – nevyvážená strava a nedostatočný pohyb.

V kontexte toho si mnohokrát ani neuvedomujeme, že väčšinu času počas dňa trávime v jednej či dvoch polohách, ktoré pre nás nie sú prirodzené a najvhodnejšie. Postupne tak prichádza rad ťažkostí ako opuchy nôh, problémy s chrbticou, ale aj sťažené zažívanie. Nedostatočný pohyb spôsobuje problémy s červami a samozrejme, priberanie.  Svoje si odnesie aj svalstvo. Jeho ochabnutie prináša rovnako tak mnoho neduhov. U žien navyše je dôležité posilňovať brušné svalstvo a panvové dno aj z dôvodu materstva. Niektoré štúdie dokonca poukazujú na to, že sedavý spôsob života prináša nedostatočné prekrvenie mozgu, čo môže viesť k rôznym neurologickým problém, až k samotnej demencii.

Chôdza je nám prirodzená

Jedným z najprirodzenejších pohybov je pritom práve chôdza. Navyše, neprináša žiadne komplikácie. Nemusíte sa nikam objednávať na cvičenie,  stačí iba nájsť pekné miesto a vyraziť. Pridanou hodnotou je v tomto prípade, samozrejme, čerstvý vzduch, ktorý ocenia najme ľudia z mesta. Dostatočné prekrvenie a postupné zvyšovanie kapacity našich pľúc je rovnako tak mimoriadne dôležité pre našu kondíciu. Pravidelná hodinka či dve chôdze nám zabezpečia:

zníženie očného tlaku, a tým aj prevencia pred šedým či zeleným zákalom
zníženie rizika Alzheimerovej choroby či ďalších neurologických ochorení
posilnenie pohybového aparátu: zlepšenie stavu kostí, pohyblivosti kĺbov a pevnosti svalov
zníženie rizika srdcovo-cievnych ochorení
zlepšenie nášho dýchania
a samozrejme, lepšiu reguláciu našej váhy, ktorá ma veľký vplyv na celkovú rovnováhu v otázke hormónov a metabolických procesov v našom tele

Sledujte si svoj pohyb

Pre ešte väčšiu motiváciu a dobrý pocit samých so seba, je dobré si svoj aktívny pohyb sledovať. Ako inak, než pomocou moderných technológií. Samozrejme, i telo samotné vám zdravotné zlepšenie dá najavo. Výsledky pravidelného pohybu na čerstvom vzduchu pocítite v podobe kvalitnejšieho spánku, menších bolestí chrbta či znižovania váhy a úpravy zažívania. No pre úplný a presný prehľad o svojej fyzickej aktivite využite "smart watch". Napríklad,  Samsung Galaxy Watch Active, s ktorými  budete mať dokonalý prehľad o celkovej fyzickej aktivite. Vďaka nim si ľahko odsledujete, či ste naplnili aspoň minimálny denný limit pre zdravie, čo v prípade chôdze znamená 10 000 krokov. Ponúkajú, mimo iné, meranie tepu zo zápästia, výpočet kalórií, meranie vzdialeností a rýchlosti, ale aj meranie vyjdených poschodí či intervalový tréning. Dokonca vám odmerajú aj váš spánok. To všetko navyše v štýlovom prevedení.

Informačný servis

4.6.2020 - Polish Enterprise Fund VI, private equity fond spravovaný Enterprise Investors (EI), predal prostredníctvom sekundárnych transakcií na burze Nasdaq Baltic zostávajúci 34,4 % podiel v spoločnosti Novaturas, najväčšej cestovnej kancelárii v regióne Pobaltia. Transakcia dosiahla celkový objem 4,9 milióna eur.

Spoločnosť Novaturas vznikla v roku 1999 a rýchlo sa stala najznámejšou cestovnou kanceláriou v regióne Pobaltia. Enterprise Investors v nej získala 71 % podiel v roku 2007 a následne investovala do jej ďalšieho rastu. Prvotriedna spoľahlivosť a reputácia v spojení s dobrou makroekonomickou situáciou v pobaltských štátoch a rastúcou domácou spotrebou boli hlavnými dôvodmi, prečo sa spoločnosť Novaturas stala jednotkou na trhu v rámci celého regiónu. Dnes je lídrom na trhu cestovných kancelárií v Litve, Lotyšsku a Estónsku, a to v objeme predaja aj v počte zákazníkov. Novaturas využíva široké spektrum distribučných kanálov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, spolupracuje s viac ako 400 cestovnými kanceláriami, vrátane tých najväčších v Pobaltí a s viac ako 60 kanceláriami v Bielorusku. Novaturas takisto prevádzkuje kancelárie v Litve, Lotyšsku a Estónsku a buduje aj svoj online distribučný kanál. V roku 2019 dosiahli tržby Novaturas 179,9 milióna eur a EBITDA 4,4 milióna eur.

Enterprise Investors je jednou z najväčších private equity spoločností v strednej a východnej Európe. Od svojho vzniku v roku 1990 vytvorila spoločnosť deväť fondov s celkovou hodnotou presahujúcou 2,5 mld. eur. Tieto fondy doteraz investovali takmer 2 mld. eur do 144 spoločností z rôznych odvetví a ukončili 134 investícií v objeme 4,1 mld. eur.

Pre viac informácií prosím kontaktujte:

Anna Czywczyńska, riaditeľka pre komunikáciu & Public Affairs
Tel.: +48 22 458 8500
www.ei.com.pl

Informačný servis

3.6.2020 - V 50 predajniach a na webe PLANEO Elektro nakúpite každú stredu s extra zľavou. Okrem toho ponúka predajca aj zaujímavé 24-hodinové zľavy na jeden vybraný produkt.

Predajca elektroniky PLANEO Elektro zavádza nový koncept podpory predaja AKČNÁ STREDA a k sezónnym alebo značkovým akciám pridáva úplnú novinku.  Po náročnom období, keď kamenné predajne boli kvôli situácii okolo koronavírusu zatvorené, PLANEO Elektro zavádza postupne nové koncepty podpory predaja tak na predajniach, ako aj v eshope planeo.sk. Po zatvorení všetkých 50 predajní bolo nevyhnutné doslova zo dňa na deň preorientovať sa na online predaj. "Kamenné predajne dovtedy pokrývali až 80 % realizovaných predajov. Po ich zatvorení sme okamžite zaznamenali až 300-percentný nárast objemu predaja cez e-shop planeo.sk a počas celého trvania koronakrízy sme túto platformu posilňovali. Pre ešte väčší zákaznícky komfort sme z našich predajní spravili aj výdajné miesta. Tie po zrušení obmedzení, spojených s predajom v kamenných predajniach, plánujeme ponechať," hovorí Peter Matuška, riaditeľ maloobchodnej siete PLANEO Elektro.

Najnovšie vychádza PLANEO Elektro zákazníkom v ústrety aj novým druhom reklamnej aktivity AKČNÁ STREDA. "Každú stredu si u nás môžu zákazníci nakúpiť ešte výhodnejšie ako kedykoľvek predtým. V tento deň vždy ponúkneme zákazníkom napr. extra zľavy alebo iné benefity, ktoré sa budú každý týždeň meniť. Tiež zavádzame pravidelné tzv. 24-hodinové ponuky, týkajúce sa vždy jedného konkrétneho produktu s výhodnou koncovou cenou alebo inou pridanou hodnotou. Konkrétnu ponuku nájdu naši zákazníci buď na webe planeo.sk alebo na facebookovom profile PLANEO Elektro SK," upresňuje Vitalij Fomenko, marketingový riaditeľ siete PLANEO Elektro.

Informačný servis