BRATISLAVA 13. októbra – Objem neuplatnených pohľadávok pre nedostatok peňazí na vedenie súdneho sporu je na Slovensku približne 80 až 160 miliónov eur ročne. Hovorí to Vladimír Brunčák zo spoločnosti ProcesPartner, ktorá pomáha ľuďom pri vedení ich súdnych konaní.

Spoločnosť preberie a uhradí náklady súdneho konania, rovnako aj náklady rozhodcovských, správnych a iných konaní, v ktorých nároky spočívajú vo finančnom alebo inom peniazmi oceniteľnom plnení. “ProcesPartner nastupuje v prípadoch, pri ktorých potenciálny žalobca / občan, firma / nie je z rôznych dôvodov schopný, alebo ochotný hradiť náklady konania a musel by sa teda z finančných dôvodov svojho oprávneného nároku vzdať. ProcesPartner teda často môže byť jednou z posledných šancí klientovho práva na spravodlivosť,” uviedol Brunčák.

ProcesPartner podľa pána Brunčáka pomáha klientom získať späť to, čo im patrí. Spoločnosť najprv, v prípade prevzatia financovania nákladov, vyhodnotí šance na úspešný výsledok klienta na súde a následne navrhne ďalší postup. Je takou pomocnou barličkou pri vedení súdneho konania – pomáha klientovi, ak ho nemá, získať a zaplatiť služby kvalifikovaného advokáta ako na Slovensku tak aj v krajinách EU, pomáha s manažovaním konania, zabezpečuje úhradu nákladov konania v zmysle nariadenia súdu.

Rozdiel od bankového úveru spočíva v tom, že ProcesPartner preberá záväzok úhrady všetkých nákladov súdneho konania nariadených súdom ako aj riziko úhrady ďalších nákladov protistrany pri prípadnej prehre v súdnom konaní. V prípade neúspešného konania nám na rozdiel od banky klient nevracia žiadne peniaze.

ProcesPartner pritom hradí odmeny advokátom, súdne poplatky, znalecké posudky a ďalšie náklady súvisiace s vedením súdneho, rozhodcovského i exekučného konania na všetkých stupňoch.

Nárok na odmenu pre spoločnosť ProcesPartner vzniká až v prípade úspešného výsledku súdneho konania. Jej výška závisí od viacerých faktorov a každý konkrétny prípad sa tak posudzuje zvlášť. Závisí pritom napríklad od zložitosti prípadu, bonity protistrany, výšky hodnoty sporu, odhadovanej dĺžky trvania konania či potreby úkonov počas sporu, ako sú napríklad znalecké posudky, tlmočenie a pod. Všeobecne je možné konštatovať, že suma ktorú môže klient získať je až do výšky 80 percent hodnoty sporu. Odmena je vždy splatná len v tom prípade ak klient reálne dostane výnos so sporu, hovorí pán Brunčák

ProcesPartner má na Slovensku pobočku v Dolnom Kubíne. So záujemcami sa však podľa pána Brunčáka vedia stretnúť po dohode v rámci celého Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

xa

BRATISLAVA 11. októbra 2016 – Nenapraviteľní je romantický príbeh o dvoch mladých ľuďoch, ktorí boli každý ako z inej planéty, no napriek tomu sa dali dokopy. Preskočila medzi nimi iskra, ktorá prerástla do búrlivého vzťahu. Ten viedol k výbušnému odhaleniu, ktoré hrozilo, že ich oboch zničí…

Nič nie je ťažšie, ako správne sa rozhodnúť

Píše sa posledný deň roka 1999. Na exkluzívnom večierku sa oslavu nového milénia sa 16-ročná Hanna letmo zoznámi s Richardom. Ona je sebaistá, spontánna Angličanka, on zasa bohatý, povinnosťami zavalený Američan. Pochádzajú z iných svetov a nemajú vôbec nič spoločné, až na elektrizujúcu vzájomnú príťažlivosť.

S novým rokom sa pre nich začína aj nová romanca. Ani jeden z nich však netuší, že to, čo sa začalo ako nevinný flirt, sa zmení na turbulentný vzťah, ktorý im zlomí srdce viac ráz, než by si dokázali predstaviť.
V priebehu ďalších pätnástich rokov ich sprevádza šťastie aj odlúčenie, odpúšťanie aj bolesť…

„Nech ide o čokoľvek, som rád, že ťa vidím,“ povedal afektovane a tón jeho hlasu dával jasne najavo, že sa vôbec neteší z jej prítomnosti vo svojej kancelárii, „o päť minút však musím ísť na poradu. Čo tu vlastne robíš?“

Nemal ani potuchy, ale už bol najvyšší čas, aby otvorila ústa a povedala mu, čo potreboval počuť. Ruky sa jej zrazu zdali ťažké a prsty sa jej triasli. Fyzický prejav nervozity. Potom ako sa zhlboka nadýchla a pokúšala sa nájsť správne slová, kvôli ktorým precestovala tisícky kilometrov, sa jej smiech zmenil na niečo oveľa nepokojnejšie.

Jazykom si prešla po suchých perách. Všimla si, ako sa jeho pohľad presunul na jej ústa. Tmavé oči upieral na jej pery, ktoré si nervózne hrýzla.

„Richard,“ jej hlas bol prekvapujúco rozhodný. Má na to. Vie mu povedať pravdu a hneď potom zmiznúť.

Naspäť do lietadla.

Naspäť k nemu.

„Richard, máme spolu dieťa.“

Carrie Elksová je anglická spisovateľka. Veľmi rada cestuje a zoznamuje sa s novými ľuďmi. Okrem Veľkej Británie istý čas prežila aj v USA a vo Švajčiarsku.
Známa sa stala svojimi romantickými príbehmi zo súčasnosti, ktoré sú podfarbené štedrou dávkou intríg – Halfway Hidden (2013), Comming Down (2014), Broken Chords (2015) a Canada Square (2016).
Nenapraviteľní je jej prvý príbeh v slovenčine.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 11. októbra 2016 – Výborne napísané dánske krimi o novinárke, ktorá sa rozhodne vypátrať desaťročia zmiznuté dievčatá. Knihu napísala skúsená novinárka, takže príbeh získava na autentickosti. Médiá vychválili premyslenú zápletku, vzrušujúci príbeh a dynamickosť, ktorá vás núti prehŕňať jednu stránku za druhou. Denník Berllingske označil knihu Bez stopy za femikrimi – “príbeh o hrdinke, s ktorou by sme sa ešte radi stretli.”

Rok 1985. Dve dánske dievčatá zmiznú v Anglicku bez stopy. Dlhé roky ich nedokážu nájsť…
Súčasnosť. Novinárke Nore Sandovej sa na polaroidových fotografiách, ktoré vypadli z obstarožného kufra, hneď čosi nezdalo. Potom si však spomenula – tie dievčatá, chovankyne detského domova, sa pred rokmi bez stopy stratili na trajekte z Kodane do Anglicka.
A keď na kufri objavila ceduľku s menom Bill Hix, anglického sériového vraha dievčat, už jej nič viac nebolo treba. Od dánskeho vyšetrovateľa dostane povolenie a pustí sa do vyšetrovania dávno zabudnutého prípadu. Myslí si, že napíše článok roka!

Lone Theilsová je dánska novinárka, ako londýnska korešpondentka dánskych novín Politiken pracovala vyše 20 rokov. Písala o vojnovom konflikte v Kosove a v Severnom Írsku.
Triler Bez stopy je jej literárna prvotina, ktorej dej sa opiera o skutočné udalosti. V rodnom Dánsku sa kniha dostala na vrchol rebríčka popularity. V obmedzenom voľnom čase sa autorka rada venuje kickboxu.

Začítajte sa do novinky Bez stopy:
1. kapitola

Takmer plešatý muž v strednom veku sa podobal na ktoréhokoľvek školského učiteľa afrického pôvodu. Na sebe mal svetlosivé menčestrové nohavice a čerstvo vyžehlenú košeľu. Pokojne a systematicky ponalieval čaj Earl Grey do porcelánových hrnčekov s kvetinovým vzorom. Keď sa nahol ponad zničený vykachličkovaný stôl a úctivo jej nalial mlieko do čaju, Nora zacítila jemný závan mandľového oleja a pracieho prášku. Do svojho hrnčeka vhodil dve kocky cukru a raz zamiešal. Vzápätí sa pustil do rozprávania. O popravách, znásilneniach, o mrzačení a vraždách.
V Norinej mysli sa vynárali obrazy obludných zverstiev, na páchaní ktorých sa zúčastňoval. Jedna ohavnosť bola horšia ako druhá. Deti v škole boli svedkami hromadného znásilnenia svojej učiteľky, kým ich napokon tiež všetky nepovraždili mačetami. Vyhubili celé dediny, a keď už vrahovia nevládali dvíhať ruky, zavreli tých, čo prežili, do ďalšieho dňa medzi mŕtvoly, keď vraždy pokračovali ďalej. Muž, ktorý z obavy o vlastnú bezpečnosť vystupoval ako “pán Benn”, neprestával vo svojom nekonečnom monotónnom prívale slov.
Nora zovrela hrnček v ruke. Chuť vyliať vriaci čaj do tváre tohto otupeného muža bola ohromujúca. Aby videla reakciu, náznak ľudskosti v jeho ľahostajnom výraze. Cit. Ľútosť.
Potlačila to v sebe. Nora Sandová, zahraničná spravodajkyňa týždenníka Globalt, takto nepracuje. Počúva, zbiera informácie a píše. Je profesionálka.
“Mám už iba jednu otázku,” ozvala sa neutrálne.
Pozrel na ňu pohľadom, ktorý bol už dávno zbavený ľudskosti.
“Áno?”
“Prečo? Prečo ste to urobili?”
Pokrčil plecami. “Prečo nie? Nič iné si nezaslúžili. Boli to šváby a my sme iba upratali v kuchyni.”
Nora sa nebadateľne striasla. Hrala sa s tlačidlom na diktafóne. Vypla prístroj a vstala, hádam až príliš rýchlo.
Pete, ktorý sedel v rohu, sa tiež postavil, vymenil objektív na fotoaparáte a pustil sa do práce.
Fotky muža, ktorý si hovoril “pán Benn”, v tieni. Nezaostrený portrét jeho tváre. Detaily tmavých rúk. Napriek tomu, že ruky pána Benna boli čisté a nechty upravené manikúrou, Nore sa zdalo, že na nich vidí škvrny od zaschnutej krvi.
Boli to fotky muža, ktorý sa teraz dostane na slobodu, pretože sa rozhodol udať vyššie postavených v hierarchii komanda, ako bol on sám. Pán Benn sa prešmykol cez britský azylový systém a mohol sa tešiť na mierumilovný život v pobrežnom meste južného Anglicka, kde pravdepodobne najväčším vzrušením bol každoročný karneval. Nore prišlo

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 11. októbra 2016 – Už tento piatok sa v 4 slovenských mestách budú konať zhromaždenia a pochody, ktorými by ochrancovia zvierat a ľudia, ktorým nie je ľahostajný postavenie a osud zvierat na Slovensku, chceli podporiť návrhy zákonov týkajúcich sa zvierat.

Ide o dva návrhy. Prvý návrh mení postavenie zvieraťa v Občianskom zákonníku, aby zviera prestalo byť definované ako vec a aby sa definícia zmenila na cítiacu a mysliacu bytosť. Slovensko je jedinou krajinou v Európskej únii, kde je ešte zviera stále definované ako vec.

V druhom návrhu ide o zavedenie tzv. Registrovaných chovov, čiže aby už nemohlo dochádzať k bezbrehému množeniu psov bez PP a tyranii u množiteľa. Zároveň sa tým zabráni nelegálnemu vývozu šteniatok – Slovensko má smutné prvenstvo v EU a to vďaka najväčšiemu nelegálnemu vývozu šteniat do zahraničia.

Súčasťou týchto zrazov bude aj zbieranie podpisov na Petíciu na prijatie Kompletného zákona na ochranu zvierat, ktorý bohužiaľ v súčasnosti na Slovensku vôbec nemáme. Všetky tieto akcie sa budú konať naraz v jednom termíne: 14.10.2016 od 14:30 do 16:30 a to v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove.

Tí, ktorým osud zvierat nie je ľahostajný a tí, ktorí sa už nemôžu a nedokážu pozerať krutosť spojenú so zvieratami a absenciou potrebnej legislatívy na ich ochranu, by mali prísť podporiť prijatie zákonov na zlepšenie postavenia zvierat u nás. Viac informácii o akcií nájdete priamo na jej Facebookovej stránke.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 11. októbra 2016 – Tento príbeh nám napísala jedna žena v strednom veku, ktorá si z pochopiteľných príčin neželala byť menovaná. Je isté, že určite nie je jediná v podobnej situácii.

Ako to už býva, život so sebou prináša naozaj netradičné situácie. Miera rozvodovosti sa u nás pohybuje takmer pri hranici 50%, čo znamená, že takmer každé druhé manželstvo sa rozvádza. Je viac ako pravdepodobné, že veľkú “zásluhu” na tom majú aj problémy v sexuálnej oblasti – manželia sa totiž navzájom odcudzia. A o tom je aj príbeh pani Evy.

Idylka na úvod a medové roky
S Peťom som sa spoznala ešte na vysokej škole. On mal dlhé vlasy, žil bezstarostný študentský život na intráku a hoci peňazí nemal nikdy na rozhadzovanie, každý týždeň som ho stretávala na našej internátnej diskotéke. Páčil sa mi hneď od začiatku, ale viete, aké to je – hrala som najprv nedostupnú a nedobytnú, veď nech sa chlapec viac snaží.

Neprešla však ani polovica semestra a už bola ruka v rukáve. Začali sme vážnejšie chodiť a na konci výšky som už vedela, že on je ten pravý. Na tú dobu, začiatkom 90. rokov, nič nezvyčajné, veď vtedy sa veľa ľudí bralo hneď po skončení školy. U nás to nebolo inak a keďže sme nakoniec zostali obaja v Bratislave, nebol problém ani so vzdialenosťou.

Svadba bola skvelá a svadobná noc ešte lepšia. Peťo bol v tomto ohľade vždy veľmi aktívny a hoci viem, že som nebola jeho prvá, vždy bol veľmi pozorný, nežný a pritom vášnivý – proste gentleman a bonviván v jednom. Ak sa o svadobnej dovolenke a prvých dňoch hovorí, že sú medové, tak my sme mali doslova medové roky a Peťo bol k nezastaveniu.

Prvé problémy po deťoch
Mali sme byt, ktorý sme zdedili po starých rodičoch a tak bola situácia doslova ideálna na založenie rodiny. Aj v tomto ohľade nám všetko vyšlo podľa predstáv a počas niekoľkých rokov sa nám narodil najprv syn a potom aj dcéra. Ako to však býva aj v iných manželstvách, po deťoch sa niekedy “spálňové veci” trocha zmenia a prioritou sa stane výchova potomstva.

Nemôžem však povedať, že by sa manžel nesnažil – bohužiaľ, začal viac pracovať, osamostatnil sa a podnikal a tak bol doma čoraz menej. Všetok čas venoval deťom a ak aj zostala nejaká nočná chvíľka pre nás, bolo na ňom vidno, že je bez energie.

Sama dobrovoľne priznávam, že ani pozícia ženy v domácnosti neprospievala nášmu milostnému životu – predsalen som pribrala na niektorých miestach, manžel ma videl väčšinu času upratovať a oblečenú tak, že sa mu ani nedivím, že by nemal na mňa chuť. Jediné šťastie bolo, že mi nezahýbal, pretože jeho bavila jeho práca viac, ako všetky ženy sveta. Bohužiaľ, ako sa ukázalo neskôr…

Problém bol na svete!
Všimla som si to už po narodení detí – Peťo akoby nestíhal a dochádzal mu dych. Myslela som si, že to je mnou a tým, že som málo atraktívna, no videla som na ňom, že za to nemôže ani on sám a ani ja. Zdalo sa, ako by už vystrieľal všetky svoje náboje a ostali mu už len tie slepé. A jeho mužská zbraň už dávno nepripomínala niekdajšiu pýchu, ktorou sa môžu chlapi chváliť.

Tak som začala pátrať, kde je problém. Našla som si na internete informácie o mužoch so slabou erekciou a postupným ochabnutím libida – ak muž sám vie, že nedokáže udržať erekciu, prestane mať aj chuť na milovanie. Už mi zrazu bolo všetko jasné – teda okrem toho, aké je riešenie takéhoto problému.

Veda nám pomohla
Bolo mi jasné, že Peťa k sexuológovi nedostanem a tak zostávalo jediné riešenie – tabletky na erekciu bez predpisu. Aj tentoraz mi pomohol internet – našla som informácie o novom produkte na slabú erekciu a nedostatok sexuálnej túžby, ktorý prišiel na náš trh len nedávno z Veľkej Británie a volal sa eJoy.

Objednať si ho bolo jednoduché a nestál veľa, takže som to riskla. Neuveríte mi, ale ono to zafungovalo. eJoy mi naozaj vrátil manžela, čo manžela, muža! Presne takého, akého som si pamätala z prvých rokov nášho spoločného chodenia. Veľká škoda, že som neobjavila tohto pomocníka oveľa skôr, ušetrila by som si naozaj veľa dní a týždňov v neistote. Ak teda existuje okrem mňa ešte nejaká žena, ktorá má podobný problém, radím ti – vyskúšaj to, choď do toho a uvidíš, že neoľutuješ!

My už len dodávame, že sme si istí, že takýchto žien je na Slovensku naozaj veľa. Ak ste jednou z nich, dávame vám do pozornosti oficiálnu webstránku predajcu tohto produktu pre Slovensko – www.ejoy.sk. Tu získate všetky informácie a môžete si produkt aj objednať.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

„Každý deň stretnúť človeka...“ Týmito slovami z básne Jána Kostru otvárala riaditeľka Ing. Ivana Budinská, PhD. slávnostné zhromaždenie pri príležitosti 60. Výročia vzniku Ústavu informatiky SAV. Ako pripomenula v úvodnom príhovore, 60 rokov znamená v živote človeka značný časový úsek, no Ústav informatiky je v dobrej kondícii a ešte stále v mladíckom rozlete. „Svojou prácou sa dotýkame každodenne človeka. Jeho srdca aj ľudskej mysle. Prudký rozvoj, ktorý  informatika a informačné ...

Milujeme ich, lebo nám dávajú istý pocit slobody. Ráno ich vtlačíme do oka a o polnoci ho z neho, občas s bolesťami, ťaháme von. „Kontaktné šošovky sú dobrý sluha, ale nebezpečný pán,“ upozorňuje MUDr. Alžbeta Fedorová (80), ktorá testovala prvé kontaktné šošovky s ich vynálezcom, profesorom Wichterlem.
Očná klinika NeoVízia na vzorke 745 nositeľov kontaktný šošoviek zisťovala, aké najčastejšie chyby sa pri ich nosení veľká časť Slovákov dopúšťa.

„Vzťah človeka k noseniu kontaktných šošoviek sa za ostatných desať rokov šialene zmenil. Pred pätnástimi rokmi ľudia ešte rešpektovali názory očného lekára. Šošovky neboli jediným dioptrickým riešením. Predstavovali iba alternatívu korekcie videnia. Nosili ich pár hodín počas dňa, večer a cez víkendy si ich vybrali. Vysoké nároky na výkon a na to byť za každú cenu a v každej oblasti v dnešnom svete perfektný. Namiesto 6 – 8 hodín denne ich v očiach nechávajú 12 – 14 hodín denne. Občas s nimi zaspia a nevyberú si ich ani počas víkendov. To môže spôsobiť katastrofu, v niektorých prípadoch aj oko natrvalo poškodiť,“ upozorňuje za tím kolegov očná lekárka a chirurgička MUDr. Adriana Smorádková. Jej tézy výskum dokonale potvrdil. Denne ich nosí 58% všetkých nositeľov kontaktných šošoviek.

Za najvážnejší prečin považujú oční lekári nosenie kontaktných šošoviek bez pravidelnej lekárskej konotrly. „Človek, ktorý dlhodobo nosí kontaktné šošovky a s dioptrickými okuliarmi ich takmer vôbec nestrieda, by mal podstúpiť kontrolu zraku každé tri mesiace,“ vystríhajú lekári. 39% ľudí však na varovný prst zabúda a šošovky si kúpi aj bez toho, aby boli poučení s rizikami nosenia kontaktných šošoviek pri kúpe prvého balenia.

Kritické welness a bazény. Až 76% nositeľov kontaktných šošoviek s nimi pokojne skočí do bazéna či v sychravom období pokojne aj do teplých bazénov vo welness. „Práve pri vode a vo vlhkom prostredí prežívajú baktérie, vírusy, chlamýdie, plesne a akantaméby. Pre nositeľov kontaktných šošoviek predstavujú výraznejšie riziko – oko pod kontaktnou šošovkou trpí nedostatkom výživy. Rohovke chýba kyslík, doslova sa nemá ako ´nadýchnuť´. Baktéria sa na oslabenej rohovke cíti ako doma. Vďaka kontaktnej šošovke sa lepšie ´nalepí´ na oko a drobnými trhlinkami si ľahšie vytvorí prístupové cesty do ostatných štruktúr v oku. Môže ho kontaminovať a vyvolať vážne zápaly rohovky spojené s bolesťami, svetloplachosťou, začervenaním, slzením, vredmi či zjazvením rohovky. Infekcia môže skončiť transplantáciou rohovky a v kritických prípadoch až slepotou,“ vystríha očná lekárka a chirurgička MUDr. Miriam Záhorcová. „Chlamýdiové očné zápaly môžu vzniknúť aj týždne či mesiace po pobyte vo vode. Navyše, často sa šošovkami nemusíte ani kúpať či ponárať. Zdrojom akantaméb bývajú aj nádoby s roztokmi a puzdrá na kontaktné šošovky.“
V „suchu“ nie sú nositelia kontaktných šošoviek ani pod sprchou. Prieskum odhalil, že sa s nimi bežne sprchuje 88% všetkých opýtaných. Šošovky môžu pod tečúcou vodou nachytať rovnakú mikroo zoo ako vo welnese alebo vo vode. Kritické je, že zápaly či komplikácie sa môžu objaviť až niekoľko týždňov po pobyte so šošovkami vo vode. Obľúbeným miestom mikroorganizmov sú aj puzdrá kontaktných šošoviek, ktoré si zriedkavo mení až 64% všetkých nositeľov kontaktných šošoviek.

Obľúbeným teritóriom akantaméb sú aj biofarmy, stajne či chovné stanice. „Riziková je z tohto pohľadu aj láska ku koňom a zvieratám všade tam, kde je zvýšená prítomnosť plesní a mikroorganizmov zo slamy, dreva či z výkalov. Kontaktná šošovka sa môže napríklad prsknutím do oka pri čistení koňa kontaminovať a po týždňoch vyvolať komplikácie a zápaly.“ Nebezpečná akantaméba spôsobí každoročne nebezpečnú keratitídu približne šiestim tisícom nositeľov kontaktných šošoviek na svete. Sprevádzajú ju zápaly a jazvenia rohovky, ktoré v extrémnych prípadoch vedú k slepote.

Osem hodín denne a dosť
„Nositelia kontaktných šošoviek riziká ich nadmerného používania často nevidia. V ambulanciách však pričasto riešime ich následky. Približne dvadsať percent našich pacientov, ktorí prichádzajú na kliniku s túžbou zbaviť sa dioptrií laserom či vnútroočným zákrokom, majú problémy z dlhodobého nosenia kontaktných šošoviek. Najčastejšie ide o tzv. konjuktivitídy – opakované zápaly rohovky a spojovky. Opakujú sa aj prípady mladých ľudí okolo tridsiatky. Kontaktné šošovky nosia od pätnástich a okolo dvadsaťpäťky už majú problém si ich vôbec nasadiť. Kvôli opakovaným zápalom ich už neznesú, volia okuliare a ešte častejšie finálne riešenie v podobe laserového odstránenia dioptrií,“ myslí si očná chirurgička MUDr. Adriana Smorádková.
Upozorňuje na dôležitosť dodržiavania základných pravidiel: nechať ich v očiach maximálne osem až desať hodín denne, cez víkend ich úplne odložiť. Opatrní by ste mali podľa nej byť aj na stanovačkách, chatách, road tripoch, na cestách do exotických krajín či kamkoľvek do zahraničia a všade tam, kde vás čakajú znížené hygienické podmienky. Na takéto situácie sú vhodné jednodňové kontaktné šošovky. Ráno si ich nasaďte, večer vyberte a vyhoďte, aby nedošlo ku kontaminácii z vonkajšieho prostredia či z roztokov.“

Bez umytých rúk. Takmer polovica nositeľov kontaktných šošoviek (45%) si ich nasadí aj s neumytými rukami a 79% so šošovkami, ktoré nie sú na to určené, bez problémov zaspí. Siedmi z desiatich ľudí navyše nosia kontaktné šošovky dlhšie, ako je ich oficiálna doba spotreby. Riskujú nedostatočnú výživu kyslíkom a kontamináciu celým spektrom nebezpečných mikroorganizmov vrátane akantaméb (Acanthamoeba), zlatým stafylokokom (Staphylococcus aureus) či pseudomonádou (Pseudomonas).

Pri porušovaní základných bezpečnostných pravidiel nosenia kontaktných šošoviek, sa u ľudí prejavujú sprievodné, najčastejšie rohovkové, problémy – rohovkový vred (trpí ním 1% nositeľov KŠ), zápaly rohovky (trpia nimi 4% nositeľov KŠ), zhrubnutie spojovky pod viečkom (trpia nimi 2% nositeľov KŠ), zápaly spojoviek (trpí ním 10% nositeľov KŠ), zhoršené videnie (trpí ním 14% nositeľov KŠ), červené oči (trpia nimi 31% nositeľov KŠ)či rezanie, pálenie (trpia nimi 37% nositeľov KŠ).

Antibiotika a transplantácia rohovky. V ľahších prípadoch pomôže liečba umelými slzami a na určitý čas vysadenie kontaktných šošoviek. Vážnejšie prípady môžu skončiť doživotným zákazom nosenia kontaktných šošoviek, zdĺhavou liečbou antibiotikami, kortikosteroidmi, amniovou membránou. V kritických prípadoch až transplantáciou rohovky. „V mnohých prípadoch hrozí zahojenie jazvou, čo natrvalo zhoršuje videnie,“ vystríha MUDr. Adriana Smorádková.

Šošovky verzus operácia. Ak to zdravotný stav pacienta umožňuje, očný chirurg volí vždy možnosť trvalého odstránenia dioptrickej chyby – pomocou laserovej alebo vnútroočnej operácie dioptrií.
Ani laserové operácie však nie sú zázračným riešením a voľbou pre každého človeka. Oční chirurgovia upozorňujú, že aby operácia priniesla pacientovi nového benefity a slobodu, v prvom rade by mal pacient podstúpiť precízne vstupné vyšetrenie. „Z praxe žiaľ vieme, že niekde trvá tridsať minút. U nás tri hodiny. Za kratší čas nie je možné vyšetriť desiatky parametrov, ktoré sú v rozhodovaní či pacienta (ne) operoavťa, kľúčové,“ upozorňuje MUDr. Adriana Smorádková.
Každé precízne očné vyšetrenie by malo obsahovať rozkvapkanie zrenice. V očnej terminológii hovoríme o vyšetreniach v cykloplégii a v mydriáze. Mydriáza pomáha lekárom odhaliť patologické zmeny vo vnútroočnej šošovke, v sklovci či na sietnici. „Bez vyšetrenia v mydriáze zrenici vidíme len 30% vnútroočného priestoru,“ upozorňuje lekárka a chirurgička MUDr. Miriam Záhorcová.
Cykloplégia slúži na to, aby ňou lekár dočasne paralyzoval zaostrovací očný sval. „U mladých ľudí býva veľmi svižný, preto ho cykloplégiou dokážeme na krátky čas znehybniť. Nevedome ním môžu totiž kamuflovať veľa dioptrických chýb. Pomocou dočasnej ´obrny´ ho doslova vyradíme z funkcie, vďaka čomu dokážeme odhaliť pravú dioptrickú hodnotu, ktorú inak klamlivo prekrýva akomodačný kŕč. Bez cykloplégie môžu výsledné merania dioptrií skresľovať. A to až do výšky dvoch dioptrií,“ dodáva lekárka.
Takzvaným akomodačným kŕčom trpí približne dve percentá pacientov. Vyskytuje sa častejší u mladých ľudí, ktorí trávia hodiny práce s počítačom. Nevyhýba sa ani krátkozrakým typom, ktorí nosia silnejšie dioptrie ako ich oči v skutočnosti potrebujú. Lekári vám ho môžu diagnostikovať aj vtedy, keď trpíte astigmatizmom, nosíte však slabšie cylindrické dioptrie ako vaše oči v skutočnosti potrebujú. Cykloplégia je dôležitá v prípade, ak potrebujete nové dioptrické okuliare. Nevyhnutná je aj ako súčasť vyšetrenia pre laserovou alebo vnútroočnou operáciou dioptrií.

Široké spektrum metód. V prípade, že vyšetrenie potvrdí vhodnosť pre operáciu laserom, dilema nekončí. Dôležité podľa oslovených lekárok je, aby si chirurg vždy mohol vybrať, pre ktorú techniku sa rozhodne.
„Iba chirurgovia, ktorí majú k dispozícii dve, ideálne všetky tri súčasné laserové metódy, dokážu pacientovi ušiť zákrok presne na mieru. Žiadna technika nie je univerzálne vhodná pre všetkých. Ak klinika ponúka iba jedinú (napríklad povrchovú), časť pacientov odlaseruje nesprávne. Moderná očná medicína využíva tri základné operačné techniky. Spoznáte ich podľa typu a druhov lasera, ktorý počas operácie pracuje. Najnovšie metódy typu SMILE používajú iba femtosekundový laser samotný, metódy typu femtoLASIK kombináciu femtosekundového a excimerového laseru. Pri metódach LASEK odstraňuje dioptrie excimerový laser. Ak klinika ponúka len jednu z uvedených metód, hrozí, že časť pacientov zoperuje nesprávne,“ dodáva MUDr. Smorádková.

DESATORO SPRÁVNEHO NOSENIA KŠ
1. So šošovkami neplávať a neponárať sa pod vodu.
2. So šošovkami sa nesprchovať.
3. Nepoužívať ich na miestach s rizikom kontaminácie – na farmách, pri práci s koňmi, vo welness a spa.
4. Po ôsmych až desiatich hodinách šošovky vybrať z očí.
5. Cez víkend nechať oči oddýchnuť a nosiť dioptrické okuliare.
6. Minimálne raz mesačne si vymeniť aj puzdrá na šošovky.
7. Na cestách, pri športe, pri pobyte vo vode či vo welness používať jednodňové balenia.
8. V prípade vypadnutia KŠ z oka a chýbajúceho puzdro s roztokom, nikdy KŠ neoplachovať vo vode. Použiť radšej vlastné sliny.
9. Kupovať overené značky u očného lekára, v optike alebo overenej internetovej predajni. Pozor na nízke ceny a neoverené materiály v množstve webshopov.
10. Minimálne raz za rok podstúpiť kompletné očné vyšetrenie na očnej klinike zamerané na kontrolu stavu očných rohoviek.

SÚČASNÉ LASEROVÉ METÓDY
Metódy typu SMILE
Komerčné názvy: NeoSMILE 3D, SMILE, ReLEX SMILE
Použité lasery: femtosekundový
Bezbolestná metóda počas operácie aj počas hojenia. Najnovšia z dostupných laserových metód. Celú operáciu vykonáva po prvý krát v histórii očnej chirurgie femtosekundový laser sám. Excimerový laser už nie je potrebný. Laser pracuje bez bolesti a jako jediný ori tejto metóde nepáli tkanivo rohovky. Najrýchlejší návrat ku koníčkom, športovať môžete už o sedem dní.
Ideálna pre strednú a vyššiu krátkozrakosť (- 2 až – 10).

Metódy typu femtoLASIK
Komerčné názvy: femtoLASIK basic, NeoLASIK HD, iLASIK, Z-LASIK, All laser LASIK
Použité lasery: femtosekundový + excimerový
Bezbolestná metóda počas operácie aj počas hojenia. Femtosekundový laser vytvára počas operácie bezpečnostý flap. Už večer v deň operácie môžete sledovať televíziu či pracovať.
Ideálna pre krátkozrakosť (- 1 až – 10) a astigmatizmus.

Metódy typu LASEK
Komerčné názvy: PRK, Lasek, Epilasek, Super Laser, No Touch Laser, 6D Laser
Použité lasery: excimerový
Najstaršia a jediná stále bolestivá laserová metóda. Chirurgovia pri nej ako pri jedinej odstraňujú povrch – epitel rohovky. Tri až štyri dni po operácii môže pacient pociťovať určitý stupeň bolesti.
Ideálna pre pacientov so stabilizovanou nízkou krátkozrakosťou (do – 3).

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

xa

BRATISLAVA 11. októbra – Denník SME vo svojom článku „Kaliňák vyšle aj rodinu“ zavádza čitateľa, pričom ide o učebnicový príklad, ako redaktor aj samotný denník pracuje s faktami, ktoré sa mu hodia a ktoré naopak nie, pričom sa neštíti zamlčiavať pravdu.
Redaktor Peter Kováč dostal rozsiahle stanovisko zo strany Tlačového odboru Ministerstva vnútra SR s vysvetlením, že toto zákonné právo na výber pridelenca mal každý minister vnútra SR aj s konkrétnymi príkladmi, kto a akým spôsobom zastáva funkcie policajných pridelencov. Denník SME sa pritom zámerne venuje len niektorým pridelencom, iných z nejakej pohnútky zabudol spomenúť, pretože sa im to nehodilo do kontextu vopred pripraveného materiálu. Napríklad pri policajnom pridelencovi v Čiernej Hore Michalovi Kopčíkovi informuje, že ho do funkcie v roku 2006 ako 1. viceprezidenta PZ ustanovil Robert Kaliňák. Zámerne však nespomenul, že od roku 2011 bol pridelencom v Chorvátsku, kam ho vyslal exminister vnútra Daniel Lipšic. Michal Kopčík nebol jediný 1. viceprezident PZ, ktorý bol pridelencom. Do funkcie pridelenca bol menovaný aj 1. viceprezident PZ Ján Vaľo alebo generálny riaditeľ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby – napr. Boris Beňa (policajní nominanti za vlády Ivety Radičovej, resp. Daniela Lipšica). Oboch do tejto funkcie nominoval Robert Kaliňák.
Redaktor však s jasným cieľom zavádzať, použil ako príklad Jozefa Jankoviča, ktorý je bývalého viceprezidenta PZ Stanislava Jankoviča len menovec a vôbec nie sú príbuzní. Čiže spájať tohto pridelenca s policajtom, ktorý je štyri roky v civile a mimo rezortu Ministerstva vnútra SR a nemá s ním okrem priezviska nič spoločné, je naozaj neprofesionálne a hraničí s klamstvom.
Nepresné informácie už začínajú byť samozrejmosťou denníka SME. Pri uverejňovaní nezmyslov si už ani len neoverí ich profesijnú minulosť. Stanislava Zátorského, pridelenca v Ríme, označil ako „bývalého člena predstavenstva Automobilových opravovní ministerstva vnútra“, pritom je to policajt, ktorý bol dlhé roky zodpovedný za rozpočet rezortu vnútra a plynule ovláda taliančinu.
Redaktor použil ako odborníka na policajných pridelencov českého obranného analytika, ktorý nikdy nepôsobil v Policajnom zbore Slovenska a preto sa domnievame, že nepozná náplň práce policajných pridelencov, na ktorú sa redaktor denníka SME ani neunúval opýtať Tlačového odboru MV SR a na výsledky ich práce už vôbec.
Článok je preto podľa nás jednostranný, kde sa opiera len o klamlivé informácie opozičnej poslankyne Veroniky Remišovej, ktorá zámerne, ako aj novinár, nespomenula fakt, že o výbere policajných pridelencov rozhodovali už bývalí ministri vnútra v minulosti.
Do funkcie policajných pridelencov sú nominovaní buď bývalí vysokí funkcionári PZ (ktorí majú skúsenosti s diplomaciou aj riadením) alebo ide o kariérnych policajtov s dlhoročnou praxou, ktorí sú na konkrétne miesto vyslaní s určitým poslaním riešiť najvypuklejšie problémy.

Tlačový odbor
kancelárie Ministerstva vnútra SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;nr

BRATISLAVA 11. októbra -

Európske fórum cestovného ruchu reaguje na bezpečnosť aj fenomén digitalizácie v odvetví

Bratislava sa stala dejiskom najvýznamnejšieho európskeho podujatia v oblasti cestovného ruchu. V rámci predsedníctva SR v Rade EÚ hostí 15. ročník Európskeho fóra cestovného ruchu (ETF), ktoré sa sústreďuje na najnovšie trendy a výzvy v oblasti cestovného ruchu. Hlavnými témami sú zdieľaná ekonomika, konkurencieschopnosť, digitalizácia v tomto odvetví a v neposlednom rade bezpečnostná situácia v Európe. Prítomné delegácie v Bratislave privítal minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Arpád Érsek.

Úspešný rozvoj konkurencieschopného cestovného ruchu v celej EÚ je cieľom spoločnej diskusie európskych účastníkov fóra. Do popredia sa stále viac dostávajú nové technológie, ktoré v posledných rokoch spôsobili revolúciu v spôsobe cestovania. Zároveň cestovný ruch v Európe ovplyvňuje bezpečnostná situácia aj migračná kríza. Európa má preto naďalej záujem udržať si postavenie najmierumilovnejšieho kontinentu sveta a udržať či zvýšiť prílev turistov do krajín únie.
”Pred nami spoločne stoja nové výzvy, na ktoré musíme reagovať. Ešte pred pár rokmi sa pri výbere dovolenky v Európe nikto nezaoberal otázkou bezpečnosti. Dnes je to jeden z kľúčových faktorov, ktorý ľudia pri cestách za oddychom zvažujú. Situácia je o to ťažšia, že nikto dnes nevie na sto percent predpovedať, či a komu sa takéto niečo stane,” uviedol minister dopravy Arpád Érsek.

Spoločným krokom vpred má byť aj propagácia Európy ako globálnej turistickej destinácie, smerom k vzdialeným trhom. Konkrétne s ohľadom na rok 2018, ktorý bol vyhlásený za rok cestovného ruchu medzi Európskou úniou a Čínou. Ide o veľkú príležitosť, ako zvýšiť počet čínskych návštevníkov v európskych krajinách. ”Svet sa zmenšuje a dnes sú nám aj tie najvzdialenejšie destinácie bližšie ako pred pár rokmi. Preto musíme urobiť maximum pre rast kvality a ponuky služieb. Slovensko už urobilo kus práce v tom, aby sa na vás ľudia v službách usmievali, a aby sa podnikatelia naučili kooperovať. Stále však vidíme rezervy a priestor pre zlepšenie. Verím, že aj vďaka takýmto stretnutiam máme šancu spoločne sa posunúť vpred.”

Minister dopravy Arpád Érsek sa v rámci fóra stretol na bilaterálnom rokovaní s eurokomisárkou pre vnútorný trh Elźbietou Bieńkowskou a výkonným riaditeľom Svetovej organizácie turistického ruchu(UNWTO) Zoltánom Somogyim.
Počas slovenského predsedníctva sa koncom novembra bude v Bratislave konať pravidelné zasadanie Európskej komisie cestovného ruchu (ETC – European Travel Commision). Nosnou témou bude okrem schvaľovania finálneho návrhu plánu spoločných marketingových aktivít na rok 2017 aj ďalšia agenda súvisiaca s propagáciou EÚ ako cieľovej destinácie cestovného ruchu.

Karolína Ducká
hovorkyňa Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn

BRATISLAVA 11. októbra -

Pôdohospodárska platobná agentúra zrušila výzvu na podporu investícií do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry.

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) ako poskytovateľ pre Program rozvoja vidieka (PRV) Slovenskej republiky 2014-2020 dňa 10. 10. 2016 zrušila Výzvu na predkladanie Žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020, číslo výzvy 12/PRV/2015, ktorá bola vyhlásená dňa 27. 10. 2015 (opatrenie 7 — Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach, podopatrenie 7.4 — Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry).

Dôvodom zrušenia výzvy je podstatná zmena podmienok poskytnutia príspevku vo forme úpravy minimálnej a maximálnej výšky oprávnených výdavkov na jeden projekt. Pôvodne vyhlásená výzva tiež nenapĺňala ukazovatele výstupov Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020. V zmysle ustanovení platného Systému riadenia PRV SR 2014 2020 je takáto zmena klasifikovaná ako podstatná zmena podmienok poskytnutia príspevku, v prípade ktorej je poskytovateľ povinný výzvu zrušiť.
Pôdohospodárska platobná agentúra plánuje opätovné vyhlásenie výzvy na budúci rok. Platobná agentúra chce predísť tomu, aby zrušenie výzvy viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu nákladov na strane žiadateľov v rámci prípravy projektov k novým výzvam. Novú výzvu chce vyhlásiť tak, aby žiadatelia nemuseli opätovne realizovať napr. verejné obstarávania, prípadne vyhotovovať nákladné dokumentácie, ktoré už mali pripravené a predložili ich v rámci pôvodných žiadostí.

Pôdohospodárska platobná agentúra tento rok pripravila viacero systémových opatrení na zvýšenie transparentnosti vyhodnocovania žiadosti o nenávratný finančný prostriedok ako napríklad zavedenie objektívnych kritérií, či zverejňovanie hodnotení.

Michal Feik
Odbor komunikácie a marketingu
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

Členovia Predsedníctva SAV a Snemu SAV v pondelok 10. októbra popoludní hovorili na neformálnom stretnutí s poslancami Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport o aktuálnom postavení akadémie a o problémoch vedy a výskumu na Slovensku. Predseda SAV prof. Pavol Šajgalík ocenil záujem členov výboru NR SR a pripomenul, že je to po prvý raz, kedy prišli poslanci na pôdu SAV. Po krátkej prezentácii Slovenskej akadémie vied podpredsedníčkou SAV RNDr. Evou Majkovou, DrSc. sa rozoberali aktuálne témy, vrátane ...

BRATISLAVA 11. októbra -

Slovensko úspešne doviedlo členské štáty EÚ k dohode o rybných kvótach pre Baltské more

· Rybné kvóty pre Baltské more na rok 2017 stanovené
· Za kvóty hlasovali členské štáty jednomyseľne

Luxemburg, 11. október 2016 – Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná dnes doviedla k úspešnému koncu rokovania o rybných kvótach pre Baltské more na rok 2017. Rybolovné kvóty boli jednomyseľne dohodnuté pre 10 lovných regiónov pre rôzny druhy tresky, lososa, sleďa, platesu a šprota, do ktorých je rozdelené Baltské more.

Rokovania o rybolovných kvótach patria každoročne k najnáročnejším diplomatickým rokovaniam Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo. Slovensko, ako predsedajúca krajina, sa vyskytla v netradičnej situácii, keď sa ako vnútrozemská krajina stala lídrom rokovaní o rybolovných kvótach pre Baltské more. Tie sú spojené s intenzívnymi vyjednávaniami medzi Radou, Komisiou a prímorskými členskými štátmi EÚ. „Dohoda o rybolovných kvótach pre Baltské more je dobrým kompromisom. Dosiahnutie rovnováhy medzi udržateľnosťou morských zdrojov a sektorom rybného hospodárstva bolo veľmi náročné. Ako vnútrozemská krajina bez záujmov však bolo Slovensko ideálnym vyjednávačom,“ uviedla na margo úspešných rokovaní ministerka Gabriela Matečná.

Rokovania sa týkali pridelenia kvót na lov rôznych druhov rýb vrátane tresky škvrnitej, šprota, či sleďa v Baltskom mori. Členské štáty súhlasili so znížením lovu východnej tresky škvrnitej o 25 %, západnej tresky škvrnitej o 56 %, sleďa atlantického v Rižskom zálive o 11 % a lososa vo Fínskom zálive o 20 %.
Zároveň sa dohodli na zvýšení lovu sleďa (okrem Rižského zálivu), platesy, šprota a lososa (okrem Fínskeho zálivu).

Dohodnuté rybolovné kvóty boli v súlade so Spoločnou rybárskou politikou, vrátane maximálneho udržateľného výlovu a princípov viacročného plánu riadenia Baltského mora a vedeckých doporučení, predovšetkým odporučeniami Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES). Údaje na zvýšenie, či zníženie rybolovných objemov predkladá Európska komisia v spolupráci s Radou a Predsedníctvom na základe vedeckých údajoch o aktuálnych stavoch populácií jednotlivých druhov rýb. Rybolov je pre prímorské štáty významným hospodárskym odvetvím zamestnávajúcim desiatky tisíc ľudí.

Vladimír Machalík
Hovorca rezortu
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

BRATISLAVA 10. októbra 2016 – SPP a Nadácia SPP zlepšia život na mnohých miestach Slovenska. Množstvo dedín, komunít a miest spojilo svoje sily a nadšenie, aby zabojovali o svoje víťazstvo. V 5. ročníku programu SPPoločne sa do verejného online hlasovania zapojilo viac ako 165 tisíc ľudí od školákov až po seniorov.

Celkovú sumu 200 000 eur rozdelíme 39 projektom rovnomerne po celom Slovensku. Kompletný zoznam víťazných projektov je už zverejnený na www.sppolocne.sk. Hlasujúci rozhodli o tridsiatich víťazoch v dvoch kategóriách – SPPoločne pre ľudí a SPPoločne pre domovinu v troch regiónoch – západné, stredné a východné Slovensko. Osobitnú cenu poroty získalo ďalších 9 projektov za ich výnimočnosť a veľký prínos pre verejnosť či krajinu.

Za celých päť ročníkov, program SPPoločne podporil 167 projektov v celkovej sume 1 400 000 eur. “Sme radi, že ani tento rok ľudia nemali založené ruky a hlasovali za prihlásené projekty. Programom SPPoločne podporujeme cielenú pomoc v regiónoch a realizovaním projektov zlepšujeme život komunít na Slovensku,” povedala Ľubica Oreská, programová manažérka programu SPPoločne. Víťazný projekt občianskeho združenia Hudbou k srdcu s názvom Umením prekonávame bariéry získal na svoju realizáciu 6000 eur. “Vďaka podpore, ktorú sme získali od programu SPPoločne, budeme prekonávať bariéry medzi zdravými a hendikepovanými deťmi. Zorganizujeme spoločné výtvarné a hudobno-tanečné dielne, čím zlepšíme vzájomné porozumenie medzi týmito komunitami,” vysvetlila zámery projektu PaedDr. Marta Žáková z OZ Hudbou k srdcu.

Víťazné projekty nájdete na stránke www.sppolocne.sk, pričom tu budete môcť sledovať aj postupný priebeh realizácie všetkých podporených projektov a to až do konca júna 2017.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk