Národná kultúrna pamiatka hrad Devín je najnavštevovanejšou expozíciou v rámci Múzea mesta Bratislavy (MMB). Ročne sem zavíta viac ako 100 000 návštevníkov. V roku 2016 bolo  zaznamenaných rekordných 175 000 osôb. Je potešiteľné, že v sezóne 2017 Múzeum  mesta Bratislavy sprístupňuje pre verejnosť opäť aj horný hrad. V septembri 2008 ho nútene uzavrelo kvôli trhline v hradbovom múre nad kamenným prístupovým schodiskom. Trhlina bola niekoľko mesiacov monitorovaná ...

V Kongresovom centre SAV v Smoleniciach sa v dňoch 27.-28.4. uskutočnilo stretnutie riaditeľov ústavov SAV. Bolo iniciované Radou riaditeľov 2. Oddelenia vied SAV s cieľom, aby sa riaditelia ústavov všetkých troch oddelení SAV bližšie spoznali, vytvorili priestor pre lepšiu vzájomnú komunikáciu a iniciovali diskusiu o súčasných problémoch realizácie a riadenia vedy a výskumu v SAV.  Stretnutie zvolal a viedol predseda Rady riaditeľov 2. OV, riaditeľ Ústavu polymérov SAV Igor Lacík. Zúčastnili sa ho 45-ti riaditelia, prípadne poverení ...

Bratislava, 4.5.2017 – Doteraz sa stiahnuté prsty na ruke pri chorobe nazývanej Dupuytrenova kontraktúra liečili iba operačne. Táto “choroba Vikingov”, ako sa toto ochorenie nazýva pre jeho tradične najvyšší výskyt v škandinávskych krajinách, zároveň postihuje aj približne 3 – 6 % Slovákov.

Postihnutí pacienti sú prevažne muži vo veku nad 40.rokov , ktorí väčšinou manuálne pracujú. Presnú príčinu choroby nepoznáme. Na jej vzniku sa však pravdepodobne podieľajú faktory ako genetika, fajčenie, alkohol, poúrazové stavy, cukrovka a iné metabolické ochorenia. U pacientov dochádza k tvorbe podkožných väzivových uzlov a pruhov v dlani a na prstoch ruky, ktoré sa postupne skracujú čo vedie k vzniku tzv. “kontraktúr”. Tie nakoniec spôsobia stiahnutie prstov ruky – hlavne 4.a 5. prsta, smerom do dlane.

Postihnuté prsty pacienti nakoniec nedokážu narovnať. Toto funkčné postihnutie ruky ich výrazne obmedzuje pri práci a každodenných činnostiach, pričom ochorenie sa doposiaľ liečilo výhradne iba operáciou. Ide pri nej o čiastočné alebo kompletné chirurgické odstránenie pruhu otvorenou cestou. Čas hojenia pri tomto postupe je 2 – 3 týždne, potom nasleduje niekoľko týždňová rehabilitácia a plné využívanie ruky je možné až za približne 3 mesiace.

Novinkou v liečbe pacientov s Dupuytrenovou kontraktúrou je nechirurgická injekčná liečba, keď sa do postihnutého miesta na ruke injekčne aplikuje enzým, ktorý rozruší samotný pruh a následne lekár narovná pacientovi prst aj bez potreby operácie. Na rozdiel od chirurgickej liečby tu nie je nutná operácia, nevznikajú pooperačné jazvy, nie je potrebná rehabilitácia ani dlhodobejšia práceneschopnosť a v najlepšom prípade je celková doba liečby približne 3 dni. Dobrou správou pre slovenských pacientov je, že táto unikátna liečba je už dostupná aj na niektorých pracoviskách na Slovensku.

Viac informácií sa dočítate na www.dupuytrenovakontraktura.sk.

Minulý týždeň usporiadala spoločnosť DELTA, Fraunhofer Austria a step2solution workshop z praxe na tému “Na scéne projekcie továrne – Best Practice od prvej myšlienky po úspešný prevádzku.” Workshop sa konal v novej centrále viedenskej siete “Smart Campus” a na programe boli podnetné prednášky všetkých troch partnerov projektu. Prezentovali sa skúsenosti od investorov a projektových vedúcich v rámci World Cafés a viedla sa panelová diskusia za účelom vzájomnej výmeny názorov.

Továreň neprojektujeme každý deň. V čom tkvie zvláštnosti projektovania továrne? Akým spôsobom môžu byť implementované nové technológie? Mám dostatok Know-how na účely projektovania továrne? Tieto a ďalšie otázky boli komplexne prediskutované a zodpovedané odborníkmi. Viac ako 60 účastníkov malo pol dňa čas na počúvanie prednášok, spolu diskutovanie pri World Café v rámci tzv. Best Practice stolov a k networkingu.

“Po tomto workshope som si uvedomil, ako zložitá táto téma vlastne je a ako je dôležitý profesionálny a štruktúrovaný prístup pre dodržanie projektového cieľa.” Kľúčový rečník DI Walter Stephan, zakladateľ FACC a v súčasnosti konzultant v spoločnosti Luftfahrtzulieferung, zhŕňa svoju prezentáciu nasledovne: ” integrované obchodné a továrenské projekcie pod taktovkou správneho partnera, zodpovedajúcich analytických nástrojov a dodržanie vhodných časových intervalov projekcie sa postará v oblasti high-tech technológií o efektivitu v investičných projektoch a tým prispeje k vyššej ziskovosti danej spoločnosti “. Wolfgang Kradischnig, hovorca skupiny DELTA osvetlil v spoločnej prednáške s Wolfgangom Waldhäuslem: “Okrem stavebných a majetkovo-technických zmien musí byť predovšetkým prizvaný človek s profesionálnym riadením zmien tzv. Change Management. Model IG Lebenszyklus Bau – realitný projekt postavený na piliéroch procesov, organizácia a obzvlášť potom kultúra – funguje aj pre priemyselnú výstavbu. “Thomas Sobottka z Fraunhofer Austria dopĺňa:” Chceli sme účastníkom odovzdať z našich projekčných skúseností posledných rokov, ako je dôležité pre úspech, projektovať so štruktúrovanými postupmi a vhodnými metódami a pritom vidieť výrobu a budovu vždy ako celok, ako v prípade novostavby, tak aj pri prestavbe diela. “Poznatky a skúsenosti z prípravy a projekcia výrobných hál a priemyselných budov na Slovensku a smerom ďalej na východ prezentoval za skupinu DELTA Erik Štefanovič, ktorý na konkrétnej prípadovej štúdii stavebného projektu výrobnej haly MANN + HUMMEL zdôraznil, aké je dôležité systémovo uzatvárať jednotlivé fázy plánovania a dosiahnuť maximálne efektívneho využitia potenciálu, ktorý projekt ponúka. K tomuto projektu je nutné dodať, že práve táto výrobná hala získala ocenenie v súťaži Stavba roka Zlínskeho kraja a je výnimočná nielen tým, že bola realizovaná v neobvykle krátkom čase, ale aj pre svoju fotovoltaickú elektráreň umiestnenej na streche jednej z hál, ktorý dokáže vyprodukovať jednu tretinu spotreby energie budovy.

“Workshop mal veľký úspech a počet účastníkov potvrdil, že je táto téma pre oblasť priemyslu veľmi zaujímavá.” – komentoval akciu Wolfgang Kradischnig, hovorca skupiny DELTA. “Už plánujeme budúci workshop.”

KOŠICE/BRATISLAVA 3. mája – Aktuálny ročník súťaže pre najlepších interpretov opäť ponúka atraktívne finančné ceny vo výške 500 eur za tretie miesto, 750 eur za striebornú priečku, absolútny víťaz súťaže získa finančnú prémiu 1 000 eur a tradične aj bonus v podobe bezplatného poskytnutia nahrávacieho štúdia v Slovenskom rozhlase v Bratislave na realizáciu profesionálnej nahrávky víťaznej piesne.

„Pôvodnú slovenskú populárnu hudbu vnímam ako súčasť našej kultúrnej identity, ktorú treba rozvíjať. Veľmi sa teším, že RTVS vďaka súťaži Košický zlatý poklad tomuto rozvoju výrazne pomáha. Súťaž je príležitosťou pre všetkých, ktorí produkujú slovenskú populárnu hudbu, konfrontovať svoju tvorbu na renomovanom podujatí a v neposlednom rade ju aj dostať do rotácií v rozhlasových programových službách RTVS. Sme radi, že sa nám v košickom štúdiu RTVS dlhodobo darí organizovať túto súťaž na vysokej úrovni a rovnako som presvedčený, že aj tohtoročné súťažné piesne budú na vysokej úrovni. Spoločne s kolegami sa tešíme na všetky nahrávky a budeme držať palce všetkým prihláseným,“ prezradil riaditeľ súťaže Juraj Hidvéghy.

Autori a interpreti, ktorí sa chcú do súťaže zapojiť, môžu zaslať svoje vlastné, po slovensky spievané a doposiaľ mediálne nezverejnené skladby na adresu Rozhlas a televízia Slovenska, Rastislavova 13, 043 07 Košice pod heslom KZP. Výberová komisia na základe kritérií súťaže vyberie dve skupiny postupujúcich piesní: do prvej skupiny vyberie šesť piesní, ktoré priamo postúpia do finále súťaže, do druhej skupiny vyberie najviac dvadsať piesní, ktoré budú prostredníctvom SMS hlasovania poslucháčov Rádia Slovensko súťažiť v semifinálovom kole o postup do finále súťaže.
Uzávierka súťaže je 31. júla 2017, ďalšie informácie získajú záujemcovia na adrese: www.rtvs.sk.

Doplňujúce informácie
Košický zlatý poklad je jedinečná slovenská pesničková súťaž zameraná na prezentáciu a propagáciu pôvodnej slovenskej populárnej hudby. Vznikla v roku 1980 na pôde vtedajšieho Československého rozhlasu v Košiciach a každoročne oslovuje priemerne 200 autorských tímov, ktoré sa prihlasujú so svojimi novými, po slovensky spievanými súťažnými piesňami. Vďaka Košickému zlatému pokladu sa do slovenského rozhlasového éteru dostalo za uplynulých 32 ročníkov 349 nových piesní.

BRATISLAVA 3. mája – Ministerstvo vnútra sa ostro ohradzuje voči článku Plus 7 dní „Ďalší Kaliňákov superbiznis“, v ktorom odzneli hrubo zavádzajúce informácie týkajúce sa zámeny nehnuteľností zrealizovanej ministerstvom vnútra.

Ministerstvo vnútra zamieňalo pozemky, ktoré nevedelo využiť na svoju činnosť vzhľadom na to, že na nich boli objekty, ktoré sú v kritickom stave alebo na nich stáli stavby, ktorých nie je vlastníkom. Na to, aby ktokoľvek samozvaný neurčoval trhovú cenu nehnuteľností, sú znalci, ktorí robia znalecké posudky, a ktorí majú o nehnuteľnostiach všetky informácie, ktoré realitný maklér k dispozícii nemá.

K zámene došlo na základe znaleckých posudkov znalcov vysúťažených cez elektronické trhovisko, pričom spoločnosť Ivánska cesta s.r.o ako rozdiel v znaleckých posudkov musela MV SR doplatiť sumu 70 980 eur. Ministerstvo vnútra v rámci zámeny získalo štyri trojizbové novopostavené byty po kolaudácii vybavené kuchynskou linkou, sanitou a parkovacím miestom, ktoré sú pridelené ako služobné byty ministerstva vnútra.

Ministerstvo vnútra SR zamieňalo nehnuteľnosť na Rajskej ulici v centre mesta o výmere 217 metrov štvorcových bez parkovacích možností. Na pozemku stojí budova, ktorá je staticky narušená. Cena za malý pozemok je podľa znaleckého posudku 961 eur za meter štvorcový. Pre porovnanie: v roku 2011 počas minulej vlády zamenilo ministerstvo vnútra pod vedením Daniela Lipšica pozemok na Šafárikovom námestí, čím okrem iného aj zamedzilo prístupu vozidiel polície k obvodnému oddeleniu, a to za sumu 133 eur na meter štvorcový. Teda za sedemkrát nižšiu sumu ako pozemok teraz zamieňalo súčasné vedenie. Rovnako tak došlo za minulej vlády k predaju nehnuteľností v najlukratívnejšej časti centra za 93 eur/m2 . Pozemky s oveľa väčšou rozlohou sa tak predali za niekoľkonásobne menej.

Súčasťou zámennej zmluvy MV SR a spoločnosti Ivánska cesta, s.r.o bol aj pozemok o výmere 2000 metrov štvorcových v mestskej časti Nové Mesto v blízkosti čerpacej stanice Slovnaft. Na tomto pozemku stojí stavba bistro Štadión, ktorá nie je vlastníctvom ministerstva vnútra, a teda na pozemku tvorí ťarchu, ktorú redaktor Plus 7 Dní realitnému maklérovi zamlčal. Ministerstvo vnútra išlo do zámeny s cenou pozemku podľa znaleckého posudku 192 eur za meter štvorcový. Pričom podľa dnešných údajov z realitných portálov je to jednoznačne trhová cena. V tejto súvislosti môžeme uviesť že ministerstvo pod vedením Daniela Lipšica predalo v tejto mestskej časti pozemky za 54 eur, teda opätovne za niekoľkonásobne menej.

Za zámenu týchto pozemkov, ktoré ministerstvo vnútra, nevedelo nijako využiť, rezort získal trojizbové byty, ktorých cena sa pohybovala od 117-tisíc do 126-tisíc eur. Nové byty sa dnes v tejto lokalite predávajú výrazne drahšie, v priemere za 2244 eur za meter štvorcový, pričom ministerstvo byty zamieňalo za sumu o takmer 150 eur na meter štvorcový nižšiu.

Všetky tieto atribúty potvrdzujú, že zámena týchto nehnuteľností bola pre ministerstvo vnútra výhodná. Ministerstvo vnútra článok Plus 7 dní vníma ako útok voči vedeniu ministerstva vnútra v snahe pošpiniť ministerstvo za každú cenu.

BRATISLAVA 3. mája 2017 – Nič nie je nebezpečnejšie ako lži, ktoré si sami nahovárame…
Dobre to vie hrdinka novinky Tá, čo prežije…a vlastne všetci v mestečku. Vynikajúci psychotriler, ktorý vás dostane do pozoru. Otestuje vaše sivé mozgové bunky, podá vám napínavý príbeh v opačnom slede, odzadu. „A vy budete netrpezlivo obracať jednu stránku za druhou,“ napísal časopis Elle.

Presne desať rokov uplynulo odvtedy, čo Nicolette Farrellová zmaturovala a odišla z rodného mestečka Colley Ridge. V tom čase jej najlepšia priateľka Corinne zmizla bez stopy a vinník ani telo sa nenašli. Nic sa prvý raz vracia domov, aby sa postarala o chorého otca a obnovila pretrhnuté väzby. Čoskoro sa ocitne uprostred drámy, ktorá oživí Corinnin prípad a otvorí staré, ale nezahojené rany.
Pred desiatimi rokmi sa policajné vyšet­rovanie sústredilo na Nicolette, jej brata Daniela, blízkeho priateľa Tylera a na ­Corinninho chlapca Jacksona. Od tých čias opustila mesto iba Nic.
Daniel ­čaká s manželkou Laurou prvé dieťa, Jackson pracuje v miestnom bare a Tyler chodí s Annaleise Carterovou. Je to Nicolettina susedka, ktorá kedysi všetkým poskytla alibi na noc, keď zmizla Corinne.
O niekoľko dní po Nicolettinom návrate však zmizne aj Annaleise.
Nic sa usiluje odhaliť pravdu o Annaleisinom zmiznutí. Rozpráva udalosti, ktoré sa stali, od pätnásteho po prvý deň po príchode do rodného mestečka, teda v opačnom slede. Postupne odkrýva desivé pravdy o svojich priateľoch a rodine aj to, čo sa v osudnú noc skutočne stalo.

Megan Mirandová je autorka viacerých kníh pre mladých dospelých. Tá, čo prežije je jej prvý román pre dospelých, fascinujúci psychologický triler o tom, ako ďaleko sme ochotní zájsť, aby sme chránili tých, ktorých milujeme.

Začítajte sa do novinky Tá, čo prežije.

1. časť
Návrat domov

Človek… sa nedokáže naučiť zabúdať, lipne na minulosti. Nech beží ktovieako ďaleko a rýchlo, okovy bežia s ním.
FRIEDRICH NIETZSCHE

Začalo sa to zdanlivo jednoduchým telefonátom, ktorý sa dal ľahko odignorovať. Na Everettovom nočnom stolíku sa rozľahol bzukot a rozsvietil sa displej. Bol príliš jasný v spálni, ktorú halila úplná tma vďaka roletám stiahnutým až k podokenici. Úplne blokovali svetlo. Jemne tónované okenné tabule pôsobili v druhej obrannej línii proti slnečnému jasu a svetlám veľkomesta. Keď som zbadala meno volajúceho, stlmila som zvuk a položila som mobil dolu svetlom vedľa hodín.
Ale potom to prišlo. Ležala som s otvorenými očami a dumala o tom, prečo mi brat volá tak zavčasu v nedeľu ráno. V duchu som prechádzala možnosti – otec, dieťa, Laura.
Tápala som v tme, rukami som prechádzala po ostrých rohoch nábytku, až som konečne nahmatala kúpeľňový vypínač. Sadla som si na zatvorenú toaletu, bosé chodidlá ma chladili na studených dlaždiciach, a s telefónom prilepených na uchu som cítila, ako mi na nohách naskakuje husia koža.
V tichu sa rozliehal Danielov odkaz: „Skoro všetky peniaze sú fuč. Musíme predať dom. Aj keď otec nebude chcieť podpísať papiere.“ Chvíľu mlčal. „Je na tom zle, Nic.“
Nežiadal ma o pomoc, lebo to by bolo príliš priame. Vôbec by sa to na nás nepodobalo.
Vymazala som odkaz a šuchla som sa naspäť do postele, skôr ako sa Everett zobudí, a hmatala som potme po ňom, aby som mala istotu.
Ale neskôr som doma prechádzala poštu zo včerajška dňa a našla som list – Nic Farrellová, stálo na ňom známym rukopisom a modrým atramentom. Adresu pripísal niekto iný iným, tmavším perom.
Otec už netelefonoval. Telefóny ho ešte väčšmi dezorientovali a cítil sa príliš vzdialený od volajúceho, ktorého sa snažil správne zaradiť. Keby si aj spomenul, komu práve zatelefonoval, zišli by sme mu z mysle, len čo by sme sa ozvali a premenili sa na hlasy v éteri, ktoré nikomu nepatria.
Otvorila som list napísaný na linajkovej stránke z denníka. Mal zubaté okraje. Otcov rukopis presahoval riadky a písmená sa nakláňali mierne doľava, akoby sa pretekal, aby zachytil myšlienky na papier, skôr ako sa mu vyšmyknú.
Bez pozdravu.
Potrebujem sa s tebou porozprávať. To dievča. Videl som to dievča.
Bez záveru.
Zatelefonovala som Danielovi s listom v chvejúcich sa prstoch. „Vypočula som si tvoj odkaz,“ povedala som. „Prídem domov. Povedz mi, čo sa deje.“

Prvý deň

Kým som naložila veci do auta, posledný raz som si prešla očami inventár bytu. Kufre čakali pri dverách, kľúč v obálke na kuchynskom pulte, poloprázdna škatuľa s vecami, ktoré som zbalila včera večer na poslednú chvíľu. Z otvorenej kuchyne som dovidela na každý kút v byte. Bol obnažený a prázdny. No i tak som mala neutíchajúci pocit, že som na niečo zabudla.
Náhlivo som dala všetko dokopy, ukončila som posledné týždne školského roku a pritom som odpovedala na Danielove telefonáty a hľadala niekoho, komu by som na leto prenajala byt. Len aby som sa na chvíľu nezastavila a nedošlo mi, čo vlastne robím. Vraciam sa. Vraciam sa tam. Daniel nevedel o liste. Vedel iba to, že mu idem pomôcť a mám dva mesiace na to, aby som sa opäť mohla vrátiť do svojho života, ktorý tu vediem.
Byt bol skoro prázdny. Zbavený akéhokoľvek tepla vyzeral ako nejaká industriálna škatuľa a čakal na pomerne zodpovedne vyzerajúceho vysokoškoláka, ktorý v ňom bude v auguste bývať. Nechala som mu riad, lebo sa ťažko balil. Aj skladací matrac, lebo ma oň požiadal a dal mi päťdesiat dolárov navyše.
Zvyšok vecí, minimálne tie, ktoré sa mi nezmestili do auta, ležal v sklade o niekoľko blokov ďalej. Celý môj život teraz leží zapečatený v podlhovastej kóji plnej maľovaného nábytku a zimného oblečenia.
Ktosi zaklopal na dvere. Nadskočila som, lebo klopanie sa v prázdnej miestnosti hlasno ozývalo. Nový nájomník mal prísť až o niekoľko hodín, keď už budem na ceste. A pre kohokoľvek iného bolo priskoro.
Prešla som úzkou miestnosťou a otvorila dvere.
„Prekvapenie,“ povedal Everett. „Dúfal som, že ťa ešte pred odchodom zastihnem.“ Bol na ceste do práce, čistý a elegantný. Sklonil sa ku mne, aby ma pobozkal, jednu ruku mal za chrbtom. Voňal kávou a zubnou pastou, škrobom a kožou. Profesionalizmom a efektívnosťou. Spoza chrbta mi podával polystyrénový pohár s kávou. „Toto som ti priniesol. Na cestu.“
Zhlboka som sa nadýchla. „Toto je cesta k môjmu srdcu.“ Oprela som sa o pult a odpila som si veľký dúšok.
Pozrel na hodinky a myklo mu svalmi na tvári. „Veľmi nerád, ale musím bežať. Mám ranné stretnutie. Na druhom konci mesta.“
Pristúpili sme k sebe, aby sme sa naposledy pobozkali. Keď chcel odísť, chmatla som ho za lakeť. „Ďakujem,“ povedala som.
Priložil mi čelo na čelo. „Utečie to, uvidíš,“
Pozerala som sa, ako odchádza, kým nedošiel až k výťahu na konci chodby. Mal rázny a rozvážny krok, tmavé vlasy mu siahali po golier. Keď sa otvorili výťahové dvere, obrátil sa. Videl, ako sa opieram o zárubňu, a usmial sa.
„Jazdi bezpečne, Nicolette.“
Nechala som dvere, aby sa za mnou s buchotom zatvorili, a odrazu mi nohy oťaželi realitou dňa. Cítila som, ako mi tŕpnu končeky prstov.
Červené čísla na hodinách mikrovlnky sa s tiknutím pohli dopredu. Mykla som sa.
Cesta autom z Filadelfie do Cooley Ridge trvá deväť hodín, a to nepočítam premávku, prestávku na obed, návštevu benzínovej pumpy a prestávky na toaletu. A keďže som vyrážala o dvadsať minút neskôr, ako som sľúbila, živo som si vedela predstaviť Daniela, ako sedí na prednej verande a klopká si nohou, keď zamierim na nespevnenú príjazdovú cestičku.
Podoprela som vchodové dvere kufrom a poslala som mu esemesku: Som na ceste, ale prídem neskôr ako o pol štvrtej.
Kým som naložila do auta batožinu a zvyšné škatule, musela som sa dva razy vrátiť. Parkovala som za domom. Z diaľky ku mne doliehali zvuky začínajúcej dopravnej špičky, vytrvalý hukot diaľnice a občasné trúbenie klaksónu. Známa harmónia zvukov.
Naštartovala som a počkala, kým naskočí klimatizácia. Fajn, fajn, pomyslela som si. Vložila som telefón do držiaka na pohár a zachytila som Danielovu odpoveď: Otec čaká, že prídeš na večeru. Nezmeškaj ju.
Akoby som sa mohla oneskoriť až o tri hodiny. Toto je jedna z Danielových pôsobivých schopností, umenie pasívne agresívnych esemesiek doviedol až k dokonalosti. Má v tom dlhoročnú prax.

BRATISLAVA 3. mája 2017 – Nemilosrdný magnát je po Bezohľadnom darebákovi druhou časťou novej série historických romancí Osudy rodu Ravenelovcov. A fanúšičky historických romancí si opäť prídu na svoje.

Lisa Kleypasová je mimoriadne obľúbenou autorkou romancí, ktorá vždy dokáže prísť s niečím novým a veľmi chytľavým. Jej knihy pravidelne zapĺňajú rebríčky najpredávanejších titulov a doteraz boli publikované v dvanástich jazykoch. Aj novinka Nemilosrdný magnát sa dostal na najvyššie priečky rebríčkov internetových kníhkupectiev už pred vyjdením.

Rhys Winterborne je waleský magnát. Vlastní moderné nákupné impérium v Londýne, ktoré vybudoval len vďaka vlastnej húževnatosti a cieľavedomosti. Vo svojom svete dosiahne všetko, čo si zaumieni. V ceste za najvyššími métami mu bráni už iba jeho neurodzený pôvod.

Keď sa zoznámi s mladou aristokratkou lady Helen Ravenelovou, je posadnutý myšlienkou vlastniť ju za každú cenu. Plachá Helen nepozná pozlátený, ale cynický svet londýnskej spoločnosti a vystaví Rhysovu pevnú vôľu skúške. Rhys si sobáš s ňou neúctivo poistí a jeho plánovaný úskok ich k sebe pripúta vzájomnou vášňou.
Helen mu však musí odhaliť svoje najstrašnejšie tajomstvo a riskuje tým úplne všetko.

Čitateľky dlho čakali na návrat autorky bestsellerov Lisy Kleypasovej a teraz je tu s najúžasnejšou romantickou sériou, akú kedy napísala. Zhodujú sa v tom fanúšičky aj médiá. Dokázala to už v prvej knihe Bezohľadný darebák a dokazuje to aj pokračovaním Nemilosrdný magnát.

Začítajte sa do novinky Nemilosrdný magnát:

Kapitola 1

„Pán Winterborne, prišla za vami akási žena.“
Rhys zdvihol hlavu od kopy listov na stole a zvraštil čelo. Pani Fernsbyová, jeho osobná sekretárka, stála vo dverách kancelárie a prísne naňho hľadela spoza okrúhlych okuliarov. Bola to žena v stredných rokoch, upraveného zovňajšku a trochu kyprejších tvarov.
„Viete, že teraz návštevy neprijímam.“ Prvú polhodinu pracovného dňa sa vždy venoval čítaniu korešpondencie, pri ktorom ho nikto nesmel rušiť.
„Áno, pane, ale je to dáma a…“
„Nech je to trebárs aj kráľovná, je mi to fuk!“ vyštekol. „Pošlite ju preč.“
Pani Fernsbyová nesúhlasne stisla pery do tenkej pomlčky a rázne sa pobrala preč. Klopkanie podpätkov na dlažbe pripomínalo vznietený pušný prach.
Rhys sa opäť začítal do listu pred sebou. Zriedka dovolil, aby ho niečo vykoľajilo a prestal sa ovládať, no posledný týždeň naňho neúnavne útočili vzdor a zármutok. Oberali ho o všetku súdnosť. Svoje okolie priam bičoval zlou náladou. A to všetko kvôli žene, ktorú poznal lepšie, než by si želal. Lady Helen Ravenelová… mladá kultivovaná dáma, neskúsená, plachá, s modrou krvou… Zosobňovala jeho pravý opak.
Ich zasnúbenie trvalo sotva dva týždne, než sa ho Rhysovi podarilo úplne zmariť. Keď sa s Helen videli naposledy, bol netrpezlivý a násilnícky. Nevedel sa ovládať. Pobozkal ju, ako po tom už dlho túžil. V jeho náručí stuhla ako skala. Odmietla ho. Už okatejšie ním nemohla pohŕdať. Stretnutie nemalo šťastný koniec. Helen sa rozplakala a jeho to rozzúrilo.
Kathleen, lady Trenearová, bola vdova po Heleninom zosnulom bratovi. Na druhý deň Rhysa vyhľadala a oznámila mu, že Helen utrpela nervový šok a neutíchajúca bolesť hlavy ju pripútala na lôžko.
„Už vás nechce vidieť,“ nešetrila ho Kathleen.
Rhys nezazlieval Helen, že zasnúbenie zrušila. Zjavne k sebe nepasovali. Priečilo sa to Božiemu plánu, aby sa oženil s aristokratkou. A hoci disponoval obrovským majetkom, chýbali mu spôsoby a vzdelanie džentlmena. Ani svojím zjavom džentlmena nepripomínal. Mal tmavú pokožku a čierne vlasy. A bol urastený ako robotník.
Nemal ešte ani tridsať rokov, keď sa mu z otcovho neveľkého obchodu na High Street podarilo vybudovať slávny obchodný dom U Winterborna. Dozaista bol najväčší na svete. Rhysovi patrili továrne, sklady, pôda, stajne, práčovne a obytné budovy. Bol na palubách námorných a železničných spoločností. Ale nech by ho v živote postretol hocijaký úspech, nikdy by nezmazal skutočnosť, že sa narodil ako syn obyčajného kupca z Walesu.
Z myšlienok ho vytrhlo opätovné klopanie na dvere. Nedôverčivo zdvihol pohľad na pani Fernsbyovú, ktorá sa za ním vrátila do kancelárie.
„Čo zase chcete?“ zasyčal.
Sekretárka si napravila okuliare a rázne odvetila: „Ak dámu nemáme vyprevadiť násilím, trvá na tom, že neodíde, kým sa s ňou nepozhovárate.“
Rhysovo rozhorčenie sa zmenilo na údiv. Nijaká žena z vyšších či iných kruhov by sa neodvážila naňho tak smelo naliehať. „Ako sa volá?“
„Neprezradila.“
Neveriaco krútil hlavou. Ako sa nezvanému hosťovi podarilo prísť až sem? Platil predsa armádu ľudí, ktorá sa starala o to, aby ho nikto nevyrušoval. Hlavou mu prebleskla bizarná myšlienka. Okamžite ju zahnal, no pulz nabral na obrátkach.
„Ako vyzerá?“ odvážil sa spýtať.
„Má oblečené smútočné šaty. Tvár ukrýva pod závojom. Je štíhla a má spôsoby.“ Na okamih zaváhala, potom sucho dodala: „Salónny prízvuk.“
Uvedomil si, koľko bije. Hruď mu zovrela bolestná túžba. „Bože,“ zašeptal. To predsa nemôže byť pravda, aby sa Helen za ním vybrala. Ale tušil, že to predsa len bude ona. Cítil to v kostiach. Bez slova vstal a rýchlym krokom prešiel popri pani Fernsbyovej.
„Pán Winterborne,“ okríkla ho sekretárka a náhlila sa za ním. „Ste len v košeli. Vaše sako…“
Rhys ju sotva vnímal. Vyrútil sa z kancelárie a vstúpil do foyeru s koženými kreslami. Pri pohľade na nečakaného hosťa prudko zastal. Rýchlo prerývane dýchal. Hoci smútočný závoj zahaľoval dáme tvár, podľa krásnej štíhlej postavy a držania tela ju okamžite spoznal. Pristúpil k nej bližšie. Nezmohol sa ani na slovo. Stál pred ňou a myseľ mu kalilo zhnusenie. No súčasne pažravo vdychoval jej sladkú vôňu. Jej prítomnosť ho úplne vykoľajila. Telo mal ako v ohni, srdce bilo opreteky. Tichom sa niesol klepot písacích strojov v susednej miestnosti.
Helen zrejme načisto stratila rozum! Vybrala sa za ním sama, bez sprievodu! Jej dobrá povesť je vážne ohrozená! Musí ju odpratať z foyeru a poslať domov, prv než vyjde najavo, o koho ide. No najskôr musí zistiť, prečo sem prišla. Hoci vyrastala v izolácii a mravnej čistote, nebola hlúpa. Keby nemala dobrý dôvod vyhľadať ho, isto by tak bohapusto neriskovala.
Pozrel na pani Fernsbyovú. „Môj hosť sa dlho nezdrží. Postarajte sa, aby nás nikto nevyrušoval.“
„Áno, pane.“
Pohľadom zaletel k Helen.
„Poďme,“ nevyberane hlesol a vykročil k dverám kancelárie.
Bez slova ho nasledovala. Sukne jej šuchotali, keď sa nimi obtrela o steny chodby. Jej oblečenie už čosi pamätalo. Bolo nemoderné a trochu obnosené. Prezrádzalo ťažké časy. Tak preto za ním prišla? Potrebovali azda Ravenelovci peniaze tak zúfalo, že zmenila názor a je odhodlaná stať sa manželkou muža bez titulu?
Boh mu je svedkom, že by s radosťou vychutnal, keby pred ním padla na kolená a prosila ho, aby ju vzal späť. Pochopiteľne, neurobil by to, ale dožičil by jej trápenie, ktoré sám okúsil. Všetci, ktorí sa mu kedy vzopreli, by ju svorne ubezpečili, že nielenže jej neodpustí, ale ani s ňou nebude mať zľutovanie.
Vstúpili do kancelárie. Bola to priestranná a tichá miestnosť so širokými oknami s dvojitým sklom a hrubými nákladnými kobercami. V jej strede sa vynímal stôl z orechového dreva s kopou listov a dokumentov.
Rhys zatvoril dvere a podišiel k stolu. Vzal z neho presýpacie hodiny a s nevôľou ich otočil. Potrvá presne pätnásť minút, než sa piesok presype do spodnej banky. Potreboval zdôrazniť, že teraz sú v jeho svete, kde je čas drahocenný a kde si o všetkom rozhoduje sám.
Otočil sa k nej a výsmešne zdvihol obočie. „Minulý týždeň mi oznámili, že ste…“
Hlas mu zamrzol, keď si Helen prehodila závoj na chrbát a trpezlivo naňho hľadela. V jej nežnom pohľade sa zrkadlila hĺbka, ktorá ho ničila od prvého okamihu. Striebrosivé dúhovky pripomínali oblaky putujúce v svetle mesiaca. Jemné rovné pramene platinových vlasov mala úhľadne spletené do drdola, no z hrebienka sa jej uvoľnila žiarivá lokňa a hompáľala sa jej pri ľavom uchu.
Nech ju vezme parom! Aká je len krásna!
„Odpustite mi, prosím,“ vyslovila a uprene sa mu dívala do očí. „Skôr som za vami nemohla prísť.“
„Nemáte tu čo hľadať.“
„Musím sa s vami o niečom porozprávať.“ Placho zaletela pohľadom k neďalekej stoličke. „Ak by ste dovolili…“
„Iste.“ Ale Rhys sa ani nepohol, aby ju usadil. Nech sa prepadne, keby ju mal teraz ohurovať správaním na úrovni! Najmä ak ho Helen nikdy nepovažovala za džentlmena. Opieral sa o stôl a ruky mal skrížené na hrudi. „Nemáte veľa času,“ hlesol s kamennou tvárou a bradou kývol k presýpacím hodinám. „Radím vám dobre ho využiť.“
Helen si sadla, napravila si sukne a stiahla rukavice z rúk.
Rhysovi vyschlo v ústach, keď si všimol, ako jej spod čiernych rukavíc vykukli prekrásne prsty. Na panstve Eversby, v rodinnom sídle Ravenelovcov, mu hrala na klavíri. Pohyblivosť jej rúk ho fascinovala. Poskakovali a prelietali nad klávesmi ako malé biele vtáčatká. Z nejakého dôvodu mala ešte vždy na prstenníku zásnubný prsteň, ktorým ju obdaroval. O veľký opracovaný diamant sa jej zadrela rukavica.
Celú tiaž závoja si prehodila cez hlavu. Tmavá látka sa jej na chrbte rozlievala ako súmrak. Na okamih sa mu smelo zadívala priamo do očí. Líca sa jej jemne sfarbili doružova. „Pán Winterborne, nežiadala som svoju švagrinú, aby za vami minulý týždeň chodila. Necítila som sa dobre, no keby som tušila, čo Kathleen zamýšľa…“
„Povedala, že ste ochoreli.“
„Bolela ma hlava, to bolo všetko…“
„Zdá sa, že som to zapríčinil.“
„Kathleen urobila z komára somára…“
„Vraj ste sa vyjadrili, že už ma nikdy nechcete vidieť.“
Na líca jej vystúpil výrazný rumenec. „Kiežby to nebola povedala!“ utrápene zvolala celá zahanbená. „Nemyslela som to vážne. Sužovala ma silná migréna a úmorne som chcela pochopiť, čo sa udialo deň predtým. Keď ste prišli na návštevu a…“ Odvrátila od neho pohľad a sklopila oči. Po vlasoch sa jej skĺzol lúč svetla. Prsty si preplietla v silnom zovretí, akoby v dlaniach chránila čosi krehké. „Musím sa s vami o tom rozprávať,“ potichu vyslovila. „Veľmi by som si priala… aby medzi nami zavládlo… pochopenie.“
V tom okamihu v ňom čosi zhaslo. V živote ho už toľko ľudí žiadalo o peniaze, že vždy presne vycítil, keď sa k tomu schyľovalo. Helen sa v ničom nelíšila od ostatných. Aj ona pre seba chcela získať nejaké výhody. Nemohol jej to zazlievať. Ale nevedel by si vypočuť jej racionálne zdôvodnenie, koľko jej dlhuje a prečo je jej dlžníkom. Radšej ju vyplatí hneď na mieste, nech má od nej pokoj.