Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied na zasadnutí dňa 20. júla  2017 vymenovalo doc. Ing. Miroslava Boču, DrSc. za riaditeľa Ústavu anorganickej chémie SAV na základe riadneho výberového konania. Miroslav Boča je tak v pozícii riaditeľa Ústavu anorganickej chémie SAV v druhom volebnom období (od 1. augusta 2017 na obdobie štyroch rokov).   Zo životopisu doc. Ing. Miroslava Boču, DrSc. Doc. Ing. Miroslav Boča, DrSc. študoval na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Dizertačnú prácu obhájil ...

Na Slovensku ročne ošetria až 200-tisíc zranených detí, pričom takmer 35-tisíc detí hospitalizujú.

Až 28 % rodičov, ktorí uzatvorili životné poistenie pre svoje dieťa, už v minulosti riešili poistnú udalosť z úrazového pripoistenia alebo pripoistenia kritických chorôb. Počas letných dovoleniek podobných situácií neubúda, skôr naopak.

Najviac detí sa zraní poobede

Podľa štatistík sa najviac úrazov stáva medzi 14.00 – 18.00 h, keď sú deti často bez dozoru dospelého. Najčastejšie pritom dochádza k zraneniam na ihrisku, dovolenke a v letnom tábore. Počas školského roka sú časté úrazy doma, ale aj v škôlke a škole. Výnimkou, žiaľ, nie sú ani dopravné nehody. Ročne je na Slovensku odborne ošetrených až 200-tisíc detí v dôsledku úrazu. Z nich je takmer 35-tisíc hospitalizovaných. Priemerná doba, ktorú dieťa strávi v nemocnici je 6,7 dňa.

Čo deti najviac ohrozuje?

Medzi najčastejšie dôvody hospitalizácie patria uhryznutie kliešťom, viróza, zlomeniny, pomliaždeniny, popáleniny a otras mozgu. Stav malého zraneného pacienta pritom často závisí od prvej reakcie a rýchlej pomoci. „Napríklad pri uhryznutí kliešťom platí, čím skôr sa vyberie, tým je riziko prenosu ochorenia menšie. Správne sa má kliešť vybrať tak, že sa s ním veľmi nemanipuluje a vhodné je použiť pinzetu. Kliešť sa nemá ničím potierať, točiť, ani dusiť, s čím sa, bohužiaľ, stále stretávame. Dôležité je potom niekoľko týždňov dané miesto sledovať a ak by vznikol fľak, je nutné navštíviť lekára,“ vyvracia mýty o vyberaní kliešťov MUDr. Mário Moro, viceprezident Asociácie súkromných lekárov SR a všeobecný lekár pre deti a dorast. „Nezriedka sa stáva, že aj zranenia, ktoré sa nám zdajú malicherné, môžu mať vážne následky alebo si budú vyžadovať pobyt v nemocnici,“ dopĺňa MUDr. Moro.

Letné strašiaky – spálená koža i otras mozgu

V lete často hrozia spáleniny kože zo slnka. Príčinou môže byť nedostatočná ochrana pokožky alebo dlhý pobyt na slnku. Bežným „letným“ zranením je i otras mozgu. „Nastáva najčastejšie po pádoch na bicykli, motorkách alebo pri autohaváriách. Sprievodným javom môže byť tiež zvracanie. Pacienti s otrasom mozgu by mali byť hospitalizovaní,“ dopĺňa MUDr. Moro.

Pripoisteniu detí sa nebránime

Z prieskumu NN Slovensko vyplýva, že viac než polovica rodičov má pre svoje dieťa uzatvorené úrazové pripoistenie a ďalších 10 % to zvažuje – väčšinou mladí rodičia do 25 rokov. Za najvhodnejší čas pre uzatvorenie poistenia pre dieťa považujú cca 2/3 rodičov obdobie do 1 roka veku dieťaťa. Nezabúdajú ani na pripoistenie kritických chorôb, ktoré má pre deti uzatvorených 28 % opýtaných, a to najmä rodičia detí, ktoré boli už niekedy dlhodobo hospitalizované. „Výpadok príjmu z dôvodu starostlivosti o dieťa počas hospitalizácie a zotavovania môžu spôsobiť finančné ťažkosti, najmä, ak rodina nemá dostatočné úspory. Ešte horšie sú prípady, keď má dieťa v dôsledku ťažkého úrazu doživotné následky, ktoré sa natrvalo podpíšu na ekonomickej situácii celej rodiny. V rámci prevencie teda rozhodne netreba váhať nad uzatvorením životného poistenia, ktoré kryje rodinu práve v takýchto prípadoch ,“ uvádza Peter Brudňák, generálny riaditeľ NN Životnej poisťovne.

Modelové príklady

Chlapec sa počas bicyklovania zranil a v dôsledku zlého terénu spadol. Pre podozrenie z otrasu mozgu bol hospitalizovaný. Pri páde si zlomil aj kľúčnu kosť, ktorú mu ihneď operovali a liečil sa v nemocnici 15 dní. Celý čas sa o neho starala mama, ktorá s ním trávila i čas v nemocnici. Keďže uzatvorila Pripoistenie hospitalizácie dieťaťa s denným odškodným 10 € a Pripoistenie odškodného za dobu liečenia úrazu s progresiou s denným odškodným 17 €, NN Životná poisťovňa jej vyplatila:za dobu hospitalizácie z Pripoistenia hospitalizácie – 15 dní x 10 € = 150 €z Pripoistenia odškodného za dobu liečenia úrazu s progresiou
za liečbu zlomeniny kľúčnej kosti – 70 dní x 17 € = 1 190 € a za dobu hospitalizácie – 15 dní x 17 € / 2* = 127,50 €* Kient dostáva v prípade hospitalizácie 50 % dennej dávky za každý deň hospitalizácie.

Dievča počas pobytu v letnom tábore uhrýzol kliešť. Žiaľ, po lekárskej prehliadke bola dievčaťu diagnostikovaná stredne ťažká kliešťová encefalitída. Nakoľko mama pre svoje dieťa uzatvorila Pripoistenie pre prípad kritických chorôb detí, do ktorých spadá i kliešťová encefalitída, poisťovňa jej vyplatila:za liečbu kliešťovej encefalitídy – 30 % z poistnej sumy 7 500 € = 2 250 €Pozn.: OČR od štátu mohla čerpať len 10 kalendárnych dní (55 %), hrubý príjem matky 1 000 €, čiže od štátu by dostala 181 €.

BRATISLAVA 14. augusta – Prieskum sa uskutočnil v období od 3. apríla 2017 do 25. júna 2017 na vzorke 2 125 respondentov, ktorí odpovedali na otázku „Ktorá televízia má podľa Vás najobjektívnejšie spravodajstvo“, pričom až 25,9% z nich uviedlo verejnoprávnu RTVS. Respondenti mohli určiť len jednu televíziu.

Pre RTVS to znamená udržanie si pozície lídra v tomto parametri a v porovnaní s výsledkami prieskumu z januára až marca 2017 aj posilnenie percentuálneho podielu respondentov, ktorí spomedzi všetkých televízií na Slovensku vyhodnotili televízne spravodajstvo RTVS ako najobjektívnejšie.

„Obhájenie pozície lídra v objektivite spravodajstva nás mimoriadne teší a súčasne motivuje k tomu, aby sme aj naďalej intenzívne hľadali nové, atraktívne spravodajské formáty,“ uviedol k výsledkom aktuálneho prieskumu generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

V medziročnom porovnaní uvedeného obdobia (apríl-jún 2016/2017) vzrástol aj záujem divákov o sledovanie spravodajstva RTVS, keď hlavné Správy RTVS zaznamenali 10% nárast sledovanosti a podiel na trhu sa zvýšil z 15,3% na 16,7% (zdroj dát PMT/TNS.SK; cieľová skupina divákov starších ako 12 rokov).

Teplé letné dni bez dažďa si chvália nielen dovolenkári, ale aj archeológovia. Oblečú sa do pracovného, pozvolávajú pomocníkov a v zemi hľadajú dôkazy o spôsobe života našich predkov. Archeologický výskum vykonávajú aj na Vinianskom hrade.  Na hrade nad obcou Vinné v okrese Michalovce sa od 12. júna do 4. augusta 2017 prebiehala  už šiesta sezóna archeologického výskumu. Odborníci z Archeologického ústavu SAV v Nitre na ňom spolupracujú s Východoslovenským výskumným a dokumentačným ...

BRATISLAVA 11. augusta 2017 – Takmer každý, s kým prišiel notorický zabijak Darius Kincaid (Samuel L. Jackson) do kontaktu, by ho najradšej videl mŕtveho. To platí aj pre špičkového telesného strážcu Michaela Bryca (Ryan Reynolds), ktorý zhodou okolností dostane za úlohu Kincaida ochrániť ho za každú cenu. Nezastreliť ho hneď na prvom stretnutí mu dá riadne zabrať…

V akčnej komédii ZABIJAKOV OSOBNÝ STRÁŽCA čakajú divákov adrenalínové akčné scény, nadupané automobilové (a iné) naháňačky a neutíchajúci príval vtipných hlášok. Divoká jazda začína v okamihu, keď Interpol zatkne Kincaida a dohodne s ním riskantný obchod – ak bude na Medzinárodnom súdnom dvore svedčiť proti obávanému bieloruskému diktátorovi Vladislavovi Dukhovichovi (Gary Oldman), pustia z väzenia jeho manželku (Salma Hayek). Má to ale háčik: Kincaida musia dopraviť zo severného Anglicka do Haagu v priebehu 24 hodín. Navyše diktátorovi ľudia sú pripravení spraviť všetko preto, aby na súd nedorazil.

Veci sa začnú vyvíjať nesprávnym smerom hneď na začiatku. Keď na policajný konvoj sprevádzajúci Kincaida zaútočí komando zabijakov, agentka Interpolu Amelia Rousselová (Elodie Yung) pochopí, že existuje jediný človek, ktorý dokáže korunného svedka ochrániť – jej zahorknutý a vyhoretý ex-priateľ, bývalý prvotriedny bodyguard Michael Bryce. Kedysi patril k špičke, ale potom, ako stratil jedného klienta, sa dostal na dno. Bryce a Kincaid si však niekoľko posledných rokov šli po krku, takže chrániť ho je to posledné, čo by si želal.

Ryan Reynolds hovorí: “Napätie medzi týmito úplne odlišnými chlapíkmi sa postupne mení na vzájomný rešpekt a dokonca sa začnú mať celkom radi.“ Samuel L. Jackson so smiechom dodáva: “Ryan a ja sme si v podstate spravili romantický akčný výlet po Európe.”

https://www.youtube.com/watch?v=RAcXbm1fvlw

Ryan Reynolds sa počas príprav na svoju úlohu musel sústrediť okrem iného aj na intenzívnu fyzickú prípravu – rád robí všetky kaskadérske kúsky sám. A v tomto scenári ich bolo veľmi veľa. Tešil sa na ďalšiu spoluprácu s kaskadérskou legendou Gregom Powellom, ktorý prišiel s množstvom divokých nápadov. “Už som s ním robil na niekoľkých filmoch a vždy chcem na neho zapôsobiť, takže idem na doraz. Jediný problém je v tom, že niekedy zabúdam, že mám 39 a betón je dosť tvrdý a bolí,” vtipkuje Reynolds.

Režisér Patrick Hughes spomína: “Pri tejto dvojici som mohol urobiť jediné – dať Ryanovi a Samovi voľnú ruku, podporovať ich v nápadoch….a potom si sadnúť a sledovať, ako sa rodí magické predstavenie.”

V ďalších úlohách sa diváci môžu tešiť napríklad na Garyho Oldmana ako bezohľadného diktátora, ktorý musí rozprávať perfektnou ruštinou. “Pravdepodobne by som v rovnakom čase zvládol aj Hamleta vetu po vete,” smeje sa herec.

Pre režiséra Patricka Hughesa bolo toto nakrúcanie s množstvom skúsených kaskadérov a skvelých áut podobným zážitkom, ako keď sa dieťa ocitne v najväčšom hračkárstve na svete. “Bola to neskutočná zábava. Nemôžete nebyť šťastný, keď uprostred Amsterdamu nakrúcate strieľačky a naháňačky na autách, motorkách a dokonca člnoch! Je to sen každého dieťaťa. Sníval som o tom už od školy.”

Akčná komédia ZABIJAKOV OSOBNÝ STRÁŽCA sa v slovenských kinách premieta od 17. augusta.

V poradí už 11. ročník festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2017 sa uskutoční v piatok 29. septembra. Podobne ako pri predchádzajúcich ročníkoch aj tentoraz za aktívnej účasti vedeckých pracovísk a vedcov zo SAV. Témou 11. ročníka festivalu je motto “Made by Science – Vytvorené vedou”. Ambíciou organizátorov je poukázať na fakt, že každý deň využívame tisícky výsledkov vedy a inovácií, počnúc ranným budíkom až po zhasnutie večernej lampy, bez toho aby sme si to uvedomovali. Všetko ...

BRATISLAVA 11. augusta 2017 – Vo finálovej dvadsiatke aktuálneho ročníka súťaže Maľba nájdeme prevažne nové mená. 12. ročník tak bude patriť novým talentom a rodiacej sa novej generácii umelcov.

Už 12 rokov organizuje Nadácia VÚB súťaž Maľba – Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov. Jej poslaním je zveľaďovať a zušľachťovať médium maľby, priblížiť ho verejnosti a pomôcť mladým umelcom etablovať sa na umeleckej scéne.

V prvom kole súťaže vybrala porota v zložení Jane Neal (Veľká Británia), Attila Szűcs (Maďarsko), Ján Berger (Slovensko) a Denisa Kujelová (Česko) 20 talentovaných finalistov. Postupujúce diela a mená ich autorov aktuálne nájdete na stránke www.malbaroka.sk.

„Tento rok sa nám prihlásilo rekordných 118 mladých umelcov. Z dvadsiatky najlepších tvoria prevažnú časť nové mená, preto sa teším, že na reprezentatívnej výstave predstavíme verejnosti novú generáciu mladých slovenských umelcov,“ uviedol Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB banky/ predseda správnej rady Nadácie VÚB

Finálové súťažné diela si bude môcť verejnosť pozrieť naživo počas výstavy v Galérii Nedbalka od 6.10. do 11.11.2017. Mená troch víťazov, ktorí si odnesú spolu odmenu v celkovej hodnote 20 000 eur, sa dozvieme na vernisáži výstavy.

BRATISLAVA 10. augusta – Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter dnes popoludní rokoval s riaditeľom výrobného závodu Jaguar Land Rover Nitra Alexandrom Wortbergom. Za účasti splnomocnenca vlády SR pre prípravu a realizáciu strategických parkov Viktora Stromčeka hovorili najmä o zabezpečení a príprave kvalifikovanej pracovnej sily pre rozsiahle kapacity výroby tejto automobilky na Slovensku.

Aktivity Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny najmä pri realizácií konkrétnych výberových konaní na požadované pozície sa začnú v jednotlivých okresoch Nitrianskeho kraja ešte v letnom období. Následne budú pokračovať aj v ďalších krajoch.

Na stretnutí diskutovali aj o podmienkach možného príchodu kvalifikovanej pracovnej sily z tzv. tretích krajín v prípade objektívneho nedostatku záujemcov zo Slovenska. Rovnako aj o opatreniach k zamedzeniu možného porušovania predpisov SR v oblasti nelegálneho zamestnávania, pracovno-právnych vzťahov či bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v spoločnosti, prípadne u jej subdodávateľov.

Obe strany sa zhodli na potrebe intenzívnej komunikácie vedenia spoločnosti Jaguar Land Rover s MPSVR SR, ako aj ÚPSVR pri riešení kľúčových otázok, ktoré súvisia so záverečnými fázami prípravy realizácie tejto významnej zahraničnej investície v SR.

tlačový a komunikačný odbor
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

BRATISLAVA 10. augusta 2017 – Kelly Rimmerová je čoraz úspešnejšia austrálska spisovateľka, ktorá sa venuje najmä tvorbe pre ženy. Jej knihy boli publikované v 16 svetových jazykoch. Tento rok už od nej vyšiel v slovenčine hit Spoznal som ťa bosú.
A teraz je tu novinka s názvom Keď som ťa stratila. Príbeh, v ktorom sa stratíte a nebudete sa chcieť z neho vynoriť. Možno si aj vy niekedy želáte, aby ste sa stretli s niekým, koho už poznáte, znova. Akoby po prvý raz. S čistým stolom, s čistými myšlienkami a pocitmi.
Toto je romantický a citlivý príbeh, ktorý obnoví vašu vieru v lásku. Pretože na skutočne hlboké pocity nie je nikdy neskoro…

Molly je dcéra multimilionára.
Leo zasa novinár, ktorý vyšiel z chudobných pomerov, no tvrdou prácou si vybudoval kariéru a presadil sa ako vojnový korešpondent.
Keď stretne Molly, obaja sa do seba zaľúbia a vezmú sa aj napriek nesúhlasu jej rodiny. Majú pocit, že sú neporaziteľní a spolu dokážu dobyť svet.

Všetko sa však zmení, keď Leo odíde na nebezpečnú misiu do Sýrie, kde takmer príde o život. Definitívne však stratí pamäť. Molly sa všemožne snaží pomôcť mu získať stratené spomienky, no problém je v tom, že pred Leom niečo tají. A to niečo vážne.

Oddanú ženu pri jeho posteli iba predstiera a on netuší, že ich manželstvo bolo už dávno pred jeho zranením v troskách.

Čo ak sa Leovi vráti pamäť úplne a z minulosti sa mu vybaví viac, ako by chcela?

Príde potom o muža, do ktorého sa zaľúbila po druhý raz?

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Číta Dominika Žiaranová:

https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-ked-som-ta-stratila-kelly-rimmerova

Začítajte sa do novinky Keď som ťa stratila:
Prvá kapitola
Molly
Júl 2015

Zistila som, že človek môže niekoho celým srdcom milovať, a zároveň ho rovnako vášnivo nenávidieť. Tieto dve emócie sa navzájom vyvažujú a zanechávajú v človeku bezbrehý pocit prázdnoty. Celých desať dní, čo som presedela pri nemocničnom lôžku svojho manžela, stále dookola som sa pokúšala pochopiť, ako sa to mohlo stať. Nie to, čo sa stalo jemu – že s jednou nohou v hrobe leží na jednotke intenzívnej starostlivosti. To bola iba otázka času. Keď si kladiem otázku, ako sa to stalo, myslím tým svoj prekvapujúco dvojznačný vzťah k mužovi na posteli. Leo bol – a stále je – láskou môjho života. Nikdy ho neprestanem milovať. Nechcelo sa mi veriť, že by som ho mohla zároveň nenávidieť, a predsa to tak bolo.
Ani umelý spánok, neporiadne strnisko na brade a obväzy mu neubrali na príťažlivosti. Aj chorobne bledý a v bezvedomí vyzeral nebezpečne… Leo bol nebezpečný. So svojím telom a životom vždy zaobchádzal tak, akoby mali slúžiť len ako obetný dar na oltár jeho práci. Pod prikrývkou a nemocničným pyžamom sa skrývalo telo pokryté jazvami – najnovšími aj nespočetným množstvom vyblednutých stôp po predošlých zraneniach.
Môj manžel vždy dokázal stiahnuť so sebou aj iných – dokonca aj keď jeho cesta evidentne nikam neviedla. Po tej nehode sa aj zo mňa stala živá mŕtvola. Od jeho lôžka som odchádzala, len keď som už od únavy nevládala udržať oči otvorené. Dni som prežívala v akejsi vlastnej, bizarnej kóme. Na rozdiel od Lea som, prirodzene, bola pri vedomí, všetky moje telesné funkcie, nie nevyhnutné pre život, však mali dočasnú odstávku.
Počas tých príšerných dní som nerobila nič iné, len sa utápala v emóciách – v celej palete emócií, vyplývajúcich z našej situácie. Uplynulé roky som si namýšľala, že o osamelosti viem všetko, hoci až teraz som pochopila, že osamelosť, akú som poznala dosiaľ, bola iba slabým odvarom tej skutočnej. V dobrých i zlých chvíľach našich štyroch spoločných rokov bol pre mňa Leo najdôležitejšou osobou. Nie raz som zdvihla telefón, aby som mu povedala, ako veľmi sa bojím a aká stratená sa cítim, no teraz som si uvedomila, že pocity stratenosti a osamelosti sú v mojom živote prítomné len a len jeho vinou.
Keď mi lekári oznámili, že začínajú znižovať dávky sedatív, čo ho udržiavali v umelom spánku, ohromilo ma to. Prvé hodiny po príchode do nemocnice som totiž strávila podpisovaním formulárov o darcovstve orgánov a konzultáciami so špecialistami, za akých podmienok má predlžovanie jeho života prístrojmi ešte význam. Dokonca som zavolala Leovým rodičom aj jeho šéfredaktorke v Sydney a prebrala s nimi neradostnú tému prípadného pohrebu. Ani po tom, ako sa jeho stav stabilizoval, mi lekári nechceli dávať priveľké nádeje a zakaždým, keď som prejavila svoj zvyčajný optimizmus, rýchlo mi pripomenuli, čo sa dá reálne očakávať. Šance na úplné zotavenie boli podľa nich malé a každým dňom sa zmenšovali. A vraj ak by sa Leo aj prebral, bolo takmer nemožné, aby bol rovnaký ako predtým.
Napokon pristúpili k skúšobnému vypínaniu dýchacieho prístroja. Na krátky čas som mala možnosť sledovať Lea, ako znovu sám dýcha. Zvuk tej prekliatej mašiny sa mi protivil – to donekonečna sa opakujúce sipivé šššš, s ktorým mu hnala vzduch do pľúc, nasledované podobne svištivým výdychom. Dvadsaťštyri hodín denne ventilátor ako zvuková kulisa sprevádzal moje čakanie a strach a občas mi poriadne liezol na nervy. Lenže potom som si uvedomila, akú službu to zariadenie Leovi robí, a premkol ma pocit nevďaku. Raz večer som sa vrátila do hotela, aby som sa osprchovala a dopriala si trochu spánku. Na druhý deň po návrate do nemocnice som Lea našla bez hadičiek v krku. Pohľad, ako pravidelne dýcha vlastnými silami, ma naplnil nádejou, ktorú som zúfalo potrebovala. Napriek všetkému, čo sa medzi nami za posledný rok stalo, napriek nesmiernemu zúfalstvu posledných týždňov som nezniesla predstavu, že by som sa vzdala nádeje. Chcela som, aby po svete chodili ľudia ako Leo, či už sú alebo nie sú súčasťou môjho sveta.

???

Jedenásty deň po príchode do Ríma som sa v neskoré ráno zobudila na Leov kašeľ a pomrmlávanie. Noc som strávila na stoličke pod oknom, s hlavou zloženou na opierke rúk, s nohami prevísajúcimi ponad druhú.
„Tu som, Leo,“ ozvala som sa. Nebola som si istá, či dokáže otočiť hlavu, radšej som sa naklonila nad posteľ. Jeho zvraštené obočie vyjadrovalo frustráciu. Nervózne som šmátrala po jeho okuliaroch. Opäť mu ich nasadiť bola úľava. Opuchy a sinky sa mu z tváre už takmer vytratili, ale bez charakteristických okuliarov v korytnačom ráme to jednoducho nebol on. Zrenice sa mu najskôr zúžili, potom rozšírili, ako prispôsoboval pohľad šošovkám, až napokon zaostril na mňa. Usmiala som sa, no bol to slabý a roztrasený úsmev, pretože som sa desila čo i len dýchať. V prvej chvíli sa nijako neprejavil. Od sklamania mi na okamih stiahlo hrdlo: čo ak to už nebude lepšie? Čo ak sa síce prebral, ale neprehovorí ani nezareaguje na moju prítomnosť?
Cítila som, ako mi od dlhého státia meravie dolná polovica tela. Pomaly som sa zviezla na stoličku pri posteli. Vtom nastal v mojich emóciách znovu obrat, tentoraz radostný – Leo otočil ku mne hlavu. Sústredene sa na mňa zadíval, no keď oči odrazu prižmúril, bola som si istá, že v nich vidím obvinenie. Okamžite som prešla do defenzívy – spochybňuje azda moje právo byť tu? Už opäť raz nemá ani potuchy, čím som si preňho musela prejsť. Nedokázala som pochopiť, kde sa v ňom berie toľká bezočivosť.
Nemohla som naňho ani vyletieť – práve precital z kómy! A vo chvíli, keď mi tá myšlienka preblesla hlavou, Leo znovu pomaly zatvoril oči.
Lekári ma vystríhali, že to môže nejaký čas trvať, a že nemáme inú možnosť, len sa obrniť trpezlivosťou. Ja som však bola trpezlivá už pridlho, zásoby tejto cnosti som vyčerpala až do dna. Oneskorene mi do mozgu dorazila informácia, že sa mi od hladu dvíha žalúdok. Zdráhavo som vstala a pobrala sa do bufetu. Pri odchode z Leovej izby som si v duchu položila otázku, čo skutočne očakávam od najbližších dní. Nad odpoveďou som veru nemusela dlho premýšľať. Hneď ako som si ju uvedomila, premkol ma pocit viny.
Chcela som, aby sa Leo čo najrýchlejšie prebral a jeho zdravotný stav zostal bez následkov. A potom som sa chcela vrátiť domov a do svojho života.