BRATISLAVA 7. februára 2018 – „Mal by byť na zozname povinnej  literatúry každého milovníka tajomných príbehov,“ povedala o tejto knihe slávna autorka detektívok Tess Gerritsenová. Pripravte sa na temný psychotriler, ktorý vám zalezie pod kožu. Jeho autorkou je Koethi Zanová, ktorú poznajú slovenskí čitatelia už vďaka knihe Zoznam zákazov. Tentoraz však ponúka desivý príbeh zajatia, ktorý vás bude držať v napätí a netrpezlivo budete otáčať stránku za stránkou.

„Každý sa nezmení na netvora. Niektorí ľudia sa zachovajú správne aj v nesprávnej situácii.“
To je citát z nového temného psychotrileru Služobnica.

Unesená a jej strážkyňa. Ktorá z nich je väčšou obeťou?
Krásna Julie má dokonalý život. Láskavého priateľa, milujúcich rodičov a výborný prospech. Všetko má ešte pred sebou.
Corin život je nočná mora. Psychopatický manžel posadnutý náboženskými víziami, násilnícky otec a strašné tajomstvo ju priviedli do slepej uličky.
Raz v noci sa však ich svety zrazia.
Dve ženy zatvorené v dome na samote musia pochopiť, čo sa stalo – a komu môžu dôverovať, ak sa chcú oslobodiť.

„Psychologický triler, ktorý by sa už nedal napísať lepšie.“
Jeffery Deaver

Koethi Zanová je autorka bestsellera Zoznam zákazov. Viac ako pätnásť rokov vykonávala advokátsku prax v oblasti zábavného priemyslu, pracovala vo filme, v televízii, v divadle a v poslednom čase v MTV.

Začítajte sa do novinky Služobnica:

Julie Brookmanovej pripadal jej život absolútne dokonalý. Otočila spätné zrkadlo v Ryanovom aute k sebe a zotrela si z kútika oka rozmazanú maskaru. Chvíľu obdivovala svoje dlhé ryšavé vlasy a zámerne sa usmiala tak, aby sa jej zaiskrilo v zelených očiach.
Esej o transcendentálnych básnikoch dokončila o štyri dni skôr a ráno ju poslala profesorovi. Profesor Greenfield patril k jej obľúbencom. Možno bola doňho aj trochu zaľúbená, ale to s jej usilovnosťou nijako nesúviselo. Julie vždy odovzdávala domáce práce pred termínom a dala si záležať, aby boli lepšie ako práce jej spolužiakov.
Kvôli tejto eseji sa ubytovala v rodičovskom dome vo Westchesteri. Bola presvedčená, že najlepšie píše v bývalej detskej izbe. Rutina je kľúčom k úspechu – tak znela jedna z jej zásad. Rozhodla sa, že sa vráti neskorším vlakom a esej si ráno pred odoslaním ešte raz prečíta.
Ryan zastal na parkovisku pred stanicou.
„Okej, braček,“ prehodila Julie, otočila sa a zo zadného sedadla si vzala tašku s notebookom. „Tu mi to stačí.“
„Počkám s tebou na vlak,“ ponúkol sa po nápadnom zaváhaní.
Julie si vybrala mobil.
„Prišli sme príliš skoro. Bolo by hlúpe, keby si tu zostával. Poradím si aj bez teba.“ Kývla hlavou k železničnej stanici. „Kurt je už vnútri. Pokojne choď za Janie.“
Neisto na ňu pozrel, no videla na ňom, že túži odísť.
„Len choď, bez obáv.“ Pohladkala ho po vlasoch. Mal ich také dlhé, že by mu zakrývali oči, keby sa mu na koncoch prirodzene nestáčali nahor. Vyzeral jednoducho na zjedenie. „Máš dobré krytie – mama sa ťa ani nespýta, kde si bol. Využi ten vzácny čas, skôr ako ti zase pristrihnú krídla.“
Ryan prevrátil oči.
„Tak dobre,“ ustúpil, no ešte vždy sa tváril neisto. „Ale čakaj vnútri, jasné?“
Julie prikývla, prehodila si remeň tašky cez plece a dva razy potiahla maličký strieborný medailón v tvare srdca, zavesený na jeho spone. Bol to jej talizman.
„Pravdaže. Ja a Kurt sme najlepší kamoši.“
Vystúpila z auta a cez okno nazrela do staničnej budovy. Videla len Kurtovu siluetu, lebo stál za pultom a počítal tržbu. Vedela, že tam zostane až do jednej v noci. Týmto neskorým vlakom išla aspoň sto ráz.
Obzrela sa. Ryan práve vychádzal s autom na cestu. Keď vošiel do zákruty, pneumatiky sa pretočili na štrku. Zamávala mu bez veľkého nadšenia, lebo vedela, že sa aj tak neobzrie. Dnešní chlapi sú už takí, pomyslela si s úsmevom.
Vonku panovala krásna neskorá septembrová noc. Vzduch bol ešte teplý. Hviezdy visiace na nebi tesne nad mestom žiarili s plnou silou. Vybrala si z vrecka škatuľku cigariet a buchla ňou o stĺpik dreveného zábradlia, ktoré obklopovalo terasu pred staničnou budovou. Namiesto toho, aby vošla dnu, sadla si na lavičku pod oknom, zapálila si cigaretu a s pôžitkom z nej potiahla. Rodičia tento zlozvyk neschvaľovali a technicky s nimi súhlasila, ale bola to jej prvá cigareta po dvoch dňoch a chcela ju poriadne vychutnať.
Vyfúkla obláčik dymu a podvedome pošúchala zips tašky. Tá esej bola lepšia než všetko, čo napísala za posledný rok. Premýšľala, či by ju nemala ponúknuť na uverejnenie.
Profesor Greenfield bude vedieť, kam by sa najlepšie hodila. Dokonca aj keby ju neuverejnila, práve urobila ďalší krok k získaniu budúcoročnej Ceny J. Burdena za najlepšiu anglickú esej.
Vstala a podišla k schodom vedúcim k nástupištiam. Naposledy potiahla z cigarety a hodila ju na chodník. Rozšliapla ju na ňom topánkou a potom zdvihla nohu, aby skontrolovala podrážku. Pokiaľ išlo o ohorky, bola dosť poverčivá. Ak sa na človeka prilepia, prinesú mu nešťastie. Podrážka však bola čistá. Julie sa spokojne zasmiala. Áno, pomyslela si, aj moja duša je čistá.
Znovu vybrala telefón a skontrolovala čas. Do príchodu vlaku chýbalo ešte dvadsať minút. Otvorila Instagram a prezrela si najnovšie príspevky. Niektoré ju zaujali, iné sa jej zdali nudné. Očami preletela New York Times a potom poslala Markovi esemesku: Milujem ťa.
Čakala, no neodpísal jej. Určite nemá pri sebe mobil, pomyslela si. Ešte niekoľko sekúnd pozorovala displej, či sa na ňom neobjavia bodky. Nič.
Už len jedenásť minút.
Mala by vo vlaku čítať, alebo si radšej zdriemnuť? Trochu to pripomínalo ruletu. Nikdy nevedela, či sa jej na sedadle vlaku prímestskej železnice Metro North podarí zaspať. Bola veľmi citlivá na zápach a tá príšerná koženka sa jej pri každom pohybe lepila na pokožku. No aj keby sa jej to nepodarilo, mohla si prečítať článok v časopise New Yorker, ktorý redakcii sama poslala.
V budove zrazu zhasli všetky svetlá. Prekvapená sa otočila. Že by Kurt odchádzal včaššie ako zvyčajne? Oprela sa o sklo, ale dvere jeho kancelárie boli zatvorené. Podišla k tým na boku a silno nimi potiahla, no ani sa nepohli. Zamknuté. Kurt odišiel domov. Predpokladala by, že tam s ňou počká alebo jej pred odchodom aspoň zaželá dobrú noc. Ale možno ju tam vonku nezbadal. Pozrela na výjazd z parkoviska a podľa očakávania uvidela auto odbočujúce na hlavnú cestu. Ale prečo Kurt odchádza tak skoro? Vari železnice zmenili cestovný poriadok?
Dočerta. Raz sa jej to už stalo. Pohla sa k tabuli skontrolovať časy odchodov vlakov, no zrazu si s hrôzou uvedomila, že má spoločnosť.
Otočila sa, aby zistila, kto tam s ňou je, no skôr ako dokončila obrat, tvár jej zakryla ruka v koženej rukavici a mykla jej hlavu späť.
Julie spočiatku dokázala myslieť len na bolesť.
Ježiši, to strašne bolí!
Bola príliš dezorientovaná, aby pochopila, čo sa deje, zatiaľ čo útočník ju ťahal za hlavu cez parkovisko. Snažila sa mu prispôsobiť a udržať nohy na zemi, lebo ruka stískajúca hrdlo ju dusila.
Nemohla dýchať. Myseľ jej zmätene bzučala. Musela dostať do pľúc trochu vzduchu – hneď!
Útočník práve včas trochu povolil zovretie. Julie zúfalo lapala dych a zároveň sa snažila upokojiť, zatiaľ čo očami hľadala únikovú cestu. V zlomku sekundy si urobila obraz o situácii. Nachádzala sa na opačnom konci parkoviska pred železničnou stanicou a široko-ďaleko nevidela živú dušu. Pomedzi stromy blikali reflektory áut uháňajúcich po diaľnici, ale boli príliš ďaleko, aby jej to pomohlo.
Julie sa zrazu ocitla vo vzduchu a vzápätí tvrdo pristála v návese ťahača. Prudký náraz jej vyrazil dych. Chcela vykríknuť, no z úst jej nevyšiel nijaký zvuk. Kovové roletové dvere sa za ňou s buchnutím zatvorili a odrezali ju od okolitého sveta. Len čo zámky s rinčaním zapadli na miesto, zareval motor.
V tej chvíli sa Julie vrátil hlas a vykríkla z plných pľúc. Najprv zo seba vydala len čudný hrdelný zvuk, ktorý nikdy predtým nepočula a o ktorom by si nemyslela, že ho je vôbec schopná, a potom nasledovali zbytočné slová.
„Doriti, čo to má znamenať? Pusťte ma von!“
Naslepo liezla po prázdnej, studenej podlahe návesu. Nákladné auto sa zrazu prudko naklonilo a Julie vrazila do bočnej steny pokrytej hrubou vrstvou polystyrénového obloženia. Keď doň zaryla nechty, uvoľnilo sa z neho zopár malých kúskov a prilepili sa jej na prsty a dlane.
„Čo je to za svinstvo?“
Utrela si ruky do džínsov, spustila sa na všetky štyri a v tme čiernej ako smola zamierila na koniec kontajnera, aby pohľadala kľučku.
Nakoniec jednu našla na pravom okraji a z celej sily ju potiahla. Roletové dvere nahlas zavŕzgali, no nadvihli sa len o centimeter. Cez úzku škáru videla cestu mihajúcu sa v mesačnom svetle. Išli rýchlo, ale nie dosť, aby vzbudili pozornosť.
Julie povolila zovretie a dvere zase zapadli na miesto. Pustila sa do nich päsťami.
„Pomôžte mi, prosím. Som tu! Som vnútri!“ kričala, kým ju nerozbolelo hrdlo, no podľa slabej ozveny kriku usúdila, že izolácia neprepúšťa von nijaký zvuk. Odstúpila odo dverí a jednou rukou sa chytila bočnej steny, aby nespadla, keď auto poskočilo na nerovnej ceste.
„Okej, Julie, len nestrácaj hlavu. Mysli!“
Problém bol však v tom, že to nedokázala. Myseľ jej preskakovala od jednej myšlienky k druhej, rovnako nefunkčnej.
„Toto sa nedeje. Nie je to skutočné,“ stonala, zatiaľ čo hmatala okolo seba v prázdnom priestore a snažila sa zaostriť zrak. Napokon si prehľadala oblečenie v nádeji, že nájde niečo užitočné.
Mobil jej zrejme vypadol z vrecka, keď ju schmatol. Zajtra ho nájdu. Aspoň to vyvolá poplach.
Aj taška s počítačom bola preč. Nespomínala si, že by ju stratila počas zápasu. Zrejme jej ju neskôr strhol z pleca. Vtom sa spomenula na svoju esej.
„No tak, prestaň, Julie! To je najmenší z tvojich problémov!“ napomenula sa a zúfalo si pošúchala tvár.
Vopchala si ruky do vreciek bundy, či v nich nenájde predmet, ktorý by sa dal použiť ako zbraň. Z jedného vybrala gélové pero. Nebolo to ktoviečo, ale mohla by ho únoscovi vraziť do oka alebo do rozkroku, kde je najzraniteľnejší. Nepredá svoju kožu ľahko!
S perom v ruke si čupla v kúte. Srdce v hrudi jej bilo ako kladivo. Bola pripravená, ako sa len dalo, no príliš jasne si uvedomovala zrýchlené dýchanie. Nedarilo sa jej sústrediť a rýchlo ju zachvacovala panika.
Dlho sa nič nedialo. Julie celé hodiny sedela v aute a predstavovala si, čo všetko sa môže stať, až sa tie dvere zdvihnú. Pokúšala sa sústrediť si zmätené myšlienky, zbaviť sa hnevu aj strachu spôsobených šokom a zmieriť sa s predstavou, že tej hrôze musí čeliť celkom sama.
„Chcem mamu,“ nariekala ticho. „Chcem Marka. Chcem vrátiť čas a prinútiť Ryana, aby počkal na stanici so mnou. Som hlupaňa! Nie, takto nesmiem rozmýšľať. Len nijaký plač.
No tak, Julie, maj rozum! Dnes už nikto nezistí, že si sa stratila, a zajtra by mohlo byť príliš neskoro. Musíš sa odtiaľto dostať, len čo zastaví. No tak, ty to zvládneš! Odvahu, dievča!“
Zrazu ju bez varovania hodilo nabok. Odbočovali. Zákruta bola určite prudká, lebo nákladné auto malo čo robiť, aby ju vybralo. Nebezpečne sa naklonilo nabok, keď vodič preradil rýchlosť a pustil sa hore strmým svahom. Len čo sa zase ocitli na rovine, spomalili a napokon zastali.
Julie vstala a posúvala ruky po stene návesu, kým neprišla na jeho koniec. Pritisla sa k pravej stene v nádeji, že ju ten chlap hneď neuvidí, vďaka čomu sa jej podarí vyskočiť von, prekĺznuť okolo neho a utiecť.
Keď zdvihol roletové dvere, v tieni uvidela jeho postavu. V jasnom svetle, ktoré naňho dopadalo zozadu, vyzerali mužove obrysy hrozivo. Jeho tvár jej pripadala známa, no nemala čas premýšľať, odkiaľ toho chlapa pozná. Pozbierala odvahu, prikrčila sa a vrhla sa z korby návesu na zem.
Skočila trochu bokom, rozhodnutá prekĺznuť okolo auta a rozbehnúť sa dolu kopcom. Pravdaže, jej únosca to predpokladal a rýchlo zareagoval. Nemala najmenšiu šancu.
Schmatol ju za ruku a prudko otočil tvárou k sebe. Ich oči sa stretli  jeho boli prižmúrené, strašidelne svetlé, plné potláčanej zúrivosti. Zaútočila rovno na ne. Snažila sa mu vraziť do tváre pero, ale poľahky jej ho vykrútil z prstov. Keď sa ho pokúsila zbaviť a kopnúť ho do rozkroku, zatriasol ňou tak prudko, že na chvíľu stratila zem pod nohami a hlava sa jej kývala hore-dole ako bábke. Vzápätí jej pritisol k tvári pištoľ.
Ochromená Julie civela na hlaveň aj na ruky, ktoré ju pevne držali.
„Prosím,“ zmohla sa na jediné slovo.
Nikdy nevidela strelnú zbraň z tesnej blízkosti, dokonca nepoznala nikoho, kto by nejakú vlastnil. Stála tam v mrazivej tme, triasla sa od strachu a žmurkaním zaháňala slzy. Myseľ sa jej pri pohľade na ten hrôzostrašný kovový predmet celkom vyprázdnila. Na toto ju nikto nepripravil.
„Prosím, pusťte ma! Viem, že to bol iba omyl. Nikomu o tom nepoviem. Budem tvrdiť, že som ušla. Prisahám, že to neprezradím, ak ma hneď pustíte.“
Tváril sa, akoby jej slová ani nezaregistroval.
Zrazu buchli dvere a otočila sa za zvukom. Srdce jej poskočilo, no takmer neverila vlastným očiam. Necelých dvesto metrov od nej stála farma. V dome svietili všetky svetlá a bucľatá žena v strednom veku mierila rovno k nim. Vo voľných domácich šatách, so strapatými hnedými vlasmi vyčesanými nahor vyzerala ako čiasi obľúbená teta.
Julie to pripadalo nadprirodzené a nepochopiteľné, no žena naozaj bola tam. Prešla cez dvor zarastený burinou a zaliaty mesačným svetlom aj okolo prevráteného fúrika a šnúry na sušenie bielizne s nebezpečne sa hojdajúcimi košeľami, ktoré sa rukávmi takmer dotýkali zeme.
Julie si najprv myslela, že má halucinácie. Ale nie, tá žena je skutočná! Nádej v nej zase rozkvitla. Nuž, tá sa zabíja veľmi ťažko.
Únosca ju držal za ruku a hlaveň pištole jej pritískal na chrbát, no Julie sa rozhodla využiť šancu, lebo dúfala, že pred svedkom ju nezabije.
„Pomôžete mi! Tento muž ma uniesol. Zavolajte políciu. Bežte! Je nebezpečný. Má zbraň!“
V tej chvíli ju zaplavila úľava. Pomoc je nablízku. Možno sú vnútri aj ďalší ľudia a počujú jej krik.
Žena však nereagovala. Pokojne, nenáhlivo kráčala k nim.
„Počujete ma? Tento muž ma uniesol! Potrebujem pomoc!“
Zrazu všetko prebiehalo ako v spomalenom filme. Žena tuho stískala pery a nespúšťala pohľad z Juliinho únoscu. Bolo vylúčené, že si situáciu nesprávne vysvetlila. Určite pochopila, čo sa deje. Výraz na ženinej tvári však jednoducho nebol správny.
Ženine oči sa leskli, ale zbožňujúcim obdivom. Nevšímala si Julie, ktorá tam stála ako prikovaná. Julie až vtedy pochopila, že neznáma žena nie je vydesená, rozhorčená ani zhrozená. Nebude jej záchrankyňou, nevytrhne ju z pazúrov zla.
Kdeže, nepomôže jej.
Je v tom namočená spolu s ním.

Milan Buno, literárny publicista

The post Komu dôverovať, ak sa majú oslobodiť?! appeared first on PR servis.

Mapa, ktorá vedie k tebe je príbeh, ktorý sa vás dotkne miliónmi spôsobov. Je to kniha, ktorú budete chcieť darovať svojim priateľom a odporúčať ostatným.

BRATISLAVA 7. februára 2018  – Mapa, ktorá vedie k tebe je príbeh, ktorý sa vás dotkne miliónmi spôsobov. Je to kniha, ktorú budete chcieť darovať svojim priateľom a odporúčať ostatným.

Mladá Heather si už mapu svojho života nakreslila: po vysokej chcela cestovať po Európe, v septembri by sa vrátila a začala sľubnú kariéru v newyorskej banke, vo svete, kde možno sotva niečo nechať na náhodu.
Lenže potom nastúpi do nočného vlaku do Amsterdamu a zoznámi sa s vášnivým cestovateľom Jackom. Ten nezmení len smer jej cesty, ale aj života. Rozpráši Heatherin starostlivo pripravený cestovný plán a spolu putujú po stopách denníka Jackovho starého otca, ktorý prechádzal Európou po skončení druhej svetovej vojny. Jack ukazuje Heather miesta, ktoré by nenašla v žiadnom turistickom sprievodcovi, a chce, aby v potulkách pokračovali. Ona má však namierené do Spojených štátov a nahovára Jacka, aby ju nasledoval. Jack odmieta prijať Heatherin návrh a dusí v sebe tajomstvo, ktoré otrasie Heatheriným svetom od základov.

J.P. Monninger pôsobí ako profesor angličtiny ma Plymouthskej štátnej univerzite. Publikoval romány pre dospelých a pre mládež, ale venoval sa aj literatúre faktu. Písal pre Glamour, Playboy, Story, Fiction, The Boston Globe či Sports Illustrated.
Novinka Mapa, ktorá vedie k tebe je príbehom o dvoch ľuďoch, ktorí sa rozhodnú ísť tou istou cestou, hoci… „Romantické a nezabudnuteľné,“ napísal o knihe svetoznámy Nicholas Sparks. Očarujúci román o láske, strate a o tom, že aj najlepšie premyslené plány dokáže život rozbiť na márne kúsky. A možno je to tak aj dobré…

Začítajte sa do novinky Mapa, ktorá vedie k tebe:

Deň promócie

Nikto nespravil takú dokonalú fotku z promócie na Amherst College v Massachusetts, na ktorej si s dvoma najlepšími priateľkami, ako tvoja mama. Tvoja mama, hoci je povestná tým, že nevie narábať s fotoaparátom a neznáša, keď ju niekto požiada, aby ho odfotila. Zrejme do nej vložila všetku materinskú mágiu, kým ťa dospelosť navždy odveje. Práve jej sa podarilo to, v čom  búrka fotobleskov zlyhala. Napodiv to nie je žiaden z tisícky záberov, aké chcú mať rodičia – ako si ideš na pódium po diplom, ani ten, na ktorom ste všetky tri – ste mladé, život  máte pred sebou a plášte vám nadvihuje novoanglický vánok, zelené amherstské duby stonajú na slnku a napodobeniny diplomov máte zdvihnuté nad hlavou – to sú povinné momentky zo všetkých promócií. Nič také. Nie je to ani fotka s rodičmi, ani tá s malými Constanceinými sesternicami v chutných letných šatočkách. Nie je to ani záber, keď ti odovzdávajú diplom na pódiu a rektor ti podáva ruku, ani posledná momentka, keď absolventi vyhadzujú svoje hlúpe univerzitné čiapky do vzduchu a takmer oslepia ľudí tými krútiacimi sa hranatými lietajúcimi taniermi.

Je nenápadnejšia, ale zároveň významnejšia. Je to profilová fotka, na ktorej všetky tri sedíte na skladacích stoličkách, brady máte trochu natiahnuté dopredu, aby ste lepšie počuli toho, kto rozpráva, a prižmurujete oči pred slnkom. Ľudia sa zvyčajne tvária, akoby nevedeli, že ich fotografujú, že budú práve zvečnení na fotke, ale v tomto prípade je to skutočné. Tvoja mama získala ten záber ukradomky, doteraz nevieš ako, ale zachytáva najprv Constance. Je plavovlasá, vyžaruje z nej nádej a jej pohľad je láskavý a taký nevinný, až cítiš, ako ti zviera hrdlo, keď na ňu hľadíš. Potom je tu Amy, tmavá a zadumaná, ale stredobod všetkého – zábavy, žartov, hlasných rozhovorov a nespútanej energie, nadávok a povzbudzovaní, ale z očí jej nikdy nezmizne láskavosť. Aj ona pozerá hore.

No a nakoniec si tu ty. Hľadíš na to dievča, na svoju fotku, desať ráz, sto ráz, aby si zistila, čo na tej tvári vidíš. Kto je toto dievča, vyštudovaná ekonómka, ktorá dva razy v lete absolvovala pracovnú stáž, dievča, na ktoré na konci leta čaká lukratívne miesto na investičnom úseku v banke? Sotva ju spoznávaš; za tie posledné štyri roky sa zmenila, je vážnejšia, možno múdrejšia, žena namiesto dievčaťa. Zároveň je ťažké hľadieť na ňu, lebo vidíš jej zraniteľnosť, jej nedostatky, jej zápasy. Si tretia v rade troch kamarátok, tá, ktorá plní úlohy, tá, ktorá je trochu posadnutá tým, že chce mať všetko pod kontrolou, a ktorú vždy pošlú za Amy, keď ju treba skrotiť, ktorá uzemní Constance v jej nadpozemskom hľadaní krásy.  Farba tvojich vlasov je niekde v polovici medzi Constaceinými blonďavými a Aminými tmavými, akoby to bola kombinácia, ktorú tvoríte vy tri. Si pevná kosť, kým ony sú chrupavky, zemská príťažlivosť, keď  letia privysoko.

Ten jediný  okamih zo štyroch rokov zachytáva všetko. O pár týždňov budete všetky tri v Európe na takzvanej veľkej ceste; budete cestovať po  krajinách Starého sveta a užívať si, ale zatiaľ, v tomto okamihu máte ešte všetko pred sebou. A tvoja mama to videla, zachytila to a pri každom pohľade na tú fotku vidíš, že vaše tri srdcia sú spojené a že v tom bláznivom svete má každá z vás dve čisté a široké duše, na ktoré sa môže spoľahnúť dnes i každý deň potom.

Je to ten posledný veľkolepý okamih predtým, než vstúpi do tvojho života on, ale ty to ešte nevieš, nemôžeš to vedieť. Neskôr sa pokúšaš predstaviť si, kde bol v tomto okamihu, kedy sa otočil a začal putovať k tebe, ty k nemu a svet okolo vás si to vôbec nevšimol. Tvoj život už nebude taký istý, ale to všetko ťa ešte len čakalo, všetko bolo vo vzduchu, bol to osud, šanca a nevyhnutnosť. Jack, tvoj Jack, tvoja veľká láska.

Amsterdam 1

Tak sa to stalo. Nebolo by to tak dopadlo, keby vlak do Amsterdamu nebol preplnený. Bol až neznesiteľne  prepchatý, všetci bojovali o priestor, všetci boli nahnevaní, že železnice predali viac lístkov, než bolo miest, a musia sa tlačiť, a tak som sedela so sklonenou hlavou a snažila som sa nepozerať hore. Čítala som Slnko aj vychádza, čo bolo, pravdaže, klišé − čerstvá absolventka vysokej školy číta Hemingwaya na prvej ceste po Európe so svojimi dvoma kamarátkami − ale bolo mi to jedno. Už som donútila Constance a Amy, aby vypili kávu a koňak v slávnej kaviarni Les Deux Magots, prechádzala som sa po ľavom brehu Seiny, sedela som sama s holubmi v Luxemburských záhradách. Nechcela som odísť z Paríža. Nechcela som opustiť jeho široké bulváre, mužov, ktorí hrali petang v Tuilerijskej záhrade, kaviarne, rýchlo popíjanú silnú kávu a smiešne malé klaksóny  na skútroch, obrazy, múzeá a francúzske palacinky. Nechcela som nechať za sebou  včasné rána, keď pracovníci kaviarní zametali dlažbu a oplachovali svoje plochy striebornou vodou z čiernych hadíc, ani večery, keď niekedy bolo cítiť dym alebo gaštany a starci s dlhými rybárskymi prútmi sedeli na trojnožkách a hádzali návnady s červíkmi do Seiny. Nechcela som opustiť predajcov kníh pri rieke, zatuchnuté stánky plné starých zožltnutých kníh, maliarov krajiniek, ktorí  nanášali olejové farby na napnuté  plátna a pokúšali sa zachytiť, čo sa nedá zachytiť, iba naznačiť, a tvorili duchov z toho, čo predstavovalo toto mesto. Nechcela som opustiť Shakespeare & Co., anglický obchod s knihami, dlhočiznú ozvenu Hemingwaya a Fitzgeralda, nočné špliechanie vo fontáne Ritz či Jamesa Joycea, ako s prižmúrenými očami hryzká svoju prózu ako myška hladná po písmenkách. Nechcela som opustiť chrliče a ich prekvapujúco sliedivé kamenné oči, ktoré hľadeli z katedrál, z Notre Dame a stoviek iných kostolov a ich biele tváre boli niekedy postriekané záhadnou čiernou farbou, akoby kameň zadržal ich slzy a po stáročia ich vypúšťal.

Hovorí sa, že Paríž nikdy nemôžete opustiť; že on musí opustiť vás, ak sa rozhodne.

Snažila som sa vziať si Paríž so sebou. V Paríži som prečítala Pohyblivý sviatok, Zbohom zbraniam a Smrť popoludní. Mala som to všetko v iPade, mini-hemingwayovskú prenosnú knižnicu, a hoci som cestovala s Constance a Amy, cestovala som aj s Hemingwayom.

Milan Buno, literárny publicista

The post Mapa, ktorá vedie k tebe appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 7. februára 2018 – Známy majster slova a spolukomentátor futbalu opäť prijal výzvu od stávkovej spoločnosti Niké. Tentoraz ho poslali do kryokomory, kde mal vydržať čo najdlhšie pri teplote -120°C! Ako dlho to vydržal? Tipnite si a zapojte sa do ZIMNEJ TIPÉRSKEJ VÝDRŽE, kde môžete získať až 500 eur!

Pravidlá ZIMNEJ TIPÉRSKEJ VÝDRŽE sú pomerne jednoduché. Dôležité je začať hrať už tento piatok, 9. februára a vydržať tipovať každý deň až do 25. februára, teda do konca zimných olympijských hier v kórejskom Pjongčangu. Na jednotlivých tiketoch môžete samozrejme tiež vyhrať, no navyše vám Niké daruje až 10% z hodnoty vašich stávok až do výšky 500 eur. Tie sa vyplatia formou voľných tiketov, s ktorými môžete opäť tipovať a vyhrať ešte viac. Viac o ZIMNEJ TIPERSKEJ VÝDRŽI sa dozviete v priloženom videu alebo na webe Niké – klikni sem.

A ak sa chcete dozvedieť viac o Lacovom pobyte v kryokomore a tipnúť si, ako dlho v nej vydržal, sledujte facebookovskú stránku Niké je tipovanie.

Otestujte si aj vy svoju TIPÉRSKU VÝDRŽ!

The post Laco Borbély si vyskúšal kryokomoru a tipérov vyzýva na výdrž! appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 6. februára 2018 – „Najúprimnejší a najslobodnejší produkt ľudskej mysle a srdca je ľúbostný list,“ napísal Mark Twain. Ktovie, či medzi ne môžeme zaradiť aj valentínske smsky, maily a správy na chate, ktoré si posielame dnes. Napriek tomu, že nie sú na papieri, azda áno. Ľúbostná korešpondencia však naprieč dejinami zaplnila tisícky strán listov. Verše a vyznania písali obyčajní ľudia aj géniovia z najrôznejších odvetví. Dejiny sú ich plné.

Kým však niektoré preskúmame, pozrime sa na samotného svätého Valentína a na jeho príbeh. Valentín bol urodzený Riman, ktorý sa v treťom storočí nášho letopočtu stal katolíckym biskupom v meste Terni. Podľa legendy tajne sobášil rímskych vojakov s ich vyvolenými dámami. Cisár Claudius II. Svojmu vojsku totiž zakazoval ženiť sa. Zrejme sa bál, že by vojaci nechceli odchádzať od rodín do boja. Práve tajné sobáše vraj Valentínovi neskôr dopomohli k tomu, že sa stal patrónom zamilovaných.

Najstaršie ľúbostné listy

Prvá ľúbostná korešpondencia, ktorá sa dostala na verejnosť a nie len do rúk zamilovaného páru pochádza z 12-teho storočia. Slávny francúzsky filozof Pierre Abélard si dopisoval so svojou žiačkou, o 22 rokov mladšou Heloisou, s ktorou sa do seba zamilovali a Heloisa otehotnela. Keď to zistil jej strýko Fulbert, ktorý dievčinu vychovával, rozhneval sa, poslal za Pierrom násilnú bandu a nechal ho vykastrovať. Zmrzačený Abélard odišiel do kláštora Saint-Denis, Heloisa sa stala predstavenou kláštora v Notre-Dame d’Argenteuil. Hoci sa dvojica medzitým stihla zosobášiť, po zvyšok života žili oddelene, často si však písali listy.

Zamilovaní monarchovia

Ľúbostné listy písali filozofi, básnici aj panovníci. „Moja milá a priateľka, seba aj svoje srdce vkladám do vašich rúk,“ napísal britský panovník Henrich VIII. Jednej zo svojich šiestich manželiek, Anne Boleynovej ešte v roku 1524. Sviatok zamilovaných sa však rozšíril až v 17-tom storočí. Páry si posielali zamilované odkazy, často vo veršoch a drobné darčeky. Napoleona Bonaparteho nepreslávili iba jeho bojové výpravy, ale aj listy, ktoré písal svojej drahej Jozefíne. „Ak ma už neľúbiš, nemám čo robiť na tejto zemi.“ písal cisár z bojiska.

Láska umelcov

Lásku v listoch vyznávali aj veľkí skladatelia. Geniálny Ludwig van Beethoven sa síce nikdy neoženil, ľúbostných listov však písal veľa. Dodnes sa ale nevie, komu ich posielal. Oslovenie v korešpondencii, ktorá sa našla je „Nesmrteľná milovaná“.  „Moje myšlienky smerujú k tebe, moja večná láska. Môžem žiť buď naplno s tebou, alebo vôbec,“ prisahal svoju lásku neznámej žene skvelý skladateľ.

Autormi najslávnejších odkazov plných lásky sú častejšie muži, než ženy. Výnimkou však je kontroverzná mexická maliarka Frida Kahlo. S manželom Diegom Riverom mali búrlivý vzťah plný románikov oboch manželov. Frida však Diega milovala aj napriek tomu, že ju podviedol s jej sestrou a písala mu desiatky romantických listov: „Nič sa nedá porovnať s tvojimi rukami, nič nie je ako zelené zlato tvojich očí. Moje telo ťa je plné na celé dni a dni. Si zrkadlo noci.“

Moderná romantika

Dnes už takéto ľúbostné listy píše naozaj len veľmi málo ľudí. Ak by ste chceli svojho miláčika na sviatok zamilovaných romanticky prekvapiť, no verše nie sú vaša silná stránka, nezúfajte. Kreativita sa môže prejaviť aj inak. Ako „valentínka“ vám poslúži napríklad aj fľaša, na ktorú napíšete svoj odkaz. Siahnite v tento slávnostný deň po kvalitnom sekte, ktorým poviete všetko, čo cítite. Limitovaná edícia Hubert Grand je teraz dostupná aj so špeciálnou fixou, ktorou napíšete alebo nakreslíte svoje vyznanie priamo na fľašu bubliniek. V kombinácii s elegantným dizajnom fľaše Hubert Grand tak venujete originálne vyznanie ako nik iný. Valentínsky Hubert Grand je dostupný na e-shope www.hubertonline.sk, alebo vo vybraných obchodoch.

Súťaž pre zaľúbených

Za svoje grandiózne vyznanie môžete byť dokonca odmenený. Hubert pre vás pripravil súťaž „Najsrdečnejší Valentín“, do ktorej sa môžu zapojiť všetci zamilovaní. Stačí, ak odfotíte svoje vyznanie na valentínskej fľaši Hubert Grand a fotku uverejníte na svojom Instagrame s hashtagom „#hubertvalentin“.

V prípade, že nie ste na Instagrame, môžete sa zapojiť prostredníctvom súťažnej stránky najsrdecnejsivalentin.sk. Stačí opäť odfotiť svoje vyznanie a nahrať fotku na stránke.

Sedem zamilovaných získa exkluzívne ceny, napríklad Grand romantický víkend pre dvoch. Podrobné informácie o pravidlách súťaže, ako aj vyznania všetkých zapojených zaľúbencov , nájdete na súťažnej stránke www.najsrdecnejsivalentin.sk. Sledujte rovnako aj Facebook alebo Instagram HubertSekt, dozviete sa vždy aktuálne informácie o súťaži.

The post Láska v slovách, nielen na papieri appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 6. februára 2018 – Slovenská sporiteľňa v súvislosti s olympiádou v Pjongčangu vydala limitovanú sériu platobných kariet. Klienti tak môžu v peňaženke nosiť svojho obľúbeného športovca a používaním karty zároveň podporiť Slovenský olympijský tím.

„Ako hlavný partner Slovenského olympijského výboru sme sa opäť rozhodli podporiť športovcov na ceste k úspechom na najvýznamnejšom športovom podujatí na svete. A to nielen formou sponzoringu, ale aj vydaním limitovanej edície platobných kariet. Ich používaním klienti navýšia príspevok, ktorý ako banka pošleme olympionikom,“ hovorí Štefan Frimmer, riaditeľ komunikácie a sponzoringu Slovenskej sporiteľne. Za každú platbu kartou poukáže najväčšia slovenská banka sumu zodpovedajúcu 0,1% z jej výšky na transparentný účet Slovenského olympijského tímu.

Deväť z desiatich nových vizuálov kariet zdobia naši olympionici vrátane Anastasie Kuzminovej, Petry Vlhovej či Veroniky Velez-Zuzulovej, posledným je olympijský motív „Veríme našim olympionikom“. Všetky dizajny sú dostupné pre karty VISA, VISA Electron a Space VISA Electron.

Existujúci klienti si môžu svoju platnú kartu vymeniť za olympijskú bez poplatku v ktorejkoľvek pobočke Slovenskej sporiteľne. Pri otvorení nového účtu (Osobný účet, Osobnú účet Exclusive, Space účet) si klient môže olympijskú kartu vybrať v cene účtu.

Limitovaná edícia platobných kariet Visa bude v predaji do 28. februára 2018. Platnosť kariet je štandardne 3 roky.

The post S obľúbeným športovcom v peňaženke podporíte olympijský tím appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 6. februára 2018 – Korporátni klienti sú dôležitou súčasťou portfólia každej banky, aj keď sa o nich zvyčajne veľa nepíše a nehovorí. Banky však na nich myslia a venujú im špeciálnu pozornosť.

Jednotkou medzi slovenskými bankami v oblasti starostlivosti o veľkých firemných klientov je Tatra banka. Pre svojich klientov má v ponuke rôzne formy financovania, správu účtov a od minulého roka aj najmodernejšiu formu internetového bankovníctva Business banking. Pozrite sa na to, ako využívajú bankové služby veľké spoločnosti

Faktoring

Už ste o ňom počuli? Táto moderná forma obchodného financovania je dnes pre firemných klientov bežná. Nezainteresovaným sa však môže zdať veľkou neznámou. Jedná sa o financovanie krátkodobých pohľadávok z obchodného styku, teda banka odkúpi od klienta odberateľské faktúry a poskytuje mu za to okamžité financie až do výšky 90% z nominálnej hodnoty faktúr. Táto forma financovania je pre obe strany výhodná a klientovi poskytuje promptné získanie financií v čase, keď ich potrebuje. Firmám poskytuje likviditu a tiež často zlepšuje platobnú disciplínu odberateľov.

Bankové záruky

Banková záruka je písomné vyhlásenie banky v záručnej listine, ktorá sa zaväzuje uspokojiť veriteľa, ak dlžník nesplní svoj záväzok. Firmy ju využívajú, ak sa obchodní partneri nepoznajú a chcú eliminovať riziko obchodovania na minimum. Pre odberateľa je to teda garancia splnenia zmluvného záväzku a dodávateľovi poskytuje možnosť uchádzať sa o obchody, ktoré by štandardne boli preňho nedosiahnuteľné.

Platobný styk a jeho import do účtovníctva

Jednou z najdôležitejších denných činností medzi bankou a klientom je práve platobný styk. Veľkí firemní klienti často realizujú viac ako 10 000 transakcií denne a preto je takmer nepredstaviteľné, aby si platby evidovali po jednej a párovali faktúry manuálne. Aj tu je teda dôležité mať banku, ktorá poskytuje rýchle a moderné služby v tejto oblasti.

 

Tieto služby a mnohé ďalšie sú pre veľké korporácie dennou súčasťou ich podnikania. Je teda nevyhnutné, aby mali po ruke silného partnera v podobe banky, ktorý sa ich potrebám individuálne venuje. Aj preto vznikol nový Business banking, ktorý všetky vyššie spomínané služby a mnohé ďalšie výhody prináša klientom v modernom a atraktívnom dizajne, ktoré sa spájajú do intuitívnej aplikácie dostupnej na všetkých zariadeniach. Či už ide o manažovanie oprávnení a podpisových práv ľudí vo firme, manažment kariet alebo o financovanie v najrôznejších formách, s novým Business bankingom ich klienti Tatra banky vybavia ešte rýchlejšie a jednoduchšie.

The post Faktoring či bankové záruky. Viete čo sa za tými názvami skrýva? appeared first on PR servis.

POPRAD/BRATISLAVA 5. februára 2018

Zákazníci môžu načerpať kvalitné palivá už aj v Poprade – Matejovciach
Na stojanoch bude od 5. do 9. februára palivo v čase od 15:00 do 17:00 za euro
Nová čerpacia stanica prinesie bohatú ponuku služieb, ako aj skvelé pochúťky v kaviarni VIVA CAFE

OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Poprade – Matejovciach. Pod Tatrami tak pribudne ďalšie miesto, kde možno doplniť kvalitné palivo ale i sily na ďalšiu cestu. Čerpacia stanica na výpadovke na Kežmarok slávnostne otvorí svoje brány už v pondelok 5. februára. Zákazníkom bude k dispozícii plný sortiment kvalitných palív, prémiového benzínu i nafty, bohatý výber služieb, ako aj predajňa VIVA so svojou ponukou vždy čerstvých a chrumkavých bagiet i kvalitnej kávy.

„O našej snahe ponúkať čo najkvalitnejšie produkty a služby sa teraz budú môcť presvedčiť aj obyvatelia a návštevníci Popradu. Novú čerpaciu stanicu OMV otvárame v časti Matejovce a veríme, že sa čoskoro stane miestom, ktoré budú pravidelne navštevovať,“ hovorí Gernot Gollner, retail manager OMV Slovensko.

Na prvých návštevníkov čaká týždeň plný prekvapení. Od pondelka 5. februára do piatku
9. februára, počas vybraných hodín – od 15.00 do 17.00 – budú mať možnosť natankovať kvalitné palivo za cenu len 1 euro za liter.
K tomu ich pozveme na chutnú VIVA kávu ako aj ochutnávku nášho sortimentu čerstvých bagiet.

V ponuke palív zákazníci OMV Slovensko nájdu štandardné palivo so zaručenou kvalitou. Tí, ktorí chcú svojim vozidlám dopriať to najlepšie, môžu načerpať aj prémiové palivá MaxxMotion. MaxxMotion 100 plus i MaxxMotion Diesel sú výsledkom dlhého výskumu a testovania a posúvajú starostlivosť o motor na vyššiu úroveň. Špeciálna receptúra spĺňa najprísnejšie požiadavky automobilového priemyslu. Palivá OMV MaxxMotion poskytujú optimálnu účinnosť spaľovania, dlhšiu životnosť motora i vyšší výkon.* V prípade zimnej nafty OMV MaxxMotion Diesel je zaručená spoľahlivá prevádzka vozidla až do mínus 40 stupňov Celzia, takže ani tuhé tatranské mrazy nezastihnú vodičov nepripravených.

Čerpacie stanice však dnes už nie sú len o kvalitnom palive. Na vodičov a posádky vozidiel bude v Poprade čakať miesto ponúkajúce rôzne služby. Zasýtiť sa môžu ponukou horúcich pochúťok, ako je pizza, panini alebo novinka rusticini. Samozrejmosťou sú aj vždy čerstvé bagety. Nové špeciálne pece ich navyše vedia okamžite zapiecť tak, že pečivo zostane teplé a chrumkavé, no náplň bude naďalej čerstvá a svieža. Silu dodá aj vynikajúca káva, pochádzajúca z Fair Trade plantáží a pripravená v renomovaných pražiarňach v Taliansku.

Zákazníci na novej čerpacej stanici nájdu kompletný sortiment starostlivosti o vozidlo ako aj umývaciu linku OMV TOP WASH. Tá sa šetrne postará nielen o karosériu, ale i o podvozok. To je mimoriadne dôležité najmä počas zimného obdobia, keď je spodná časť vozidla vystavená korozívnym účinkom posypovej soli.

Na čerpacej stanici si zákazníci môžu zakúpiť aj diaľničné známky. K dispozícii majú aj služby Ticketportal, nabíjacie stanice pre telefóny či tablety a samozrejme bezplatné wi-fi pripojenie.

* Výhody a účinky paliva sú ovplyvnené aj vozidlom, správaním vodiča a technickým stavom motora a sú založené na porovnaní s palivom, ktoré spĺňa miestne minimálne požiadavky noriem STN EN 590 pre naftu a STN EN 228 pre benzín.

Informácie o spoločnosti: OMV Slovensko, s.r.o.

Spoločnosť OMV vstúpila na slovenský trh v roku 1991. OMV Slovensko sídli v Bratislave a s 91 čerpacími stanicami má na Slovensku 18 % podiel na trhu. Čerpacie stanice OMV sú multifunkčnými centrami služieb – čerpacími stanicami pre ľudí i vozidlá. Zákazníci OMV majú k dispozícii palivá, mazivá i umývacie služby; 60 obchodov VIVA navyše ponúka ľahké jedlá, občerstvenie a širokú škálu ďalších služieb. Spoločnosť OMV Slovensko priamo zamestnáva 180 ľudí a prostredníctvom svojej siete čerpacích staníc vytvorila 966 pracovných miest.

Viac informácií nájdete na www.omv.sk.

OMV Aktiengesellschaft

OMV je výrobcom a predajcom ropy a zemného plynu, inovatívnych energetických riešení a petrochemických riešení vyššej kategórie – a to všetko zodpovedným spôsobom. S predajmi v rámci skupiny 19 miliárd eur a 22 500 zamestnancami v roku 2016 je OMV Aktiengesellschaft jednou z najväčších obchodovateľných priemyselných spoločností Rakúska. V rámci prieskumného a produkčného segmentu má OMV silné postavenie v Rumunsku a v Rakúsku a vyrovnané medzinárodné portfólio. Denná ťažba v roku 2016 dosiahla v priemere 311-tisíc barelov denne. V segmente rafinácie dosiahla kapacita rafinácie 17,8 miliónov ton ročne. K júnu 2017 prevádzkovala viac ako 2000 čerpacích staníc v 10 krajinách. OMV prevádzkuje aj sieť plynovodov v Rakúsku a plynové zásobníky v Rakúsku a Nemecku. V roku 2016 dosiahol objem predaja plynu 109 TWh.

Zobraziť fotogalériu k článku:
OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Poprade

 

The post OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Poprade appeared first on PR servis.

Už po ôsmy raz doktorandi a zamestnanci Ústavu experimentálnej onkológie a ďalších ústavov BMC SAV realizujú na gymnáziách po celom Slovensku cyklus edukačno-popularizačných prednášok Vedecké dielne – Onkológia. Touto aktivitou vyjadrujú podporu globálnemu hnutiu Svetový deň proti rakovine, ktoré je zastrešené motivačným heslom Dokážeme. Dokážem. Počas štyroch týždňov sa študenti 32 škôl dozvedia o možnostiach skorej diagnostiky, o príčinách a mechanizmoch premeny normálnych buniek na ...

BRATISLAVA 5. februára 2018 – Zamestnanci obchodného domu IKEA Bratislava vybrali v rámci projektu Spolu s vami päť neziskových organizácií, ktoré pomáhajú deťom v núdzi. Teraz je rad na členoch IKEA FAMILY, aby hlasovali a rozhodli o poradí organizácií, ktoré IKEA odmení formou nábytku a doplnkami v celkovej hodnote 21 000 eur. Všetci členovia IKEA FAMILY, ktorí sa zaregistrovali do 30. novembra 2017, môžu na stránke Spolu s vami počas februára hlasovať a vyjadriť podporu jednej z nich.

Do druhého ročníka projektu Spolu s vami, ktorý organizuje IKEA Bratislava, bolo nominovaných 336 neziskových organizácií z celého Slovenska. Cieľom projektu je podporiť organizácie, ktoré pomáhajú deťom prežiť plnohodnotné detstvo. Porota zložená zo zamestnancov IKEA vybrala zo všetkých prihlásených päť organizácií, ktoré obchodný dom podporí. O ich konečnom poradí však rozhodujú členovia IKEA FAMILY. Toto sú vybrané neziskové organizácie v abecednom poradí:

Detský fond Slovenskej republiky – Mixklub a Mixáčik: OZ, ktoré od roku 1990 konkrétnymi aktivitami chráni práva dieťaťa. Realizuje verejne prospešné projekty, nenahrádza však starostlivosť štátu o deti a mládež. V súčasnosti sa venuje predovšetkým trom veľkým projektom – Konto Bariéry (deti so zdravotným postihnutím), Mixklub a Mixáčik (nízkoprahové centrá), a Hyperaktívne deti v rodine.
OZ Equity: základným poslaním OZ je podpora znevýhodnených skupín obyvateľov (predovšetkým žijúcich v podmienkach extrémnej chudoby) pri zabezpečovaní ich štandardných podmienok na život. Usiluje sa o to najmä spájaním znevýhodneného sveta (hlavne sveta generačnej chudoby) so svetom majority, podporou vzdelávania a poskytovaním morálnej a materiálnej pomoci.
Materská škola pri zdravotníckom zariadení patrí medzi špeciálne predškolské zariadenia a tvorí súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy v SR. Je to najväčšia materská škola pri zdravotníckom zariadení na Slovensku, ktorá vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na choré a zdravotne oslabené deti, hospitalizované v 3 bratislavských nemocniciach.
OZ Dobrota sv. Alžbety je združenie, ktorého cieľom je podpora a pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Prevádzkuje zariadenie núdzového bývania pre týrané ženy a deti. Poskytuje bezpečie a ochranu ženám a ich deťom, ktoré sú ohrozené niektorou z foriem násilia (ekonomické, fyzické, psychické, sexuálne a pod.).
PRO REGION, n. o. poskytuje sociálne služby všetkým deťom a mladým ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, formou denného stacionára Svetluška. Cieľom zariadenia je pripraviť klientov na relatívne samostatný život a prácu v chránených dielňach, naučiť ich efektívne tráviť voľný čas a zvládať ťažkosti každodenného života.

Členovia IKEA FAMILY môžu počas februára hlasovať za niektorú z vyššie uvedených organizácií. Stačí navštíviť stránku www.spolusvami.sk, prihlásiť sa pomocou čísla karty IKEA FAMILY a zahlasovať. Následne IKEA Bratislava na jar 2018 odmení organizácie výrobkami IKEA v celkovej hodnote 21 000 eur. Organizácie tak získajú podporu na realizáciu svojho projektu, ktorej výška bude závisieť od ich umiestnenia v hlasovaní. Navyše zamestnanci obchodného domu v samostatnom hlasovaní vyberú jednu z piatich organizácií, ktorá získa ďalších 2 000 eur v hotovosti.

Okrem toho IKEA Bratislava prispeje neziskovým organizáciám 10 centov za každý nákup uskutočnený vo februári, pri ktorom zákazníci použijú kartu IKEA FAMILY. Výsledná suma bude rovnomerne rozdelená medzi päť vybraných neziskových organizácií.

Tí, ktorí chcú aktívne prispieť k zlepšeniu životov detí, sa môžu prostredníctvom webovej stránky www.spolusvami.sk zapojiť aj do rôznych dobrovoľníckych aktivít vo všetkých organizáciách, ktoré sa do projektu prihlásili. Organizácie budú mať možnosť požiadať o pomoc, či už pôjde o fyzickú prácu, podporu v oblasti komunikácie alebo financií. Dobrovoľníci ich budú môcť kontaktovať priamo a ponúknuť im svoju pomoc.

IKEA povzbudzuje všetkých, aby sa zapojili do dobrovoľníckych aktivít a spoločnými silami pomohli zlepšovať životy detí. Viac informácií o projekte nájdete na www.spolusvami.sk.

The post 21 000 eur v rukách členov IKEA FAMILY appeared first on PR servis.

Mestské kultúrne stredisko a Múzeum Prvého slovenského gymnázia v spolupráci s Quirinus, o. z., už po druhýkrát pripravilo vo štvrtok 25. januára popularizačnú prednášku z cyklu Vedeckých kaviarní s témou Za čiernym Slnkom po svete. Do problematiky Slnka, našej najbližšej životodarnej hviezdy, nás zasvätil astronóm a priamy pozorovateľ úplných zatmení Slnka, RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. z Astronomického ústavu SAV. Prednáška bola obohatená o vlastné zážitky z expedícií ...

Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied, sídliace v Smolenickom zámku, s ubytovacím zariadením a s rokovacími sálami, je obľúbeným miestom nielen na usporadúvanie vedeckých konferencií, kolokvií, ale aj spoločenských aktivít a rekreačných pobytov pracovníkov akadémie. Vyše dve desaťročia manažuje služby kongresového centra Ing. Karol Volner. Post riaditeľa si obhájil vo výberovom konaní na ďalšie funkčné obdobie od 1. 2. 2018 na nasledujúce štyri roky. O jeho znovuvymenovaní rozhodlo Predsedníctvo SAV uznesením ...