BRATISLAVA 25. marca 2019

(Us) Premiéra: 28. 3. 2019

Štastná rodinka na letnom byte, ktorej prázdninovú pohodu naruší štvorica votrelcov. Tradičná hororová zápletka? Ani omylom. V podaní oscarového scenáristu a režiséra Jordana Peelea ide o totálne niečo nové, niečo čo divákov zmetie rovnako ako jeho predchádzajúci horor Uteč.

Prišiel, natočil, zvíťazil. Pred dvoma rokmi šokoval Jordan Peele celý svet provokatívnym a inteligentným hororom Uteč, za ktorého scenár dostal Oscara. Jeho ďalší film, ktorý sa volá jednoducho – My – sa slávnemu "súrodencovi" vo viacerých veciach dosť podobá. Peeleovi sa znovu podarilo natočiť film, ktorý zároveň šokuje a baví, a pod hororovou nálepkou ukrýva inteligentnú a rafinovanú satiru súčasného sveta.

Adelaide Wilsonová (Lupita Nyong´o, držiteľka Oscara za 12 rokov otrokom ) prichádza s manželom a dvoma deťmi na prázdninový pobyt na chatu na kalifornskom pobreží, kde ako malá trávila prázdniny. Na prvý pohľad vyrovnaná a spokojná žena v sebe skrýva veľké trauma z detstva a hneď po príchode v nej reťaz zdanlivo nevinných udalostí vyvolá silnú paranoju a pocit, že rodinná idylka veľmi skoro skončí. Predtucha sa premení na realitu, keď sa uprostred noci na príjazdovej ceste k domu objaví štvorica podivínov, ktorí na rodinu ihneď zaútočia. Desivá nočná mora je o to strašnejšia, že útočníci vyzerajú rovnako ako Wilsonovci. Majú však v rukách zbrane a neváhajú ich použiť.

"Vyzerajú ako my. Myslia ako my. Nezastavia sa pokiaľ nás nezabijú, alebo my nezabijeme ich, "hovorí Adelaide svojmu vydesenému synovi vo filme. "Môj film je o tom, čo je dnes nespochybniteľnou pravdou, ale čo si väčšinou odmietame pripustiť – my sami sme sebe najväčším nepriateľom," popisuje Peele hlavnú myšlienku svojho výsostne originálneho hororu. Film, ktorý vo vás vyvolá stovky otázok, na ktoré sa odpovede hľadajú len veľmi ťažko.

BRATISLAVA 25. marca 2019 - V Arktíde môže teplota klesnúť až na –70°C. V tejto neprajnej, opustenej a ľadovej pustatine bojuje o prežitie muž. Okolo neho je len biela ničota a vrak lietadla, v ktorom sa ukrýval, pozostatok dávnej nehody. Postupne sa naučil, ako bojovať so zimou a víchricami, ako byť ostražitý voči ľadovým medveďom a ako si uloviť potravu. Nečakaná udalosť ho však prinúti vyraziť na dlhú a nebezpečnú cestu, ktorá rozhodne o jeho prežití. Ľadová zem však chyby neodpúšťa.

Prvý celovečerný film Arctic: Ľadové peklo brazílskeho YouTubera a režiséra hudobných videí Joa Pennu mal premiéru na Festivale v Cannes a získal si priazeň fanúšikov po celom svete. Je výnimočný svojim naturalizmom a autenticitou. Úmorná 19-dňová produkcia v teréne na Islande bola pre Madsa Mikkelsena, herca zo seriálu Hannibal a filmov Rogue One: A Star Wars Story či Dr. Strange, najťažším a aj najnáročnejším  nakrúcaním, ktoré kedy absolvoval.

Mikkelsen hovorí: "Stále som strácal hmotnosť, chudol som a chudol, nemal som vôbec žiadnu energiu a zabúdal som jesť. Musel som robiť fyzicky extrémne náročné veci, ktoré by mi dali zabrať, aj keby som bol fit! Bol som vyčerpaný, ale emócie boli presne na mieste. A práve preto sú niektoré scény o niečo emotívnejšie! Párkrát som sa v podstate zrútil, pretože aj postave by sa to stalo."

Snímku o úžasnom odhodlaní a neskrotnej prírode prináša do slovenských kín distribučná spoločnosť Continental film. Vychutnať si ho môžete od 28. marca 2019.

Zobraziť fotogalériu k článku:
S hrdinom filmu Arctic: Ľadové peklo si siahnete na dno svojich síl

Ionizujúce žiarenie je fenomén, ktorý na prvé počutie naháňa skôr strach. Organizátori marcovej košickej vedeckej kaviarne oslovili odborníka, ktorý porozpráva aj o pozitívnom využití tohto strašiaka nukleárnej doby. V stredu 27. marca 18. hodine v kinosále Kulturfabrik Tabačka na Gorkého ulici 2 v Košiciach bude pripravený skúsený odborník, expert v tejto oblasti, doc. RNDr. Pavol Matula, CSc., z Východoslovenského onkologického ústavu, a. s., v Košiciach: „Prednášku pod názvom Ionizujúce ...

Veda SK sa už v sobotu 23. marca opäť hlási o slovo aj o pozornosť poslucháčov Rádia Slovensko. Tentoraz s témou – Diktuje genetika náš osud? Hosťami Vedy SK budú od 22.20 hod. RNDr. Regina Lohajová Behulová, PhD. z Onkologického ústavu sv. Alžbety (primárka Oddelenia genetiky) a Mgr. Miroslav Chovanec, PhD. - vedecký riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV. Reč bude o genetike, najmä však o onkogenetike a o DNA, ktorá je „kódom“ nášho života. Fridrich Miescher identifikoval ...

Vo štvrtok 21. marca 2019 sa v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave uskutočnil vedecký seminár Vladimír Petrík: človek a literatúra pri príležitosti nedožitého životného jubilea literárneho historika a kritika PhDr. Vladimíra Petríka, CSc. (1. 3. 1929 – 19. 11. 2017). Podujatie v rámci dlhodobého cyklu Pamäť literárnej vedy si pripomenulo jeho osobnosť i dielo, no predovšetkým prázdne miesto, ktoré ostalo po otvorenom a vzácnom človeku a obľúbenom kolegovi. Na seminári odzneli príspevky Rudolfa Chmela, Petra Zajaca, Petra Darovca, ...

BRATISLAVA 22. marca 2019 - Automobilový priemysel čakajú v krátkej budúcnosti významné zmeny. Medzi ne patrí aj potreba znižovania emisií a stým súvisiaci rast významu alternatívnych pohonov, podpora elektromobilov na batérie či elektromobilov na vodíkový pohon. Budúcnosť ovplyvní aj prechod na iné formy a požiadavky súčasnej mladej generácie na mobilitu. Ako dlhodobo zdôrazňuje Zväz automobilového priemyslu SR, na budúcnosť je potrebné sa pripraviť už dnes. Je nevyhnutné o nových trendoch diskutovať s odborníkmi, ale aj vymieňať si skúsenosti  a koordinovať spoluprácu v rámci krajín V4, kde je východisková pozícia na približne rovnakej úrovni ako na Slovensku. Aj preto 5. ročník prestížnej medzinárodnej automotive konferencie NEWMATEC 2019 spojí odbornú diskusiu s názormi zástupcov hospodárskych rezortov krajín zoskupenia V4.

Piaty ročník medzinárodnej odbornej konferencie NEWMATEC, ktorý sa bude konať  v Šamoríne v dňoch 26. – 27. marca, je organizovaný pod záštitou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Po úvodnom príhovore ministra hospodárstva Petra Žigu bude konferencia pokračovať oficiálnou panelovou diskusiou štátnych tajomníkov ministerstiev zodpovedných za hospodársku politiku a priemysel krajín V4. Účasť vládnych predstaviteľov doplní viac ako 300 hostí stredného a vyššieho manažmentu a odborníkov z oblasti automobilového priemyslu na medzinárodnej úrovni.

Na konferencii vystúpia špičkoví medzinárodní prednášajúci s témami, ktoré sa týkajú revolučných zmien v technológiách ale aj globálnych vplyvov zmlúv o voľnom obchode, ochranárskych politík a obchodných vojen a v neposlednom rade aj Brexitu na globálne priemyselné odvetvie, akým je automobilový priemysel.

Rečníci a diskutujúci sa budú snažiť zodpovedať na otázky, ako sa pripravuje priemysel a na druhej strane ako sa krajiny dokážu vysporiadať s globálnymi výzvami, ktoré  prinesú pripravované zmeny.  Je podnikateľské prostredie na to pripravené? Reaguje správnym spôsobom školstvo? Sme pripravení na rekvalifikácie? Do akej miery je ohrozená konkurencieschopnosť jednotlivých krajín.

"Dovolím si povedať, že tento rok bude mať konferencia NEWMATEC mimoriadne vysokú úroveň," hovorí Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. "Pozvanie prijali celosvetovo uznávaní odborníci na nové trendy v automobilovom priemysle. Som však veľmi rád, že môžeme otvorene hovoriť o problémoch a ich riešeniach aj s vysokými predstaviteľmi krajín V4. Naše ambície v ďalšom napredovaní automobilového priemyslu sú vysoké, horšie sú už na tom naše kondície. Preto verím, že aj medzinárodný pohľad a skúsenosti nás môžu posunúť výrazne dopredu."

Zaujímavosťou tohto ročníka konferencie NEWMATEC budú unikátne automobily na vodíkový pohon, ktorých je v Európe v prevádzke len približne 1000 kusov. Tieto automobily sú však podľa  viacerých odborníkov trendom s veľkou perspektívou. Nedávna štúdia konzorcia FCH JU pôsobiaceho v Brusseli  dokonca uvádza, že v tomto sektore vzniknú stovky tisíc nových pracovných miest. Automobily bude možné vyskúšať či otestovať priamo počas konferencie. K tejto téme je zároveň pripravená panelová diskusia na tému -  do akej miery sú vodíkové autá pre Slovensko vhodnejšou alternatívou ako elektromobily a aké benefity by práve táto alternatíva priniesla našej ekonomike.

BRATISLAVA 22. marca 2019  

Už od roku 2020 bude do Vysokých Tatier postupne pribúdať päť nových vozidiel v hodnote takmer 40 miliónov eur
Verejnosť sa môže zapojiť do súťaže o najpôsobivejšiu grafiku pre tatranskú železnicu

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) pristúpila k obnove vozidlového parku a do Vysokých Tatier obstarala nové elektrické jednotky v celkovom počte 5 kusov. Prvá z nich sa na koľaje dostane už v roku 2020. Nové vlaky do Tatier prinesú aj nový dizajnový jazyk a do tvorby návrhu ich exteriéru sa môžu zapojiť všetci Slováci. ZSSK pripravila súťaž, podstatou ktorej je preniesť symboly Vysokých Tatier na vozidlá tatranskej železnice a poukázať tak na symbiózu tatranskej prírody a ekologickej vlakovej dopravy. V súčasnosti v našich veľhorách funguje tatranská elektrická železnica a ozubnicová železnica. Nové moderné jednotky budú hybridné – dokážu jazdiť na oboch tratiach.

"Víťaz súťaže získa 1x prenosný preukaz MAXI KLASIK, ktorý umožňuje neobmedzené cestovanie vlakom po Slovensku počas celého roka. Najväčším ohodnotením pre výhercu však bude možnosť stať sa na niekoľko rokov súčasťou malebnej tatranskej prírody," hovorí Karol Martinček, člen predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu ZSSK.

Ako sa zapojiť do súťaže?

1. Súťažiaci musia vytvoriť tematický grafický návrh exteriéru pre elektrické jednotky vo Vysokých Tatrách, ktorý musí spĺňať nasledujúce parametre:

Koncept piatich grafík – jedna grafika pre jednu ucelenú jednotku. Návrhy by mali obsahovať symboly Vysokých Tatier.
Grafiky musia spolu súvisieť a spoločne vytvárať jednotnú tvár tatranskej železnice.
Použité majú byť maximálne 4 farby, pričom základná farba je daná: červená RAL 3020.
Grafika má rešpektovať aktuálny výzor exteriéru vlakov ZSSK a "zapadnúť" do flotily (zachovanie hlavnej farby RAL 3020).
Formát.jpg alebo.dxf (pohľady na vozidlo zo všetkých strán). Grafika sa ďalej spracuje do technického výkresu, preto je ideálne, ak sa zadefinujú aj rozhrania jednotlivých farebných plôch, nie je to však podmienkou.
Víťazná grafika sa premietne na vozidlo formou nástreku, preto treba mať na zreteli, že jemné linky či zložité tvary nie je možné realizovať.

2. Vytvorené návrhy treba zaslať na e-mail sutaz@slovakrail.sk.

E-mailová správa musí obsahovať nasledovné kontaktné údaje: meno a priezvisko autora, kontakt (e-mail, telefón).
Zaslaním návrhov autor zároveň prehlási, že sa oboznámil s podmienkami súťaže
A s podmienkami ochrany osobných údajov.
Do súťaže sa môžu zapojiť jednotlivci, spoluautori, ale aj grafické štúdiá či iné právnické osoby.
Návrhy treba zaslať do 21. 4. 2019.

3. Odborná porota vyberie jeden koncept piatich najvhodnejších návrhov. Víťazný návrh i s menami zverejníme 25. 4. 2019 na našom webe a na FB profile.

4. Víťazný návrh môže byť použitý na elektrických jednotkách aj s uvedením mena autora.

Podmienky súťaže nájdete tu: www.slovakrail.sk/sk/sutaz-tez/podmienky.html
Podklady sú tu: www.slovakrail.sk/fileadmin/Dokumenty2/2019/BZ_2020673_L4447_dxf.pdf
Viac o produkte MAXI KLASIK sa dozviete na www.slovakrail.sk/sk/ceny-zlavy-sr/zssk-maxi-klasik.html.

BRATISLAVA 22. marca 2019 - 22. marec je Svetovým dňom vody. Práve teraz nemá 2,1 miliardy ľudí prístup k pitnej vode. Nedostatok vody a hygieny patrí v súčasnosti medzi najväčšie hrozby. Najviac sú ohrozené práve deti. Vo vojnových konfliktoch zomiera viac detí na choroby, ktoré spôsobila znečistená voda ako v dôsledku násilia, ktoré so sebou vojna prináša. V roku 2018 zabezpečil UNICEF vodu a hygienické pomôcky pre 35, 5 milióna ľudí.

BRATISLAVA 22. marca 2019 - Orchester Bratislava Hot Serenaders pozýva 6. apríla všetkých milovníkov tanečnej a džezovej hudby, ako aj spoločenského tanca, na mimoriadne podujatie – Swingový bál v Istra Centre v Devínskej Novej Vsi.

Istra Centrum si orchester vybral preto, lebo je to priestor ako ušitý pre tento typ akcie – de facto zmenšenina kultového PKO s parketovou podlahou, obzvlášť vhodnou na tanec. Táto sála dokonca priamo inšpirovala myšlienku celej akcie. Pre návštevníkov je zabezpečená bezplatná doprava z námestia SNP (od Ministerstva kultúry) do DNV a po skončení bálu naspäť.

Istra Centrum na YouTube: https://youtu.be/5O5cDzGi3dQ

Swingový bál je jediné tanečné podujatie medzi plesovými sezónami s orchestrom Bratislava Hor Serenaders s výnimkou Veľkého tanečného večera 11. októbra. B.H.S. bude hrať najlepšie kusy zo svojho repertoáru celý večer do tanca aj na počúvanie. Odznejú foxtroty, valčíky, tangá ako aj rýchle tanečné kusy.

Návštevníci sa môžu počas večera tešiť na štyri tanečné kolá a dve tanečné školy – základy foxtrotu a charlestonu. Lektori tanečnej školy B-Swing nám aj predstavia vlastnou tanečnoz exhibíciou. Občerstvenie bude formou bufetov (nie je v cene vstupného).

Swingový bál sa začína o 19:00 a končí o 23:00.

Video pozvánka:

Podujatie na Facebooku: https://www.facebook.com/events/1099556113549477/
Vstupenky: https://www.ticketportal.sk/event/Swingovy-bal-2019

Bratislava Hot Serenaders je slovenský orchester, ktorý vznikol v roku 1991 a získal si európsky rešpekt. Kapelníkom je prominentný trubkár Juraj Bartoš. Orientuje sa na hudbu predswingovej a swingovej éry (20.-40. roky) a slovenskú tanečnú hudbu s jazzovými prvkami. Neodmysliteľnou súčasťou produkcie sú autentické hudobné nástroje a kostýmy.

BHS má na konte 11 albumov a vystúpenia po celej Európe, pravidelne chodí na britské turné (dokopy štyrikrát). Významná je spolupráca s Milanom Lasicom.
Web: https://www.serenaders.sk

Tanečnú školu B-swing tvorí, podľa vlastných slov, partia swingových nadšencov. Organizuje tanečné kurzy swingu v Bratislave, tančiarne a workshopy. Kurzami prešli stovky študentov tancov Charleston, Lindy Hop či Boogie-Woogie, z niektorých sa stali profesionáli. Členovia B-swing vytvorili veľkú bratislavskú swingovú komunitu, ktorá sa pravidelne stretáva na swingových tančiarňach pre verejnosť, piknikoch či iných podujatiach tohto zamerania.
Web: https://b-swing.sk/

p align="left" Iba polovica slovenskej spoločnosti si myslí, že ženy sú rovnako dobré politické líderky ako muži. Názory mužov a žien sa pritom výrazne líšia: takmer dve tretiny mužov (64 %) súhlasia, že muži sú lepší politickí lídri ako ženy a 59 % mužov súhlasí, že muži vedia lepšie riadiť firmy ako ženy. Vyplýva to z výskumu EVS, ktorý k 2. kolu prezidentských volieb v SR spracovala Alexandra Matejková zo Sociologického ústavu SAV. p align="left" „O schopnostiach žien v riadiacich funkciách najviac pochybujú ...

BRATISLAVA 21. marca 2019 - Kto je za tou vražednou hrôzou? Kto pácha také kruté veci?
Paradoxne, za všetko môže stará detská kniha. Začína sa zvrátená hra a boj s časom.
Kto bude mať najpevnejšie nervy a najbystrejší rozum?
Čas smrti je nadpriemerný triler rakúskeho autora, ktorého u nás príliš nepoznáme.

"Ak v priebehu štyridsiatich ôsmich hodín zistíte, prečo som uniesol túto ženu, ostane nažive. Ak nie, umrie." Podobným odkazom začína sériový vrah každú svoju perverznú hru. Jednu obeť nechá vyhladovať, inú utopí v atramente, ďalšiu zaživa zabetónuje.

Mníchovská kriminálna komisárka Sabine Nemezová bezradne pátra po vysvetleniach a motíve otrasných zločinov. Až po boku svojrázneho holandského kolegu zistí, že vrahovi slúži ako predloha stará rozprávková knižka pre deti. A tá ukrýva ešte veľa nápadov, ako spôsobovať bolesť, zabíjať a unášať...

Spolu sledujú stopy vraha až do Viedne, kde sa práve  páchateľ zahráva s psychoterapeutkou Helen Bergerovou. Tentoraz si nevybral ľahkú korisť. Helen obráti celú hru proti nemu, no tesne pred odhalením jeho identity zmizne zabijak bez stopy. Vypátrať vraha však nebude vôbec jednoduché.

Píšem znalecký posudok k obom vraždám a volám ho Štyridsaťosemhodinová hádanka.
Vrah stavia voči sebe dve najbližšie osoby:
Ak v priebehu štyridsiatich ôsmich hodín prídete na to, prečo som uniesol tú či onú osobu, prežije. Ak nie, umrie."

Andreas Gruber je rakúsky spisovateľ, ktorý za svoje knihy získal viacero prestížnych ocenení. Čas smrti je jeho prvá kniha v slovenčine, ale po prečítaní začnete pátrať po tom, kedy vyjdú ďalšie.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Boris Farkaš:

Začítajte sa do trileru Čas smrti:

Výťah klesal s tichým bzukotom do hĺbky. Dvere sa otvorili a kabínu zalialo tlmené neónové svetlo.
Carmen utekala krížom cez prázdnu podzemnú garáž. Bože, ako nenávidela ten sivý betón a sterilné osvetlenie! Zakaždým, keď sa jej v pondelok ráno o piatej skončila nočná služba, bolo druhé podzemné podlažie ponorené do zlovestného ticha. Autá sa krčili ako číhajúce prízraky v tieňoch stĺpov a do svetla vykukovali iba ich kapoty. Široko-ďaleko nebolo živej duše. V pivnici Ústavu patológie Viedenskej univerzity sa občas ponevierali všelijakí čudáci. Carmen sa v duchu pýtala sama seba, prečo by niekto prepadával štyridsaťsedemročnú ženu. Uvažovala, či sa jej šance na pocit bezpečia s vekom zvyšujú, alebo naopak.
Zachvela sa a v bielej rovnošate zdravotnej sestry pridala do kroku. Auto mala už tri roky zaparkované na tom istom mieste s číslom U2-P58. V sekcii vyhradenej pre ženy. Lampy, ktoré tu zvyčajne aspoň blikajú, medzitým prestali svietiť úplne, a vrece s odpadkami po maliaroch opäť zakrývalo výhľad bezpečnostnej kamery. Renovačné práce mali byť hotové ešte pred Vianocami a už bol takmer koniec marca. Vari nemocnici dochádzali finančné prostriedky?
Carmen dobehla k svojmu VW Golfu a na ovládači stisla tlačidlo centrálneho uzamykania. Žlté smerovky sa prebrali k životu. V rovnakej sekunde si kútikom oka všimla tieň vysokej postavy. Ktosi rýchlo vystúpil spoza stĺpa. Skôr než sa Carmen otočila a zdvihla ruku na obranu, pocítila pichnutie na krku.
Keď znovu otvorila oči, obklopovala ju nepreniknuteľná tma. Nebola vo svojej spálni, ani u seba v byte. Nepočula tikanie hodín, necítila vôňu čerstvo opratej posteľnej bielizne. Chýbalo aj červené svetielko na videorekordéri. Namiesto toho okolo nej páchlo vlhkosťou, drevom a cementom.
Žeby stavenisko?
Inštinktívne vycítila, že neleží, ale vzpriamene stojí. Netušila, ako na to prišla. Možno vďaka slzám, ktoré jej stekali po lícach. Chcela si ich podvedome zotrieť z tváre, no ruky mala ako z olova a nedokázala nimi pohnúť. Okamžite sa jej zmocnila panika.
Čo sa to so mnou stalo?Chcela sa pohnúť, otočiť hlavu nabok, no bola úplne stuhnutá. Nohy si vôbec necítila a nebola schopná hýbať ani veľkým palcom. Akoby ich ani nemala.
"Haló!" zachrčala.
Jej hlas sa odrazil od stien. Znel ako ozvena v hrobke, no tlmená. Bolo to zvláštne. Prehlušovalo ju dokonca aj bublanie krvi v jej žilách. Spomenula si na dovolenku v Chorvátsku, kde si ako malé dievča priložila k uchu mušľu a počúvala šumenie mora.
Privrela oči. Aký podivuhodný zápach! Kamenný a zemitý puch mal v sebe náznak kadidla. Šialené!
Jazykom si prešla po perách. Pocítila drapľavý prach. Prehltla ho. Chutil kyslasto. Vzápätí ju naplo na vracanie. Začala vypľúvať žlč a tá jej stekala po brade.
Čo sa to, preboha, stalo?Nebola schopná poriadne si odpľuť, ani otočiť či skloniť hlavu. Tvár jej zvieralo čosi tvrdé a ostré. Aj dýchať bolo pre ňu namáhavé, akoby jej hrudník zvieral železný korzet.
"Haló!"
Dočerta! Dúfala, že je to iba zlý sen. Často takto utešovala svoje deti, keď sa im v noci prisnilo čosi nepríjemné. Spi ďalej, zlatko, bol to iba zlý sen! Mamička je pri tebe. Dnes už bývajú samy.
Toto sa však dialo naozaj. Pachuť v ústach bola priveľmi skutočná, aj škrabanie v hrdle. Bodavá bolesť v lebečnej klenbe bola ostrá a silnela každým pokusom o pohyb.
Aký je dnes deň?Och, ako rada by si pomasírovala spánky. Zvyčajne to pomáhalo pri myslení. Prečo nemôže hýbať rukami? Prsty mala také meravé, akoby jej v nich niekto narušil všetky nervy.
Sústreď sa! Čo si pamätáš ako posledné? Odrazu sa jej rozjasnilo. Podzemná garáž! Chlapík za stĺpom! Bodnutie do krku! Potom všetko vybledlo.
"Pomóc!" S búšiacim srdcom si všimla, že už nekričí iba haló, ale aj o pomoc. Vykrikovala čoraz hlasnejšie, kým jej pri tlaku v hrudníku stačil dych.
Konečne ju ktosi začul.
Cez škáru pod dverami hneď vedľa nej prenikol svetelný lúč. Bol však prislabý, aby osvetlil miestnosť a aby Carmen videla okolo seba aspoň niečo. Začula kroky. Pomalé, ľahostajné. Niekto schádzal dolu schodmi.
Carmen sa inštinktívne pustila do rátania. Napočítala šestnásť schodov, čo znamenalo, že bola asi o poschodie nižšie.
Nižšie ako čo?"Pomóc!" zvrieskla opäť.
V zámke na dverách zahrkotal kľúč. Potom zarinčala reťaz.
Bol to dobrý nápad kričať o pomoc práve teraz? Možno s tým mala počkať, kým sa prestane cítiť ako ochrnutá. Možno by potom pohľadom našla nejaký spôsob úniku alebo azda aj zbraň. Srdce jej šlo vyskočiť z hrude. Určite sa k nej práve dobýja ten sviniar, ktorý jej čosi pichol do krku!
Hrubé kovové dvere sa otvorili a miestnosť zalialo svetlo. Na chvíľu ju oslepilo. Muž mal na hlave čelovú lampu. Carmen prižmúrila oči, no rozoznala iba jeho štíhle telo od pása dolu. Oblečené mal sivé nohavice a obuté pracovné topánky. Bol to vôbec muž?
"Kto ste?" vydýchla.
Aká hlúpa otázka, uvedomila si vzápätí. Ten darebák jej určite neodpovie. Priblížil sa k nej a pod podrážkami mu zaškrípal štrk. Carmen si okamžite vybavila zápach na stavenisku. Žeby bola v pivnici nejakej hrubej stavby? Alebo je stále v podzemnej garáži v budove patológie? Nie, určite nebola v nemocnici. Tam nikdy nezacítila vôňu kadidla.
"Čo odo mňa chcete?"
Chlap stále mlčal. Carmen bola presvedčená, že odpoveď sa čoskoro dozvie. Ten muž ju tam predsa nemôže držať naveky. Čoskoro bude schopná znovu pohnúť rukami aj nohami. Potom nech ho ochraňuje sám pánboh. Nech už s ňou má akékoľvek plány, nemieni mu to dovoliť. Zúrila už pri predstave, že ju zbabelo napadol odzadu. Len čo bude môcť, otrieska mu o hlavu najbližší predmet, ktorý schytí do rúk.
Chlapík odrazu otvoril ústa. Hlas mal skreslený, akoby mu čosi poškodilo hrtan alebo priedušnicu.
"Vpichol som ti anestetikum..."
Ani netušíš, čo s tebou spravím, len čo sa hoci len na chvíľku otočíš chrbtom, kamoš. Vybral si si nesprávnu obeť!"... a liek na uvoľnenie svalov."
Nepridal nijaké vysvetlenie. Ani nebolo treba. Podľa oblečenia mu bolo jasné, že Carmen je sestrička. Menovka na blúzke navyše dokazovala, že pracuje na oddelení gynekopatológie.
"Musíš to však zvládnuť bez analgetík." V hlase nemal nijakú emóciu, akoby ho vysvetľovanie nudilo. Carmen znovu oslepila čelová lampa. Tentoraz na dlhšie. Bolo jasné, že pozorne sleduje jej reakciu.
Z desiatok otázok, ktoré sa jej tlačili do hlavy, ju najviac zaujímala jediná – prečo pred ňou skrýva tvár? Pozná ho? Možno ani nemá v pláne zabiť ju. Pri tej myšlienke sa trochu uvoľnila. Niečo s ňou však zrejme zamýšľa. Nech to bolo čokoľvek, Carmen ho mienila zabiť ako prvá, skôr než jej stihne niečo spraviť on. Na chvíľu uvažovala, či by bola niečoho takého vôbec schopná. Nezaváhala však ani na sekundu. Bol vari nejaký rozdiel medzi asistovaním šéfovi pri pitve, keď skalpelom rozrezávala telá mŕtvol od hrudníka až po pupok, a bodnutím nejakého klinca či tupého pera do obličky alebo pľúc chlapíka pred sebou? Keby sa pred ňou chrapľavo zvíjal, ani by ju netrápilo svedomie.
Vybral si si nesprávnu obeť! Tá mladá blondínka zo sekretariátu by bola lepšia. "Počúvaš ma?" zadunel jeho plechový hlas. Carmen to rozzúrilo ešte viac. Neodpovedala. Samozrejme, že ho počúvala. Vnímala každé prekliate slovo. Anestetiká, lieky na uvoľnenie svalov a analgetiká sa zvyčajne používajú pred operáciami, aby dostali pacientov do bezvedomia, znemožnili im pohyb a zablokovali vnímanie bolesti. Analgetiká sa pridávajú zvyčajne neskôr, podľa potreby, no na to sa tento sviniar podľa vlastných slov vykašľal. Carmen však okrem silnej migrény nemala iné bolesti. Aké s ňou mal, dočerta, plány?
Odrazu sa k nej priblížil, akoby jej čítal myšlienky. V očiach ju pálilo svetlo jeho čelovky. "Obete požiaru umierajú zvyčajne na zlyhanie bunkového dýchania, len čo zhoria viac ako dve tretiny pokožky. Aby sa ti to nestalo, dlane aj chodidlá máš omotané vrecami na odpadky. Obliekol som ti staré jachtárske nohavice a pršiplášť."
Carmenina hlava prestala pracovať. Neznámy si okamžite získal jej pozornosť.
"Šaty síce nie sú priedušné, ale sú aspoň vodoodolné. Zabránia poleptaniu pokožky cementom." Na chvíľu sa odmlčal. "Teda aspoň na najdôležitejších miestach."
O čom to ten človek hovorí, dopekla? Carmen sa pokúsila pohnúť prstami, otočiť hlavou a zakloniť ju, no bezúspešne.
"Po čase sa však dostaví svrbenie z nahromadeného potu, rozmnožia sa plesne a parazity. Dúfam, že máš dobrú imunitu a nepotrebuješ brať pravidelne lieky. Tie tu dolu totiž nedostaneš. Nemáš nijaký voľný žilový prístup."
Carmen brala každý deň tabletky na tlak, okrem toho nič iné. Prehltla horkú pachuť žlče a všimla si, ako jej čoraz silnejšie zviera hrudný kôš. "Čo...?" zachripela.
Muž zareagoval bezcitným tónom. "Zaujal som ťa konečne?"
Carmen neodpovedala. Nič z toho nedávalo zmysel. Nedal jej však ani na chvíľu možnosť jasne uvažovať.
"Postarám sa, aby si neumrela na otravu obličiek."
Prečo by mala umrieť na otravu obličiek? Ten človek vypúšťal z úst termíny, ktoré používali iba lekári a nemocničný personál. Carmen premýšľala, či ho náhodou nepozná z patológie alebo iného ústavu. Oddelenia sa často kontaktovali. Možno patril medzi desaťtisíc zamestnancov Všeobecnej viedenskej nemocnice a už niekedy predtým jej prišiel do cesty.
Koľko času prešlo, odkedy jej pichol to anestetikum? Osem hodín? V nemocnici sa po nej už určite zháňajú.
"Vieš..." Spravil ďalší krok k nej a sklonil hlavu. Svetlo baterky zasvietilo na zem. "Obe tieto hadičky zabraňujú spätnému vzdutiu. Každý druhý deň ti prinesiem nejaké jedlo a čosi na pitie."
Srdce jej na sekundu prestalo biť. Chcela pohnúť hlavu, no nešlo to. Kútikom oka zbadala, ako strčil do kovového vedra koniec plastovej hadice, ktorú držal medzi prstami.
"Jednej bolesti ťa však zbaviť nemôžem." Zhlboka sa nadýchol. Carmen vycítila v jeho hlase vzrušenie, akoby na ten okamih čakal veľmi dlho. "Neviem, kedy nastúpi ankylóza, ale podľa mňa ti kĺby stuhnú čo nevidieť. Skostnatie ti chrbtica, nechty vrastú naspäť do tkaniva. Nič z toho však už nebudeš vnímať." Znel, akoby sa usmieval. "Klaustrofóbia a stres ťa totiž privedú do šialenstva oveľa skôr."

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 21. marca 2019 - ZlatovláSSka je neuveriteľný a silný príbeh o žene, ktorej sa stalo niečo, čo je dnes už dosť známe. N v tej dobe to bolo niečo nepredstaviteľné a v kategórii medzi nebom a zemou.
Vďaka tomu sa však dostane na miesta, kam by sa inak nedostala. Napríklad do nemocničných blokov Osvienčimu, kde je svedkom zverstiev, ktoré v mene vedy a medicíny páchali nacisti na ľuďoch...

Život Sanny Schlosserovej je utrpením. Pripadá jej ako pomalá cesta do pekla, lemovaná cintorínom. Nebyť však zvláštnej udalosti, ktorá sa stala na úsvite jedného augustového dňa, vyvíjal by sa celkom inak.

Keby nebola taká výnimočná, nikdy by nevidela sterilizovanie žien a dievčat v Osvienčime, nepodstúpila ponižujúce deflorovanie v lebensbornskom dome, neokúsila bolesť na vyšetrovacích stoloch Clauberga, Schultza a Schumanna, nespoznala desivý úsmev doktora Mengeleho, nestratila najlepšiu priateľku Rivku...
... ale ani by nestretla Gabriela. Gabriela, ktorý by šiel po ňu aj do pekla. A možno tam napokon aj šiel.

Nádherné secesné priestory Freyjiných kúpeľov, nemocničné bloky koncentračných táborov a množstvo lekárskych plášťov. Vitajte vo svete, kde zomrela sloboda, zábrany i Hippokratova prísaha. Máte odvahu? Tak otvorte dvere a poďte ďalej...

Príbeh ZlatovláSSka je silný a autentický príbeh, z ktorého vás bude mraziť. A po dočítaní budete nad ním ešte dlhé hodiny uvažovať.

"Mala som k dispozícii zaujímavú literatúru na túto tému, kde som sa dočítala, aké rôzne pokusy na ľuďoch prebiehali nielen v Osvienčime, ale aj v iných táboroch," približuje vznik príbehu autorka Michaela Ella Hajduková. "V knihe vystupuje aj doktor Mengele, takisto som si načítala všeličo, čo v nemocničných blokoch napáchal. Mnohé informácie som v knihe využila. Oči pripichnuté na stene ako motýle ma mátali ešte dlho."

V knihe však vystupujú aj iní lekári Schumann a Clauberg, ktorí tam skutočne v tej dobe boli a takisto majú na svedomí mnoho životov, prevažne žien. Autorka využila mnohé pokusy, ktoré práve oni dvaja robili.

Michaela Ella Hajduková je skúsená a čoraz obľúbenejšia autorka. Jej knihy sa tešia stále veľkej pozornosti, či už sú to prvé ako Zákon krvi, Nemecké dievča neplače, Nájdem ťa v čase, alebo nedávnejšie Dorianova kliatba, Tanečnica a Draculova žena.

Začítajte sa di novinky ZlatovláSSka:

PROLÓG
Osvienčim august 1943

Krystynino rozprávanie ma nedokázalo pripraviť na ten čudný kus sveta. Kus sveta ohraničený ostnatým drôtom. Padal súmrak, keď ma priviezli a na krajinu sa spúšťal tichý podvečerný dážď. Bolo tu desivé ticho a prázdno. Za oknami nízkych barakov som však podvedome tušila ľudí. Veľa ľudí.
"Tadiaľto, Fräulein," ukázal mi muž v uniforme, ktorý ma priviezol, ale musela som zastať. A videlo sa mi, že sa zastavil aj čas, keď som v daždi stála a dívala sa na otvorené okná jedného z barakov, kde do dažďa čneli ruky. Zachytávali vodu a pili ju. Srdce mi obalil mráz, nedokázala som odtrhnúť oči z tej zúfalej scény.
Medzitým sa rozpršalo ešte viac, ale nevnímala som dážď ani muža, ktorý ma chytil za rameno a donútil kráčať. Míňali sme tabuľu s čiernou lebkou a prekríženými hnátmi s nápisom HALT! Stoj! Moje oči pritiahli tehlové budovy. Osamelé, mĺkve, so zatvorenými oknami, ktoré chránili mreže. Muž sa ponáhľal, ale zmokli sme. Vplyvom tohto miesta a Krystyniných spomienok mi to bolo akosi ukradnuté.
Znova som musela zastať. Blížili sme sa k poschodovej tehlovej budove, ktorá mala okná na jednej stene zatlčené doskami.
Všetky. Pôsobilo to desivým dojmom, keď som si predstavila, že na druhú stranu neprenikne ani kúsok denného svetla. Muž ma potiahol netrpezlivejšie ďalej. Kráčali sme k jednej z budov, k malému úzkemu schodisku, kde sa vedľa dverí na stene nachádzalo číslo. Niekoľko čísel sme minuli. Tu stálo: Blok 30. Toto číslo svietilo i na lucerne vedľa dverí na každej sklenej stene.
Vtiahol ma na dlhú chodbu osvetlenú sliepňavými žiarovkami. Zápach. To bolo prvé, čo som si uvedomila. Nevedela som ho však identifi kovať, jasne som v ňom však zacítila kovový odtieň. Krv. Svetlé steny a niekoľko dverí som si všimla až neskôr.
Muž kráčal ďalej a zaklopal na jedny z dverí. Vyšla sestra.
"Heil Hitler! Idem za doktorom Schumannom," povedal a ona si ma premerala.
"Ach, iste, vy budete Fräulein Schlosserová," slabo sa usmiala a ukázala vpred. "Poďte, očakáva vás."
Vybrala sa prvá. Nasledovala som ju po chodbe, zatiaľ čo muž sa otočil a opustil blok. Odrazu celou budovou otriasol strašidelný výkrik. Výkrik krutej bolesti. Žena jačala tak, že ju bolo počuť cez steny a ja som zastala a strhla sa. Sestra však kráčala ďalej k otvoreným dverám vedúcim na schodisko. Pohla som sa a krik sa približoval. Schodisko viedlo na poschodie, kde boli ďalšie dvere označené číslami. Zamierila do jedných z nich a krik bol zrazu taký silný, že mi trhal uši.
Sestra vošla dnu. Nasledovala som ju a od tej chvíle sa môj život začal deliť na pred týmto okamihom a po tomto okamihu.
V miestnosti boli tri lôžka a na každom ležala nahá žena. Jedna z nich mala prázdny pohľad a vyzerala mŕtva, druhá vzlykala a telo sa jej nekontrolovateľne triaslo, tretia jačala do vysilenia, kým doktor stál nad ňou s akýmisi dokumentmi v rukách.
Všetky boli nahé, nohy mali uviazané od seba v kožených strmeňoch a masívne krvácali. Ruky mali takisto priviazané remencami.
V miestnosti sa vznášal zápach zvratkov, krvi a hnisu. Ženy, vlastne len dievčatá, mali medzi nohami pľuzgiere a popáleniny.
Toto všetko som si uvedomila asi v prvých troch sekundách, lebo potom som sa prudko obrátila k stene a ovracala ju. Doktor i sestra sa pohli ku mne, ale ja som nemala nad sebou kontrolu.
Dávila som, dych sa mi zasekával, oči plnili slzami a vo chvíli, keď zo mňa šla už iba žlč, som zamdlela.

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 21. marca 2019 - Celosvetovo sa počet majiteľov elektrických bicyklov a automobilov aj vďaka ekologickej gramotnosti neustále zvyšuje a inak tomu nie je ani na Slovensku. Ich používaním ale vzniká dopyt po nabíjacích staniciach. Kaufland na túto potrebu odpovedá inštaláciou rýchlonabíjacích staníc vo vybraných prevádzkach.

Tento krok je ďalším zo série iniciatív, ktoré spoločnosť Kaufland podniká s cieľom chrániť životné prostredie. Kaufland už dlhodobo vzdeláva svojich zákazníkov v oblasti ochrany životného prostredia, lebo verí, že ak sú zákazníci dostatočne informovaní o ekologickejších alternatívach, je väčšia pravdepodobnosť, že zmenia svoje nákupné správanie. Preto majú v Kauflande zákazníci už niekoľko rokov možnosť odovzdať druhotné suroviny, ako sú plasty, papier, použité baterky, žiarovky a malé elektrospotrebiče. V roku 2017 Kaufland zastavil objednávanie ľahkých plastových tašiek a namiesto nich ponúka ekologické varianty. Medzi ďalšie ekologické iniciatívy spoločnosti Kaufland patrí aj zodpovedné plánovanie novostavieb, používanie energeticky nenáročnej techniky či znižovanie produkcie odpadov.

Kaufland v rámci svojich aktivít s pozitívnym ekologickým dopadom získal aj certifikáciu podľa ISO 50001. ISO 50001 je medzinárodná norma, ktorá definuje požiadavky na vybudovanie, udržiavanie a zlepšovanie systému energetického manažmentu. Tento certifikát vyjadruje verejný záväzok spoločnosti šetrne hospodáriť s energiami. Efektívne hospodárenie s energiami pomáha šetriť zdroje a zabraňuje negatívnym zmenám klimatických podmienok.

"Kaufland je, ako jedna z vedúcich spoločností na maloobchodnom trhu v Európe, zodpovedný za uvedomelé zaobchádzanie so životným prostredím a zdrojmi. Snažíme sa, aby sme sa nielen my, ale aj naši zákazníci, správali v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti. Aj v rámci inštalácie nabíjacích staníc môžeme našim zákazníkom ukazovať, že existujú ekologickejšie a výhodnejšie spôsoby prepravy, ktoré šetria našu planétu," hovorí Lucia Langová, hovorkyňa spoločnosti Kaufland.

Rýchlonabíjacie stanice boli spustené vo viacerých mestách Slovenska. V Považskej Bystrici bola inštalovaná nabíjačka pre elektrobicykle. V Trnave na Trstínskej ceste je nainštalovaná rýchlonabíjacia stanica pre elektrobicykle a druhá pre automobily. Jedna nabíjačka pre automobily a jedna pre elektrobicykle bola spustená aj v Bratislave na Trnavskej ceste. Všetky nabíjacie stanice zákazníci nájdu na parkoviskách pri prevádzkach Kaufland. Dostupné sú od marca 2019.

Inštalované sú nabíjacie stanice ABB Terra 54. Sú vybavené 3 nabíjacími konektormi. Z nich sú dva DC (direct current) na jednosmerný prúd s výkonom 50 kW a jeden AC (alternating current) na striedavý prúd s výkonom 43 kW. Vďaka rôznym typom konektorov sú nabíjacie stanice ABB vhodné pre všetky elektrické vozidlá na trhu EÚ. Je možné aj nabíjanie dvoch vozidiel zároveň cez jeden DC konektor a jeden AC konektor. Všetky konektory sú rýchlonabíjacie a vozidlá dokážu nabiť na 80 % plnej kapacity už do pol hodiny. Vďaka tomu si zákazníci stihnú pohodlne nabiť vozidlá počas nákupu.