BRATISLAVA 9. mája - Tri ženy zdieľajúce osud s jedným mužom. Exmanželka, súčasná manželka a milenka sa však musia spojiť, aby vytvorili nečakanú koalíciu proti nebezpečnému manipulátorovi...
Cukor a bič je majstrovsky napísaný psychotriler s nečakanými zvratmi.

Imogen túži len po pokojnom rozvode s Phillipom, s ktorým ju už okrem spoločného syna nič nespája. Keď jej však pohrozí, že ju oberie o dom, stresová situácia ju donúti spraviť čosi nemysliteľné. Niečo, čím dostane situáciu pod kontrolu.
Chtiac-nechtiac sa do toho musí zapojiť aj Phillipova súčasná priateľka Naomi a exmanželka Rachel, ktoré spočiatku Imogeniným tvrdeniam o Phillipovej šialenosti neveria.
Keď však začína ísť o život, je jasné, že jediná cesta vpred je pustiť sa do nebezpečnej hry o právo na lepšiu budúcnosť bez manželovho teroru a jeho zvrátených predstáv o láske.

Kam teda dokáže zájsť zranená žena, aby ochránila syna a potrestala manžela?
To vám prezradí tento vynikajúci triler Cukor a bič. "Silný zážitok... Zvrátene zábavné, no zároveň dojemné a emotívne. Plné napätia a nečakaných zvratov," napísal C.J.Tudor, autor hitu Kriedové správy.
Knihe nechýba najmä čierny humor a začnete si to celé vychutnávať od okamihu, keď sa všetky tri ženy spoja.

Začítajte sa do novinky Cukor a bič:

21 dní pred pohrebom

Rachel zachytila môj pohľad a kývla hlavou smerom k výťahu. Na stole mi zvonil telefón, zdvihla som ruku s roztiahnutými vystretými prstami, aby som jej naznačila, nech mi dá päť minút.
"Tu Imogen. Ako vám pomôžem?"
Zložila som z očí okuliare a vzala do ruky pero. Niekto tam bol, počula som ho aj napriek neprerušovanému tichu. Tá mlčanlivosť ma dráždila. Posunula som sa na stoličke a sledovala, ako telefón odratúva sekundy. Počula som iba ťuk-ťuk-ťuk od stola naproti, Claire nechtami ťukala do klávesnice.
"Haló?" ozvala som sa neisto a váhavo.
"Neopováž sa viac vkročiť do môjho domu," vyštekol hlas.
"Phillip?" Oprela som sa. "Na chvíľu..."
"Ak mi chceš niečo povedať, použi telefón. Ako každý normálny človek."
"Pokúšala som sa ti dovolať. Nedostal si moje správy?"
"Nezišlo ti na um, že možno nemám čas?" sekal slová.
"Ale áno, lenže..."
"Zavolám ti, keď budem mať chuť."
"Prepáč, ja..." Len čo mi z pier vykĺzlo to slovko vyjadrujúce ospravedlnenie, želala som si, aby som ho mohla vziať späť.
Pracovala som v otvorenej kancelárii, kde sa všetci tvárili, akože si nevšímajú rozhovory tých druhých. Stačilo však trošilinka zvýšiť hlas alebo ho stíšiť, čosi šepnúť a uši túžiace po klebetách sa nastražili. Vlci zavetrili korisť. Oči natočené do smeru, ktorý diktovali uši, videli moje poníženie podľa červených fľakov na mojich lícach. Hovorila som pokojne.
"Iba som chcela... chcela som..."
V Phillipovej prítomnosti som nebola schopná vyjadriť sa. Vždy bol pripravený rozpitvávať moje chyby, smiať sa z každého môjho zaváhania, zadrhnutia, mala som problém formulovať súvislé vety.
"... trocha posúriť tie papierovačky. Išla som okolo, myslela som si, že by mohlo vec urýchliť, keď ti tie papiere odovzdám. Už si sa na ne pozrel?"
Čakala som na odpoveď, ktorá neprichádzala. Ticho na druhej strane hustlo.
"Phillip? Čo myslíš, mohol by si ich podpísať a doručiť právnikovi do konca týždňa?"
Stále nič.
Sedela som na kraji stoličky a dívala sa na displej telefónu. Ukazoval dátum a čas. Nič iné. Hovor sa skončil.
Priložila som prístroj znova k uchu, pritisla ho tak silno, až mi zadná časť náušnice išla prepichnúť kožu na krku. Na druhej strane kancelárie sa zrazu ozval smiech. Claire sediaca oproti mne zdvihla oči a zatskala.
"Dobre," povedala som do hluchého telefónu. "To by bolo skvelé. Ďakujem."
Claire po mne šibla pohľadom a ja som vyvrátila oči dohora. Manželia, čo ti budem vravieť! Narátala som do troch.
"Nebuď smiešny. Nemusíš sa ospravedlňovať. Nie. Naozaj, nepoužila by som slovo hlupák."
Rátanie do štyroch.
"Si ohromne láskavý. Prestaň už, cítim sa trápne."
Raz. Dva.
"Aj ty. Opatruj sa. Čau."
Položila som telefón, nasadila si na oči okuliare a do zoznamu vecí, ktoré musím vybaviť, som pridala ďalšiu poznámku, takže obsahoval:

CUKOR A BIČ

Rodičovské združenie – zavolať do školy.
2. Peniaze pre paniu, čo sa stará o Alistaira.
3. Predložiť zoznam výdavkov.
4. Prepísať poznámky zo stretnutia.
5. Zabiť Phillipa tak, aby pri tom čo najviac trpel.

Trvalo mi neprimerane dlho, kým som sa upokojila. Claire odmietla moju ponuku, že jej niečo prinesiem. Zamávala plastovou škatuľkou s doma pripraveným šalátom.
Vyviezla som sa výťahom do kaviarne na najvyššom poschodí.
Okná siahali od dlážky až po strop a zhromaždeniu vyznávačov kofeínu, ktorých aróma kávy priťahovala ako riadenú strelu teplo, núkali výhľad na kancelárske budovy a pochôdzne plošiny. Všetkých nás prilákala neodolateľná vôňa predpoludňajších mafinov. Na papierových pohároch ‚to go‘ boli čiernym perom napísané mená.
Rachel mi zamávala, keď ma zbadala, hoci takmer dvojmetrová plavovláska so slnečnými okuliarmi na hlave vystupujúca z výťahu sa nedala prehliadnuť. Nemali sme rovnaké záľuby a nepohybovali sme sa ani v rovnakých kruhoch. Ja som sa vlastne nepohybovala v nijakých kruhoch. Behala som z domu do práce a z práce zasa späť domov. Naše cesty by sa nikdy neskrížili, nebyť jednej vianočnej ožieračky. Ona bola tá opitá, ja som jej pridržiavala vlasy.
Bola odo mňa mladšia, celý týždeň žila iba v očakávaní víkendu a zaryto tvrdila, že sa nikdy nevydá. Peniaze míňala na samoopaľovacie spreje, manikúry a Jägerbomby, zatiaľ čo ja som kupovala školské uniformy, toaletný papier a mliečne koktaily. Aj tak však ako jediná vedela, ako sa ku mne Phillip správa.
Nemala som veľa priateľov. Phillip mi ich výslovne nezakázal, ale sťažil mi kontakt s ľuďmi a vždy našiel dôvod, prečo by som nemala nikoho pozývať domov. Väčšina žien, s ktorými som sa stretávala, boli manželky jeho kamarátov. Nemohla som sa im zdôveriť, veď čo ak by sa čokoľvek donieslo Phillipovi?

Milan Buno, literárny publicista

Inzercia

Začiatkom apríla sa pod taktovkou občianskeho združenia All4Science konala populárno-náučná akcia Nájdi v sebe vedca zameraná na školákov piateho až ôsmeho ročníka zo ZŠ Pavla Marcelyho na Drieňovej 16 z Bratislavy. Žiaci ôsmeho ročníka navštívili Chemický ústav SAV, ktorý sa do tohto projektu zapája každoročne, a Ústav anorganickej chémie SAV, ktorý žiakov na svoje pôde privítal prvýkrát. Na záver akcie odchádzali žiaci nadšení z experimentov aj rôznych zaujímavých informácií. Cieľom ...

BRATISLAVA 9. mája - Medzinárodná advokátska kancelária CMS vymenovala v rámci povýšenia dvoch nových partnerov. Od mája sú Petra Čorba Stark a Michal Huťan novými partnermi v tímoch Corporate/M&A a Real estate, energetika a infraštruktúra. Obidvaja sú súčasťou kancelárie v Bratislave.

Vymenovanie dvoch partnerov sa zhoduje so začiatkom nového finančného roka firmy a nasleduje po veľmi úspešnom roku 2018, v ktorom tímy kancelárie realizovali množstvo transakcií na trhu. Vďaka silnej medzinárodnej prítomnosti v kombinácii s ambicióznym tímom dokázala kancelária CMS Slovensko získať niektoré z najzaujímavejších investícií a právnych prípadov v krajine.

"Povýšenia podporujú rýchly rast firmy v Bratislave. Ako potvrdilo aj vynikajúce umiestnenie v hodnotení Legal 500, naša kancelária si rýchlo upevňuje svoju pozíciu medzi poprednými advokátskymi kanceláriami na slovenskom trhu. Sme si istí, že Petra a Michal budú môcť na tomto úspechu ďalej stavať," povedala Helen Rodwell, výkonný partner pobočiek CMS Praha a Bratislava.

Petra Čorba Stark sa špecializuje na komplexné transakcie v oblasti fúzií a akvizícií a na inovatívne firemné reštrukturalizácie. Jej klientmi sú tak medzinárodní finanční investori, ako aj nadnárodné spoločnosti. Počas uplynulých dvanástich mesiacoch využila Petra svoje znalosti o slovenskom trhu pri riadení obchodov v oblasti private equity. Okrem transakcií v oblasti fúzií a akvizícií sa venuje aj poradenstvu v oblasti verejnej regulácie a partnerstiev verejného a súkromného sektora.

Michal Huťan má bohaté skúsenosti s poradenstvom pri transakciách s nehnuteľnosťami, ako aj pri realizácii významných developerských projektov. Za posledné roky poskytoval poradenstvo zahraničným investorom pri najväčších greenfield investíciách na Slovensku. Michal je taktiež vedúcim lokálneho tímu pre energetiku a infraštruktúru a v tomto sektore poskytuje klientom poradenstvo pri transakčných a regulačných otázkach.

Vymenovanie partnerov je súčasťou širšieho kola povýšenia, pričom CMS má v súčasnosti 51 partnerov, z toho 7 v regióne strednej a východnej Európy.

Inzercia

BRATISLAVA 9. mája - Jednoducho zmizla je strhujúci príbeh o zmiznutom dievčati. Vyrozprávaný z perspektívy viacerých osôb a v rôznych časových odstupoch. Celok sa pred čitateľom odkrýva len kúsok po kúsku ako stará odlupujúca sa maľovka.

Vstúpte do života Laurel Mackovej. Roky plné stresu a traumy jej zničili manželstvo a narušili vzťah k dvom ďalším deťom.
Laurel chodí do práce, raz do týždňa zájde na plaváreň, predstiera, že sa starostlivo venuje kvetom v hrantíkoch na balkóne, ale jej život sa v podstate zastavil vo chvíli, keď zmizla jej dcérka Ellie v tínedžerskom veku.

Desať rokov po Ellinom záhadnom zmiznutí stretne nešťastná matka šarmantného Floyda. Žije sám so svojou deväťročnou dcérou Poppy. Keď ju Laurel vidí po prvý raz, pripadá jej akási čudne známa. Nezodpovedané a roky potláčané otázky znovu vyplávajú na povrch a nedajú jej spávať.
Utiekla Ellie z domu, ako sa domnievala polícia, alebo má jej záhadné zmiznutie iný, temnejší dôvod?
Kto je vlastne Floyd?
A prečo jej jeho dcéra bolestne pripomína vlastné stratené dievčatko?

"Jewellová vie majstrovsky žonglovať a manipulovať s rôznymi perspektívami deja a pomaly odkrýva zložité vrstvy klamného rodinného šťastia. Podobne ako Liane Moriartyová, aj ona vie perfektne skĺbiť ženskú literatúru s nervy trhajúcim napätím." BOOKLIST

Nie je to krvák, no napriek tomu naháňa hrôzu a vyvoláva zimomriavky vďaka postavám, ktoré autorkina fantázia vzkriesila k životu, aby sa s chuťou pohrala s nervami čitateľov. "Tie postavy sú natoľko reálne a vierohodné, že zakaždým, keď dočítam jej knihu, napoly očakávam, že ak vyjdem na ulicu, do niektorej z nich vrazím," Povedala Jojo Moyesová, autorka úspešných románov Predtým ako som ťa spoznala a Čo bolo potom.

Začítajte sa do novinky Jednoducho zmizla:

Posledné mesiace pred jej zmiznutím boli najlepšie. Naozaj. Jednoducho najlepšie. Každý okamih sa jej núkal ako dar, ako keby jej hovoril: Tu som, ďalšia dokonalá chvíľa, len sa na mňa pozri, vidíš, aká som nádherná? Rána sa niesli v znamení maskary a motýľov v bruchu, zrýchleného pulzu, keď sa blížila k bránam školy, a prekypujúcej radosti, keď jej pohľad spočinul na ňom. Školu už nevnímala ako väzenie, ale ako rušnú, nasvietenú kulisu svojho príbehu lásky.
Ellie Macková nemohla uveriť tomu, že s ňou chce Theo Good­man chodiť. Theo Goodman bol bez debaty najkrajší chlapec v deviatom ročníku. Bol najkrajším chlapcom aj v ôsmom, siedmom a šiestom ročníku. Ale v piatom nie. V piataku nevyzeral dobre ani jeden chalan. Všetci pripomínali šťúple mláďatá s vypúlenými očami v obrovských topánkach a priveľkých sakách.
Theo Goodman nemal nikdy žiadnu frajerku a všetci sa domnievali, že je gej. Na chlapca bol dosť pekný a veľmi chudý. A v podstate bol veľmi, veľmi milý. Ellie celé roky snívala o tom, že budú spolu, bez ohľadu na to, či je gej, alebo nie. Stačilo by jej, keby sa s ňou kamarátil. Každý deň ho do školy vodila jeho pekná, mladá mama. Mala na sebe športové oblečenie, vlasy stiahnuté do chvosta a zvyčajne so sebou mala aj bieleho psíka, ktorého Theo zvykol zodvihnúť, pobozkať na líce a opatrne postaviť späť na chodník. Potom dal pusu mame a odkráčal za brány školy. Bolo mu jedno, kto ho vidí. Nehanbil sa ani za našuchoreného psa, ani za mamu. Nepotreboval si nič dokazovať.
A potom sa vlani jedného dňa, hneď po letných prázdninách, dal s ňou do reči. Z ničoho nič. Cez obed, čosi o domácej úlohe alebo také niečo, a Ellie, ktorá nemala skoro o ničom prehľad, hneď vedela, že nie je gej a že sa s ňou rozpráva, lebo sa mu páči. Bolo to úplne jasné. Zrazu spolu chodili. Nemyslela si, že to bude také jednoduché.
No stačil jeden nesprávny krok, jeden nepatrný zádrh na časovej osi, a bolo po všetkom. Nielen po ich vzťahu, ale po všetkom. Po mladosti. Po živote. Po Ellie Mackovej. Všetko zmizlo. Všetko bolo nenávratne preč. Ak by mohla vrátiť čas, rozpliesť sled udalostí a rozmotať ho ako klbko vlny, zbadala by na vláknach uzlíky, varovné signály. Pri spätnom pohľade bili po celý čas do očí. No vtedy, keď o ničom ani nechyrovala, ich nevidela. Nič netušiac vošla priamo do nich.

1

Laurel vošla do dcérinho bytu. Dokonca aj v tento pomerne jasný deň bol tmavý a pochmúrny. Okno na priečelí sa strácalo pod hrozivou záplavou vistérie, zatiaľ čo opačnú stranu bytu zatieňoval lesík, s ktorým susedil.
Bola to neuvážená kúpa. Hanna práve dostala prvý bonus a chcela ho investovať do niečoho hmotného skôr, než ho prehajdáka. Ľudia, od ktorých byt odkúpila, ho zaplnili krásnymi vecami, no Hanna si nikdy nenašla čas na kúpu zariadenia, a tak teraz byt pôsobil ako biedna kutica, s akou sa uspokojí človek po rozvode. Fakt, že jej neprekážalo, keď mama ho v jej neprítomnosti chodí upratovať, len dokazoval, že ho vníma len ako lepšiu hotelovú izbu.
Laurel ako zvyčajne prebehla cez Hanninu ošumelú predsieň priamo do kuchyne, kde zo skrinky pod umývadlom vybrala čistiace prostriedky. Zdalo sa, že Hanna nestrávila noc doma. V dreze nebola miska od cereálií, na linke kvapky od mlieka, pri kozmetickom zrkadle na parapete neležala nezakrútená špirála. Laurel po chrbte prebehol mráz. Hanna vždy chodila domov. Nemala kam ísť. Z kabelky vybrala telefón, chvejúcimi sa prstami vytočila Hannino číslo, a keď bol jej hovor presmerovaný do odkazovej schránky ako vždy, keď bola Hanna v práci, zapotácala sa. Telefón jej vypadol z rúk na zem, no trafil okraj jej topánky a nerozbil sa.
"Došľaka," zahromžila, zdvihla telefón a nemo naň zízala. "Došľaka."
Nemala komu zavolať a spýtať sa: Nevideli ste Hannu? Neviete, kde je? V jej živote to jednoducho tak nefungovalo. Nemala nijakých známych. Len sem-tam sa mihol ostrovček života.
Je možné, pomyslela si, že Hanna stretla nejakého muža, ale nedávala tomu veľkú šancu. Hanna ešte nemala priateľa, ani jedného. Raz ktosi prišiel s teóriou, že ak by Hanna mala priateľa, cítila by sa previnilo, lebo jej mladšia sestra ho nikdy mať nebude. Rovnaká teória sa mohla aplikovať aj na jej byt a neexistujúci spoločenský život.
Laurel vedela, že jej reakcia je prehnaná i normálna zároveň. Ak však vaše dieťa jedného rána odišlo z domu s ruksakom plným kníh študovať do knižnice vzdialenej pätnásť minút, no domov sa už nevrátilo, žiadna reakcia nie je prehnaná. Skutočnosť, že stála v kuchyni svojej dospelej dcéry a videla ju ležať mŕtvu v priekope, lebo v dreze nenechala misku od cereálií, bola vzhľadom na jej skúsenosti úplne normálna a opodstatnená.
Napísala do vyhľadávača meno Hanninej firmy a klikla na odkaz s telefónnym číslom. Centrála ju prepojila na Hanninu klapku a Laurel zatajila dych.
"Hanna Macková, prosím."
Bol to hlas jej dcéry, strohý a bezvýrazný.
Laurel nepovedala ani slovo, len hovor prerušila a vložila si telefón do kabelky. Otvorila Hanninu umývačku a začala ju vykladať.

Milan Buno, literárny publicista

Inzercia

Vo vydavateľstve Wolters Kluwer ČR, a.s. v Prahe vyšla nová monografia (dvoch z trojice autorov z Ekonomického ústavu SAV) - Smart regióny v Slovenskej republike - možnosti a realita. Doc. Ing. Iveta Pauhofová, CSc., prof. Ing. Peter Staněk, CSc. a prof. RNDr. Ranáta Stehlíková, CSc. sa v nej zameriavajú na súčasnú realitu slovenských regiónov a ich potenciál vo vzťahu k smart koncepciám. Postupná premena miest a regiónov na „smart“ mestá a regióny, ako aj efektívne využívanie „smart“ riešení, ktoré ...

BRATISLAVA 7. mája - O postojoch dnešných študentov medicíny k očkovaniu verejnosť veľa nevie. Práve oni však budú v najbližších rokoch formovať diskusiu a vnímanie  prínosov očkovania pre spoločnosť.

Napriek snahám odborníkov je vplyv konšpiračných médií a hoaxov proti očkovaniu stále zreteľný. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) preto v prvom kvartáli roka 2019 realizovala medzi študentami medicíny prieskum. Ten odhalil, že medici dnes podporujú rozšírenie balíka povinných očkovaní. Význam vidia aj v posilnení sankcií voči ľuďom, ktorí nedávajú svoje deti zaočkovať. Zároveň ale dodávajú, že  by sa tak nemalo diať bez zlepšenia informovanosti.

Povinné očkovanie by sa malo rozšíriť o HPV a TBC

Takmer všetci študenti medicíny, ktorý sa prieskumu zúčastnili (98 %), majú kladný postoj k povinnému očkovaniu. Považujú ho za nevyhnutné pre udržanie kolektívnej imunity v spoločnosti. Očkovanie je podľa ich názoru jediný účinný spôsob prevencie proti závažným ochoreniam. Naviac, zhruba dve tretiny oslovených medikov je za rozšírenie povinného očkovania aj o niektoré ďalšie ochorenia. Konkrétne o HPV, ktoré mnohí z nich považujú za prvú voľbu pre zaradenie do povinného očkovania, ďalej aj  meningokoky, pneumokoky a tuberkulózu (TBC).

Návrat tuberkulózy, časová a finančná náročnosť jej liečby prevyšujú podľa medikov argumenty o stopercentnej účinnosti vakcíny na toto ochorenie. Ako v tejto súvislosti viacerí dodali, rizikové skupiny ľudí by mali tiež zvážiť aplikáciu vakcín proti chrípke, ovčím kiahňam, hepatitíde A a kliešťovej encefalitíde. Na druhej strane medici v súčasnosti nevidia priestor na to, aby bola z očkovacieho kalendára niektorá z vakcín vyradená.

Budúci lekári súhlasia so zákazom prijatia neočkovaných detí do predškolských zariadení

Podľa názoru študentov medicíny je z dôvodu pretrvávajúcej kampane antivakcinačných hnutí nevyhnutné zachovať na Slovensku systém povinného očkovania a zároveň aj sankcionovať tých, ktorí ho odmietajú. Vzhľadom na viaceré epidémie osýpok, ktoré u nás v ostatných rokoch vypukli, nepovažujú dnešné nastavenie finančných postihov za funkčné. Preto sa prikláňajú k avizovanému zákazu prijatia neočkovaných detí do predškolských zariadení.

Opatrenie smerom k predškolskej dochádzke by sa však malo realizovať spolu so zlepšením informovania a spôsobu vzdelávania populácie o dôležitosti očkovania. Medici si uvedomujú, že kľúčom k úspešnej komunikácií prínosov očkovania je jednoduchý a zrozumiteľný jazyk. Ako však študenti medicíny zdôrazňujú, primárne by mali o očkovaní s pacientmi hovoriť ich lekári. Osobná komunikácia a individuálny prístup sú podľa nich, aj v dnešnej dobe internetu a sociálnych sietí, stále nenahraditeľné.

Komunikácia s budúcimi lekármi bude pokračovať

Prieskum realizovaný AIFP sa skladal z dvoch častí - z online prieskumu, ktorého sa zúčastnilo takmer 200 študentov 4. až 6. ročníka medicíny a fokusových skupín s medikmi všetkých štyroch slovenských lekárskych fakúlt. "Prieskum sme sa rozhodli realizovať, aby sme spoznali názory budúcich lekárov. Existujúce dáta totiž poukazujú na to, že práve lekár je stále kľúčovým zdrojom informácií pre ľudí," vysvetľuje zámer výkonná riaditeľka AIFP, Katarína Slezáková. "V spolupráci s medikmi chceme pokračovať aj ďalej. Budeme s nimi diskutovať o tom, ktoré z ich návrhov zlepšení vieme realizovať aj v praxi," uzatvára Slezáková.

Inzercia