BRATISLAVA 14. januára 2019 - Vianočné sviatky sa skončili a dvanásty hrací týždeň opäť priniesol hokejové súboje v EUHL. Do akcie naskočili iba tri tímy a spokojnosť vládne u Inžinierov z Prahy, keď z dvoch zápasov na ľade súpera získali päť bodov. Behom dvoch dní dokázali zvíťaziť v Bratislave a Budapšti. Podrobnejšie informácie o dueloch nájdete v článku.

Diplomats Pressburg - Engineers Prague 1:2 po pp (0:0, 0:0, 1:1 - 0:1) - 137 divákov

Góly: 52. M.Kojda - 45. V.Outrata, 64. L.Spurný

KMH Budapešť - Engineers Prague 1:3 (0:1, 0:2, 1:0) - 76 divákov

Góly: 42. D.Berendi - 9. M.Klement, 25. O.Heža, 36. V.Bazgier

Brankári: János Gadácsi - 44 zákrokov, 93.6% úspešnosť, Tomáš Maštalírsky - 20 zákrokov, 95.2% úspešnosť

Program nasledujúcich zápasov:

15.1. o 20:00 HC Masaryk University - KMH Budapešť

19.1. o 20:00 BO Ostrava - HC Masaryk University

Podrobnejšie informácie o lige nájdete na webe www.euhl.eu

BRATISLAVA 14. januára 2019  - Na Slovensku sa podľa Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) aj v minulom roku vyrobilo viac ako milión vozidiel. Produkcia v automobilových závodoch Volkswagen Slovakia, Kia Motors Slovakia, PSA Group Slovakia a Jaguar Land Rover dosiahla spolu podľa predbežných výsledkov viac ako 1 080 000 vozidiel, čo je najvyššie číslo v histórii Slovenska. Podiel výroby automobilov na celkovej priemyselnej produkcii na Slovensku dosiahol 46,8% a automobilový priemysel sa na priemyselnom exporte Slovenska podieľal 35%. Už niekoľko rokov Slovensko vedie svetový rebríček v počte vyrobených automobilov na 1 000 obyvateľov. V roku 2018 si prvenstvo udržalo počtom 198 vozidiel.

"Bilancia uplynulého roka dopadla veľmi dobre, čo nás samozrejme veľmi teší," hovorí Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.  "Treba si však uvedomiť, že automobilový priemysel čakajú v krátkej budúcnosti významné zmeny. Tento rok bude preto mimoriadne náročný. Je nevyhnutné vytvoriť všetky podmienky na to, aby sme nové výzvy dokázali zvládnuť. "

Predstavitelia ZAP SR definovali bariéry ďalšieho napredovania a zachovania konkurencieschopnosti automobilového priemyslu, o ktorých rokovali s predsedom vlády a vybranými ministrami. Výsledkom bolo uznesenie, ktoré riešilo otázky dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily a opatrenia v systéme duálneho vzdelávania. Medzi úspechy minulého roka možno zaradiť vstup Asociácie zamestnávateľských zväzov (APZ) do Hospodárskej a sociálnej rady (HSR), čím sa ZAP SR ako člen APZ stal relevantným partnerom sociálneho dialógu. Zväz automobilového priemyslu SR sa aktívne podieľal aj na príprave stratégií hospodárskej politiky,  životného prostredia, rozvoja elektromobility, či na príprave rozvoja aplikovaného výskumu a inovácií. ZAP SR aktívne participoval aj pri otvorení trhu práce pre pracovníkov z tretích krajín, na zvýšení mobility pracovnej sily či pri rekvalifikačných projektoch. Posun nastal aj v projekte duálneho vzdelávania a pozitívna je aj akreditácia študijného odboru "Profesijný bakalár." Okrem toho  v rámci propagácie technického a prírodovedného vzdelávania zväz realizoval Automobil Junior Akadémiu a pokračoval v projekte SPICE a udeľovaní ceny ZAP SR za najlepšiu diplomovú prácu.

"Tento rok bude automobilový priemysel v znamení prípravy na globálne výzvy, ktoré súvisia hlavne s legislatívou v oblasti znižovania emisií, dôsledkom čoho nastane rozvoj trhu s vozidlami na alternatívny pohon. To prinesie zmeny v štandardnom ponímaní mobility a dopady na výrobu vozidiel a dielov, " hovorí Alexander Matušek. "Preto budeme aj v roku 2019 pokračovať v definovaní bariér a potrieb ďalšieho  rozvoja automobilového priemyslu a budeme žiadať vládu o aktívny dialóg."

Na zabezpečenie konkurencieschopnosti automobilového priemyslu je potrebné odstrániť nestabilitu a slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Je nevyhnutné zabrániť rýchlemu a nepredvídateľnému nárastu nákladov zamestnávateľov. Problémom zostáva aj nízka úroveň výskumno-vývojových aktivít,  nedostatočný rozvoj systému spolupráce akademickej obce a priemyslu pri aplikovanej vede, výskume a inováciách. Nízka je aj úroveň rozvoja mobility na báze alternatívnych pohonov a prípravy na nové formy mobility.

"Jedna vec sú naše ambície, druhou vecou je kondícia, teda naša miera pripravenosti na prichádzajúce zmeny v súvislosti s príchodom elektromobility," dopĺňa Alexander Matušek. " Musíme sa pripraviť na predpokladané zníženie zamestnanosti, nutnosť transformácie dodávateľskej základne, nové smerovanie aktivít pri získavaní a podpore investícií, na potrebu rekvalifikácie súčasných zamestnancov či na nevyhnutnosť  novej štruktúry a kvality absolventov škôl z pohľadu potrieb priemyslu. Ak týmto procesom nepostavíme pevné základy už v tomto roku, môže to ohroziť budúcu konkurencieschopnosť automobilového priemyslu na Slovensku."

Registrácia vozidiel

Vysoké hodnoty dosiahli v roku 2018 aj registrácie nových osobných áut. V kumulatívnom porovnaní dosiahli registrácie za minulý rok 98 080 osobných vozidiel, čo predstavuje oproti roku 2017 nárast o 1 995 vozidiel a 2,08%. Celkový trh s novými vozidlami narástol v porovnaní s rokom 2017 o 3 586 vozidiel na celkový počet 111 865 vozidiel. Najviac nových automobilov bolo registrovaných v Bratislavskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji.  Na Slovensku sa v minulom roku zaregistrovalo aj 71 541 individuálne dovezených vozidiel. Podiel nových vozidiel na celkových registráciách tak dosiahol 57% percent. V roku 2018 sa oproti predošlému rok opäť zhoršila veková štruktúra individuálne dovezených vozidiel, čo má negatívny vplyv na emisie z dopravy, životné prostredie a bezpečnosť na cestách. ZAP SR bude pokračovať v tlaku na zmenu registračných poplatkov, ktoré budú v súlade s trendom ochrany ovzdušia. Zároveň sa tak budú minimalizovať riziká, že sa Slovensko stane vrakoviskom Európy.

BRATISLAVA 14. januára 2019 - Spoločnosť DKV Euro Service, popredný poskytovateľ služieb pre dopravcov, menovala Lukáša Ondráčka novým riaditeľom pre Slovensko a Českú republiku. Lukáš Ondráček preberá funkciu po Ondřejovi Pavlíkovi, ktorý dnes zastáva pozíciu regionálneho riaditeľa DKV pre severnú, strednú a východnú Európu.

"DKV má na Slovensku a v Čechách vybudovanú veľmi dobrú pozíciu. Mojou hlavnou úlohou je pokračovať v doterajšom silnom raste. Zároveň sa chcem zamerať aj na fleetových zákazníkov s menšími vozidlami a nové produkty a služby, ktoré reflektujú moderné trendy v preprave tovaru a osôb, napríklad v oblasti elektromobility."

Ing. Lukáš Ondráček (39) prichádza do DKV zo spoločnosti Trost Auto Service Technik, kde pôsobil od roku 2004 ako špecialista na diagnostiku a vybavenie autoservisov. Od roku 2011 zastával v spoločnosti Trost Auto Service Technik pozíciu výkonného riaditeľa a zodpovedal za úspešný rozvoj veľkoobchodu náhradných dielov pre nákladné a osobné automobily pre viac ako 2 000 zákazníkov v ČR. Je absolventom Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, odbor cestná doprava. Lukáš Ondráček je ženatý a má dve deti. Vo voľnom čase sa venuje rodine a športu.

RNDr. Ondřej Pavlík (45) viedol slovenskú a českú pobočku DKV Euro Service od roku 2009. Počas jeho pôsobenia narástol obrat ním riadených pobočiek o 250 percent. Ondřej Pavlík pred príchodom do DKV pôsobil od roku 1994 v odbore informačných technológií - naposledy v spoločnosti Tech Data ako jej výkonný riaditeľ. Je absolventom Prírodovednej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a získal titul MBA na University of Calgary.

DKV Euro Service patrí k lídrom v sektore služieb pre dopravcov

DKV Euro Service je jednou z vedúcich servisných spoločností v oblastiach logistiky a cestnej prepravy, ktorá už od roku 1934 ponúka profesionálom v doprave množstvo služieb zameraných na optimalizáciu nákladov a efektívne riadenie vozových parkov na európskych cestách. Medzi ne patria napríklad bezhotovostné platby za produkty a služby u viac ako 72 000 obchodníkov so širokým portfóliom ponúkaných značiek a tiež služby jednotnej úhrady mýta alebo vratiek dane z pridanej hodnoty či spotrebnej dane.

DKV Euro Service je súčasťou DKV MOBILITY SERVICES Group. Skupina je zastúpená v 42 krajinách, zamestnáva okolo 1 000 pracovníkov po celej Európe a v roku 2017 dosiahla obrat 7,2 miliardy eur. V rovnakom roku bola karta DKV vyhlásená po trinásty raz za sebou za "Najlepšiu značku" v kategórii palivových a servisných kariet. Aktuálne je v obehu viac než 3,1 milióna servisných kariet DKV a palubných jednotiek u približne 170 000 zákazníkov.

www.dkv-euroservice.com

BRATISLAVA 11. januára 2019

ZSSK prepravila počas sviatkov o vyše 175-tisíc ľudí viac ako vlani
Na najvyťaženejšej trase Bratislava – Košice meškali vlaky v priemere štyri minúty
Najväčšie meškania spôsobili usmrtenia osôb v koľajisku

Zimné sviatočné obdobie (21. 12. 2018 – 7. 1. 2019) sa tradične ukázalo ako jedno z najexponovanejších v roku. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v spomínaných dňoch prepravila spolu 1 672 678 cestujúcich a zaznamenala tak nárast o viac ako 175-tisíc prepravených zákazníkov v porovnaní s obdobným obdobím na prelome rokov 2017/2018.

Z celkového počtu 24 144 vypravených vlakov malo menej ako päťminútové meškanie do cieľovej stanice dohromady 22 589 spojov (93,6 %) a nad päť minút meškalo 1 555 vlakov, čo je iba 6,4 %. Priemerné meškanie všetkých "sviatočných" vlakov bolo 1,09 minúty. Šlo teda o približne rovnaké priemerné meškanie ako vlani (1,04 minúty), v porovnaní s minulým rokom však ZSSK tentoraz vypravila až o bezmála 2 000 vlakov viac.

Na najviac vyťaženej severnej trase Bratislava – Košice – Bratislava cestovalo vlakmi národného dopravcu v prázdninovom období 945 524 cestujúcich. Do cieľovej stanice prišlo načas (s nulovým meškaním) spolu 294 vlakov, čo je 72,24 % z celkového počtu 407 vypravených IC vlakov a rýchlikov. Priemerné meškanie týchto spojov bolo na uvedenej trase približne 4,13 minúty. S meškaním do
5 minút prišlo do cieľa cesty až 345 vlakov (84,77 %). Treba dodať, že pod tento výsledok sa výrazne podpísalo viacero mimoriadnych udalostí, ktoré neboli spôsobené z viny ZSSK.

Vlaky kategórie InterCity, ktoré ZSSK prevádzkuje v komerčnom režime, prepravili počas vianočného, novoročného a "trojkráľového" obdobia (21. 12. 2018 – 7. 1. 2019) spolu 36 809 cestujúcich, čo je o 2 089 viac ako minulý rok, pričom priemerná obsadenosť IC súpravy dosiahla 66,54 %. Zo 144 vlakov InterCity až 121 prišlo do cieľovej stanice načas (s nulovým meškaním), čo je viac ako 84 %. S meškaním do
5 minút prišlo do cieľa cesty až 138 IC vlakov (95,83 %) a priemerné meškanie vlakov tejto kategórie
V cieľovej stanici nepresiahlo 2,5 minúty, čo je opäť progres v porovnaní s vlaňajškom, minuloročná štatistika bola 4,1 minúty.

Pod najväčšie meškania sa, žiaľ, podpísali tragické udalosti. K najrozsiahlejšiemu meškaniu v celkovom trvaní 107 minút došlo tesne pred Štedrým dňom 23. 12. 2018 pri IC 523 z Bratislavy do Košíc, keď vlak zrazil a usmrtil osobu pohybujúcu sa v koľajisku. Aj druhé najvýraznejšie meškanie v rozsahu 101 minút bolo spôsobené zrazením a usmrtením osoby ležiacej v koľajisku. Opäť sa tak stalo pri vlaku IC 523 z Bratislavy do Košíc, tentoraz deň pred Silvestrom 30. 12. 2018.

Potvrdilo sa tak, že externé vplyvy ako nehody a mimoriadne udalosti, sa zaraďujú k najčastejším dôvodom meškania vlakov ZSSK. Ďalej sú to meškania medzinárodných spojov a poruchy či výluky na železničnej infraštruktúre.

Národný dopravca aj tentokrát zaznamenal pri obsadenosti IC vlakov niekoľko zaujímavých rekordov. Jedným z nich bolo 2 726 prepravených cestujúcich v jeden deň (27. 12. 2018) – pri celkovo ponúkanej kapacite 2 660 miest – takže sa týmito najrýchlejšími spojmi ZSSK prepravilo o cca 26 % cestujúcich viac, ako je bežný priemer. V rovnaký deň padol aj iný zaujímavý rekord, keď vlak IC 524 prepravil 631 osôb pri ponuke 551 miest. Znamená to, že jedno miesto obsadilo viac cestujúcich po jednotlivých úsekoch trasy.

ZSSK v čase zvýšeného dopytu posilnila IC vlaky spolu o 3 268 miest a napriek posilňovaniu boli tieto vlaky najmä v smere z Bratislavy na východ pred sviatkami vypredané. Okrem toho národný dopravca vypravil aj 4 mimoriadne rýchliky na trase Bratislava – Žilina – Košice a 29 posilových vlakov rôznych kategórií na celom území Slovenska.

Tomáš Kováč
riaditeľ odboru komunikácie a hovorca

BRATISLAVA 11. januára 2019 - V roku 2018 dostalo stavebné sporenie veľkú ranu od štátu. Ten okresal jeho výhody skoro až na kosť. Napriek tomu podstata sporenia je dobrá a možno so sprísnením poskytovania hypoték naberie aj táto forma sporenia druhý dych. BANKY.sk sa pozreli na to, čo sa zmení pri sporení na bývanie od Nového roka.

Štátna podpora stavebného sporenia sa v roku 2018 opäť menila. Hoci prémia sa zvýšila, sporiť si bude musieť človek viac na jej získanie a zmenší sa aj počet ľudí s nárokom na prémiu podľa príjmu. Zrušia sa tiež priateľskí sporitelia. Tieto zmeny by v budúcom roku mohli znížiť dopyt po tomto type sporenia aj po stavebných úveroch.

Kým analytici si myslia, že stavebné sporenie už pôjde do "výsluhového dôchodku", stavebné sporiteľne veria, že si ešte klientov ich produkty nájdu. "Zásadné zmeny spôsobia, že sa sporenie od januára 2019 stáva výrazne menej atraktívnym. A to v čase, kedy sa Slováci rekordne rýchlo zadlžujú, šetria si len veľmi málo a pri najbližšej ekonomickej kríze budú mať mnohí problém splácať svoje úvery," hovorí Marián Búlik, analytik OVB Allfinanz Slovensko. Podľa neho posledným plusom sporenia ostáva stavebný úver bez nutnosti založenia nehnuteľnosti.

Na druhej strane, Radovan Slobodník, hovorca Prvej stavebnej sporiteľne (PSS), si myslí, že stavebné sporenie bude mať aj po zmenách od januára svojich klientov. "Štátna prémia je iba jedným z motivátorov stavebného sporenia, nie však najrozhodujúcejšia," reaguje na sprísnenie požiadaviek na udelenie štátnej prémie, ktorá sa znižuje z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu, i keď jej celková výška stúpne na 70 eur.

Aby človek získal plnú prémiu, bude musieť počas roka vložiť na sporiaci účet 2 800 eur. "Pre mnohých je to nereálne - 233 eur mesačne na získanie plnej štátnej prémie je príliš vysoká prekážka," myslí si M. Búlik.

Stavebné sporenie totiž využívajú najmä ľudia s nižšími príjmami, ktorí nedosatnú ľahko hypotéku alebo ju odstanú menšiu ako chceli. R. Slobodník priznáva, že stavebné sporenie využívajú zväčša nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny ľudí."Koľkých klientov sa toto opatrenie dotkne, momentálne nie je možné povedať, keďže doteraz sme nemali povinnosť skúmať výšku príjmu sporiacich klientov. Neočakávame radikálny pokles ich počtu," tvrdí hovorca PSS.

Úrok je stále lákavý

PSS tvrdí, že podľa jej prieskumov klientov na sporení láka najmä úroková sadzba, ktorá je stále vyššia ako v bankách.

Na druhej strane pri úrokoch na úveroch stavebné sporenie ťahá za kratší koniec oproti bankám. Tie dnes ponúkajú hypotéky s úrokmi aj pod 1%, kým stavebné úvery sa pohybujú s úrokom od 1,5% vyššie a medziúvery stoja viac ako 3% ročne. "Pri prebytku financií na trhu a relatívne nízkych úrokoch spotrebných úverov sa medziúver stáva takmer prebytočným," myslí si M. Búlik.

Stavebné sporiteľne argumentujú tým, že oficiálne prezentované najnižšie úrokové sadzby hypoték mnohí klienti v skutočnosti nezískajú, keďže nespĺňajú niektoré z požadovaných kritérií a to najmä bonitu.

Výhoda úrokových sadzieb okamžitých úverov na bývanie v stavebných sporiteľniach je aj tá, že úroková sadzba je fixná na dlhšiu dobu ako pri hypotékach.

Výhody stavebných úverov

Napriek nepriaznivým zmenám v stavebnom sporení majú stavebné sporiteľne ešte nejaké tromfy v rukáve oproti bankám.

Kým pri hypotékach je úroková sadzba fixovaná iba na kratšie obdobie (najbežnejšie na tri roky), pri stavebnom úvere je garantovaná počas celej doby splácania čiže aj na 20 či 30 rokov. V čase, keď sa stále častejšie hovorí o náraste úrokov v budúcom roku, to môže byť výhoda pre klientov, ktorí chcú stabilitu splácania.

Ďalšou výhodou je, že pri stavebnom úvere do 50 tisíc eur netreba zakladať nehnuteľnosť. Na slušné bývanie v meste síce 50 tisíc nestačí, ale na väčšiu rekonštrukciu bytu či domu áno.

Úroková sadzba pri stavebných úveroch je síce vyššia ako pri hypotékach, ale aj o polovicu nižšia ako je priemerná úroková sadzba štandardných spotrebiteľských úverov. Tie sa síce dajú dostať už od 3,5%, ale bežná sadzba je okolo 5-8%, pričom stavebný úver napríklad v PSS dostanete už od 2,9%. Navyše úroková sadzba stavebného úveru je garantovaná na celé obdobie splácania a výška úveru je až do 170 tisíc na jeden financovaný objekt pre jednotlivca, prípadne dvojnásobok pre manželský alebo partnerský pár.

Aj preto stavebné sporiteľne neočakávajú zníženie záujmu o tento produkt. "Klienti by sa tak sami pripravili o výhody, ktoré im dokáže táto forma sporenia a účelového financovania bývania poskytnúť," dodáva Daniela Vlčková, hovorkyňa Wüstenrot stavebnej sporiteľne.

Stavebné sporiteľne sa preto oplatia najmä kvôli vyššiemu úroku na sporení. Napríklad Wüstenrot v roku 2018 mal zhodnotenie vkladov až o 8,5 % ( vrátane štátnej prémie) s garanciou na 6 rokov + 2 % úrokový bonus na prvých 12 mesiacov sporenia.

Dofinancovanie hypoték

Podľa odborníkov sú dnes úvery zo stavebného sporenia spravidla využívané na rekonštrukcie bývania. "Tento účel tvorí až 80 % z celkového objemu úverov zo stavebného sporenia," tvrdí R. Slobodník.

Kombinácia úveru na bývanie a úveru zo stavebného sporenia je bežná už aj teraz a bude pokračovať aj v budúcom roku.

Dofinancovanie kúpy bytu stavebným úverom je výrazne lacnejší spôsob ako napríklad dofinancovanie spotrebným úverom z banky s maximálnou splatnosťou 8 rokov a vyššími úrokmi.

Odborníci dokonca odhadujú, že po sprísnení podmienok na poskytovanie hypoték, ktoré bude pokračovať aj v roku 2019, môže význam stavebného sporenia ešte rásť. Napríklad môže slúžiť na dofinancovanie 20% vlastných zdrojov z celkového objemu financií potrebných na zabezpečenie si bývania.

Ako sa má zariadiť človek, ktorý si bude musieť o rok či dva kúpiť vlastné bývanie? "Dôležité je nastaviť si dostatočne vysoké mesačné vklady, aby ste cez stavebné sporenie a následný úver získali dostatok peňazí na dofinancovanie hypotéky. Cieliť je vhodné na 10, ideálne až 20 percent odhadovanej ceny bývania," radí M. Búlik.

Naopak, 90 % hypotéka a pôžička zo stavebnej sporiteľne bude stále drahšou voľbou. Prakticky všetky banky totiž takýto úver už dnes predražujú cez úrokovú prirážku vo výške 0,4 až 0,6 %. Hypotéku vo vyššej sume ako 80 % hodnoty nehnuteľnosti bez prirážky už dnes na Slovensku neposkytuje takmer žiadna banka.

Kritika štátu

Napokon sa odborníci zhodujú v tom, že zmeny v stavebnom sporení sú nešťastné. Výsledkom bude ďalšie zníženie motivácie ľudí šetriť si a tvoriť finančnú rezervu. A to v čase rekordného zadlžovania Slovákov. "Štát tým ide prakticky proti opatreniam NBS, ktoré sa snaží trend prílišného úverovania utlmiť," myslí si M. Búlik. Namiesto úspor na dofinancovanie úverov tak vo väčšej miere ľudia siahnu po drahých spotrebných úveroch.

7 najzásadnejších zmien v stavebnom sporení od 1.1.2019

Na získanie plnej štátnej prémie treba vložiť až 2 800 €
Výška maximálnej štátnej prémie sa zvyšuje na 70 eur
Percentuálna hodnota prémie sa znižuje z 5% na 2,5 %, čo znamená, že klienti budú musieť nasporiť viac, ak budú mať záujem o maximálnu štátnu prémiu.
Ak zarábate viac ako 1,3-násobok priemernej mzdy (dnes asi 1 300 eur), nemáte na štátnu prémiu nárok
Štatút priateľských sporiteľov zanikne. Dokladovanie účelu použitia finančných prostriedkov bude nutné aj po 6. roku sporenia
Ak si sporenie uzatvoríte v druhej polovici roka, získate najviac polovicu z výšky maximálnej ročnej štátnej prémie
Vo fáze medziúveru nemáte nárok na štátnu prémiu vôbec.

Portál BANKY.sk denne prináša aktuálne správy z bankového diania doma i v zahraničí. Okrem správ uľahčuje čitateľom orientáciu v bankových produktoch (účtoch, sporení, úveroch, hypotékach a investovaní) a pomáha im pri správnom výbere. Súčasťou portálu je aj odborné poradenstvo na aktuálne témy, kde sa čitatelia môžu dozvedieť viac o riešení svojich praktických otázok z oblasti bankových služieb. Okrem iného tam nájdete aj aktuálne kurzové lístky a finančné kalkulačky.

BRATISLAVA 11. januára 2019 - Nákupné chute a správanie zákazníkov podliehajú trendom a rokmi sa vyvíjajú. Odzrkadľuje sa to v každom segmente, privátne značky nevynímajúc. Ich popularita rastie z roka na rok a zákazníci sa v nich nielenže výborne orientujú, ale pýtajú si stále novšie značky z rozličných druhov sortimentu. Až 74 % Slovákov a Sloveniek nakupuje podľa reprezentatívneho prieskumu výrobky privátnych značiek pravidelne, pričom ide tak o mladých ľudí i rodiny s deťmi, z väčších aj menších miest.

Až pre štvrtinu Slovákov zohrávajú obľúbené privátne značky pri nákupe dôležitú úlohu. "A to až do tej miery, že každý piaty človek cielene navštívi obchod, kde hľadané privátne značky nájde. Sieť supermarketov BILLA na požiadavky svojich zákazníkov reflektuje a vychádza im v ústrety rôznorodosťou svojich privátnych značiek," hovorí Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa siete supermarketov BILLA. Do jej portfólia privátnych značiek patria Clever, BILLA, BILLA Premium, BILLA Naše Bio, Slovenská farma, BILLA Bonvia, BILLA Selfmade, BILLA Easy a Today.

Privátne značky vnímame ako kvalitné

Jedna tretina Slovákov a Sloveniek považuje privátne značky za rovnako kvalitné alebo kvalitnejšie ako značkové produkty. Za menej kvalitné ich považuje len 3,4 % spotrebiteľov. Zákazníci sa pre produkty privátnych značiek najčastejšie obracajú z dôvodu priaznivého pomeru ceny a kvality (57 %). Ďalšími dôvodmi kúpy značiek reťazcov sú priaznivá cena, predchádzajúca skúsenosť a kvalita. Privátne značky si pri nákupe bežne dáva do košíka takmer tri štvrtiny zákazníkov, pričom tretina ich nakupuje dennodenne.

Po privátnych značkách najviac siahame v kategórií mliečnych produktov (64,2 %), suchých potravín ako strukoviny či ryža (47,4 %) a v prípade nepotravinového tovaru, akým je drogéria (43,2 %). Menej často kupujú zákazníci cukrovinky, nealko nápoje, pivo a potravu pre zvieratá pod privátnymi značkami. "Slováci by uvítali aj rozšírenie privátnych značiek, a to na domáce a exotické a ovocie a zeleninu, vegetariánske a vegánske produkty," vymenúva K. Kirchnerová.

V BILLE zákazníci najviac preferujú privátne značky v kategórii mliečnych produktov a mäsa. "Sme veľmi radi, že najznámejšou spontánne menovanou privátnou značkou, ktorú ako prvú menoval každý piaty Slovák, bola práve naša cenovo najvýhodnejšia značka Clever, ktorá je na pultoch už od roku 2002," dodáva K. Kirchnerová. Značka Clever v prieskume skončila ako jedna z dvoch najobľúbenejších spomedzi všetkých privátnych značiek na Slovensku.

Privátne značky BILLA sú súčasťou moderného obchodu už viac ako 15 rokov. Samotné privátne značky dokonca podliehajú v Bille dvojitej kontrole kvality, keďže sa kontroluje nielen u výrobcu, ale aj priamo v Bille samotnej. Medzi zákazníkmi sú najznámejšie výrobky značiek Clever (85 %), BILLA (43,2 %)  a BILLA Premium (32,8 %). Slovenské produkty v rámci privátnych značiek tvoria až 39,5 % obratu na celom obrate privátnych značiek, pričom prevládajú čerstvé produkty – mliečne, pečivo a ovocie a zelenina.

*Spoločnosť BILLA si dala vypracovať reprezentatívny výskum na vzorke 500 respondentov v polovici minulého roka.

BRATISLAVA 11. januára 2019 - Počas uplynulých sviatkov sme želali našim blízkym, známym, kolegom a celému Slovensku pokoj, mier a šťastie. Neviem sa zbaviť pocitu, že teraz tieto slová vyznievajú naprázdno.

Sledujúc dianie doma, ale aj vo svete, neďaleko našej krajiny, vidíme, že svet sa chvíľami akoby zbláznil. Útočí na nás toľko negatívnych informácií – miestami vymyslených, tzv. hoaxov, ale občas aj pravdivých, že to v ľuďoch prebúdza negatívne postoje a city. Môžeme svoju energiu vynaložiť na zistenie toho, kto za to môže, kto využíva najzákladnejšie ľudské fóbie, predsudky, neznalosti na šírenie svojej pravdy. Kto v ľuďoch prebúdza nenávisť voči iným a buduje si na tom svoju existenciu, kariéru, politiku. Som politik, takže sa viem vyjadriť v tejto rovine. Tvrdil som a tvrdím, že politizovať z nenávisti a s nenávisťou sa nemá. Je to krátkozraké, krátkodobé a z dejín vieme, že to vedie k obrovským tragédiám. K škodám, ktoré sa ťažšie a hlavne dlhšie naprávajú. V živote každej krajiny, teda aj Slovenska, sú ľahšie a ťažšie obdobia. Tie ťažšie neprekonáme tak, že budeme okolo seba šíriť nenávisť, "zlú náladu", lebo to nič nerieši. Je to len forma politického boja a marketingu medzi dvoma súperiacimi stranami. Mier s mečom v ruke sa nedá hlásať. Zvíťaziť s ním môžete, ale nad čím a nad kým? Prinesie ten "meč" lepšie životné podmienky, väčšie platy, väčšie sociálne istoty? Nie. Len inú "pravdu" na štyri roky. A v tom je to krátkozraké. Som občan tejto krajiny a zástanca ľudských slobôd, demokracie a prozápadnej orientácie krajiny. Lebo to sú hodnoty, pre ktoré sa občania tejto krajiny zomkli v novembri 1989 a pre ktoré môžeme žiť už viac ako 70 rokov v mieri. A to nie je málo. Skúste sa opýtať ľudí na Ukrajine, čo pre nich súčasný stav krajiny znamená a čo si želajú najviac. Netvrdím, že pre každého občana je tu Kanaán a blahobyt. Mimochodom, nepoznám krajinu, kde by to tak bolo. Lenže burcovanie a tvrdenia o "čiernej diere" a "mafiánskom štáte" sú prehnané, zavádzajúce a nefér.

Hlavne od mienkotvorných ľudí. Oblastí, kam by sme našu energiu v roku 2019 mohli smerovať, je určite veľa. Každý na svojom mieste a na svojej pozícii. Využime naše dejinné poznatky, dedičstvo otcov, danosti, ktoré máme v génoch. Chráňme prírodu a pitnú vodu. Snažme sa vytvoriť dôstojný život pre každého, najviac pre najslabších. Tak bude táto krajina sebavedomejšia a silnejšia. Bez zbytočných tragédií a dejinných chýb. To je zodpovednosť každého politika. Napĺňajme naše predvianočné želania. Skúsme sa k sebe správať s úctou a kultúrne. Ku každému jednému občanovi tejto krajiny bez ohľadu na pôvod, národnosť a vierovyznanie. Je to ľudské a kresťanské. Chybám sa nikto z nás nevyhne, ale aj to je ľudské. To, čo vieme zmeniť, sú naše postoje k ostatným, aj keď nezdieľajú naše videnie sveta.

Úprimne želám občanom Slovenska pokoj, mier a šťastie v tej najhlbšej a najširšej miere.

http://www.belabugar.sk/

Slovenskí egyptológovia a archeológovia budú v januári a februári 2019 skúmať archeologickú lokalitu Duwejm Wad Hadž v Sudáne, v oblasti starovekej Núbie. Nachádza sa asi 350 km severne od hlavného mesta Chartúmu, pod  4. nílskym kataraktom. Neďaleko nej leží jedna z najvýznamnejších sudánskych lokalít – slávna „osamelá“ hora Džebel Barkal, ktorá je na zozname pamiatok UNESCO. Túto oblasť Núbie nazývali starí Egypťania Kuš. Miestni kušitskí panovníci dokonca v závere 8. a v prvej ...

Úcta k poznaniu, nadšenie pre vedu ale aj obdiv k umeniu a k ľudskosti sa niesli tradičným novoročným koncertom Slovenskej akadémie vied 10. januára v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca v Bratislave. Za prítomnosti veľvyslancov a zástupcov diplomatického zboru z viacerých krajín v SR, predsedníčky Akadémie vied ČR Evy Zažímalovej a ďalších vzácnych hostí ho otvoril predseda SAV Pavol Šajgalík. Vo svojom príhovore priznal, že rok 2018 priniesol pre akadémiu viac ...

Slovenské opatrovateľky v Rakúsku sa stali fenoménom, ktorého začiatky sa datujú od 90. rokov minulého storočia. Zhruba od roku 2006, keď sa táto práca v Rakúsku legalizovala, a potom v roku 2009 v súvislosti s ekonomickou krízou, nabral masové rozmery. Kulminoval v roku 2015, keď v Rakúsku legálne pracovalo viac ako 26,5-tisíc slovenských opatrovateliek. V súčasnosti sa ich počet pohybuje okolo 23-tisíc. Ako uviedol na tlačovej konferencii Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, slovenské ženy v strednom veku odchádzajúce na dvojtýždňové ...

Pri príležitosti Svetového dňa proti rakovine organizuje Nadácia Výskum rakoviny v spolupráci s partnermi sympózium Integratívna onkológia, ktorý sa uskutoční dňa 16. januára 2019 v zasadačke areálu SAV na Patrónke. Na sympóziu odznejú prednášky vo dvoch sekciách so zameraním na význam psychológie, resp. výživy v onkologickej prevencii a liečbe. Hlavným prednášateľom je prof. Rober Enright, profesor edukačnej psychológie na Wisconsin-Madison University, nominant na Templetonovu cenu a Nobelovu cenu za mier v roku 2018. Sympózium ...

BRATISLAVA 10. januára 2019 - Nový krimi triler Niečo vo vode jasne ukazuje, že aj vysnívaný život sa môže zmeniť na nočnú moru. Stačí jediné rozhodnutie, ktorého dôsledky si ani nedokážete predstaviť. "Je to psychologický triler, ktorý ma očaril od prvej strany. Bola to divoká jazda a perfektné čítanie," vyznala sa svetoznáma herečka Reese Witherspoonová.
Podľa New York Times je to šikovne napísaný inteligentný psychotriler, ktorý prelúskate a zabudnete pri tom na čas.

Keby ste sa ocitli pred rozhodnutím, ktoré vám navždy zmení život, zaváhali by ste?
Erin je dokumentaristka a jej kariéra sa sľubne rozvíja. Práve pracuje na projekte o návrate prepustených väzňov do života.
Mark je príťažlivý investičný bankár s veľkými plánmi, ktoré však akosi nevychádzajú. Vášnivo zaľúbení mladomanželia sa vydajú na svadobnú cestu snov na tropický ostrov Bora Bora. Užívajú si more, slnko, piesok a jeden druhého. Pri potápaní v azúrovom mori však niečo nájdu.
Mohol by sa váš vysnívaný život zmeniť na nočnú moru?

Novomanželia sa zrazu ocitnú pred nebezpečným rozhodnutím: majú svoje tajomstvo prezradiť, alebo si ho nechať pre seba? Veď ak sa o ňom nikto iný nedozvie, komu tým ublížia? Pokušeniu napokon neodolajú a následky na seba nedajú dlho čakať.

Nemôžete predsa zachrániť všetkých, však?
Niekedy jednoducho musíte zachrániť sami seba.

Krimitriler Niečo vo vode je napínavý a dynamický príbeh, v ktorom cítiť herecké, filmové pozadie autorky. Filmový strih, dynamika, výborne vykreslené postavy. Ide pritom o prvú knihu C.Steadmanovej, pričom prestížny Publisher´s Weekly upozorňuje – hoci je medzi spisovateľmi nováčik, bezpochyby stojí za vašu pozornosť.

Catherine Steadmanová je herečka a spisovateľka. Objavila sa v hlavných úlohách v britskej televízii aj na javisku vo West Ende. V roku 2016 ju navrhli na Cenu Laurencea Oliviera pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za jej výkon v divadelnej hre Oppenheimer. V Spojených štátoch sa preslávila úlohou  Mabel Lane Foxovej v seriáli Downton Abbey.

Začítajte sa do novinky Niečo vo vode:

Sobota 1. októbra
Hrob

Položili ste si niekedy otázku, ako dlho trvá vykopanie hrobu? Ak nie, už si ju ani neklaďte -  trvá to celú večnosť. Ak áno, svoj odhad vynásobte dvomi.
Zaiste ste to videli vo filme: spotený hrdina, možno so zbraňou pritisnutou k hlave, kope pod sebou jamu, kým sa neocitne vo svojom vlastnom hrobe, hlbokom stoosemdesiat centimetrov. Alebo dvaja smoliarski zlodeji sa hádajú uprostred bláznivého chaosu a lopatami vyhadzujú hlinu k oblohe, ľahko ako v kreslenom filme.
Lenže skutočnosť vyzerá inak. Kopanie jamy je drina. Nie je na tom nič ľahké. Hlina je pevná, ťažká a pomalá. Vlastne to je čertovsky ťažké.
Aj nudné a zdĺhavé, no treba to urobiť.
Stres, adrenalín a zúfalá živočíšna potreba zvládnuť to vás poháňajú vpred približne dvadsať minút a potom sa zrútite.
Svaly na rukách aj na nohách sa vám napínajú až ku kostiam, telo máte ako v ohni. Srdce vás bolí od doznievajúceho adrenalínového šoku, hladina cukru vám klesne a narazíte do imaginárnej steny. Napriek silnému nárazu je vám jasné ako facka, že bez ohľadu na neznesiteľnú únavu tú jamu jednoducho treba vykopať.
Čoskoro chytíte druhý dych. V maratóne tá chvíľa nastane približne v polovici trasy, keď vám novosť pohybu zovšednie a pochopíte, že musíte dokončiť tie neradostné, prekliate preteky. Vložili ste do nich všetko, čo máte, neodvolateľne ste sa zaviazali. Všetkým priateľom ste oznámili, že pobežíte maratón, a prehovorili ste ich, aby prispeli na dobročinný projekt, o ktorom máte iba nejasnú predstavu. Previnilo sľúbili väčší príspevok, než pôvodne zamýšľali, lebo kedysi na univerzite absolvovali charitatívnu jazdu na bicykli, ktorej podrobnosťami vás nudia zakaždým, keď sa opijú. (Ešte vždy hovorím o maratóne, tak zostaňte so mnou.) Potom ste každý večer behali v parku s píšťalami pulzujúcimi bolesťou a so slúchadlami na ušiach, lebo ste chceli vyzvať na súboj vlastné telo a zistiť, kto zvíťazí. Problém je však v tom, že ho nesleduje nikto okrem vás a že nikomu okrem vás na ňom nezáleží. Je to skrátka iba o vás a vašej snahe o prežitie. Pri kopaní hrobu máte pocit, akoby stíchla hudba, no vy sa nesmiete zastaviť. Keby ste prestali tancovať, zomreli by ste.
A tak kopete ďalej. Robíte to, lebo druhá možnosť je oveľa horšia ako kopanie bezodnej jamy v tvrdej zemi udupanej lopatou, ktorú ste našli v kôlni neznámeho starca.
Kopete a pred očami sa vám mihajú farby: zrakové vnemy spôsobené metabolickou stimuláciou neurónov vo vizuálnom kortexe, vyvolanou nedostatočným okysličovaním a nízkou hladinou glukózy. V ušiach vám reve krv – môže za to nízky krvný tlak spôsobený dehydratáciou a nadmernou námahou. A vaše myšlienky? Tie plávajú pokojnými vodami vášho vedomia. Podchvíľou vystrčia hlavu nad hladinu, no zakaždým zmiznú, skôr než ich zachytíte. Myseľ máte celkom prázdnu. Váš centrálny nervový systém spracúva tento vysiľujúci pohyb ako situáciu bojuj, alebo zomri, cvičením stimulovaná neurogenéza a "vyplavovanie endorfínov spôsobené cvičením", ktoré je čoraz populárnejšou témou športových časopisov, utlmujú činnosť vášho mozgu a zároveň ho chránia pred trvalou bolesťou a stresom z fyzicky namáhavej práce.
Vyčerpanie spôsobené behom alebo kopaním je fantastický emocionálny buldozér.

Približne po štyridsiatich piatich minútach usúdim, že stoosemdesiat centimetrov je v prípade tohto hrobu nereálna hĺbka. Tak hlboko kopať jednoducho nevládzem. Meriam stošesťdesiatsedem centimetrov. Ako z tej jamy vôbec vyleziem? Jej kopaním som sa ocitla v nezávideniahodnej situácii.
Podľa prieskumu YouGov z roku 2014 stošesťdesiatsedem centimetrov je ideálna výška pre Britku - priemerný Brit by ju u svojej partnerky zjavne uvítal. Takže mám šťastie a Mark takisto. Bože, kiež by tu bol so mnou!
Ak sa neprekopem do stoosemdesiatcentimetrovej hĺbky, koľko zeme ešte musím vykopať? Aká hĺbka bude stačiť?
Telá zvyčajne nájdu, ak hrobár kopanie jamy odflákol. Nechcem, aby sa mi to stalo, verte mi. Po takom výsledku rozhodne netúžim. Odfláknutý pohreb, rovnako ako každá odfláknutá práca, má zvyčajne tri príčiny:

Nedostatok času,
slabá iniciatíva,
nedôslednosť.

Pokiaľ ide o čas, na vykopanie hrobu mám tri až šesť hodín. Tri hodiny sú môj konzervatívny odhad a šesť hodín je dĺžka denného svetla zostávajúca do súmraku. Ešte mám čas.
Myslím, že iniciatívna som dosť. Dva mozgy sú lepšie ako jeden... aspoň dúfam. Stačí, keď budem postupovať krok za krokom.
A príčina číslo tri: nedôslednosť? Bože, veľmi mi na tom záleží! Viac než na čomkoľvek v celom svojom doterajšom živote.
Deväťdesiatjeden a pol centimetra je minimálna hĺbka odporúčaná ICCM (Ústavom správy cintorínov a krematórií). Viem to, lebo som si to vygúglila, skôr než som začala kopať. Vidíte, bola som iniciatívna! Čupla som si vedľa tela do blata plného mokrého lístia a v nevystopovateľnom mobile patriacom mŕtvole som našla informáciu, ako sa správne pochováva telo. Ak mŕtvolu nakoniec nájdu (ale to sa určite nestane) a z mobilu získajú údaje (dúfam, že sa im to nepodarí), z histórie vyhľadávania bude fantastické čítanie.

Po dvoch hodinách prestanem kopať. Jama je hlboká necelý meter. Nemám pri sebe meracie pásmo, no spomínam si, že meter je približne výška od zeme po rozkrok. Výška najvyššieho skoku, ktorý sa mi podaril počas prázdninovej jazdy na koni pred dvanástimi rokmi, krátko pred odchodom na univerzitu. Bol to darček na moje osemnáste narodeniny. Čudné, čo všetko človeku uviazne v pamäti, však? Ale teraz som tu, po pás v hrobe, a spomínam na jazdecké preteky. Mimochodom, vyhrala som na nich druhú cenu. Mala som z nej obrovskú radosť.
V každom prípade vykopala som jamu s približnou hĺbkou deväťdesiat centimetrov, so šírkou šesťdesiat centimetrov a s dĺžkou stoosemdesiat centimetrov. Áno, trvalo mi to dve hodiny.
Znovu opakujem: vykopať hrob je veľmi ťažké.
Kvôli lepšej predstave dodávam, že výsledok môjho dvojhodinového úsilia - jama s rozmermi 90 cm x 60 cm x 180 cm - predstavuje kubický meter alebo 1,5 tony zeme, čo približne zodpovedá hmotnosti hatchbacku, dospelej belugy alebo priemerného hrocha. Rovnaké množstvo hliny som premiestnila hore a kúsok doľava od miesta, kde sa nachádzalo predtým. A tento hrob je hlboký iba necelý meter.

Očami preletím zablatený kopec a rukami sa opriem o okraje jamy. Aj keď sa mi predlaktia trasú pod mojou vlastnou váhou, napokon sa z nej vyškriabem. Telo teraz leží oproti mne pod roztrhanou nepremokavou plachtou, jej kobaltová farba žiarivo kontrastuje s hnedou lesnou pôdou. Našla som ju zavesenú na konári stromu na odpočívadle vedľa cesty. Mĺkvu spoločnosť jej tam robila rovnako opustená chladnička s mraziacim priečinkom, ktorého dvierka ticho vŕzgali vo vetre. Niekto ich už zrejme nepotreboval, a tak ich tam vyhodil.
Na vyhodených predmetoch je niečo smutné, nemyslíte? Pôsobia bezútešne, ale svojím spôsobom sú krásne. V istom zmysle som sem prišla vyhodiť mŕtvolu.
Chladnička tu už strávila nejaký čas. Viem to, lebo som ju videla z okna auta, keď sme tadiaľto prechádzali pred tromi mesiacmi, a odvtedy si po ňu nikto neprišiel. Mark a ja sme sa vracali do Londýna z Norfolku, kde sme oslávili naše výročie. Pripadá mi zvláštne, že za tie tri mesiace sa mi - vlastne nám - tak veľa prihodilo, zatiaľ čo tu sa nič nezmenilo. Toto miesto vyzerá ako vyčkávací priestor existujúci mimo času. Možno ho nikto nenavštívil od príchodu majiteľa chladničky a odvtedy uplynulo bohviekoľko času. Chladnička určite pochádza zo sedemdesiatych rokov. Pôsobí staromódne a masívne, akoby ju vyrobili z tehál - monolit uprostred vlhkého anglického leta. Na tejto čiernej skládke strávila aspoň tri mesiace a nikto ju neodviezol. Hneď mi bolo jasné, že sem okrem nás nikto nepríde. Nijakí pracovníci mestských služieb, večne nespokojní miestni obyvatelia píšuci listy mestskej rade alebo ranostaji na prechádzke so psami sa nebudú potkýnať po mojom kameňolome. Toto je najbezpečnejšie miesto, ktoré mi zišlo na um. A tak sme teraz tu. Chvíľu potrvá, kým sa zem znovu usadí. Ale myslím, že chladnička aj ja máme dosť času.

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 10. januára 2019 - Autorka mimoriadne úspešných Džínsových denníkov Zuzana Šulajová začína písať novú kapitolu svojej tvorby. Tajomstvá jedného domu je jej prvý román pre dospelých. Napínavý príbeh s kriminálnou zápletkou, ktorý nepustíte z ruky, kým ho neprečítate. A v predpredaji špeciálne aj s podpisom autorky.
Takže neváhajte, pohodlne sa usaďte, pretože jediné osudné rozhodnutie spustí lavínu udalostí a odhalí tajomstvá jedného domu...

Ženu, ktorú by najradšej videlo mŕtvu azda až priveľa ľudí, zavraždia. Je páchateľom jej ponižovaný partner alebo bývalý manžel, ktorého dohnala ku korupcii?
Synovia, ktorí si jej smrťou finančne prilepšia?
Niektorý zo susedov, čo dlhé roky museli znášať jej arogantné správanie?
Alebo nebodaj niekto celkom iný?

Zdanlivo jednoduchý prípad, z ktorého sa vykľuje tvrdý oriešok i pre partiu skúsených kriminalistov. Prípad, ktorý zmení život takmer všetkým. Navyše poručíka Tibora Dregoniča čosi neodolateľne priťahuje k jednej z podozrivých. Pre vášeň riskuje viac, než tuší...

"Po deviatich knihách pre mladých som potrebovala od tohto žánru prestávku, a tak som zabila dve muchy jednou ranou: napísala som krimiromán o medziľudských vzťahoch, ktoré vedia pekne zamiešať karty. Vo vydavateľstve mi totiž vraveli, že výborne píšem o vzťahoch," usmieva sa sympatická autorka.

Na knihe pracovala s konzultantmi, lekármi aj kriminalistami, zisťovala a overovala si fakty a príbeh ju unášal sám. Nemala veľa možností si vymýšľať a robiť si s dejom, čo sa jej zachcelo. "Prácu kriminalistov som sa snažila vykresliť tak, aká aj v skutočnosti je: namáhavá, stojaca na detailoch, často zbytočná, lebo musia skúmať aj to, čo sa neskôr ukáže ako bezpredmetné. Nerobila som z ich práce americký triler. Samozrejme, absolútnou realitou nie je ani moja kniha, ale myslím, že kriminalistov neurazí," myslí si úspešná autorka.

Takmer 500-stranový román Tajomstvá jedného domu je výborne napísaný, pútavý a premyslený. Ako nám prezradila autorka, vražda mala byť len jedna, úmrtia sú napokon štyri.
A kde sa inšpirovala? Ako tvrdí, stačí načúvať ľuďom a chodiť po svete s otvorenými očami. Život píše príbehy, aké nevymyslí žiadny autor. A ak ich autor dá na papier, čitatelia to často odsúdia ako nereálne.

Začítajte sa do novinky Tajomstvá jedného domu:

Vrah, ktorý nebol vrahom, lebo ešte nikdy nevraždil, nespal. Chvel sa. Stále dookola zvažoval a prehodnocoval svoj plán od A po Z, od Z po A. Ak spraví toto, môže sa stať tamto alebo hento. Keď sa stane hento, musí myslieť na ono. Ak tamto, môže to viesť k tomu.
Ako šachová partia. Ibaže šach mat musí dať on, inak ho súper rozmetá v zuboch.
Nesmie na nič zabudnúť. Nesmie nič vynechať. Musí byť dokonalý.
Plánovaná vražda nie je vražda v afekte. Je to ešte horšie ako afekt.
Naozaj je to jediné riešenie? Skutočne nie je iná možnosť?
Pozrel sa na pripravené nástroje.
Toho, čo zvažoval, že bude vraždiť, obklopovala tma. Sedel na gauči a zhlboka dýchal. Na čele sa mu perlil pot. Obavy, znepokojenie, no najmä horúce leto. Sedel v nočnom úbore, okná otvorené dokorán, balkónové dvere takisto, ale vo vzduchu sa nepohol ani lístok. Betón, asfalt, autá vyparovali vlastnú horúčosť, zapnuté klimatizácie vypúšťali do povetria ďalšie teplo.
Začarovaný kruh.
Unikne? Alebo si nadobro zničí život?
Nesmie sa rozrušiť. Chladnokrvnosť je alfa a omega činu.
Na nejaký zvuk zdvihol hlavu. Očividne nebdie iba on.
Áno. Pohár pretiekol. Plný bol už dávno.
Keby tak budúca obeť tušila, že v horúcej, bezveternej noci sa plamienok sviece jej života divoko trepoce a čochvíľa navždy zhasne.
Pôjde si ľahnúť. Zajtra jeho čin pomôže svetu.

DEŇ PRVÝ

Bublanie pod povrchom
Piatok, 18. 8. 2017, 5:40, Kalištná, Devínska Nová Ves

Spálňou sa rozľahlo nepríjemné drnčanie budíka. Tibor sa strhol zo spánku s pocitom, že mal byť dávno v práci. Vystresovane zažmúril na číslice a upokojil sa. Zaklapol bzučanie, ktoré by prebralo aj múmiu, a znovu klesol do postele. Rozhodne nebol vyspatý. Manželka Gréta už vedľa neho neležala. Zavrel na chvíľu oči a takmer zase zaspal. Radšej sa s nechuťou vyhrabal z postele. Po dnešnom výjazde by teoreticky mal mať zajtra voľno. S Grétou plánovali ísť na Košariská pri Dunajskej Lužnej a aj s jej rodičmi si užiť priezračne čistú vodu.
"Dobré ráno," pozdravil ženu, ktorá zo seba v kúpeľni robila divu. Na moment si znovu pripomenul, prečo sa do nej pred piatimi rokmi na firemnej oslave ich spoločných známych zbláznil. Jej ryšavé vlasy žiarili ako oheň, ktorý ho pohltil. Sivé oči orámované ceruzkou priťahovali pohľady ako magnet.
Gréta mu pozdrav neopätovala, iba naňho nespokojne zazrela. "Včera si bol zase dlho v práci."
Tibor sa zastavil s rukou na kľučke toalety. "Prepáč, administratíva nepustila, šéf čaká výsledky. Na poobedňajšom rozdelení som sľúbil, že ráno to bude hotové."
"Ale už štvrtý deň po sebe si prišiel tak neskoro, že som šla spať sama, Tibi," namietla smutne.
"Mrzí ma to…"
Gréta znovu upriamila pozornosť na svoje mihalnice. Vyšla z kúpeľne, prv než tam z toalety došiel Tibor. Keď sa umyl a oholil, prišiel za ňou do spálne. Obliekala si krátke biele šaty bez rukávov s čipkou na dekolte, ktorá jej zakrývala krk až po bradu.
Tibor sa na ňu usmial a za útly driek si ju pritiahol k sebe. Položila mu ruky na plecia. Díval sa do jej sivých očí, z ktorých vyžarovalo  nekonečné dobro. Pobozkal ju.
"Naozaj ma mrzia tie nakopené neskoré príchody domov…" šepol. "Mám skrátka priveľa prípadov. To lúpežné prepadnutie starkého, ktorého uviazali o sporák. Zavraždená hovorkyňa ministra… A ten prípad športovca, čo zrazil malého chlapca, mi včera vzali…" s horkosťou v hlase sa posťažoval Tibor. "Mal som chuť sa ožrať. Toľko mesiacov tvrdej práce vyšlo navnivoč…"
"Prečo ti ho vzali?"
Sarkasticky odfrkol. "Vraj či si uvedomujem, aká je to významná osobnosť a čo všetko robí pre šport našej republiky. Prišli si po spis s tým, že sa prípadom budú zaoberať sami. Tí zhora."
Pokrútila hlavou. "To je smutné, ale čo už, no, tak to budú riešiť oni."
Ironicky sa zaškľabil. "Práveže nebudú. Nejako to ututlajú."
Gréta sa zaksichtila. "Ach… Ale nič s tým nenarobíš," brnkla mu po nose a vtisla mu jemný bozk. Následne sa zvrtla k zrkadlu a zatočila sa pred ním. "Môže byť?"
"Si krásna."
Polhodinu po tom, čo mu zazvonil budík, spoločne opúšťali byt. Vo vchode stretli susedku Škerlíkovú a vypočuli si sťažnosti, že manžel si zadovážil na chalupu dvoch baranov, ktorých bol nútený nahlásiť Štátnej veterinárnej a potravinovej správe a dokonca vyplniť aj voľáke formuláre. Škerlíková bola vcelku príjemná žena, no až príliš zhovorčivá. Urýchlene sa rozlúčili a šli k autu. Tiborovi už teraz spod hnedých vlasov vyrážal pot. Hoci bolo skoré ráno, teplomer ukazoval dvadsaťpäť stupňov. Tohtoročné leto bolo horúcejšie ako leto v južných krajinách. Tretí mesiac nepršalo, stromy boli ovisnuté, mnohé predčasne zožltnuté. Tráva nerástla, ale dožlta uškvarená sa tlačila k popukanej zemi. Vtáčence zúfalo hľadali vodu. Tibor im každý večer, keď sa vrátil z práce, dolieval vodu do misky na balkóne.
Naštartoval, zapol klimatizáciu, utrel si pot a pustil rádio. Pozrel na manželku, ktorá si vypisovala s kamorátkou a kolegyňou.
Vyrazili. Ďalší deň pred nimi.

Piatok, 18. 8. 2017, 6:30, Kuklovská, Karlova Ves

Miloš Szeheren zaklapol vibračný budík pre sluchovo postihnutých. Musel si kúpiť taký, lebo Astre, ako svoju partnerku Esteru prezýval, prekážalo, že ju buntoší zo spánku, keďže zvyčajne vstáva skôr ako ona. Istý čas mal pod vankúšom mobil, ale to jej zase prekážalo elektromagnetické žiarenie pod  hlavami. Skončil teda pri vibračnom budíku pre sluchovo postihnutých. Najradšej by ešte driemal. Bol strašne dolámaný. V noci sa pekne rozdivočili. Pozrel na svoju nahú družku. Nebola zakrytá, bolo príliš horúco. Jej telo lačné po extáze už pokrývali červenkasto-modrasté podliatiny.
Miloš bol so sebou nesmierne spokojný, a zároveň frustrovaný a nerozhodný.
Vstal, pripravil raňajky, umyl sa, obliekol a vybehol von so Sárou. Hneď pred bytovými dverami stretol vždy dokonale upraveného suseda z vyššieho poschodia Oskara Bonárta. Miloš toho chlapa nemal rád. Bol príliš sebaistý a namyslený. Pán riaditeľ z automobilky. Miloš mu ani neodpovedal na neúprimný pozdrav. Čakal na výťah. Vonku zase stretol veterinárku Paľovú, ktorá každé ráno so svojou borderskou kóliou chodievala behať. Jej pes okolo nej poskakoval a štekal.
Miloš spravil so Sárou zvyčajný okruh okolo domu a potom si sadol na lavičku. Sáru nasmeroval do tieňa. Sučka bola slepá, prišla o zrak pred piatimi rokmi kvôli neliečenému zelenému zákalu. Miloš spomínal, ako Astra hartusila a chcela ju ako obťažný hmyz dať utratiť. Veterinár odmietol, lebo inak bola Sára zdravá. Astra sa tak rozzúrila, že urobila scénu, a potom nasadla do auta a odišla domov. Nechala ho tam so Sárou samého. Musel sa do Karlovej Vsi ponížene vrátiť autobusom. Napokon Astru presvedčil, aby psa nechala nažive, a postupne našiel spôsob, ako žiť so slepým kokeršpanielom. Bol rád, že má verného spoločníka, ktorý ho nijako nesúdi.
Miloš dookola dennodenne už šesť rokov premýšľal, aké ťažké je s Astrou vyjsť. Bola to nádherná, živočíšna bytosť, mala obrovské modré oči, podľa niekoho možno nevýraznú tvár a veľké zuby, ale jej vyžarovanie to všetko vynahrádzalo. Bola primerane vysoká a "správne" tvarovaná, síce vyššia ako Miloš, ale to on, bohužiaľ, príliš nenarástol. A vedela si užívať. Páni, ako si len vedela užívať! No neprešiel jediný deň bez toho, aby mu za niečo nevynadala. Občas sa sám seba pýtal, prečo s ňou vlastne žije. Stačí iba milovať…?
Mal by sa vzchopiť. Mal by urobiť to, k čomu sa odhodlával už tak dávno…
Ak nebude jeho, nebude ničia.
Tá myšlienka ho uspokojovala.
Rozhodne vstal. Buď teraz, alebo nikdy.

Milan Buno, literárny publicista