Vďaka ČSOB nadácii mesto Humenné zrekonštruovalo jeden z najfrekvento­vanejších priechodov pre chodcov a to na Laboreckej ulici /pri Tatra banke/.

MUDr. Jana Vorobeľová, Ambulancia DAPTI v Novej Ľubovni oznamuje svojim pacientom, že dňoch 27. - 28. 12. 2018 (štvrtok,piatok) a dňa 31. 12. 2018 (pondelok) sa v ambulancii bude ordinovať len do 12:00 hod.

BRATISLAVA 13. decembra 2018 - Mnohí z vás majú deti, ktoré nechcú jesť. Pri obede ich zaujíma všetko ostatné, len nie tanier s polievkou a vy sa snažíte nájsť spôsob, ako ich presvedčiť... Často je osvedčenou formulkou: "Najedz sa, deti v Afrike hladujú,"  alebo "Prečo si nezjedol desiatu? Vieš, koľko detí v Afrike hladuje?"

Žiaľ, nejde iba o frázu. Milióny hladujúcich detí pochádzajú iba z krajín ako Južný Sudán, Nigéria, Somálsko, Jemen. Deti, ktoré hladujú, a pre ktoré ani Vianoce nebudú iné.

Slovenský výbor pre UNICEF sa svojou vianočnou zbierkou snaží pomôcť deťom, ktoré trpia podvýživou. Jedným z tých, ktorým UNICEF už dokázal pomôcť, je Pierre. Žije s otcom Prosperom, sestrou a starou mamou v malej dedinke neďaleko Bangui, hlavného mesta Stredoafrickej republiky. Otec je bez práce a ich život je poznačený konfliktom v krajine. Každý deň sa im len s obrovskou námahou podarí získať minimum jedla na prežitie. Kukurica z blízkej farmy je to jediné, čo si môžu dovoliť. Pierrova váha začala preto klesať, bol chorľavý a odmietal jesť aj kukuricu. Jeho stav sa neustále zhoršoval a otec sa bál, že si nebude môcť dovoliť zdravotnú starostlivosť a liečil ho tradičnou medicínou. Vo veku 3,5 roka vážil len 9 kíl a trpel hnačkami. Nakoniec otec zobral vychudnutého Pierra a v náručí ho odniesol do 12 km vzdialenej nemocnice, ktorú podporuje UNICEF. "Bol som prekvapený, že je tam toľko ľudí, ktorí sa snažili pomôcť môjmu synovi,” spomína Prosper. " Keď sme sa dostali do medicínskeho centra, každý sa ponáhľal mu pomôcť. Nevedel som, či sa ešte niekedy Pierre vráti domov...”

Pierre bol kvôli hnačkám dehydrovaný a ležal v bezvedomí. Doktori ho z obavy pred smrťou poslali do jedinej Pediatrickej kliniky v celej Stredoafrickej republike, aby dostal ešte intenzívnejšiu starostlivosť.

Pierrovi sa podarilo dostať nevyhnutnú zdravotnícku pomoc v poslednej chvíli...

Oddelenia v nemocnici boli preplnené, postele obsadené, niekde aj dvoma deťmi, všetky krehké a vyslabnuté, nevyhnutne potrebovali pomoc. Pierre s otcom strávili týždeň plný utrpenia na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pierre dostával dvakrát denne nutrične obohatené mlieko, aby zosilnel a mohol opäť prijímať potravu. Po desiatich dňoch dôslednej starostlivosti bol Pierre natoľko zotavený, aby sa mohol vrátiť domov. Jeho otec dostal presné inštrukcie, ako sa má o Pierra starať. V nasledujúcich týždňoch chodil pravidelne na kontroly a dostával tiež terapeutickú výživu, ktorú zabezpečil UNICEF.

"Je to obrovská úľava, keď vidím, že sa Pierrovi darí lepšie. Začal som opäť pracovať na poli a rúbať drevo, ” hovorí otec.

Jednou z prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce je Južný Sudán – jedna z najchudobnejších krajín, kde je viac ako milión detí v život ohrozujúcom stave akútnej podvýživy.

Odhaduje sa, že takmer 61% obyvateľov Južného Sudánu má problém s prístupom k potravinám a bez neustálej humanitárnej pomoci by sa mohol v krajine šíriť hladomor. Počas takejto potravinovej krízy je nevyhnutné, aby deti do piatich rokov, tehotné a dojčiace ženy mali zabezpečené kvalitné výživové doplnky a preventívne služby, ktoré zamedzia ich podvýžive ako aj podvýžive ich detí.

SV pre UNICEF pomohol v roku 2018 v Južnom Sudáne poskytnúť výživové doplnky pre takmer 130 000 detí, ktoré trpeli akútnou podvýživou. Až 89%  z detí, ktoré boli zapojené do výživového terapeutického programu, sa úplne zotavilo.

Aj vďaka Vianočnej zbierke UNICEF 2018 bude mať oveľa viac detí rovnaké šťastie ako Pierre...

Ďakujeme za každý Váš príspevok:

IBAN: SK58 0200 0000 0035 0186 8653

VS: 1850

V pondelok 17. decembra 2018 sa od 14:00 hodiny začne informačná konferencia: „Moderný výskum civilizačných ochorení“. Uskutoční sa v zasadačke Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV,  blok B, (1. posch., č. dverí 2.56), v Pavilóne lekárskych vied na Dúbravskej ceste 9 v Bratislave. Prednášajúci na nej odprezentujú dosiahnutý pokrok vďaka získaniu výskumnej infraštruktúry z dopytovo-orientovaného projektu: Dobudovanie infraštruktúry pre moderný výskum civilizačných ...

Pozvánka na druhé rokovanie OZ v Zlatej Bani

BRATISLAVA 13. decembra 2018 - "Keď sa kukučka vyliahne v hniezde ako prvá, vyhodí z neho všetky ostatné vajcia. Stojí ju to veľa úsilia, no aby prežila, musí na seba strhnúť absolútnu pozornosť rodičov. Tí ju potom vykŕmia, až kým ich neprerastie."

Je tu slovenská detektívka Kukučka z pera Františka Kozmona. Po Potkanovi a Rosničke je tu tretia kniha so sympatickým kapitánom Markom Wolfom.

V Bratislave zavraždili ženu bohatého plastického chirurga. Jej muž je nezvestný a v honosnej vile pod Slavínom, kde objavili telo, zostali len dve adoptívne deti. Súrodenci svorne tvrdia, že nič nepočuli ani nevideli. Vyšetrovania sa ujíma kapitán Marek Wolf, ktorý postupne odkrýva rodinné tajomstvá vedúce k odhaleniu vraha. Keď sa však začne domnievať, že je na správnej stope, v prípade náhle začnú pribúdať obete…

Wolf sa popri práci musí vyrovnať aj s ďalšími problémami. Vzťahy na krajskom riaditeľstve sú napäté. Môže za to nový riaditeľ oddelenia, ktorý vo funkcii nahradil Karola Luptáka. Ten bojuje s osobnými démonmi a so zdanlivo neobjasniteľným prípadom, ktorý ho núti pochybovať o vlastných schopnostiach.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Alfréd Swan:

František Kozmon sa zúčastnil na viacerých poviedkových súťažiach a experimentoval s rôznymi knižnými žánrami. Zakotvil pri detektívke.
Jeho debut Posledný prípad kapitána Čontoša zvíťazil v súťaži Detektívka 2014 a bodoval v čitateľskej ankete. Vo vydavateľstve IKAR mu vyšli romány Potkan a Rosnička, kde je hlavnou postavou vyšetrovateľ Marek Wolf.

Stál som tam ako obor týčiaci sa nad okolím, vypínajúci hruď, nepremožiteľný. Podo mnou ležala moja obeť. Teraz už len bezvládne telo bez života, namočené vo vlastnej krvi. Keď som takto svoju prvú obeť videl, neubránil som sa smiechu. Zdalo sa mi ironické, že mi kedysi naháňala strach. Určite by jej ani na um nezišlo, že by sa v skutočnosti ona mala báť mňa. A už vôbec nie to, že by som práve ja mohol skoncovať s jej životom.

Začítajte sa do novinky Kukučka:

7. novembra 2016

Richard Otčenáš nervózne prešľapoval vo svojej kancelárii. Domnieval sa, že zhlboka dýcha, no v skutočnosti len plytko funel. V ruke držal papier s podpismi. Usiloval sa vyrozumieť, čo vlastne cíti. Prekvapenie? Nie, niečo podobné predsa mohol čakať. Hnev? Ani to. Uznal, že na to majú právo. Pohľad sa zakaždým zastavil na jedinom podpise. Sklamanie. To bol ten správny výraz pre pocit plávajúci v chaose, čo odstavil na vedľajšiu koľaj jeho inak vždy chladný a praktický úsudok.
Stále bol riaditeľ krajského odboru kriminálnej polície, pocity museli ísť bokom. Bol predsa racionálny človek. Aspoň si to vždy nahováral. Opäť uprel pohľad na ten jeden podpis. Vzápätí šmaril papier na stôl a schytil slúchadlo pevnej linky. Vyťukal štvormiestne číslo, ale nikto nedvíhal. Vyklonil sa z dverí a zakričal na sekretárku  "Zožeň mi Wolfa!"
Ani sa naňho nepozrela. Aj keď jej podpis na zozname nenašiel, iste o všetkom vedela. Siahla po telefóne, ale šéf ju zahriakol. "Interkom som skúšal, Wolf nie je u seba. Pohľadaj ho." Videl, že váha. Pritvrdil: "Hneď!"
Sekretárka opäť uhla pohľadom. Otčenáš nespokojne vzdychol, než sa vytratila. Potom sa zavrel v kancelárii. Obišiel papier na stole a zamieril k oknu. V presklených dvierkach kabinetu si všimol svoj odraz. Tvár samá vráska, vlasy prešedivené, oči staré a unavené. Mohol si dávno užívať dôchodok, čo si vlastne ešte chcel dokázať? Pokrútil hlavou. Nad čím to vôbec rozmýšľa? Uvedomil si, že od racionálneho uvažovania má poriadne ďaleko.
Keď sa otvorili dvere, už chladnokrvne sedel za stolom. Dovnútra vkročil kapitán Wolf, vysoký operatívec, ktorý bol ustavične v teréne alebo v posilňovni. Mal hranatú tvár, silné ruky a pohľad vzbudzujúci autoritu. Na rozdiel od sekretárky hľadel šéfovi do očí priamo, hoci mu nebolo všetko jedno.
Otčenáš mu podsunul papier.
"Čo to má znamenať?"
Marek vedel, o čo ide, a predsa papier zdvihol.
"Mal som ti o tom povedať skôr," povedal. "Ako si sa o tom dozvedel?"
"To je jedno, nie?" Riaditeľ mu papier náhle vychytil z rúk. "Načo je to dobré? Čo tým chcete dosiahnuť?"
"Odhováral som ich," tvrdil Wolf.
"Nedrístaj," odvrkol Otčenáš. "Prečo si to potom podpísal?"
Marek vytreštil oči.
"Čo?" spýtal sa, akoby zle počul. "Ja som nič nepodpísal."
"A toto je čo?"
Wolf sa zahľadel na papier.
"Môj podpis," povedal neveriaco. "Niekto ho sfalšoval."
"To ti tak uverím," nedal sa presvedčiť riaditeľ.
Marek vstal.
"Je to hovadina," roztrhal petíciu na kusy. "Zabudni na to. Dohovorím im."
"Myslíš, že uverím tvojmu teátru?" Otčenáš sa nasilu zasmial Aj on sa zdvihol z miesta. "Ty už radšej nič nerob. Vyriešim si to osobne."
"Vážne mi neveríš?" spýtal sa Wolf prekvapene. "Ja by som ti fakt…"
Riaditeľ ho mlčky obišiel a zabuchol za sebou dvere.

6. novembra 2016

Simona skúmala svoj zjav v kúpeľňovom zrkadle. Zdvihla sa na špičky, rukami sa oprela o umývadlo. Nahla sa tak, že sa nosom takmer dotýkala svojho obrazu. Rukami si naťahovala pokožku na tvári. Mama jej vždy vravela, že sa nemá mračiť, lebo bude mať vrásky. Keby ju videla teraz! Ani stopa po vráskach, napriek veku mala tvár hladkú ako dievčatko. Kedy si prvý raz ľahla pod nôž? Už to bude takmer desať rokov.
Bola zúfalá, lebo práve prekročila štyridsiatku. Všimla si, že manžel sa už na ňu nepozerá tak ako predtým. Radšej sa obzeral po mladších. Vedela, že čas sa nedá zastaviť, no chcela ho aspoň spomaliť. Pribrzdiť ho a zostať čo najdlhšie krásna a príťažlivá. Len kvôli svojmu milovanému.
Teraz sa však už nevedela ani poriadne usmiať. Zbavila sa vrások, kožu mala napnutú od ucha k uchu, ale oči prezrádzali všetky trápenia a smútky. Prekonala bolesť a prestala sa báť o to, čo príde. Tak prečo je to späť? Čaká ju ďalšia preplakaná noc?
Zavrtela hlavou, nedopustí to. Otvorila skrinku nad umývadlom a za zrkadlom odkryla skrýšu, kde schovávala svoju najlepšiu kamarátku. Vybrala nádobku od vitamínov pre ženy po menopauze. Pri pohľade na ňu sa uškrnula. Mala štyridsať, keď prestala menštruovať. Irónia osudu. Z nádobky vysypala dve tabletky. Neboli to vitamíny, ale lieky na spanie. Zapila ich vodou z vodovodu. Než skrinku za zrkadlom zasa zavrela, pre istotu vybrala i tretiu tabletku.
Vrátila sa do spálne. Zívala na ňu prázdna pravá strana postele. Zostane prázdna celú noc? Ľahla si na svoju stranu a zadŕžala slzy. Našťastie, lieky zabrali rýchlo, čoskoro zaspala. Nemala však pokojný spánok. Chcela sa zobudiť, no nevládala otvoriť oči. Zdalo sa jej, že sa nad ňou skláňa muž v lyžiarskej maske. Cez priezory masky na ňu hľadeli zlovestné oči. Chcela vykríknuť. Pritlačil jej ruku na ústa, potom ju mocne schmatol. Bránila sa, no muž bol oveľa silnejší. Cítila, ako ju oblieva studený pot. V polospánku bojovala so živou nočnou morou.
Prebudila sa priviazaná k stoličke. V ústach mala napchatú nejakú hnusnú handru. Z nepríjemnej chuti sa jej dvíhal žalúdok. Bol to sen v sne? Odrazu jej niekto sňal šatku z tváre. Žmúrila, nevedela si privyknúť na svetlo a prášky na spanie ju načisto otupili. Až po chvíli ju vydesil pár zlovestných očí, ktoré na ňu tupo civeli cez priezory lyžiarskej masky. Pochopila, že sa jej to nesnívalo.

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 13. decembra 2018 - Enterprise Venture Fund I (EVF) a Polish Enterprise Fund VII (PEF VII), dva private equity fondy spravované Enterprise Investors (EI), dnes oznámili podpis zmluvy o predaji intive, globálneho vývojára digitálnych produktov, spoločnosti Mid Europa Partners, poprednému private equity investorovi so zameraním na buyout transakcie v strednej a východnej Európe.

Mid Europa Partners zaplatí za 100 % podiel v intive sumu 100 miliónov eur
Transakcia je podmienená schválením protimonopolného úradu

Príbeh spoločnosti intive začal v roku 2015 fúziou firiem BLStream a SMT Software Services, dvoch spoločností vo vlastníctve private equity fondov manažovaných EI. V roku 2012 uskutočnil EVF počiatočnú investíciu do expanzie firmy BLStream a v roku 2015 PEF VII kúpil SMT Software Services. V rokoch 2012 až 2015 oba fondy spoločne investovali 34 miliónov eur do týchto dvoch spoločností. Po vytvorení spoločnosti intive nasledovali ďalšie akvizície: v roku 2017 investícia do argentínskej spoločnosti FDV Solutions a do nemeckej spoločnosti iNTENCE.

Dnes je intive partnerom popredných svetových firiem v oblasti digitálnej transformácie. Medzi jej klientov patria spoločnosti Audi, Vorwerk, BlackBerry, Esprit, ING a Viacom. Intive pôsobí v 15 kanceláriách a 7 návrhových štúdiách, a s viac ako 1500 vysoko kvalifikovanými špecialistami vytvára softvérové riešenia, ktoré urýchľujú digitálnu transformáciu svojich klientov. Spoločnosť vytvára hodnotu počas celého životného cyklu každej aplikácie, od prvotného návrhu až po servis. V r. 2018 intive očakáva dosiahnutie tržieb viac ako 80 miliónov eur.

Enterprise Investors je jednou z najväčších private equity spoločností v strednej a východnej Európe. Od svojho vzniku v roku 1990 vytvorila spoločnosť deväť fondov s celkovou hodnotou presahujúcou 2,5 mld. eur. Tieto fondy doteraz investovali 1,9 mld. eur do 143 spoločností z rôznych odvetví a ukončili 129 investícií v objeme 3,7 mld. eur.

Mid Europa Partners je popredným private equity investorom zameraným na rastové trhy strednej a východnej Európy. Mid Europa Partners má pobočky v Londýne, Budapešti, Varšave a Istanbule. Spoločnosť vytvorila a manažuje fondy s viac ako 4,6 mld. eur.

BRATISLAVA 13. decembra 2018 - Mať svoje auto je snom väčšiny Slovákov, bez ohľadu na ich vek alebo spoločenské postavenie. Je iba málo vecí, ktoré by im na Vianoce urobili väčšiu radosť ako kľúčiky od auta, hoci aj nie úplne nového. Nemusí pritom ani stáť veľa peňazí. Práve teraz, na konci roka, sú totiž ceny jazdeniek najnižšie.

"V AAA AUTO pred koncom roka pravidelne znižujeme ceny, takže v tomto období sú naše vozidlá skutočne dostupnejšie ako v priebehu roka," potvrdzuje generálna riaditeľka siete autocentier AAA AUTO Karolína Topolová. "Veľa zákazníkov to využíva a čaká s výmenou vozidla na obdobie okolo Vianoc. Darček pod stromček, napríklad v podobe zánovného automobilu, nadeľujú nielen svojim blízkym, ale často aj sami sebe," dodáva. Rastúci trend predaja jazdených áut na konci roka potvrdzujú aj aktuálne štatistiky. Za posledných päť rokov sa zvyšuje medziročne v priemere o 11 percent. V tomto roku zvýšeným predajom zatiaľ najviac nahrávajú aj doteraz pomerne nízke úrokové sadzby na úvery," dodala.

A aký praktický darček v podobe nového vozidla vybrať? Pre dospievajúcich v AAA AUTO odporúčajú nenáročné vozidlá s lacnou prevádzkou, napríklad modely Škoda Fabia, Hyundai i30 či Kia Ceed. "Hlavne Hyundai i30 a Kia Ceed kombinujú skvelý pomer ceny, hodnoty a roku výroby,"  hovorí prevádzkový riaditeľ siete autocentier AAA AUTO Petr Vaněček. "Partnerka by mohla pod stromčekom oceniť kľúčiky od automobilu Škoda Octavia Combi, Hyundai ix35 či Volkswagen Touran, čo sú všetko skvelé rodinné vozidlá. A dôchodcom môže zjednodušiť život Ford Fusion, Hyundai ix20, Dacia Duster alebo Suzuki Vitara. Záleží na rozpočte, ale vo všetkých prípadoch sa jedná o vozidlá s vyšším sedením, takže sa do nich dobre nastupuje aj vystupuje. Navyše majú predpoklad dlhovekej prevádzky s minimálnymi nákladmi na servis a charakteristikou motora zodpovedajú tomu, na čo sú starší motoristi celý život zvyknutí," dodáva Petr Vaněček.

Na webe aj na pobočkách AAA AUTO, ktoré sú s výnimkou štátnych sviatkov otvorené každý deň minimálne od 9:00 do 21:00 hodiny, si môžu zákazníci vyberať zo stoviek vozidiel. "Na predvianočný a povianočný predaj sme dobre pripravení a ľudia sa tak nemusia  báť hektickej nákupnej atmosféry, ktorá panuje inde. Všetky naše vozidlá sú tiež veľmi dobre nasvietené, takže ľudí zimné počasie, ani skorá tma pri výbere nijako neobmedzujú," uisťuje Vaněček. "Ak si vyberú, nie je dôvod nič zdržiavať a všetko sa dá vyriešiť v priebehu jedného dňa. Ale na druhej strane uponáhľať s výberom auta len preto, že je práve lacnejšie, by nebolo rozumné. Práve v zime odporúčame poriadnu skúšobnú jazdu s našim pracovníkom, ktorý pomôže kvalifikovanou radou nielen vo veci technických parametrov, ale aj možností financovania a poistenia," dodáva Petr Vaněček.

Sieť autocentier AAA AUTO obslúžila na výkupe a predaji celkovo už 2,2 milióna zákazníkov. Tento počet klientov AAA AUTO dosiahlo za takmer 27 rokov svojej existencie. Zahŕňa celú skupinu, ktorá v súčasnej dobe prevádzkuje 46 pobočiek na Slovensku, v Českej republike, v Maďarsku a Poľsku. Za tento rok  skupina vykúpi približne 83 000 vozidiel a zhruba rovnaký počet predá. Kontinuálne zvyšovanie počtu zobchodovaných vozidiel, ktorý v rámci celej skupiny za rok vzrástol o desatinu, spôsobilo niekoľko faktorov. "Je to istotne rozširovanie našej pobočkovej siete a zvyšovanie kapacity autocentier, ale tiež expanzia v nových sektoroch. Tam zaznamenávame najvyšší rast v oblasti obchodu so zánovnými vozidlami. V Českej republike tvorí tento segment už pätinu našich predajov, rýchlo rastieme aj na Slovensku. Úspešní sme so zavádzaním tejto ponuky aj v Poľsku a Maďarsku. K novej skupine zákazníkov sa dostávame aj vďaka novej značke investičných vozidiel Mototechna Classic alebo prostredníctvom autopožičovne Mototechna Drive," uzavrela Karolína Topolová.

BRATISLAVA 13. decembra 2018 - Ochranca je voľné pokračovanie úspešného debutového románu Grófov syn slovenskej autorky Kristíny Brestenskej, ktorá opäť ponúka strhujúci ľúbostný príbeh zo stredovekého Anglicka, v ktorom sa na pozadí skutočných historických udalostí zavŕšia osudy Elisabeth a Jamesa.

Keď sa videli naposledy, on sa s ňou odmietol oženiť a odišiel z jej života aj z Anglicka. Náhoda ho zaviala až na dvor kráľa Richarda Levie srdce a v jeho službách sa vybral na výpravu za oslobodenie Svätej zeme.
Ona sa so zlomeným srdcom vydala za iného a znášala všetky príkoria, ktoré jej osud nachystal.

Po piatich rokoch sa James zbavený všetkých ideálov natrvalo vracia do Anglicka. Splnilo sa mu, o čom sníval od detstva, no jeho duša a svedomie zostávajú poznačené. Keď neskôr na slávnosti v kráľovskom paláci spoznáva tajomnú ženu, prebúdza sa v ňom dávno zabudnutý inštinkt ochrancu a túžba po žene, ktorá preňho predstavuje nebezpečenstvo.
Podarí sa Jamesovi zachrániť neznámu z rúk tyranského princa Jána, ktorý v bratovej neprítomnosti prevzal vládu nad krajinou?
Dovolí osud, aby sa znovu stretol s Elisabeth, ktorej pred rokmi tak veľmi ublížil?

"To, ako sa tento príbeh bude vyvíjať, som vedela už počas písania Grófovho syna," hovorí o novinke Ochranca jej autorka Kristína Brestenská. "Knihu som dokonca dokončila dávno predtým, ako vôbec vyšla prvá časť, a v kútiku duše som dúfala, že čitateľov bude zaujímať aj príbeh Williamovej sestry Elisabeth."
A treba dodať, že nás zaujalo aj druhé, voľné pokračovanie, ktoré sa opäť odohráva na pozadí skutočných historických udalostí. Kristína nešetrila vzrušujúcimi momentmi, intrigami, zradou, tajomstvami, a prirodzene nechýba ani láska a horúca vášeň.

Začítajte sa do romance Ochranca:

Anglicko 1193
Prológ

Nad osadou Thorne zavládol smútok. Pán hradu Peel Hill už odpočíval v tmavej zemi. Lady Alice de l´Aigle vošla do svojej komnaty a s neprítomným pohľadom sa posadila do kresla. V tvári mala meravý výraz a oči ako dva kusy ľadu. Pred pár dňami pochovala manžela. Mala by cítiť smútok, žiaľ, no cítila len prázdnotu. Z očí jej nevypadla jediná slza. Všetky vyplakala pred piatimi rokmi, keď jej srdce podstúpilo dve kruté skúšky. Prvú, keď sa dozvedela o smrti muža, ktorého celé roky potajomky milovala, a druhú o pár mesiacov neskôr, keď sa musela rozlúčiť s druhým, ktorému patrilo celé jej srdce. S milovaným synom Jamesom. Odišiel z Conisbroughu, odišiel z Peel Hillu, odišiel z Anglicka. Nevedela kam a prečo. Zrazu bol iný, zádumčivý, smutný. Niečo ho trápilo. Skúšala sa s ním porozprávať, skúšala mu dohovárať, prosila ho, aby sa jej zdôveril, no on iba krútil hlavou. Tvrdil, že musí odísť, musí  nájsť vlastnú cestu, svoj osud.
Vedela, že jednou z vecí, ktorá ho trápila, je budúcnosť. Túžil po vlastnom majetku, vlastnom panstve, azda i  vlastnom titule. Nemohol by zostať žiť na ich hrade a celý život len pokorne skláňať hlavu a plniť vôľu niekoho iného. Otca a neskôr staršieho brata. Jamie bol ako oheň a oni ako voda, nezniesli sa dlho vedľa seba. Časom by uhasili plameň, ktorý Jamesovi odjakživa horel v srdci a ktorý na ňom tak milovala. A tak odišiel a jej nezostávalo iné, iba trpezlivo čakať na jeho návrat.
Dodnes sa nevrátil, dodnes od neho neprišla žiadna správa, dodnes sa k nej nedostala žiadna zmienka o tom, či vôbec ešte žije. Bolo od neho kruté a bezohľadné takto sa zahrávať s materinským srdcom. A pritom, ak by bol vyčkal päť rokov, dnes, práve v tento deň, by mal splnenie sna na dosah.
S povzdychom sa postavila a vykročila k starej zaprášenej truhlici. Zodvihla veko a prehrabala sa v nej. Povyhadzovala staré šaty a plášte a na dne našla svoj najvzácnejší poklad. Opatrne vybrala rubínový náhrdelník a pod ním kôpku listov. Pobrala sa naspäť k stolu a usadila sa do kresla. Všetko, čo mala v rukách, opatrne položila. Rozcítene sa zahľadela na krásny šperk s oslepujúcim leskom. Pripomenul jej vášeň, ktorú kedysi dávno na veľmi krátky okamih zažila, a premohla ju ľútosť. Potom vzala z kôpky listov dva, ktoré ležali navrchu. Na jednom bolo napísané jej meno a na tom druhom stálo William a James. Druhý list bol stále zatvorený, pečať bola neporušená. Hoci tušila, aký obsah ukrýva, nevedela sa dočkať, keď bude pečať konečne rozlomená a tajomstvo listu raz a navždy prezradené.
Znenazdajky ju vyrušilo tiché zaklopanie. Obrátila hlavu k dverám a zvolala: "Vstúpte!" Dvere sa pomaly otvorili a do izby nakukol jej starší syn Charles.
"Mama," oslovil ju úctivo a rozvláčne. Vždy ju rozčuľovala Charlesova komótnosť. Nezdedil po nej ani štipku energie, ktorou v mladosti prekypovala. Dokonca i teraz, keď bola v zrelom veku, bola energickejšia než jej syn.
"Práve sa vrátil posol z Conisbroughu," pokračoval Charles hlasom, akoby ho vonkoncom nezaujímalo, čo vraví. "William de Warenne, gróf zo Surrey, sa v tomto čase nenachádza v Yorkshire. Už pár mesiacov sa zdržiava na hrade Bray v Lewes. Hneď zajtra sa vydám na cestu, aby som mu zložil lénnu prísahu."
Keď jej syn dohovoril, premerala si ho zadumaným pohľadom a zaváhala. Pozrela na zapečatený list, na ktorom stálo William a James, a bojovala s pokušením poslať ten list Williamovi. No veľmi dobre si uvedomovala, že kým sa Jamie nevráti, bude celkom zbytočné, ak si William ten list prečíta skôr. Musí čakať a byť trpezlivá.
"Dobre, Charles," prikývla napokon synovi a ten odišiel.
Znovu osamela. Ach, kiežby sa už Jamie vrátil! Konečne nastal čas, keď mu môže splniť sen, a ona ani netuší, kde sa jej syn práve nachádza. So smútkom v očiach odložila zapečatený list a vzala si ďalší. Stálo na ňom jej meno a bol taký ošúchaný, že na prvý pohľad bolo zjavné, ako často ho držala v rukách. Aj dnes ho znovu otvorila a očami preletela po vyblednutých slovách, ktoré znamenali veľmi veľa pre ňu i pre jej syna.

Ctená lady Alice,
píšem Vám, aby som Vám oznámil, že James sa má u mňa dobre. S obrovskou vervou sa pustil do rytierskeho výcviku a snaží sa nezaostávať za mojím prvorodeným synom Williamom. Som hrdý, aké pokroky obaja chlapci za tie roky, čo sú spolu, dosiahli. Musím sa priznať, že som si obľúbil Jamesovu smelú a trochu ľahkovážnu povahu. Som presvedčený, že všetky dobré povahové črty zdedil jedine po vás. Trápi ma ešte niečo,  s čím sa Vám chcem zdôveriť. Viem, že tajomstvo o Jamesovom pôvode už roky úspešne ukrývate v srdci pred svojím manželom. Tak je to správne, no zároveň mi to zväzuje ruky. Viem aj to, ako James sníva, že raz bude pánom na vlastnom hrade. Ako isto viete, moje majetky sú veľmi rozsiahle. Také rozsiahle, že ak jeden z hradov, ktoré vlastním, nezdedí môj prvorodený syn, nebude mi to mať za zlé. Práve naopak. Som presvedčený, že by Williama potešilo, ak by sa z môjho veľkého majetku ušlo niečo aj Jamesovi. Dospel som k rozhodnutiu, že napriek zákonom a tradíciám zanechám niečo aj jemu. Uvedomujem si však, že takýto nezvyčajný prejav vôle by mohol spôsobiť značné podozrenie u Vášho manžela. Preto tak urobím až vtedy, keď Váš manžel už nebude medzi živými. Som si vedomý možnosti, že ma môže prežiť, a preto k tomuto listu prikladám ešte jeden pre oboch chlapcov, ktorý bude potvrdením mojej vôle. Verím, že som Vás svojím rozhodnutím potešil, tak ako ste kedysi Vy potešili mňa.  Hoci len na malú chvíľu.

S hlbokou úctou Hamelin de Warenne, gróf zo Surrey

Lady Alice dočítala list a nehlučne vstala od stola. Pomaly sa presunula k posteli, ktorá bola svedkom jej hriechu z minulosti. Hriechu, ktorý nikdy neoľutovala. Hriechu, na ktorý s láskou spomínala toľko dlhých rokov. Spomienky však pomaly bledli a ona zavše premýšľala, čo je lepšie: nikdy nepoznať skutočné šťastie a žiť si spokojný život v nevedomosti, alebo šťastie na celkom krátky okamih zakúsiť a potom žiť navždy uväznená v beznádeji. Uložila sa na vankúš, list si pevne pritlačila k hrudi a po dlhých mesiacoch znova konečne vyronila slzu.

Milan Buno, literárny publicista