BRATISLAVA 26. júla -

Minister Brecely otvoril zrekonštruovaný most v Podbieli

Hlavný cestný ťah na Orave medzi Slovenskom a Poľskom sa opäť využíva bez obmedzení v doprave. Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Roman Brecely otvoril novozrekonštruovaný most na ceste I/59 medzi obcami Podbieľ a Nižná nad Oravou. Pre túto výstavbu bola potrebná investícia 6 127 972 Eur s DPH.
„Most sme opravili podľa plánu a túto kľúčovú dopravnú spojnicu už môžu naplno využívať obyvatelia Oravy, ale aj medzinárodná cestná doprava. Krízová situácia spojená s obmedzením dopravy na tomto úseku nás utvrdila v tom, že je potrebné sústrediť sa na kvalitu dopravnú infraštruktúru, ktorá je pre rozvoj regiónu Oravy nevyhnutná,“ povedal minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Roman Brecely.
Predmetom diela a stavebných prác bolo zriadenie a odstránenie dočasnej obchádzkovej trasy, ktorá riešila premostenie vodného toku oceľovou mostnou konštrukciou bez strednej podpory s nosnosťou 40 t dĺžky 60 m. Súčasťou prác bola realizácia komplexnej diagnostiky spodnej stavby mosta, jeho technické riešenie, odstránenie mostného provizória a realizácia spodnej a hornej časti stavby. Počas budovania obchádzkovej trasy bola po jestvujúcom mostnom objekte vedená premávka o nosnosti do 3,5 t. Intenzívne práce na odstránení havarijného stavu mosta trvali desať mesiacov.
Práce na stavbe mosta v Podbieli nesprevádzali žiadne mimoriadne udalosti. Najkomplikovanejšou časťou stavby bolo zrealizovanie obchádzkovej trasy pre možnosť vedenia nákladnej dopravy. Po jej spustení boli začaté práce na odstránení hornej stavby mostného objektu a zosilnení základov medziľahlého piliera a opôr.

Ďalšie práce spočívali v realizácií hornej stavby mosta, prechodových časti a príslušnej časti cesty I/59 Pred a za mostom. Most disponuje novými bezpečnostnými zariadeniami a dopravnými značeniami ako sú napríklad zvodidlá, zábradlie, zvislé a vodorovné dopravné značenie.

Karolína Ducká
hovorkyňa Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;me

Novinka pre tínedžerov, dobrodružné young adult, ktoré vás vtiahne do príbehu od prvých strán.
Nebojácna.

Tam, kde sa legenda stretáva s históriou,
jedna mladá žena bojuje za nevinných…

Po neúspešnom pokuse zavraždiť kráľa je lady Merry Ellisonová – pôvodom dcéra baróna – v nemilosti trónu. Svojou odvahou a schopnosťami je ochotná urobiť všetko, aby ochránila osirelé deti z jej panstva. Skupinka sa dostáva do povedomia ako Duchovia z Farthingalského lesa a Merry zisťuje, že s rastúcou popularitou sa im do cesty stavia stále viac problémov a jej úloha je čoraz náročnejšia.

Timothy Grey, deviaty potomok baróna z Greyhamu, túži vykonať nejaký skutok, ktorý by ho preslávil a priniesol mu vlastný titul. Keď Duchov z Farthingalského lesa zahliadnu vo Wyndeshire, kde Timothy posluhuje miestnemu grófovi ako jeho pobočník, zdá sa, že šanca je na dosah. Len čo sa však tvárou v tvár stretne s vodcom zbojníkov, je nútený všetko prehodnotiť.

Príbeh Nebojácna sa odohráva v ére, kedy boli v Anglicku ženy naozaj veľmi silné a odvážne. Mnohé vlastnili pôdu a tituly. Skutočná stredoveká žena (obdobie 12. a 13.storočia) musela často chrániť zámok a pozemky, pokým sa jej manžel zdržiaval na bojisku.

Začítajte sa do novinky Nebojácna:

Šepkám si verše, kým čakám na korisť prikrčená vo vetvách stromu. Moja zelená tunika a kapucňa, hnedé nohavice, ba aj vyčnievajúce pramienky vlasov splývajú s lesom navôkol. Drsné ľanové vrece a tulec s lukom na chrbte maskujú moje ženské tvary. Len chvejúce sa ruky prezrádzajú, že som človek. Aby som však splnila túto úlohu, musím byť nebojácna.
Znova si posmeľujem srdce. Upokojujem jeho tlkot. Dokáže stvrdnúť a stať sa ostrým ako dýka, ktorú nosím za opaskom? Hoci som ešte nikdy nevrazila čepeľ do ľudského tela, myslím si, že ak by bolo treba, tak by som to dokázala. Považujem sa za neohrozenú veliteľku, ale ruky – letmo pozriem dolu a pošúcham si ich – moje chvejúce sa ruky ma vždy prezradia.
Zhlboka a pokojne vdychujem vzduch rozváňajúci javorom, skúmam les na opačnej strane bahnistej cesty a rozoznávam listy, kríky a konáre. Moji „muži“ zostávajú, ako zvyčajne, dobre skrytí, no ak sa poriadne rozhliadnem, vždy nájdem ich oči. Prenikavé, silné oči, v hĺbke ktorých sa však zračia malí chlapci. Chlapci, úpenlivo prosiaci o to, aby som sa o nich postarala… a aby som im nejakým spôsobom bola matkou i otcom, ktorých každý z nich stratil… hoci ja sama mám len sedemnásť. Moji muži ma budú kryť, chrániť vlastnými životmi, ak to bude potrebné. Ale ja ich o to nemôžem žiadať.
Túto vec vybavím sama. Kradmo ako mačka. Tam a späť, skôr než si niečo všimnú. Vždy je to ten najlepší spôsob.
Počujem, ako sa šušťanie lístia v diaľke mieša s rinčaním a vŕzganím. Povzdychnem si. Tak či onak, čoskoro sa to skončí – budúci týždeň alebo možno aj zajtra. Teraz na to nesmiem myslieť.
Počula som už príbehy o mužovi zo Sherwoodskeho lesa, ktorý nie je až tak ďaleko. Volajú ho Robin Hood a má vlastnú družinu mužov. Predpokladám, že sú to naozaj dospelí muži. Ach, aj zopár mojich je už dosť veľkých. A učím ich bojovať ako stráže, ktoré ma kedysi ochraňovali v kamennom zámku, ktorý mi patril, kým mi všetko nevzali. Ak je tá legenda pravdivá, tak máme s Robinom čosi spoločné.
Áno, poviem si, som na to pripravená.
Na scéne sa rozprskne záplava žiarivých farieb. Na čele sprievodu cválajú dvaja statní rytieri na bielych tátošoch, zahalených do fialovo-červených súken, hrdo vystavujúc na obdiv nejaký bezvýznamný erb. Ďalší rytier, v plášti rovnakých farieb, poháňa cestovný koč a dobre zapadá do svojej vycvičenej skupiny. Samotný koč je vymaľovaný a pozlátený ako exotický vták, ktorý sa strmhlav vrhá do zeleno-hnedých útrob nášho lesa. Podľa hlásenia môjho informátora je koč určený na vznešené cestovanie a má špeciálnu drevenú strechu, na ktorej je šikovne upevnená batožina.
Vyčkávam, či ich nebude viac.
Ale nie je.
Cítim úľavu, že je to všetko. Zadný strážca by bol pre mňa najväčšou hrozbou. Jeden alebo dvaja sluhovia možno cválajú vzadu, aby zakričali, ak by hrozili ťažkosti, ale nie sú tam žiadni strážcovia. Trasenie mojich rúk ustúpilo do mierneho chvenia. Ak by som ešte verila v Boha, možno by som sa nečujne poďakovala. Ale už neverím. Verím len v seba. A v deti, ktoré musím chrániť. Robin Hood možno bohatým kradol a chudobným dával, ale my sme chudobní a mňa zaujíma len jedno – ako sa postarať sa o nás.
Pripravujem sa. Nenápadnosť a ticho. To sú moji spojenci. Prefíkanosť a les. Môj les. A správne načasovanie. To je mimoriadne dôležité. Spoľahnem sa na ne a zvíťazím.
Dávam svojim mužom znamenie. Zahvízdam ako škovránok.
Len čo sa koč priblíži, v tom správnom okamihu zleziem po konári a nehlučne skočím na strechu. Na chvíľu sa k nej pritisnem, no ak by aj cestujúci pocítili nejaký náraz, určite by si pomysleli, že to bol len hrboľ na ceste. Náhlivo prehrabávam tašky a truhlice, vyberám zásoby potravín a užitočné drobnosti a schovávam ich do vreca na chrbte bez toho, aby som po sebe nechala neporiadok.
Kútikom oka zachytávam nejaký záblesk. To moji muži ticho sťa prízraky letia lesom popri koči.
Ostáva už iba posledná truhlica. Je malá a zamknutá. Viem, čo to znamená a ja sa musím okamžite rozhodnúť. Je totiž rozdiel medzi skromným obedom a hostinou. Medzi väzením a smrťou. Prostriedky sa nám však míňajú. Človek nikdy nevie, kedy budú maličkí potrebovať doktora. Možno sa budeme musieť rýchlo preplaviť loďou. A tak truhlicu schovávam, niet času nazvyš.
Je priamo predo mnou.
A tu prichádza najchúlostivejšia časť mojej misie. Konár, ktorým chcem ujsť, je vyššie než ten, po ktorom som zliezla dolu. Musím vyskočiť, aby som sa ho chytila a vyšvihnúť sa hore skôr, než ma zbadajú. Ak stratím čo len okamih, všetko bude stratené. Musím počítať so záťažou na chrbte. Na toto som trénovala.
Posuniem sa bližšie k čelu koča a v pravý čas vyskočím ako mačka. Schmatnem konár a vymrštím sa, držiac sa ho vskutku ako vystrašené mača.
Koč, nič netušiac, ďalej uháňa po ceste. Konár podo mnou sa mierne kníše. Vtedy sa sluha, usadený na zadnej doske, zadíva do bielych páperových obláčikov a paličkou sa začne špárať v zuboch. A za ďalšou zákrutou koč mizne z
Kedysi som aj ja uprene hľadela do oblakov a snívala o drakoch, kvetoch alebo… šarmantných princoch, ktorými som sa nechávala uniesť. Ale už dávno neverím na šarmantných princov. A tak zleziem zo stromu na zem, kde ma vítajú tiché, no vrúcne objatia mojich mužov. Potľapkávajú ma po chrbte a vyškierajú sa ako veľké deti… veď nimi aj sú.
„Dobrá práca, lady Merry,“ zašepká Allen, keď ma Red so Cedricom dvíhajú na svoje plecia.
Kiežby ma tak nevolal.
Red zavrčí: „Dnes je ťažká, chlapci.“
„Určite pre nás ulovila niečo dobré!“ Henry, ktorý má len štrnásť, takmer piští od radosti.
Všetci naňho zasyčíme, aby bol ticho.
James opäť mení reč na šepot: „Povedal by som, že nám ulovila obrovitánsku rybu.“
„Myslím, že ťa poteší,“ poviem so šibalským úsmevom. Skladám si vrece z chrbta, vyberám malú zdobenú truhlicu a ukazujem im ju.
V úctivom tichu vyvaľujú oči.
„Ale vieš, čo to znamená.“ Bystrý Robert, ktorý je vždy o krok pred ostatnými, vie, že ak je v truhlici zlato, musíme presťahovať tábor. Iba raz som ukradla niečo vzácnejšie – a vtedy sme sa všetci dohodli, že ak sa to stane znova, tak odídeme inam.
„Stojí to za to.“ Red odmietavo máva rukou. „Veľký príbeh a ešte väčšie víťazstvo!“
„Navyše,“ hovorí Cedric, „už je najvyšší čas, aby sme sa vydali za novým dobrodružstvom.“
Veru, nové dobrodružstvo! Bude mi chýbať tento pás lesa, ktorý som si obľúbila ako priateľa, ale súhlasím so Cedricom. Je čas na nový začiatok. Po okolitých dedinách už koluje chýr, že v týchto lesoch žijú duchovia, ktorí okrádajú pocestných. Duchovia z Farthingalského lesa. Veril by niekto, že duchovia potrebujú zlato?
Prežili sme tu takmer dva roky, ale musíme začať odznova. „Teraz sa vráťme do tábora. Na truhlici je zámka, ktorú treba otvoriť. Dievčatá a drobci sa nás už zaiste nevedia dočkať.“
Ako ma tak nesú lesom, pri pohľade na uznanlivé úsmevy svojich mužov a radosť v ich hlasoch, tak si uvedomujem, že to všetko má význam. Ale jedna časť môjho ja bude vždy túžiť ostať v tábore ako ostatné dievčatá, starať sa o deti a pripravovať jedlo. Nie… nie v tábore… V zámku… vo veľkej sieni by sme s mamou vyšívali a hrali na lutnách. Čakali by sme otca, kedy vbehne do dverí a vrúcne ma vezme do náručia. Ale tie dni sú už žiaľ dávno minulosťou. A popravde, výšivka mi do tváre nikdy nevohnala taký rumenec ako úspešný lup.
Proti svojej vôli sa pousmejem.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Nájdete ich v knihe nadšeného architekta Marca Kushnera. Rozhodol sa priblížiť súčasné i futuristické stavby, ktoré predstavujú to najzaujímavejšie, najbláznivejšie i najmúdrejšie, čo ľudia vymysleli, a dá sa to nazývať architektúrou. Do knihy sa dokonca dostali aj dva projekty zo Slovenska – prezradíme, že jeden z Bratislavy (nie, nie je to obrátená pyramída) a druhý z okresu Galanta.

Štvrtá kniha zo série TED knihy, ktorá v malých knižkách prináša veľké myšlienky. TED príspevok Marca Kuschnera, autora knižky Budúcnosť architektúry v 100 budovách, má viac ako 1,8 milióna pozretí. Aj preto, že architektúra podľa neho ovplyvňuje každého z nás, či si to uvedomujeme alebo nie.

Marc vyzýva – chcite od architektúry viac. Veď dom, v ktorom bývate, či kancelária, v ktorej pracujete ovplyvňuje, ako sa cítite každý deň. Priemerný Američan strávi v interiéri 90% času a u Slovákov to bude podobné.
Podľa Marca sa vďaka poznaniu architektúry dá vytvárať lepšie prostredie. A to znamená lepšie budovy, a potom lepšie mestá, ktoré vytvoria lepší svet.

Architektúra stojí v dobe neobmedzených možností pred náročnými otázkami – ľudia čakajú od budov nemožné. Papierový stan. Budova, ktorá pohlcuje smog. Výskumné laboratórium, ktoré kráča po snehu. A tak ďalej.
Chceme budovy, ktoré nám pomôžu ochrániť životné prostredie; budovy, ktoré nás potešia a zároveň nám poslúžia; budovy, ktoré spájajú nové technológie a znovu využiteľné materiály.
V knihe Budúcnosť architektúry v 100 budovách nájdete tie najinovatívnejšie budovy súčasnosti, ale aj zajtrajška.

TED Knihy
Malé knihy. Veľké myšlienkyi

Dosť dlhé na to, aby ste objavili silné a nové myšlienky, ale také krátke, že ich prečítate na jedno posedenie – TED Knihy nadväzujú na TED talky. Osemnásťminútové príspevky môžu vo vás vyvolať záujem o tému; ale pri väčšine z nich chcete ísť hlbšie, viac sa dozvedieť a vypočuť si celý príbeh. TED knihy túto potrebu napĺňajú.

V septembri 2014 TED vydal svoju prvú knihu. Odvtedy je hrdým vydavateľom mnohých zaujímavých a inovatívnych titulov, a ďalšie sa pripravujú. Séria týchto kníh má široký záber a venuje sa všetkému od architektúry cez biznis, vesmírnej turistike až po lásku – je vhodná pre každého, kto sa rád dozvie niečo nové.
TED je nezisková organizácia s cieľom rozšíriť informácie a myšlienky vo forme krátkych a úderných prednášok (18 minút alebo menej). TED začal v roku 1984 ako konferencia o technológii, zábave a dizajne (Technology, Entertainment & Design). Dnes sa venuje množstvu tém a to vo viac ako 100 jazykoch. Medzičasom vznikli samostatne organizované podujatia TEDx, ktoré ľuďom umožňujú deliť sa o vedomosti po celom svete.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Už najbližší štvrtok o siedmej hodine večer prídu známe slovenské modelky predvádzať modely poprednej módnej návrhárky Jany Jurčenko. O úpravu vizáže modeliek sa postará košický Salón Vogue z OC Cassovia. Vstup na večierok s prehliadkou bude voľný, no kapacity vychytenej prevádzky Primi na Kováčskej 2 v Košiciach sú obmedzené. Organizátor Cherry&Cherry preto odporúča rezerváciu stolov priamo cez

Medzi modelky do Košíc pricestuje Miss Slovensko 2015 Lujza Straková, Miss Pierot Slovensko 2015 Simona Leskovská a 1. Vice Miss Slovensko 2016 Michaela Meňkyová… Ako hosťí vraj uvidíme aj Juditu Hrubyovú, víťazku Miss Universe 2006, či ďalšiu úspešnú návrhárku, známu aj ako tanečníčku Dobravu Míčku (Carpe DM).

Počas večera, v čarovnom prostredí reštaurácie a baru Primi, spríjemní atmosféru obľúbený košický DJ Pepo. Jeho djský set si vychutnáme už od 18.00hod.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 25. júla – Včerajšia posledná etapa Tour de France, ktorá vyvrcholila na parížskych Elyzejských poliach, sa stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa. Skvelé druhé miesto Petra Sagana a jeho zavŕšenie triumfu v boji o zelený dres sledovalo až 298-tisíc divákov, sledovanosť zaznamenala trhový podiel 23,3%.
Priemerná sledovanosť všetkých etáp Tour de France dosiahla 21,8% (parameter podiel na trhu) a preteky sledovalo v priemere 195-tisíc divákov. Vďaka tomu sa 103. ročník Tour de France stal vôbec najsledovanejším od začiatku vysielania priamych prenosov z Tour v RTVS.
Najvyššiu sledovanosť dosiahol prenos z 15. etapy (nedeľa 17. 7. 2016), ktorý si pozrelo 303-tisíc divákov (podiel na trhu 21,0%). Táto etapa sa stala historicky nasledovanejšou etapou Tour de France od r. 2011. Dvojka bola v čase vysielania prenosov z TdF najsledovanejšou televíziou na trhu.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;nr

BRATISLAVA 25. júla – JOJ dosiahla v sobotu 23. júla v hlavnom vysielacom čase sledovanosť 4,31 % a share 20,61 % a v nedeľu 24. júla sledovanosť 6,0 % a share 20,0 %, pripísala si tak prvenstvo na trhu počas celého víkendu (CS 12 – 54).
Najlepšie počasie si počas voľných dní udržalo pozíciu lídra a stalo sa dvakrát za sebou najsledovanejším programom dňa v komerčnej cieľovej skupine (sobota 5,0 % rtg a 23,8 % shr / nedeľa 9,3 % rtg a 29,5 % shr). Nedeľňajšia predpoveď počasia bola zároveň top reláciou 29. týždňa v komerčnej aj v univerzálnej cieľovej skupine. V univerzálnej CS dosiahlo Najlepšie počasie 11,7 % rtg a 29,6 % shr.
V sobotu bol najsledovanejším nespravodajským programom dňa film Príbehy na dobrú noc HD s ratingom 4,9 % a sharom 19,4 %. Nenechali si ho ujsť najmä mladé ženy vo veku 15 – 24 rokov, ktoré dosiahli vysoký podiel 40,3 % a rating 5,0 %.
V nedeľu dosiahli vynikajúce výsledky aj ďalšie spravodajské relácie TV JOJ. NOVINY TV JOJ upevnili pozíciu trhového lídra. Prehľad aktuálneho diania doma aj vo svete si pozrelo spolu 209 000 divákov (6,5 % rtg a 23,2 % shr). Druhým najsledovanejším nedeľným programom sa stal Šport, ktorý získal rating 7,4 % a share 24,2 %. Športové výsledky zaujali mužov v cieľovej skupine 12+ (10,2 % rtg a 26,6 % shr) a tiež ženy v tej istej CS (9,6 % rtg a 24,6 % shr). Pri obrazovkách sedeli aj diváci v Trnavskom kraji 12 – 54 (10,3 % rtg a 33,3 % shr).
Divákov v nedeľu prilákal film Wolverine, ktorý zaznamenal sledovanosť 6,1 % a share 20,8 % (CS 12-54). Zaujal prevažne mladých mužov vo veku 15 – 24 (6,0 % rtg a 30,6 % shr) a tiež mužov vo veku 25 – 34 (7,0 % rtg a 27,5 % shr).

Dáta sú analyzované v meraní LIVE + VOSDAL (Viewing On Same Day As Life) – analýza živého vysielania spojená s oneskorenou sledovanosťou prehranou v ten istý deň ako živé vysielanie.
Hodnoty sledovanosti sú uvedené za cieľové skupiny 12+ a 12-54.
Zdroj dát: PMT Slovakia
PR JOJ Group

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;nr

BRATISLAVA 25. júla -

Minister financií diskutoval v Číne o svetovej ekonomike s partnermi z G20

Minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír počas uplynulého víkendu spoločne s prezidentom ECB Mariom Draghim a európskym komisárom Pierrom Moscovicim reprezentoval Európsku Úniu na zasadnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk 20 ekonomicky najvyspelejších krajín (G20) v čínskom Chengdu.

Diskusie sa sústredili na aktuálny stav svetovej ekonomiky, reformu finančného sektora a medzinárodnú architektúru bankového systému. Ministri a predstavitelia centrálnych bánk sa nevyhli ani témam verejných a súkromných investícií, koordinácii a nastaveniu daňových systémov a témou bol aj boj proti financovaniu terorizmu.

Stretnutie bolo zároveň prvou príležitosťou pre EÚ, ale aj medzinárodnú komunitu, stretnúť sa a vypočuť si postoj a názor nového ministra financií Veľkej Británie, ktorá je na ceste opustiť Európsku úniu.
„Investície sú naďalej kľúčovou prioritou tak pre Európsku úniu ako aj pre samotnú G20,“ povedal minister financií SR Peter Kažimír z pozície predsedajúceho Rade ministrov financií EÚ a dodal, že „Európa už v tomto smere dosahuje výsledky vďaka EFSI a náš progres a aktivity v tomto smere by mohli byť inšpiráciou aj pre zvyšok sveta“.

„Junckerov“ investičný balík, alebo Európsky Fond pre Strategické Investície (EFSI) je odpoveďou na potrebu zvyšovania investícií do ekonomiky za účelom udržateľného rastu a tvorby pracovných miest. Výsledky fungovania za prvý rok hovoria samé za seba. EFSI smeruje k cieľu – mobilizovať kapitál vo výške 315 miliárd eur, určený na reinvestovanie do reálnej ekonomiky.

Európska Investičná Banka (EIB) a Európsky Investičný Fond (EIF) schválili viac než 265 projektov, ktoré majú potenciál vygenerovať celkové investície vo výške približne 107 miliárd eur. Všetky smerujúce späť do ekonomík členských krajín.

V nadväznosti na problematiku investícií sa pozornosť venovala daňovej transparentnosti a predvídateľnosti, ktoré sú potrebné tak pre stabilitu podnikateľského prostredia, ako aj pre štátny rozpočet.

Minister financií SR Peter Kažimír vystúpil počas daňového sympózia, venujúceho sa problematike potreby zvyšovania prehľadnosti daňových systémov, s cieľom zvyšovať investičné aktivity na európskej aj globálnej úrovni.

Počas rokovaní G20 sa minister Kažimír stretol s guvernérom národnej banky a ministrom financií Čínskej ľudovej republiky, ako aj s ministrom financií Južnej Kórey, kde sa partneri navzájom informovali o stave ekonomiky, investíciách a investičných možnostiach. Slovenská strana informovala kolegov o situácii v EÚ po referende vo Veľkej Británii.

Pre záverečné komuniké:
http://www.g20.utoronto.ca/2016/160724-finance.html
http://www.pbc.gov.cn/english/130721/3106268/index.html

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn

BRATISLAVA 21. júla -

MF SR pri celkovom hodnotení pravidla vyrovnaného rozpočtu neidentifikovalo výraznú odchýlku.

„Je prirodzené, že viaceré inštitúcie môžu mať v jednotlivých bodoch celkového hodnotenia rôzne názory. Pravidlo vyrovnaného rozpočtu za rok 2015 hodnotila aj Európska komisia, ktorá v rámci celkového hodnotenia neidentifikovala výraznú odchýlku a konštatovala, že nie sú potrebné dodatočné opatrenia”, uviedol štátny tajomník MF SR Radko Kuruc.

Vládou schválený strednodobý cieľ, v rámci programu stability na roky 2016 až 2019, podľa nášho názoru z praktického hľadiska neumožňuje aplikáciu korekčného mechanizmu.

Viac na uvedenom linku: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9664 .

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn

BRATISLAVA 21. júla –

Nominácie na Sociálny čin roka 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky aj tento rok pokračuje v oceňovaní Sociálneho činu roka, ktorého tradícia siaha do roku 2003. Pôsobí ako motivácia pre skvalitňovanie sociálnych služieb a vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Sociálny čin roka je ocenenie za výnimočnú humánnu pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii, napríklad za pomoc rodine pri starostlivosti o ich zdravotne ťažko postihnutého člena, za podporu náhradnej starostlivosti o deti a osamostatňovania sa mladých ľudí, za zlepšovanie podmienok klientov v zariadení sociálnych služieb, za pomoc marginalizovaným skupinám obyvateľstva a podobne.

Na ocenenie Sociálny čin roka je možné navrhnúť ktorékoľvek zariadenie, obec, mesto, neziskovú organizáciu, právnickú, či fyzickú osobu, ktorá akýmkoľvek mimoriadnym spôsobom, nad rámec svojich pracovných povinností, bola nápomocná.

Návrh na ocenenie subjektov, ktoré podľa vás vykonali takúto aktivitu v roku 2015, musí byť podaný do 5. septembra 2016. Poslať ho môže fyzická osoba, obec, občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia, štátna organizácia, štátny orgán, vyšší územný celok, podnikateľský subjekt alebo cirkevná organizácia e-mailom na adresu lucia.batorova@employment.gov.sk alebo poštou na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava.

Na základe zaslaných a vyhodnotených nominácií komisia spracuje návrhy na ocenenie, pričom bude prihliadať predovšetkým na kreativitu a efektivitu aktivít, kvalitu poskytovanej služby a jej vplyv na zlepšenie životnej situácie občanov.

Okrem Sociálneho činu roka odovzdá minister práce ocenenia aj zamestnancom štátnych i neštátnych akreditovaných detských domovov, zamestnancom oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vzor prihlášky nájdete na http://www.employment.gov.sk

Veronika Husárová
tlačový odbor
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn

Jej špecifikom sú iskrivé dialógy, na ktorých sú jej romány postavené. „Je to tak asi aj preto, že som sa ako novinárka špecializovala na rozhovory s osobnosťami, a rokmi sa stali pre mňa už priam rutinou,“ dodáva úspešná autorka. „Pri tvorbe knižiek mi to veľmi pomáha, píše sa mi ľahko a rýchlo, aj preto zvládnem úplne v pohode napísať aj 5 kníh za rok.“

Jedna z najobľúbenejších slovenských autoriek Jana Benková vydáva nový román Uličnica, v ktorom si jej čitatelia nájdu to, na čo sú zvyknutí. „Úsmev, slnko, iskrivé dialógy, a keďže disponujem obrovským množstvom informácií z rôznych oblastí, klasickú románovú dejovú líniu už tradične zdobím aj glosovaním aktuálnej slovenskej reality,“ približuje Jana Benková.

Najsilnejší je však samotný príbeh.
Hlavná hrdinka Svetlana naivne verí v spravodlivosť, ale netuší, s akým rafinovaným súperom sa pustila do zápasu. Jej dlho pripravovaná vendeta sa nevydarí tak, ako si naplánovala…
Teraz už striehne smrť aj na Svetlanu. Na úteku pred dôsledkami skončí úplne na dne – v cudzom meste, na ulici v spoločnosti žobrákov a holubov. Vystrašené dievča bez prostriedkov napokon prijme miesto striptérky vo viedenskom nočnom klube. Stane sa hviezdou nočného života rakúskej metropoly a dúfa, že konečne našla svoje šťastie…

Lenže život jej ho nedaruje len tak a Svetlana zrazu stojí pred osudovou voľbou – láska alebo sloboda?

Jana Benková patrí medzi najúspešnejšie a najobľúbenejšie slovenské autorky, čo dokázala aj víťazstvom v ankete najväčšieho internetového kníhkupectva a vysokými predajmi svojich kníh. Tie neklesajú ani po vyše 20 vydaných knihách.
„Myslím, že čitateľov priťahujú moje knihy preto, lebo sú plné úsmevu, inšpirácie, povzbudenia aj pri tých najťažších problémoch, ktoré čitatelia môžu zažiť,“ vysvetľuje Jana Benková v rozhovore pre portál LepšíDeň.

Úryvok z novinky Uličnica:

1.kapitola
Mohol to byť krásny a pohodový rodinný večer…
V jeho očiach som videla tie svoje. S pohľadom plným bolesti mi stisol ruku: „Tak toto, Svetluška moja, už asi nezvládnem.“
Naprázdno som prehltla. Otec rozhodne nepatril k tým, ktorí by sa vzdávali. Pohladil ma po vlnitých vlasoch. Aj tie som mala svetlé po ňom.
„Nie som si istý, dcérka. Je toho už priveľa. Som na dne.“
„… Ale veď… Oci, predsa vieme, kde žijeme. Skús sa brániť, určite sú viaceré možnosti!“
„A čo by som tým dosiahol? Možnosti sú, ale biedne. Teda, ak sa nekamarátiš s niekým tam hore.“
„Aj ty máš kontakty!“
„Také nie,“ zvraštil čelo. „Dostal som sa na úplné dno a neviem sa odraziť hore. Skúšal som to, ver mi, nie som v biznise prvý deň… Nejde to. Všetko už zašlo priďaleko.“
Nevedela som, čo na to povedať. Bola som zmätená viac než on. Nežila som so zalepenými očami. Čítala som noviny a bolo mi jasné, že iba ťažko niečo dosiahne, ak žije a pracuje čestne. Veľmi ťažko.
„Pomôžem ti. Nemusíš byť na všetko sám,“ snažila som sa ho povzbudiť, ale darmo.
„Mama o tom nevie. Nechcel som ju zaťažovať…“ stisol pery a pustil moju ruku. Až po chvíli začal opäť rozprávať. „Zobral som si tri vysoké pôžičky. Tri, dcérka! Ja viem, aký je to hazard, musel som však vykryť, čo sme dlhovali. Veľká stavebná firma, ktorá ryžuje na štátnych zákazkách, nám poriadne neplatí už rok a pol. Od štátu tí veľkí frajeri zhrabli desiatky miliónov – a účty neplatia. Asi nestíhajú medzi dovolenkami v Karibiku…“ ťažko si vzdychol a pokračoval: „Stále nás odkazovali na neskoršie termíny, no svoje sľuby nedodržali. No ja musím vyrábať materiál, dodávať zákazníkom, aby som o nich neprišiel. A z čoho som mal zaplatiť ľudí? Drú u mňa aj tak len za pár stoviek, nemôžem ich predsa nechať s rodinami hladovať. Snažím sa prekrývať úvermi, čo sa dá, vzal som si ďalšiu pôžičku od nebankovky, lebo banky ma už poznajú a ďalšie peniaze by mi nedali. Chyba za chybou… Prepustil som takmer štyridsať ľudí, viac nemôžem, bolo by to pre firmu likvidač
né.“ Pretrel si čelo. Pri tom pohybe Ofináč zdvihol hlavu a pozrel pánovi do očí. Keď otec nereagoval, znova sa uložil. „Vieš, dcérka, musel som založiť aj tento dom…“ zúfalo zaťal päste.
To ma vydesilo najviac. „Náš dom?“ neverila som vlastným ušiam.
„Nikdy som neťahal do obchodu rodinu, to dobre vieš. Vždy som tebe aj mame vytváral také podmienky, aby ste boli spokojné, šťastné, aby si mala všetko, čo potrebuješ a mohla študovať… Je to aj dôsledok mojich zlých rozhodnutí.“
Po chvíli mlčania som sa spamätala.
„Nič ti nevyčítam, ocko, ale predsa len si mal kontaktovať políciu, súdy… Všetkých. Nemôžeme prísť o dom, je to náš domov. Iný nemáme…“
„Ty si myslíš, že som to neurobil?“ naklonil sa ku mne, aby zdôraznil, čo povie. „Niekoľkokrát. Všade majú svojich ľudí. Aj na polícii… Taký veľký hráč, ktorý získava jednu veľkú štátnu zákazku za druhou, má podchytených všetkých odhora nadol. Zbytočne sa sťažuješ, prosíš, podávaš trestné oznámenia či žaloby. Nedostaneš sa nikam… Ani k štátnej objednávke na desať ceruziek – všetko automaticky a bez mihnutia oka dostávajú sponzori politikov.“
„Neuveriteľné.“
„Taká je realita. Žiaľ, čestne toho veľa nezískaš,“ hodil rukou. „Škoda reči, to my, obyčajní podnikatelia, neovplyvníme… Takže môžem buď stavať psie búdky, alebo sa podieľať na veľkých projektoch, ktoré robia ľudia ako Roman.“
„A za ním si bol?“
O Romanovi som vedela. Otec s ním často hovoril a neboli to príliš priateľské telefonáty. Volával ho iba Roman a dnes o ňom hovoril prvý raz podrobnejšie. Musí to byť veľká ryba, keď má taký vplyv, pomyslela som si.
„Samozrejme. Predtým sa mi vyhýbal, ale nedávno sa to zmenilo a pre mňa to znamenalo veľkú nádej. Predstav si, prijal ma až po roku, ako som od neho začal vymáhať dlžné peniaze… Usmieval sa, akoby sa nič nestalo. Potľapkával ma po pleci, aby som sa nestresoval a opäť mi posľuboval hory-doly.“ Otec na mňa upieral oči, v ktorých som videla nekonečné trápenie. „Odvtedy na urgencie platieb nereaguje. Pred dvoma mesiacmi sa mi podarilo odchytiť ho znova, keď ho šofér priviezol do sídla jeho najväčšej firmy. Stál som tam pri bráne ako žobrák a on sa mi cez polostiahnuté okienko na aute iba vysmial do očí, vraj ho môžem žalovať a že mi pri tom želá veľa šťastia.“
Striasla som sa od zlosti: „Hnusné!“
„Sveti, on má desiatky firiem a jedna skrachovaná ho nepoškodí ani neohrozí. Ja mám jednu veľkú, štyri roky zásadne naviazanú na biznis s ním, takže tie dlhy nemám z čoho splatiť. A neviem, kde by som toľko peňazí zohnal… Vyčerpal som všetky možnosti, prepočítal som účty z každej strany, ale ten výpadok v našich príjmoch je taký vysoký a taký dlhodobý, že naozaj nevidím východisko… Snažil som sa riešiť veci zodpovedne, stretnutiami s bankami, s poisťovňou a s inými obchodnými partnermi, ale pri Romanovom mene dáva každý od toho ruky, ešte aj úrady. Veď naňho by neprijali ani trestné oznámenie…“
Mlčala som. Srdce mi zvierala úzkosť, ale nevedela som, ako otca utešiť. Jemne mi pohladil chrbát ruky.
„Nechcel som ťa vystrašiť, ale…“ nakrátko sa zasekol. „Už ma chytá panika, dcérka. Nemôžem spať a v robote ani nevnímam ľudí. Mozog mi frčí ako divý, výkyvy tlaku mám ako neurotik v osemdesiatke, ale zatiaľ som nič nevymyslel. A ohrozil som aj teba s mamou… To je to najhoršie. Prosím ťa, pred ňou nič nehovor.“
„Ona o ničom nevie?“ neveriacky sa mi rozšírili oči.
„Skrýval som to, ako sa dá. Nechcel som ju znepokojovať.“
„Aha.“
„Hanbím sa, že nemôžem dodržať sľub, že jej celý život budem plniť sny a chrániť ju… Netuší, čo sa deje… Ako jej to poviem? Ako sa jej pozriem do očí, keď som vás vystavil a ďalej vystavujem takému nebezpečenstvu a neistote? Keby som mohol spávať, mal by som pocit, že je to iba jeden veľmi zlý sen, z ktorého sa ráno prebudím a život pôjde ďalej. Čo je toto za svet? Čo mám robiť? Vykradnúť banku?“
Teraz som mu ja pevne stisla ruku. „To určite nie, oci, ale nejaké riešenie predsa musí byť! Veď do tejto situácie si sa nedostal iba tak! Podnikáš vyše dvadsať rokov, dobre sa ti darilo, a zrazu máš skrachovať?“
„Alebo aj niečo horšie…“ zašepkal.
„Horšie?“ zdúpnela som.
Bolesť v jeho očiach by sa dala krájať. „Nie som prvý ani posledný, kto sa zapletie, hoci aj v dobrej viere, s takýmito megašpekulantmi… a ja na nich nemám. Dopekla, prečo ťa tým vlastne zaťažujem? Som neschopný chlap, zlyhal som na plnej čiare.“
„No a… čo tvoji právnici?“ spýtala som sa, a keď otec znechutene mávol rukou, pokračovala som: „Alebo ujo Milan? Nemôže ti požičať? Alebo inak pomôcť, poradiť?“
Milan bol otcov brat a s manželkou Adelou a dcérou Ivanou, mojou sesternicou, žili v Banskej Bystrici. Súrodenci k sebe asi nikdy nemali príliš blízko, vídali sme sa iba zriedkavo, zväčša v lete na ich chate alebo cez Vianoce u nás.
Otec pokrútil hlavou: „Milan sa mi otočil chrbtom. Nekomunikuje so mnou už tri mesiace. Sám potreboval požičať peniaze, a keď som mu povedal, že nemám, urobil takú scénu, že vystrašil aj moju sekretárku. Vraj o mne nechce už počuť… Skúšal som mu volať viackrát, aj Adele, no nezdvihli mi telefón. Neveril, že sa teraz sám zmietam v existenčných problémoch… Je to márne…“
Tak preto mi Ivana predvčerom neodpovedala na esemesku, či sa nechystá do Bratislavy na výstavu o Titanicu! Chcela som ju pozvať na obed.
Sedeli sme v prítmí obývačky. Zažali sme si iba stojacu lampu v kúte. Z opačnej strany na nás dopadalo svetlo z kuchyne. Mama odbehla k susede požičať smotanu. Na sporáku čosi bublalo a v byte sa šírila lahodná mäsová vôňa. Mohol to byť krásny a pohodový rodinný večer…
Z kuchyne pricupital Ofináč a roztopašne mi oblizol odhalené koleno. Už sa tešil na večernú dobrotu, čo dostane do misky. Ofináč je náš drobný maltezák. Má sedem rokov, meno podľa dlhej ofiny, ktorú mu nechávame rásť, a je rovnocenným členom rodiny. Robí všetko s nami a tak ako my. Pozrel sa na moju vážnu tvár, potom na otcovu a prestal vrtieť chvostom. Vypýtal sa mu na kolená a spokojne sa schúlil do klbka.
Otec ho neprítomne pohladil, potom sa oprel a znova stisol päste. Čelo mu krčili starosti. Fatálne problémy. Podložil si bradu rukou, kožené kreslo zapraskalo pod jeho ťarchou. Nezvykol prehrávať ani uhýbať z cesty. Ani cúvať pred riešením problémov. A predovšetkým – mňa ani mamu pracovnými problémami nikdy nezaťažoval. Vždy ich vyriešil a život bežal ďalej.
Tentoraz to muselo byť veľmi zlé.
„Keby som aspoň dom…“
„Myslíš, že nám reálne hrozí, že nebudeme mať kde bývať? Stanú sa z nás bezdomovci?“ spýtala som sa a predstavila si tých, ktorých stretávam v tom večne špinavom podchode na Trnavskom mýte. Ak sú slušní a nevnucujú sa, kupujem si od nich Nota Bene. Premkol ma strach, že tam onedlho budem stáť aj ja, opustená, špinavá, hladná, s jednou taškou pohodenou na zemi, s prázdnotou v očiach a bez vidiny pohodového jesenného večera v čistej izbe pod hrubou dekou pri dobrej knižke. Striaslo ma a do očí sa mi tisli slzy.
Otec mi už nestihol odpovedať. Náš rozhovor preťal mamin veselý hlas z kuchyne: „Večera!“
„Prosím ťa, nezabudni – pred mamou pssst!“ poprosil ma ešte raz. „Nájdem vhodný čas a poviem jej to sám.“
Mohol to byť krásny a pohodový rodinný večer…
Napokon bol, ale iba navonok. Nič netušiaca mama zhodila farebnú zásteru, sadla si k stolu a spokojne sa usmievala, lebo večera, sviečková špecialita, akú by nevyčaril nikto iný na svete, sa jej naozaj vydarila. Jedli sme, ale nemohla som sa na otca ani pozrieť, aby som sa nerozplakala a všetko neprezradila. Toto jej musí vyklopiť sám, ja by som to nezvládla.
Odkrojila som si plátok mäsa. V hlave mi vírili myšlienky.
Mama si to po chvíli všimla. „Čo sa s vami dvomi robí? Hádali ste sa?“ zapichla do mňa pohľad.
„Nieee,“ odvetili sme zborovo.
Premeriavala si najskôr jedného, potom druhého. „Nuž, napätie medzi vami by sa dalo krájať. Niečo sa stalo?“
Pokrútila som hlavou.
„Nuž, ja si myslím, že áno. Nehádajte sa. Pokojne sa najedzme a ráno sa o tom porozprávame. Veď na každý problém sme predsa traja, nie?“ usmiala sa a nabrala si omáčku.
„Asi som unavená. Pôjdem si ľahnúť skôr,“ naznačila som. Aké jednoduché je klamať. No hrdá som na to nebola.
Otec mlčal a krájal si knedľu.
„Ty sa v tom jedle iba premŕvaš, nechutí ti?“ spýtala sa zrazu mama. „Zajtra ti urobím plnenú papriku, ak chceš.“
„Nie, nie, je to skvelé, naozaj,“ ubezpečovala som mamu. Dobre ma poznala a vedela, na čo ma istotne naláka.
Vôňu maminej plnenej papriky si viem živo predstaviť dodnes… Odvtedy som takú vynikajúcu nejedla.
Pokývala hlavou. „Si rozmaznaná, Sveti, vieš?“ povedala, ale jej hlas znel láskavo. „Zrejme si ešte nikdy necítila hlad. Inak by si si jedlo vážila,“ nadvihla obočie pri ďalšom pohľade na môj plný tanier.
Dodnes si tie slová pamätám a po tom, čo som prežila neskôr, z nich mávam až zimomriavky. Vtedy som sa však vnútri tak chvela, až som sa obávala, že tá triaška už nikdy v živote neprejde. Obaja s otcom sme rezignovane pozerali na spokojnú mamu, hoci nás v duši niečo poriadne škrelo. Trápilo. Neskôr zaživa zožieralo.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Erich Maria Remarque a jeho slávna kniha vyšla v novom vydaní. Mimoriadne obľúbený príbeh, ku ktorému sa čitatelia vracajú aj po desiatkach rokov.
Traja kamaráti.

Hrdina a rozprávač románu Robert Lohkamp kedysi sníval, že sa bude venovať umeniu – prvá svetová vojna však všetko zmenila.
Následne sa Robert a jeho dvaja kamaráti počas hospodárskej krízy okolo roku 1930 prebíjajú životom. Vlastnia autoopravovňu a pokúšajú sa čeliť hroziacej nezamestnanosti.

Robertova láska k Patrícii Hollmannovej presvetľuje román ako jasný lúč. Pat pochádza z meštiackej rodiny, žije však v schudobnených pomeroch, a navyše zápasí so smrteľnou chorobou. To všetko Robert spočiatku vôbec netuší…

Remarque na jednotlivých osudoch postáv zachytáva celú spoločenskú i politickú situáciu v Nemecku, hoci ju podrobne neopisuje. Príbeh Traja kamaráti jasne svedčí o autorovom rozčarovaní z ťažkých čias, predsa však je pretkaný sviežim humorom.
Remarque plasticky stvárňuje vtedajšie Nemecko, jasné príznaky nástupu fašizmu, ktorý sa demagogicky podlo a zákerne derie k moci.

Na pozadí situácie sa odvíja láska nežná, obetavá i tragická. Pat podobne ako Róbert je typické stratené dieťa svojich čias, sirota z “dobrej rodiny”, rovnako málo zakotvená v triede, z ktorej vyšla. Remarquov román je tak aj stvárnením hrdinského zápasu so smrťou, ktorý Róbert spolu s Pat prekonáva…a prehráva.

Začítajte sa do knihy Traja kamaráti:

Zastavili sme pred malým hostincom a vystúpili z auta. Bol pekný tichý večer. Brázdy zoraných polí sa fialkovo ligotali. Medze svietili zlatisto a hnedo. Na bledozelenej oblohe plávali mraky ako veľké bociany a strážili uprostred úzky kosáčik narastajúceho mesiaca. Lieska zadŕžala súmrak a tušenie čohosi vo svojom náručí, dojemne holom, ale už plnom klíčiacich púčikov. Z malého hostinca sa šírila vôňa vyprážanej pečienky, zavoňali sme aj cibuľu. Srdce nám prekypovalo.
Lenz sa vrútil za vôňou do domca. Rozžiarený sa vrátil. “Keby ste videli tie opekané zemiaky! Chytro, lebo najlepšie už bude preč!”
Vtom zavrčalo ďalšie auto. Zastali sme ako prikovaní. Bol to buick. Prudko zabrzdil vedľa Karla. “Hop!” povedal Lenz. Už častejšie sme dostali výprask za podobné preteky.
Chlap vystúpil. Mal oblečený raglán z ťavej srsti, bol vysoký a mocný. Zlostne zazeral na Karla, potom si stiahol žlté rukavice a podišiel k nám.
“Čo je to za model, ten váš voz?” spýtal sa najbližšie stojaceho Köstera a tváril sa, akoby zahryzol do kyslej uhorky.
Všetci traja sme sa naňho chvíľu mlčky dívali. Iste nás pokladal za sviatočne oblečených montérov na čiernej jazde. “Povedali ste niečo?” spýtal sa po chvíli pochybovačne Oto, aby ho poučil, že má byť slušnejší.
Chlap sčervenel. “Spytoval som sa na voz,” zahučal rovnakým tónom ako predtým.
Lenz sa narovnal. Veľký nos sa mu zachvel. Na zdvorilosť u iných si vždy potrpel. Ale skôr ako prehovoril, otvorili sa znenazdajky, akoby zásahom vyššej moci, druhé dvere buicka – ukázala sa štíhla nôžka, po nej štíhle koleno – potom vystúpilo z voza dievča a pomaly kráčalo k nám. Prekvapene sme na seba pozreli. Predtým sme nezbadali, že vo voze je ešte niekto. Lenz ihneď zmenil správanie, úsmev mu rozjasnil celú pehami posiatu tvár. Zrazu sme sa čertvieprečo všetci usmievali.
Tučný sa na nás nechápavo díval. Stratil istotu a zrejme nevedel, čo má robiť. “Binding,” povedal napokon s malým úklonom, akoby jeho meno bola jediná pevná vec, ktorej sa môže vari ešte zachytiť.
Dievča zastalo tesne pred nami. Boli sme ešte priateľskejší.
“Oto, ukáž predsa ten voz,” povedal Lenz a vrhol rýchly pohľad na Ota.
“Ale veľmi rád,” odvetil Oto a obveselene opätoval pohľad.
“Naozaj by som si ho rád pozrel,” povedal Binding zmierlivejším tónom. “Je čertovsky rýchly. Len ma tak odfúkol.”
Obaja sa pobrali na parkovisko a Köster zdvihol Karlovu kapotu.
Dievča s nimi nešlo. Štíhle a mlčanlivé ostalo stáť v súmraku vedľa Lenza a mňa. Očakával som, že Gottfried využije príležitosť a exploduje ako bomba. Na takéto situácie bol ako stvorený. No akoby stratil reč. Inak vedel tokať ani tetrov, teraz tu stál ako karmelitán na dovolenke a ani sa nepohol.
“Musíte nás ospravedlniť,” povedal som napokon. “Nezbadali sme, že ste vo voze. Určite by sme si neboli dovolili takú nepríjemnosť.”
Dievča sa na mňa pozrelo. “Prečo nie?” odvetilo pokojne a prekvapujúco hlbokým hlasom. “Také zlé to rozhodne nebolo.”
“Zlé nie, ale rozhodne sa to nepodarilo. To auto môže dosiahnuť asi dvestokilometrovú rýchlosť.”
Trošku sa naklonila a zasunula si ruky do vreciek na kabáte. “Dvestokilometrovú?”
“Presne stosedemdesiatdeväť celých dve, úradne stopnuté,” vychrlil hrdo Lenz, akoby strieľal z pištole.
Zasmiala sa. “A my sme si mysleli, že takých šesťdesiat, sedemdesiat.”
“No vidíte,” povedal som, “to ste predsa nemohli vedieť.”
“Nie,” odvetila, “to sme naozaj nemohli vedieť. Predpokladali sme, že buick je dvojnásobne rýchlejší ako váš voz.”
“Zaiste,” odkopol som odlomenú haluz, “my sme však mali veľkú výhodu. Pán Binding sa iste riadne na nás zlostil.”
Zasmiala sa. “Chvíľu určite. Ale predsa musíme vedieť aj prehrávať; ako by sme inak mohli žiť.”
“Určite…”
Nastalo ticho. Pozrel som na Lenza. Ale posledný romantik sa iba uškrnul, krútil nosom a nechal ma v kaši. Brezy šumeli, za domom krákorila kura.
“Úžasné počasie,” povedal som napokon, aby som prerušil mlčanie.
“Áno, nádherné,” povedalo dievča.
“A také mierne,” dodal Lenz.
“Dokonca nezvyčajne mierne,” doplnil som.
Znovu sme zmĺkli. Dievča nás určite pokladalo za hlupákov, ale pri najlepšej vôli mi už nič neprišlo na um. Lenz začal okolo seba vetriť. “Pečené jablká,” povedal nežne, “k pečienke budú asi aj pečené jablká. Pochúťka.”
“Ozajstná pochúťka,” prisvedčil som a posielal som nás oboch do horúcich pekiel.
Köster s Bindingom sa vrátili. Z Bindinga sa za tú chvíľku stal celkom iný človek. Bol zrejme jedným z tých automobilových nadšencov, ktorým stačí k blaženosti, ak naďabia na odborníka a môžu sa s ním pozhovárať.
“Zajeme si spoločne?” spýtal sa.
“Pravdaže,” odvetil Lenz.
Vošli sme dnu. Vo dverách Lenz na mňa zažmurkal a kývol smerom k dievčaťu. “Človeče, tá desaťkrát vynahradí tú starú tancujúcu babu z dnešného rána…”
Mykol som plecom. “Možno, ale prečo mi nepomáhaš a pripustíš, aby som takto jachtal?”
Zasmial sa. “Musíš sa to už raz naučiť, maličký!”
“Nemám najmenšiu chuť niečo sa učiť,” povedal som.
Kráčali sme za ostatnými. Sedeli už za stolom. Hostinská práve prichádzala s pečienkou a opekanými zemiakmi. Navyše priniesla ešte veľkú fľašu žitnej pálenky ako aperitív.
Ukázalo sa, že Binding je mimoriadne dobrý rečník. Bolo obdivuhodné, čo všetko vedel o autách. Keď sa dozvedel, že Oto bol aj pretekárom, jeho náklonnosť nepoznala hraníc.
Dôkladnejšie som si ho obzrel. Bol to mohutný vysoký chlap s hustým hrubým obočím v červenej tvári; trošku vystatovačný, trošku hrmotný a pravdepodobne dobrosrdečný ako ľudia, ktorí majú v živote úspech. Vedel som si ho predstaviť, ako sa večer pred spaním vážne, dôstojne a ctihodne pozoruje v zrkadle.
Dievča sedelo medzi mnou a Lenzom. Pod kabátom, ktorý si vyzlieklo, malo sivý anglický kostým. Biely šálik okolo krku vyzeral ako jazdecká viazanka. Jej hnedé hodvábne vlasy sa jantárovo ligotali vo svetle lampy. Plecia mala veľmi rovné, trošku nachýlené dopredu, ruky úzke, dlhé, skôr kostnaté ako bucľaté. I tvár mala úzku, bledú, ale veľké oči jej dodávali akúsi vášnivú silu. Zdalo sa mi, že vyzerá veľmi dobre – no nič iné som si pri tom nepomyslel.
Lenz, naopak, bol teraz samý oheň. Úplne sa zmenil. Žltá štica sa mu ligotala ako dudkovi chocholček. Len tak sršal nápadmi a s Bindingom ovládal celý stôl. Ja som iba sedel a nijako som na seba neupozorňoval, iba čo som občas niekomu podal pohár a ponúkol cigaretu. A pripíjal som si s Bindingom. To som robil dosť často. Zrazu si Lenz poklopkal na čelo: “Rum! Robby, prines ten náš narodeninový rum!”
“Narodeninový? Má vari niekto narodeniny?” spýtalo sa dievča.
“Ja,” povedal som. “Už celý deň ma pre ne prenasledujú.”
“Prenasledujú? To iste ani gratulácie neprijímate.”
“To hej,” povedal som, “gratulovanie je dačo iné.”
“Tak teda všetko najlepšie!”
Chvíľku som podržal jej ruku vo svojej a pocítil som jej teplé, suché stisnutie. Potom som vyšiel von po rum. Hlboká, mlčanlivá noc zahaľovala malý dom. Kožené sedadlá nášho auta boli zarosené. Ostal som stáť a díval sa na horizont, kde sa červenkastá žiara mesta dotýkala oblohy. Rád by som bol pobudol ešte vonku, ale začul som, ako ma Lenz vyvoláva.
Binding neznášal rum. To sa ukázalo hneď po druhom poháriku. Odtackal sa do záhrady. Vstal som a s Lenzom sme sa pobrali k pultu. Objednal fľašu džinu. “Ohromné dievča, čo?” povedal.
“Neviem, Gottfried,” odvetil som. “Ani som si nevšimol.”
Na chvíľku sa na mňa zadíval dúhovobelasými očami a potom pokrútil ohnivou hlavou. “Načo ty, maličký, vlastne žiješ, povedz?”
“To by som aj ja rád vedel,” odvetil som.
Zasmial sa. “To by sa ti tak hodilo! Ale tak ľahko sa na to neprichádza. Teraz však idem zistiť, aký vzťah má to dievča k tomu tučnému katalógu áut.”
Vyšiel za Bindingom do záhrady.
Po čase sa obaja vrátili k pultu. Výsledok pátrania bol určite priaznivý, Gottfried zrejme nezistil nijaké prekážky, lebo sa nadšene vrhol na Bindinga. Vrátil sa s novou fľašou džinu a po hodine si už tykali. Ak mal Lenz dobrú náladu, bolo v ňom čosi strhujúce a ťažko sa mu odolávalo. Ba ani sám si nevedel odolať. Teraz Bindinga úplne ohúril a čoskoro si vonku na verande pospevovali vojenské piesne. Posledný romantik pritom na dievča úplne zabudol.
My traja sme sedeli sami v miestnosti. Bolo tu zrazu veľmi ticho. Na stene tikali švarcvaldky. Hostinská upratovala zo stola a materinsky sa na nás dívala. Pri peci sa rozvaľoval hnedý poľovnícky pes. Občas zo spánku zaštekal, tichučko, vysoko a žalostne. Zvonku udieral do okien vietor. Prehlušovali ho útržky vojenských pesničiek a mne sa zdalo, že malá miestnosť sa dvíha a vznáša s nami nocou a rokmi, množstvom spomienok.
Bol to zvláštny pocit. Akoby nejestvoval čas – nebol to už prúd vychádzajúci z temna a do temna sa vracajúci, bolo to more, v ktorom sa nezvučne odzrkadľoval život. Držal som v ruke pohár. Jagal sa v ňom rum a ja som si pomyslel na papier, ktorý som popísal dnes ráno v dielni. Bol som vtedy trošku smutný. Teraz ma to už prešlo. Všetko je v poriadku, kým človek žije. Pozrel som na Köstera. Počúval som, ako sa zhovára s dievčaťom, no nevnímal som ich slová. Pocítil som jemný opar začínajúcej opitosti zohrievajúcej krv, pocit, ktorý som mal rád, pretože zahaľuje neznámo rúškom dobrodružstva. Vonku Lenz a Binding vyspevovali pieseň o Argonskom lese. Vedľa mňa rozprávalo neznáme dievča; hovorilo ticho a pomaly, hlbokým, vzrušujúcim, trošku drsným hlasom. Vypil som pohár do dna.
Tí dvaja sa opäť vrátili dnu. Na čerstvom vzduchu vytriezveli. Vstali sme. Pomohol som dievčaťu do kabáta. Stálo tesne predo mnou, mäkko vystieralo plecia, so zaklonenou hlavou, ústa ľahučko pootvorené, úsmev zamierený k povale, nepatriaci nikomu. Na chvíľu som jej podržal kabát. Kde som len po celý čas mal oči? Spal som vari? Znenazdajky som pochopil Lenzovo nadšenie.
Trošku spýtavo sa pootočila. Rýchlo som jej podal kabát a pozrel na Bindinga, ktorý stál pri stole červený ako paprika, s pohľadom ešte vždy trošku skleným. “Myslíte, že bude schopný viesť auto?” spýtal som sa.
“Dúfam…”
Jednostaj som sa na ňu díval. “Ak by bol neistý, niekto z nás by mohol ísť s vami.”
Vytiahla pudrenku a otvorila ju. “Pôjde to,” povedala. “Jazdí oveľa lepšie, keď má v hlave.”
“Lepšie a pravdepodobne neopatrnejšie,” odporoval som. Pozrela na mňa ponad okraj zrkadielka. “Dúfam, že sa vám nič nestane,” povedal som. Trošku som preháňal, lebo Binding sa celkom obstojne držal na nohách. Ale chcel som čosi urobiť, aby len tak neodišla. “Môžem vám zajtra zatelefonovať, ako to dopadlo?” spýtal som sa.
Neodpovedala hneď.
“Nesieme za to popíjanie akúsi zodpovednosť,” pokračoval som. Najmä ja s rumom k narodeninám.”
Zasmiala sa. “Ak chcete, dobre. Západ dvetisícsedemsto deväťdesiatšesť.”
Hneď vonku som si zapísal číslo – 2796. Dívali sme sa, ako Binding odchádza, a vypili sme ešte posledný pohár. Potom sme naštartovali Karla. Uháňal ľahkou marcovou hmlou, rýchlo sme dýchali, mesto nám prichádzalo oproti, ohnivé, mihotajúce sa v opare; a z čmudu sa vynáral ako rozžiarená pestrá loď Freddyho bar. Tu sme s Karlom zakotvili. Koňak tiekol ako zlato, džin sa trblietal ako akvamarín a rum bol sám život. Ani prikovaní sme sedeli na barových stoličkách, dookola šumela hudba, život bol jasný a mocný: prúdom nám pretekal hruďou, bezútešnosť pustých zariadených izieb, čo nás čakali, zúfalstvo nášho bytia – to všetko bolo preč, barový pult sa stal veliteľským mostíkom života a my sme s hukotom plávali do

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 20. júla -

Minister financií Peter Kažimír pozdravuje z pracovnej cesty v Kórei a Číne, kde sa stretáva s mnohými investormi. Napríklad prezident Samsung elektronics, ale aj ďalší investori chvália podnikateľské prostredie na Slovensku a majú záujem o ďalšie investície, najmä do výskumu a vývoja. Uvítali by však viac kvalifikovaných pracovných síl. Čo sa týka predkladaných zákonov, peniaze, ktoré štát týmito opatreniami získa budú použité na zvýšenie platov učiteľov, vyššie dôchodky, obranu a bezpečnosť.

Alexandra Gogová
Riaditeľka Tlačového odboru
Ministerstvo financií SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

BRATISLAVA 20. júla -

Novým riaditeľom štátneho podniku Agrokomplex-Výstavníctvo Nitra, bude Mário Dinga, ktorý zvíťazil vo výberovom konaní, ktoré sa konalo 19. júla 2016.

„Pán Dinga preukázal nielen kvalitné znalosti z oblasti práva, riadenia a manažérske skúsenosti, ale predstavil aj víziu a stratégiu rozvoja, ktorá posúva Agrokomplex smerom k modernému výstavníctvu 21. storočia. Verím, že pre Agrokomplex bude prínosom a posunie ho na úroveň európskych výstavísk,“ povedal Jaroslav Regec, vedúci služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

JUDr. Mário Dinga pochádza z Nitry. Pôsobil v oblasti práva i v stavebníctve a má manažérske skúsenosti zo súkromného sektora. V rokoch 2001 až 2005 bol poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja a predsedom komisie Sociálnej pomoci a členom Finančnej komisie NSK.

Ministerstvo vyhlásilo výberové konanie 6. júna 2016. Do výberového konania sa prihlásili štyria kandidáti – JUDr. Mário Dinga, Ing. Ivan Janičík, Ing. Boris Jordanov a Ing. Eduard Krcho. Kandidát na post riaditeľa mal mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa so zameraním na ekonomiku, poľnohospodárstvo, techniku alebo právo. K ďalším požiadavkám patrí minimálne 5-ročná riadiaca prax. Ministerstvo tiež požadovalo poznatky a skúsenosti v oblasti propagácie a marketingu, manažérske, riadiace a organizačné schopnosti, znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s predmetom činnosti podniku a základné znalosti legislatívy EÚ v danej oblasti. Podmienkou účasti na výberovom konaní bolo zaslanie návrhu stratégie rozvoja štátneho podniku Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra v rámcoch aktuálneho programového vyhlásenia vlády SR, formou písomného dokumentu.

Vladimír Machalík
hovorca rezortu
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

Bez dobrého poistenia môžete v zahraničí prísť aj o 20 000 eur za spôsobenú škodu.

Aj pri cestovnom poistení si môžete kúpiť dobrý, ale aj zlý produkt. Aby vás poistka na cestách reálne ochránila a letná dovolenka sa vám náhle nepredražila, je dôležité mať poistenie s neobmedzeným limitom, pokrytú zodpovednosť za škodu a pripoistenie nepojazdného vozidla so zabezpečeným náhradným autom. Túto kombináciu má na Slovensku len Union poisťovňa. Ak máte navyše kartičku Union zdravotnej poisťovne, dostanete poistenie so zľavou 50%.

Krok 1: Čo si poistiť?
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí je základ: pokrýva ambulantné ošetrenie úrazov a ochorení, lieky, prípadne prepravu do a zo zdravotníckeho zariadenia a pobyt v nemocnici. Vo vážnych prípadoch aj prepravu na Slovensko. Čo rozhodne odporúčame je tiež poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Chráni vás pred najvyššími nákladmi: ak pri športovaní niekomu spôsobíte škody na zdraví, môže sa odškodné v zahraničí vyšplhať do astronomických, stotisícových súm. Pripravte sa aj na poruchu auta: pripoistenie nepojazdného vozidla vám zabezpečí odtiahnutie do servisu a náhradné auto na zvyšok dovolenky. Ďalších až 10 dní si tak môžete pokojne plniť svoje dovolenkové plány.

Krok 2: Čo budete na dovolenke robiť?
Je rozdiel, či sa idete slniť na pláž a obdivovať pamiatky, alebo sa chystáte na splav divokej rieky v Slovinsku či potápanie. Poistenie športov má logicky vyššiu sadzbu, neoplatí sa však podvádzať. Ak sa poistíte na zlý typ aktivity, nedostanete od poisťovne ani cent. Samozrejmosťou je tiež výber správnej územnej platnosti (Česká republika, Európa alebo svet).

Krok 3: Poistite sa cez SMS, webstránku, telefonicky alebo na pobočke
V Union poisťovni si môžete vybrať, ako sa poistíte. Ako jediná poisťovňa na Slovensku umožňuje Union uzatvoriť si cestovné poistenie na poslednú chvíľu, napríklad cestou vo vlaku alebo v aute. Stačí SMS na číslo 6655 alebo poistenie cez mobilnú aplikáciu v smartfóne (Android, iPhone). Cestovné poistenie si uzavriete za pár minút aj cez internet na www.union.sk alebo telefonicky cez zvýhodnené číslo 0850 111 211.
Pozor na platnosť poistenia: pri poistení cez internet platí poistka až pripísaním peňazí na účet poisťovne, zvyčajne na druhý deň. Výnimkou je víkend, kedy poistenie platí hneď. Naproti tomu SMS poistenie do zahraničia platí do 2 hodín od uzatvorenia, SMS poistenie na Slovensku je zase platné okamžite.

Pozor: Európsky zdravotný preukaz pri dovolenke nestačí
Európsky preukaz zdravotného poistenia vám v krajinách EÚ pomôže, ale neochráni vás od výdavkov. Vo väčšine krajín EÚ sa za starostlivosť pripláca, sumy sa rôznia: napríklad vo Francúzsku platíte 30 % z ceny ošetrenia, v Grécku 25 % z ceny liekov, prípadne si lieky platíte v plnej výške (Taliansko). Keďže bežné ošetrenie vás vyjde aj na 500 eur, je lepšie mať so sebou cestovné poistenie, ktoré vás doplatkov úplne zbaví.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Príbeh o prianiach, spomienkach, strate a nekonečnej túžbe nezostať sám.

Julieta žije sama so svojou dcérou Antíou potom, ako do ich šťastného života kruto zasiahol osud. Po smrti Julietinho manžela Xoana, Antíninho otca, prežívajú najhoršie spoločné obdobie. Obe trpia, Julieta sa uzatvára do sebe a tichá hlboká bolesť ich obe postupom času navzájom odcudzuje.

Keď má Antía osemnásť rokov opúšťa svoju matku bez jedného slova vysvetlenia. Odchádza na prázdniny, z ktorých sa už nevráti. Počas nasledujúcich dvanástich rokov Juliata zúfalo hľadá svoju dcéru a počas tejto nekonečne dlhej doby zisťuje ako pramálo svoju dcéru poznala. Je zúfalá a v istom momente sa rozhodne na dcéru zabudnúť. Zničí všetky veci, ktoré jej Antíu pripomínali, rozhodne sa pochovať všetky spomienky. Madrid, v ktorom spolu žili je plný malých časti a oblastí kam jej dcéra nikdy nevkročila, škaredé a smutné, ďaleko od centra kde spolu žili. Tu si prenajme neosobný byt, vymaľovaný bielou farbou, bez obrazov a zbytočných farieb a rozhodne sa žiť v definitívnej samote.
Až náhodné stretnutie s Antíou dáva matke šancu pokúsiť sa získať ju späť. Osamelá a zlomená Julieta sa rozhodne konfrontovať svoj život a povedať dcére pravdu o osudových udalostiach, ktoré nešťastne rozdelili ich životy.

https://www.youtube.com/watch?v=4_hLBWQ7T0I

Držiteľ Oscara (Hovor s ňou, najlepší scenár, 2003), svetovo uznávaný režisér Pedro Almodóvar (Všetko o mojej matke, Ženy na pokraji nervového zrútenia, Spútaj ma, Volver, Rozorvané objatia, Zlá výchova), je známy svojimi filmami o silných ženách v komplikovaných životných situáciách.
Dráma Julieta je o zúfalej snahe matky prežiť v neistote. Hovorí o osude a komplexe viny a nepochopiteľných tajomstvách, ktoré nás slepo vedú k tomu, že ľudí, ktorých milujeme mažeme zo svojich životov akoby pre nás nikdy nič neznamenali a akoby nikdy neexistovali. Film je adaptáciou troch vzájomne prepojených poviedok, je plný odkazov a symbolov. Do hlavných ženských úloh režisér obsadil Adrianu Ugarte, Rossy de Palma a Emmu Suárez.

Film bol v máji premiérovo uvedený na filmovom festivale v Cannes. Slovenskí diváci ho v kinách uvidia od 21. júla

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 19. júla – Rozhodnutie tribunálu Stáleho rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní o Juhočínskom mori, ktoré zahŕňa ostrov Taiping v súostroví Nansha (Spratly), ktoré iniciovali Filipíny, je absolútne neakceptovateľné pre Čínsku republiku (Taiwan) a nie je právne záväzné pre národ, uviedol 12. júla minister zahraničných vecí David Tawei Lee.

“Existujú pre to dva hlavné dôvody,” povedal Lee počas tlačovej konferencii v sídle Ministerstva zahraničných vecí v Taipei City. “Po prvé, Čínska republika je uvedená ako “Taiwanský úrad (pevninskej) Číny”, čo je nevhodné označenie, ktoré je ponižujúce pre postavenie Čínskej republiky (Taiwanu) ako suverénneho štátu.”

“Po druhé, ostrov Taiping nebol pôvodne zahrnutý v podaniach Filipín na rozhodcovskom súde. Avšak tribunál si svojvoľné rozšíril právomoc prehlásením ostrova Taiping ovládaným Čínskou republikou (Taiwanom) a ostatných hlavných častí súostrovia Nansha, ktoré kontrolujú Vietnam, Filipíny a Malajzia, za “skaly”, ktoré nevytvárajú výlučnú ekonomickú zónu.”

Podľa ministra zahraničných vecí tribunál rozhodcovského súdu oficiálne neprizval Čínsku republiku (Taiwan) na účasť v konaní, a ani si nevyžiadal názor Čínskej republiky (Taiwanu). “Preto nemá rozhodnutie žiaden právny účinok pre národ Čínskej republiky (Taiwanu).”

Minister Lee tiež opísal rozhodnutie ako vážne ohrozujúce právne postavenie ostrovov v Juhočínskom mori, nad ktorými vykonáva Čínska republika (Taiwan) zvrchovanosť, a im prislúchajúce námorné práva. “Je nepochybné, že Čínska republika (Taiwan) má nárok na všetky práva v súlade s medzinárodným právom a dohovorom OSN o morskom práve vo vzťahu k ostrovom v Juhočínskom mori a prislúchajúcimi vodami, dodal Lee.”

Pokiaľ ide o spory v Juhočínskom mori, Lee vyzval k ich mierovému riešeniu prostredníctvom mnohostranných rokovaní v duchu zmazania rozdielov a podpory spoločného rozvoja. “Čínska republika (Taiwan) je ochotná, a to prostredníctvom rokovaní vedených na základe rovnosti, pracovať so všetkými zúčastnenými štátmi na nastolení mieru a stability v Juhočínskom mori.”

Ostrov Taiping s rozlohou 0,51 štvorcových kilometrov, je najväčší prirodzene vytvorený ostrov v súostroví Nansha. Ostrov je schopný osídlenia a vlastného hospodárskeho života a spĺňa definíciu ostrova uvedenú v článku 121 Dohovoru OSN o morskom práve. Preto má Čínska republika (Taiwan) plné práva spojené s teritoriálnymi vodami, priľahlou zónou, výlučnou ekonomickou zónou a s pevninskou doskou v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve.

Čínska republika (Taiwan) obnovila ostrov Taiping v decembri 1946 po druhej svetovej vojne a umiestnila naň v júni 1956 vládny personál na takmer 60 rokov.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 19. júla – V marci tohto roka sa v obchodoch Tesco exkluzívne začal predaj remeselného piva malého slovenského pivovaru Karpat. Úspešná spolupráca s pivovarom pokračovala a od júna je na pultoch slovenské pivo pod privátnou značkou Tesco Finest. Privátna značka sa však nepredáva iba na Slovensku, ale aj v ďalších troch krajinách strednej Európy, kde Tesco pôsobí: v Česku, Poľsku a Maďarsku. Malý pivovar z Hrnčiaroviec nad Parnou pri Trnave tak vďaka spolupráci s Tescom expandoval do celej strednej Európy.

S vedomím kvality na pulty hypermarketov

So zaujímavou a nevšednou ponukou prišiel pivovar Karpat. V rodinnom remeselnom pivovare varia poctivé slovenské pivo, v ktorom odborníci spájajú tradičné postupy, najkvalitnejšie suroviny, karpatskú vodu, moderné technické vybavenie s umením svetovo uznávaného sládka. Pivá sú výnimočné nezameniteľným charakterom a bohatou chuťou. “Ponuka výrobkov dodávateľa piva Karpat bola pre nás a našich zákazníkov veľmi zaujímavá a dohodli sme sa preto na vzájomne výhodnej spolupráci “, hovorí Miroslav Užovič, manažér nákupu piva a liehovín spoločnosti Tesco Stores SR. Pivá značky Karpat oslovili zákazníkov po všetkých stránkach svojou kvalitou, ale aj dobrou cenou.

Od vlastnej značky k privátnej – Tesco Finest

Pod privátnou značkou Tesco Finest nájdu zákazníci Tesca na Slovensku viac ako 260 produktov. Tesco Finest je zárukou vyššej kvality, zaujímavých a exkluzívnych chutí, za ktoré si zákazníci radi priplatia. “Pivá z pivovaru Karpat spĺňajú všetky tieto atribúty a aj preto sme sa rozhodli rozšíriť ponuku remeselných pív pod privátnou značkou o pivá Lager, ALE, IPA, Wheat, Stout a Porter”, hovorí Miroslav Užovič zo spoločnosti Tesco a dodáva: “s ohľadom na kvalitu majú tieto pivá najvýhodnejšiu cenu na trhu, za tretinku zaplatíte menej ako euro.”. Spolupráca na príprave ponuky privátnej značky bola obojstranná, Michaela Mrázová z pivovaru Karpat povedala: “Dizajn fliaš pripravovala spoločnosť Tesco, receptúru jednotlivých pív zabezpečoval tím sládkov pivovaru Karpat pod vedením hlavného sládka Tomáša Huba”. Všetky pivá sú nefiltrované a jemne pasterizované prietokovým pasterom. Týmto procesom sa dosiahne zvýšenie stability (odolnosť voči výkyvom tepla, pôsobeniu svetla), a pritom ide iba o minimálny zásah do pôvodnej chuti piva.

Čo nájdete v ponuke pív Tesco Finest
LAGER 5,2% – Ležiak 12 premium
ALE 5,2%
IPA 5,8%
WHEAT (pšenica) 5,0%
STOUT 4,8%
PORTER 5,3%

Remeselný pivovar KARPAT je malý rodinný pivovar, ktorý vstúpil na pivovarnícku scénu v auguste 2015 a ani nie za rok sa presadil na slovenských aj medzinárodných degustačných súťažiach. Ich WeizenBock získal zlatú medailu na 10. ročníku Jarnej ceny sládkov v Pivovarskom dome Zvikov a Karpat Lager Premium 12 získal 3. miesto v kategórii ležiakov na Slovenskej pivnej korunke. Pivovar navrhol a postavil plzeňský sládek Josef Krýsl a hlavným sládkom pivovaru KARPAT je Tomáš HUB, ktorý bol viac ako 20 rokov garantom varenia craft piva na troch kontinentoch (Európa, Ázia, Austrália).

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRUSEL 18. júla –

Európska komisia dnes na Rade ministrov poľnohospodárstva a rybárstva EÚ predstavila balíček na podporu riešenia krízovej situácie sektora živočíšnej výroby – chovu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz. Cieľom balíka je krátkodobé riešenie situácie na trhoch. Pre 28 krajín poputuje suma v celkovej výške 500 miliónov eur. „Pomoc sektoru živočíšnej výroby vo výške 350 miliónov eur je v súčasnej kritickej situácii v Európe nevyhnutná. Vítam preto balíček Európskej komisie i flexibilitu, ktorá umožní jednotlivým členským štátom stanoviť pomoc svojim farmárom podľa vlastných potrieb,“ povedala Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Presné podmienky čerpania budú rozpracované na úrovni expertných skupín najneskôr do polovice septembra. Ďalších 150 miliónov eur poskytne Európska komisia na dobrovoľné zníženie produkcie a chovov do konca tohto roku prostredníctvom organizácií výrobcov. Detaily tohto opatrenia predstaví EK v nasledujúcich týždňoch.

Vladimír Machalík
hovorca MPRV

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

dn

BRATISLAVA 18. júla – Uplynulý týždeň zaznamenala televízia TA3 vysoký záujem divákov o jej aktuálne, živé a overené správy, čo sa následne prejavilo na mimoriadnej sledovanosti.

V piatok 15.7.2016 mala televízia TA3 denný share 3,6 % a v sobotu 16.7.2016 3,9 %.
V sobotu si TA3 pozrelo 1 mil. 319 tis. divákov.

V piatok, počas špeciálneho vysielanie po teroristickom útoku v Nice (od 8:30 do 11:40), bola televízia TA3 trojkou na trhu (share 12+ 7,7 %), v skupine manažérov s VŠ vzdelaním jednotkou na trhu, kde dosiahla share až 21,4 %.
V piatok bol celodenný share 3,6 %.

Postavenie lídra na televíznom trhu si TA3 zachovala aj v sobotu – po pokuse o prevrat v Turecku. Počas špeciálneho vysielania v sobotu od 7.00 do 9.30 hod mala televízia share 16 % – v skupine 12+. V skupine manažérov s VŠ vzdelaním dosiahla share až 23,8 % (taktiež jednotka na trhu).

V nedeľu videlo spravodajské a publicistické programy TA3 až 1 mil. 202 tis. divákov.

Záujem televíznych divákov o rýchle, aktuálne, overené a naživo vysielané správy TA3 opäť potvrdil jej pevné miesto na mediálnom trhu.

*Poznámka: Uvedené čísla pochádzajú z elektronického merania televízií formou peoplemetrov (zdroj: PMT/TNS SK, metóda spracovania LIVE + VOSDAL, minútová podmienka pre reach).

O televízii TA3
Televízia TA3 je prvá spravodajská televízia, ktorá na slovenskom trhu pôsobí od septembra roku 2001. Denne prináša aktuálne spravodajstvo, pričom základom jej vysielania sú hodinové spravodajské bloky. Programovú štruktúru dopĺňajú publicistické relácie a špeciálne projekty, ktoré pokrývajú všetky oblasti spoločenského života. Primárnymi cieľovými skupinami televízie sú obyvatelia Bratislavy starší ako 18 rokov, obyvatelia miest s viac ako 50-tisícmi obyvateľov, ako aj profesionáli s vysokoškolským vzdelaním a vysokým socioekonomickým štatútom. Prevádzkovateľom televízie je spoločnosť C.E.N., s.r.o.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

mt;in

Banská Štiavnica, ako žiadne iné mesto na Slovensku, má vďaka Festivalu peknej hudby šťastie zažiť rok po roku veľké mená art-rockovej histórie. Veľký triumvirát troch top kapiel v zostave YES, GENESIS, Emerson Lake Palmer (ELP) uzavrie v rámci 17. ročníka bubeník Carl Palmer.

Záverečný koncert Festivalu peknej hudby v nedeľu 31. júla o 20.00 h v Sále Kultúrneho centra Banskej Štiavnice bude malou poctou veľkému umelcovi, klávesovému mágovi Keithovi Emersonovi, ktorý tragicky zomrel v marci tohto roku. Svetoznámy bubeník zavíta na Slovensko s projektom Carl Palmer´s ELP Legacy spolu s hudobníkmi gitaristom Paulom Bielatowitzom a basgitaristom Simonom Fitzpatrickom.

Carl Palmer je jedenástym bubeníkom v histórii uvedeným v Modern Drummer Hall of Fame a figuruje v Top 10 Rolling Stone ankete o 100 najväčších bubeníkov všetkých čias.

Ako predkapela vystúpi v nedeľu 31.7. o 17.00 h na terase hotela Grand Matej v Banskej Štiavnici formácia Thebenbound v koncertnej zostave Alan Vizváry, a.h., husle, Juraj Čorba, klavír, Peter Potúček, basgitara a Ľuboš Kukliš, bicie. Kapela priznáva voľnú inšpiráciu klasickou komornou orchestrálnou hudbou a prúdmi tzv. progresívneho rocku sedemdesiatych rokov. Práve jednou z dôležitých inšpirácii bola pre nich skupina ELP. Juraj Čorba neskrýva nadšenie…” je to ako splnenie chlapčenského sna zahrať si pred takým hráčom akým je Carl Palmer….”.

Carl Palmer sa začal učiť hre na bicích už ako mladý chlapec, cestujúc denne do Denman Street v Piccadilly. Jeho prvá skupina, v ktorej hral spolu s ostatnou partiou z Midlands zóny, sa pôvodne volala King Bees, neskôr zmenila meno na Craig. Prvú platňu, nazvanú “I Must Be Mad” nahrali v roku 1966 za produkcie Larryho Pagea. Až neskôr sa Palmer stretol s dvomi mladými, ale skvelými anglickými hudobníkmi Gregom Lakeom a Keithom Emersonom. Napriek viacerým bubeníkom, súťažiacim o miesto, cítili Lake a Emerson “okamžitú chémiu” a pribrali do skupiny Carla. Pri názve novej skupiny vyšli z priezvisk ich členov v abecednom poradí. ELP boli najúspešnejším počinom Palmerovej dlhej kariéry. Vyvinuli zvuk, ktorý miešal rock, jazz, elektroniku, pop i klasickú hudbu. Albumy ako Tarkus, Trilogy, či Pictures of An Exhibition sú miľníkmi v dejinách rockovej hudby. Počas hrania s ELP Palmer realizoval iba jeden singel ako sólový umelec, ale po ich rozpade následne odštartoval sólovú kariéru.

Viac informácií nájdete na www.fph.sk

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk