Voľby do orgánov samosprávy obcí sa konajú v sobotu dňa 10. novembra 2018 od 7.00 hod. do 22.00 hod. Zverejnenie počtu obyvateľov mestskej časti B...

PIEŠŤANY 10. júla 2018 – Na Pohode opäť padali rekordy – Slováci minuli najviac peňazí v histórií festivalu. Súčasne sa potvrdilo, že platenie kartou doslova zvalcovalo výbery z bankomatov, keďže počet transakcií (takmer 40 tisíc) bol takmer 5-násobný v porovnaní s bežným výberom hotovosti (vyše 8 200). Drvivá väčšina platieb (93 %) prebehla rýchlo a pohodlne vďaka bezkontaktnej technológii. Suma sumárum – ľudia na Pohode vybrali z bankomatov viac ako 570 tisíc eur a zaplatili kartou takmer 300 tisíc eur. Výsledná suma dokopy atakuje hranicu 870 tisíc eur. Slovenská sporiteľňa ako hlavný partner Pohody zabezpečovala finančnú pohodu návštevníkom už deviatykrát, tento rok pomocou troch bankomatov a 115 bezkontaktných platobných terminálov, ktoré zabezpečila v spolupráci s Global Payments.

„Tešíme sa, že naša aktivita „Doba kešu skončila“ mala na festivale úspech a návštevníci si mohli užiť moderné a pohodlné platenie. Mnoho ľudí využilo aj naše užitočné festivalové peňaženky, vďaka ktorým mali svoju platobnú kartu bezpečne uloženú a súčasne vždy poruke. Inováciou bola aj možnosť platiť mobilom, vďaka službe Google Pay, ktorú využili fanúšikovia digitálu,“povedala Dáša Juríková, riaditeľka stratégie a rozvoja značky Slovenskej sporiteľne.

Jeden z bankomatov bol prerobený aj na tzv. „behomat“, ľudia si pri výbere mohli zabehať na bežiacom páse. Výber hotovosti sa im teda zámerne trochu „skomplikoval“ a platba kartou bola jednoduchšia. Slovenskej sporiteľni sa na Pohode podarilo „reinventnúť“ aj platenie a viac ako 60 % prevádzok bolo vybavených platobnými terminálmi.

„Našim cieľom je zaviesť bezhotovostné platby ako štandard vo všetkých prevádzkach Pohody. Som rada, že aj tento rok sa potvrdilo, že partnerstvo Pohody, lídra medzi festivalmi a Slovenskej sporiteľne, lídra na bankovom trhu,  rozvíjame tým, v čom sme najlepší – modernými spôsobmi platenia pre všetkých účastníkov festivalu,“ dopĺňa Juríková.

Reinvent zóna Slovenskej sporiteľne

Tohtoročnou novinkou bol „Reinvent koncept“, vďaka ktorému Slovenská sporiteľňa nie len „reinventla“ platenie na festivale, ale aj svoju chill out zónu, kde starým, nevyužitým a nepotrebným veciam vdýchla nový život. Vďaka tomu festival spestrili umelecké inštalácie, atrakcie a funkčné dekorácie. Z najzaujímavejších atrakcií v Reinvent zóne Slovenskej sporiteľne treba spomenúť 360° ping-pong, netradičné ruské kolky či strom z vodoinštalačného potrubia. Návštevníci mali možnosť vidieť aj opätovné využitie starého kajaku, člna či trabanta, a to na spôsoby, ktoré by nečakali. Pre tých, ktorí mali chuť byť tvoriví, čakala v zóne výroba funkčných tašiek zo starých tričiek. Slovenská sporiteľňa nezabudla ani na vytvorenie zatienených oddychových zón pre návštevníkov festivalu. Konštrukcia zóny sa nad Pohodou týčil až do výšky 18 metrov.

Pohodový beh

Už po druhý rok sa uskutočnil aj „Pohodový beh“, počas ktorého si mohli prví traja v kategórii muži a ženy vybehať lístky na budúcoročný festival. Trať viedla okolo hlavného festivalového ostrovčeka, približne 2,5 kilometra.

V Aréne Slovenskej sporiteľne našli návštevníci aj tento rok výborný tanečný line-up interpretov elektronickej hudby. Práve vďaka atraktívnej hudobnej produkcii je Aréna Slovenskej sporiteľne právom považovaná za najlepší tanečný parket festivalu.

The post Doba kešu končí, pohoďáci platili kartou takmer 5-krát častejšie ako vyberali z bankomatu appeared first on PR servis.

Program: 24.8.2018 – piatok 20.00 – ICONITO 25.8.2018 – sobota 16.00 – Štart Čachtického polmaratónu 16.30 – Bábkové divadlo “O domčeku, ktorý kašľal” 18.00 – MARTA VANČOVÁ – TV Šláger 21.00 – ROBO OPATOVSKÝ a SIMA MARTAUSOVÁ 26.8.2018 – nedeľa 17.00 – OĽGA BARIČIČOVÁ a dychová hudba ŽADOVJÁCI

Informácia o podmienkach práva voliť a práva byť volený

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto, Junácka ul. 1, 832 91 Bratislava hľadá záujemcu na pracovnú pozíciu opatrovateľ/ka, zdravotná sestra/zdravotní...

BRATISLAVA 9. júla 2018 Blíži sa termín rodinnej oslavy, či plánujete pozvať k vám partiu priateľov na letnú párty?  Máme pre vás skvelý tip. Najlepšie chutí vychladený a v príjemnej spoločnosti – slovenská  prírodná novinka Jubilejná Natur.

Teplé letné podvečery plné slnka a relaxu sú skvelou príležitosťou na párty s priateľmi.  V atmosfére pohody a zábavy si s potešením môžeme dopriať pohárik niečoho výnimočného. Presne taká je nová línia prírodných produktov Jubilejná Natur, ktorú odštartovali Jubilejná Natur Slivka a Jubilejná Natur 3 Hrušky.

„V novej prírodnej línii sme stavili na súčasné trendy a prispôsobili sme sa požiadavkám nášho spotrebiteľa. Jubilejná Natur ponúka vyšší podiel ovocného destilátu a stopercentne prírodné zloženie,“ hovorí Peter Havrilák, manažér značky.

Jubilejná Natur 3 Hrušky má harmonicky vyváženú vôňu a jedinečnú chuť vďaka destilátu, najjemnejšiemu liehu a ovocnej šťave z vybraných  troch odrôd hrušiek Bosc Kobak, Konference, Williams. Korunuje ju krištáľovo čistá voda spod tatranských štítov.

Prvotriedny slivkový destilát, hodvábne jemný slovenský lieh,  slivková šťava, extrakt z dokonale dozretých plodov sliviek a priezračná tatranská voda priamo z lona prírody  – to je odkryté tajomstvo originality a neopakovateľnej chuti Jubilejná Natur – Slivka. Správne vychladená pohladí zmysly pri každej oslave či jubileu.

Viac o produktoch radu Jubilejná sa dozviete na: http://stn-trade.sk/produkty/jubilejna/

The post Užite si letnú párty s priateľmi a novinkou Jubilejná Natur appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 9. júla 2018 – Porota súťaže Eco Performance Award, zložená z renomovaných zástupcov priemyslu, sa 20. júna zišla v Düsseldorfe a udelila spoločnostiam Ludwig Meyer GmbH & Co. KG a Cargonexx GmbH ocenenie Eco Performance Award 2018 za ich priekopnícku rolu v oblasti trvalej udržateľnosti. Eco Performance Award je nezávislá pečať kvality udeľovaná spoločnosťou DKV Euro Service a jej prémiovými partnermi Knorr-Bremse a PTV Group. Technické poradenstvo poskytuje porote katedra manažmentu v logistike univerzity vo švajčiarskom St. Gallene. Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže s odovzdaním ocenenia sa uskutočnilo v rámci konferencie Fit for Profit, usporiadanej spoločnosťou PTV Group.

Ludwig Meyer: priekopník v oblastiach elektromobility a LNG

V kategórii Etablované spoločnosti získala ocenenie spoločnosť Ludwig Meyer. Porota ocenila jej snahy v oblasti alternatívnych pohonov nákladných vozidiel. Spoločnosť sa špecializuje na prepravu nákladu s kontrolovanou teplotou a od roku 2009 prevádzkuje ekologické vozidlá na LNG a hybridné nákladné vozidlá. Spoločnosť takisto vo vlastnej réžii vyvinula softvér s funkciami, ktoré umožňujú porovnávanie všetkých originálnych technických údajov s dátami o spotrebe paliva nákladných vozidiel. Fleetový manažér je tak napríklad schopný zistiť, aké vozidlo a s akými komponentmi je najvhodnejšie pre danú distribučnú trasu. Tieto opatrenia znižujú spotrebu paliva aj opotrebovanie vozidiel a zároveň prispievajú k ochrane životného prostredia. V súčasnej dobe spoločnosť Ludwig Meyer prevádzkuje na nemeckých cestách dva elektricky poháňané 18-tonové kamióny od švajčiarskej spoločnosti E-Force. V máji rozšírila svoj vozový park o ďalší nákladný elektromobil v podobe modelu eActros. V nasledujúcom roku chce zaradiť do prevádzky nákladné vozidlo napájané z trolejového vedenia. Spoločnosť Ludwig Meyer je prvou spoločnosťou, ktorá získala ocenenie Eco Performance Award dvakrát po sebe.

Cargonexx: algoritmy so schopnosťou učiť sa znižujú záťaž pre životné prostredie

Cargonexx, víťaz kategórie Start-upy, je prvou spoločnosťou v segmente dopravy, ktorá používa algoritmy so schopnosťou učiť sa, prostredníctvom ktorých predpovedá ceny na spotovom trhu a toky prepravovaného tovaru. Používaním big data a umelej inteligencie klesá počet prázdnych jázd, čo znižuje transakčné náklady. Zasielatelia získajú výhodnejšie ceny, špeditéri minimalizujú svoje náklady a prepravné spoločnosti zvyšujú vyťaženie svojich vozidiel. Výsledkom je nižšia intenzita dopravy a menšie zaťaženie životného prostredia.

Súčasťou slávnostného večera bola tiež panelová diskusia na tému Kedy dôjde k skokovému zlepšeniu technológie nabíjania elektrických vozidiel?

Slavnostné vyhlásenie výsledkov súťaže Eco Performance Award 2018 bolo zároveň štartovým výstrelom pre podávanie prihlášok do nového ročníka. Spoločnosti, ktorá majú záujem o účasť v súťaži Eco Performance Award 2019, už môžu posielať prihlášky so súhrnnými podkladmi prostredníctvom webstránky http://www.eco-performance-award.com/apply-now.html.

DKV Euro Service: popredný poskytovateľ služieb pre dopravcov

DKV Euro Service je jednou z vedúcich servisných spoločností v oblastiach logistiky a cestnej prepravy, ktorá už od roku 1934 ponúka profesionálom v doprave mnoho služieb zameraných na optimalizáciu nákladov a efektívne riadenie vozových parkov na európskych cestách. Medzi ne patria napríklad bezhotovostné platby za produkty a služby u viac ako 70 000 obchodníkov so širokým portfóliom ponúkaných značiek a tiež služby jednotnej úhrady mýta alebo vratiek dane z pridanej hodnoty či spotrebnej dane.

DKV Euro Service je súčasťou DKV MOBILITY SERVICES Group. Skupina je zastúpená v 42 krajinách, zamestnáva okolo 930 pracovníkov po celej Európe a v roku 2017 dosiahla obrat 7,2 miliardy eur. Aktuálne je v obehu viac než 3,1 milióna servisných kariet DKV a palubných jednotiek u približne 170 000 zákazníkov. V rovnakom roku bola karta DKV vyhlásená po trinásty raz za sebou za „Najlepšiu značku“ v kategórii palivových a servisných kariet.

The post Ocenenie Eco Performance Award získali Ludwig Meyer a Cargonexx appeared first on PR servis.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 7. septembra 2017 schválila zákon č. 243/2017 o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon sa pripravoval niekoľko rokov, nebol to jednoduchý proces, napokon sa však podarilo zákon prijať v podobe, s akou v plnej miere SAV súhlasila.  Podľa ods. 1 § 21a zákona č. 243/2017 Z. z. sa všetky organizácie akadémie existujúce k 30. júnu 2018 stali od 1. júla 2018 verejnými výskumnými inštitúciami. Vedenie akadémie pripravilo transformáciu svojich organizácií ...

V týchto dňoch prebieha na Bajkalskej ulici v oboch smeroch rekonštrukcia cesty – v úseku medzi Trnavskou cestou a Vajnorskou ulicou (ide o lokalit...

BRATISLAVA 6. júla 2018 – Jana Pronská je jedna z našich najobľúbenejších spisovateliek a nekorunovaná kráľovná slovenskej historickej romance. Celkovo už napísala šestnásť románov, z ktorých predala ďaleko cez stotisíc výtlačkov. A s každou novou knihou rastie aj počet jej čitateliek.
Hriech prvej noci bol štvrtý román, no keďže sa už takmer všade vypredal, vychádza teraz v novom vydaní a s ešte krajšou obálkou.

Keď sa zhýralec Gabriel de Richnau v deň svojich dvadsiatych ôsmych narodenín ožení s krásnou Kristínou, nevlastnou dcérou vypočítavej vdovy Eufrozíny Peréniovej, ide mu iba o to, aby splnil otcovu poslednú vôľu a získal rodinný majetok. A tak hneď na druhý deň opustí mladú manželku i Richnavský hrad, rozhodnutý pokračovať v doterajšom neviazanom spôsobe života.
Cesty osudu sú však nevyspytateľné…

„Svoju minulosť nezmením a do smrti už budem žiť s vedomím toho, ako som zlyhal, ale prisahám, urobím všetko preto, aby som ti bol dobrým manželom. Všetky svoje hriechy som pochoval tak hlboko, ako sa len dalo. No pochopím, ak mi povieš, že ma nenávidíš.“

Hriech prvej noci je nádherná romanca zo stredovekého Slovenska. Zhýralý šľachtic, osirelá dievčina, zákerná nevlastná matka a manželstvo z donútenia… Jana Pronská rozohrala pútavý príbeh, ktorý vás pohltí silou a hĺbkou emócií, k tomu pridajte nečakané zvraty a výborné dialógy.

Začítajte sa do knihy Hriech prvej noci:

Jan de Richnau stál rozkročený, s rukami vbok nad synovcovým nevládnym telom. Zatínal zuby. Zúril. Mal sto chutí zmlátiť ho, vytriasť z neho dušu. Brat urobil strašnú chybu, keď svojho syna už v útlom veku v dobrej viere vyslal na dvor. Stal sa z neho postrach všetkých slušných ľudí. Víno, ženy, súboje a hrôza, ktorú vôkol seba šíril, zahanbovali celú rodinu. A nebolo s ním rady. Jeho otec už nevládal uniesť tú potupu a utrápil sa na smrť. Takto to ďalej ísť nemohlo.
Jan de Richnau zazvonil na sluhov.
„Odpracte ho, a keď sa preberie, zavolajte ma!“ prikázal.
Sadol si ku kozubu v hradnej sieni a spod tuniky vytiahol zrolovaný pergamen. Bratov testament. Znova si ho prečítal. „Ktovie, či toto pomôže, brat môj.“ Vzdychol si a spomínal na chvíle, keď stál pri umierajúcom bratovi. V prítomnosti kňaza Adam de Richnau diktoval podmienky, za ktorých dedičstvo prejde na syna. Obával sa, že keď Gabriel získa majetok, ešte väčšmi sa zvrhne. Napriek tomu mu Jan chcel pomôcť, veď bol jediným potomkom starého a váženého rodu de Richnau. Jan sa nikdy neoženil, svoj život obetoval službe Bohu a kráľovi. Bol osobným tajomníkom spišského biskupa a zastával aj úrad kráľovského radcu pre cirkevné záležitosti na Spiši. Župan si jeho rady ctil a vážil. So všetkým si vedel poradiť, iba so synovcom nie.
Z neveselých myšlienok ho napokon vytrhol kastelán, ktorý opatrne nakukol do miestnosti.
„Pane?“ oslovil ho a Jan mu vľúdne pokynul, aby vošiel.
„Čo s tými dvoma? Pán Gabriel ich kázal doviezť, ale sú takí doriadení, že nevedia o sebe.“
Jan sa zamyslel a pošúchal si briadku. Vstal z kresla a pomaly prešiel k oknu. Díval sa do doliny v podhradí, na obrobené lány polí, na ktorých dozrievalo obilie. Aj sady jabloní a sliviek ukazovali, že bude úrodný rok.
„Vyneste ich do izieb a viac sa o nich nestarajte! Doriadili sa sami, nech si aj sami pomôžu!“ povedal, hoci najradšej by ich bol nechal na páliacom slnku. Nech sa uvaria vo víne, čo im koluje v krvi.
„Ako si želáte, pane,“ kastelán sa úctivo uklonil a vyšiel z miestnosti.
Čo len bude s týmto panstvom? So zemou, ktorú mal jeho brat tak rád? Ak sa Gabriel nespamätá… Jan vedel, že poslednú vôľu nesmie porušiť. A čo bude s Annou? Ráno ju zazrel iba letkom, bežala do lesa v sprievode slúžky a svojho psa, obrovského sivého miešanca pripomínajúceho vlka. Od narodenia bola hluchonemá, ale Jan veril, že aj takíto ľudia majú dušu.
Dedič richnavského panstva bude mať o dva mesiace dvadsaťosem rokov. Už sa to nedá odkladať.
Gabriel sa prebral až po niekoľkých hodinách. Darmo zvonil na služobníctvo, darmo nadával. Na strýkov rozkaz mu nepriniesli ani pohár vody.
Jan začul tresnúť dvere, a Gabriel sa ako rozzúrený býk rútil dole schodmi.
„Vyhodím vás, banda všivavá, všetkých do jedného! A predtým vás ešte vyobšívam bičom! Ja vám dám neposlúchať!“ klial, a keď vo dvorane zbadal strýka, osopil sa naňho: „Ako sa opovažuješ vydávať rozkazy v mojom dome?!“
Vyzeral hrozne. Tmavé vlasy mu ovísali poniže pliec, strapaté, špinavé. Krvou podliate oči sa temne blyšťali, odrážali sa v nich všetky neresti, ktorým holdoval. Prepadnuté líca a tmavé kruhy pod očami robili z neho priam obludu. Ledabolo vykasaná košeľa, roztrhané nohavice a bosé nohy vonkoncom nevzbudzovali rešpekt, aký sa u muža v jeho postavení žiadal.
Kedysi to bolo také krásne chlapča, pomyslel si Jan smutne a unavene si pretrel čelo. Veď by mohol vyzerať k svetu, keby neviedol ten zhýralý život.
Poposielal ponuky šľachtickým rodinám široko-ďaleko, no všetky odmietli, s poďakovaním či s pohoršením. Nepomohol ani dôvetok, že Gabriel nepožaduje veno. Keď sa tak Jan díval na synovca, ani sa nečudoval.
„Odpovieš mi konečne, drahý strýko?“ opýtal sa zlostne, s náznakom irónie.
„Odpoviem, milý synovec…“ odvrkol Jan a pomyslel si, aký požičaj, taký vráť. „Sadni si, lebo sa určite neudržíš na nohách!“
„Pokúšaš sa ma uraziť?“ vyštekol Gabriel. „Lebo ak áno, potom sa ti to veľmi dobre darí!“
„To som nemal v úmysle, synak…“
„Nie som tvoj syn!“ Gabriel tresol päsťou po stole, očami prebodol staršieho muža a možno by sa bol doňho aj pustil, no prevládol smäd a vyprahnuté hrdlo. Vrhol sa na džbán s vínom, ktorý v dvorane nikdy nesmel chýbať.
„Keby si bol, všetky hnáty by som ti dolámal za to, ako sa správaš!“
Gabriel prevrátil do seba pohár a posmešne vyprskol: „Pche! To by som sa pozrel!“
Jan de Richnau slovnú prestrelku napokon vzdal. Nikam neviedla. Pokojne sa usadil do kresla a vzal do ruky testament. Ako sa tak díval na svojho synovca, ktorý v mihu vlial do seba čašu vína, rástlo v ňom presvedčenie, že už mu viac nemôže pomôcť. Alebo nájde v sebe silu zachrániť sa sám, alebo padne až na samé dno.
„O dva mesiace budeš mať dvadsaťosem rokov…“
„A?“
„Tvoj otec pred dvoma rokmi na smrteľnej posteli spísal dva testamenty,“ prehovoril strýko slávnostne a Gabriela jeho tón zarazil. V očiach sa mu mihol strach, no bleskovo ho zamaskoval arogantným výrazom.
„Ten prvý hovorí, že zdedíš panstvo, ak sa do dvadsiatich ôsmich rokov oženíš, a že dovtedy budeš dostávať rentu; ten druhý ti jasne určuje podmienky, drahý synovec.“
„Aké podmienky? Ako to, že som o nich nevedel? Vedel som iba o rente…“ vyskočil Gabriel podráždene.
„Bol by si vedel viac, keby si bol triezvy!“ odsekol mu Jan.
„Klameš!“
„Nazvi ma ešte raz klamárom, Gabriel, a prisahám, že na to do smrti nezabudneš !“
Gabriel vyskočil zo stoličky, no potočilo ho a bezmocne sa zviezol späť.
„Vráťme sa k tým podmienkam, Gabriel. Testament tvojho otca stanovuje, že v deň dvadsiatych ôsmych narodenín musíš byť ženatý, inak stratíš na nárok dedičstvo. Všetok majetok, hrad i priľahlé pozemky a zisky z nich plynúce prepadnú…“
„Komu? Vari len nie tebe? Takto si si to zariadil, ty bastard?!“ zreval Gabriel a vytrhol mu listiny z rúk. Avšak dedičstvo nemalo pripadnúť Janovi, ale Spišskému komitátu, čiže kráľovi.
„Kedy si mi to chcel povedať?“
„A čo? O tom, že sa máš oženiť, si predsa vedel. Stálo to v prvej listine, ktorú si držal v rukách už niekoľkokrát. Hodil si mi ju do tváre, pamätáš? A vlastne nemôžeš si pamätať, bol si so svojimi kumpánmi a sotva si stál na nohách…“ Jan nemilosrdne útočil.
„Rozpošlem ponuky…“ váhavo navrhol Gabriel.
„To som už urobil, ale všetky rodiny v okruhu troch stolíc ťa odmietli. Piješ ako dúha, vlezieš pod sukňu každej ženskej, ktorá ti skríži cestu, si násilník, tyran a nestaráš sa o panstvo! Tvoja povesť ťa dobehla ako líška zajaca.“
„Nájdem si nevestu na dvore!“
„Skúsiť to môžeš, ibaže mladé devy na kráľovskom dvore čakajú onakvejšiu partiu. Priznaj si, že aj keď richnavské panstvo celkom slušne vynáša, nie je to bohviečo!“
Gabriel si až v tej chvíli uvedomil, aký život ho čaká bez príjmov z dedičstva.
Vezmem si hoc aj slúžku! zaprisahal sa v duchu.
„Musí to byť žena, ktorá ti je roveň!“ povedal Jan, akoby mu čítal myšlienky. „Zo šľachtickej rodiny.“
„Nejakú si už len nájdem…“
„Tak hľadaj, chlapče, hľadaj…“ Jan sa pobral na odchod, no pri dverách ešte na chvíľu zastal.
„Máš na to dva mesiace. Ja do tohto domu viac nevkročím, viem, že tu nie som vítaný, tak mi daj vedieť. No pamätaj, že máš zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svoju sestru a za ľudí, ktorí ti slúžia…“ Jan de Richnau naposledy pohľadom prebehol po miestnosti, kde vyrastal. Po ošumelých stenách, na ktorých kedysi viseli vzácne gobelíny a obrazy, ani po zbierke otcových zbraní nebolo ani pamiatky. Ešte aj erb nad kozubom zmizol. Neostalo tu nič cenné, nič, čo by mu pripomínalo šťastné detstvo. Bol len o málo starší od Gabriela. Narodil sa, keď už jeho starší brat behal za dievčatami. Chcel byť synovcovi skôr priateľom ako strýkom, ale on okrem svojich kumpánov nepotreboval nikoho. Potlačil smútok a odišiel.

Milan Buno, literárny publicista

The post Historická romanca Hriech prvej noci appeared first on PR servis.