Stanovisko prijaté na porade riaditeľov, predsedov VR, členov Snemu SAV a Odborového zväzu SAV 03.08.2018 v plnej miere podporuje stanovisko prijaté na porade 13.07.2018 v znení: Účastníci porady sa zhodli na stanovisku k aktuálnej situácii Riaditelia a predsedovia vedeckých rád organizácií SAV, a členovia Predsedníctva a Snemu SAV a členovia Výboru OZ pracovníkov SAV, ktorí sa zúčastnili porady dňa 13.7.2018, konštatujú, že je potrebné urýchlene nájsť východisko zo súčasného stavu, keď sa organizácie SAV stali verejnými ...

Obec Jarabina Vás srdečne pozýva na XV. ročník slávností zvykov a obyčajov, ktoré sa uskutočnia v dňoch 17. - 19. 08. 2018 v amfiteátri.

Kúpele Červený Kláštor - Smerdžonka Vás srdečne pozývajú na Kúpeľné kino na čerstvom vzduchuo 19:30 hod. dňa 12. 08. a 26. 08. 2018

O Z N A M Oznamujeme občanom, že z dôvodu nepriaznivých mikroklimatických podmienok sa upravuje pracovná doba pre zamestnancov OcÚ nasledovne: 07.08.2018 (utorok)                     6,00 hod. – 14,00 hod. 08.08.2018 (streda)                     6,00 hod. – 14,00 hod.  09.08.2018 (štvrtok)                    nestránkový deň 10.08.2018 (piatok)                     6,00 hod. – 14,00 hod. V prípade potreby vybavenia dôležitých úkonov je možné si dohodnúť termín na vybavenie […]

BRATISLAVA 6. augusta – V posledných dňoch v médiách zarezonoval návrh novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Do popredia vystupuje najmä zásah do oblasti bankového tajomstva.

Podľa navrhovanej úpravy majú byť bankové subjekty povinné raz ročne poskytovať v elektronickej podobe informácie, tvoriace predmet bankového tajomstva, o klientoch, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, a to na základe písomnej žiadosti Ministerstva financií alebo Finančného riaditeľstva.

Medzi poskytovanými informáciami majú byť identifikačné údaje klienta, bankové číslo účtu (IBAN), dátum založenia príp. zrušenia účtu a operácie vykonané na účte za obdobie od podania predchádzajúcej informácie, vrátane všetkých identifikačných údajov platieb, účtov platiteľov a príjemcov, dátumu a času realizácie operácie.

Podľa dôvodovej správy „cieľom poskytnutia dát je zefektívnenie boja proti daňovým únikom, ktoré spôsobujú nerovnomerné rozdelenie príspevkov na benefity spoločenskej infraštruktúry na úkor platiacich daňovníkov.“

Ján Marták z advokátskej kancelárie Ružička Csekes hodnotí pripravovanú novelu takto:„Navrhovanú úpravu nepovažujeme za dostatočne prepracovanú a odôvodnenú. Navyše môže dôjsť k veľmi vysokému zásahu do práv súvisiacich s ochranou bankového tajomstva. V súčasnosti majú finančná správa, orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy možnosť získať v odôvodnených prípadoch prístup k bankovým údajom konkrétneho subjektu (právnickej alebo fyzickej osoby). Plošné zasielanie spomenutých údajov môže spôsobiť zahltenie kontrolných orgánov zbytočnými informáciami a k očakávanému efektu MF SR tak vôbec nemusí dôjsť. Riziká spojené s únikom takýchto citlivých informácií v plošnom meradle sú ďalším nebezpečenstvom, ktoré by ministerstvo malo dôsledne zvážiť, najmä v dôsledku možných škôd spôsobených právnickým a fyzickým osobám.“

Podľa posledných medializovaných správ (pravdepodobne aj pod vplyvom nevôle zo strany verejnosti) Ministerstvo financií chce o navrhovanej povinnosti bankových subjektov ešte rokovať so zamestnávateľskými a profesijnými organizáciami.

„Dúfame, že v rámci avizovaných rokovaní ministerstvo prehodnotí svoj postoj v tejto oblasti a zameria svoju pozornosť na úpravu legislatívy iným efektívnejším a menej rizikovým smerom.“ dodáva Ján Marták z advokátskej kancelárie Ružička Csekes.

The post Novela zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu skrýva viaceré riziká appeared first on PR servis.

Z dôvodu horúčav a záťaže teplom s prihliadnutím na ochranu zdravia zamestnancov pred poškodením v zmysle Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slove...

BRATISLAVA 3. augusta – „Milý Tiguan, tvoja údržba sa skomplikovala, stabilizačná tyč je už zastaralá“ – to je úryvok z básne, ktorá získala najviac hlasov v online súťaži. Nebolo by na tom nič zvláštne, ak by ju na svojom sociálnom profile nevyhlásila špedičná firma. Aj takúto inovatívnu podobu môže mať starostlivosť o zákazníkov a priaznivcov.

A práve za inovácie získala špedičná firma DeutschMann Internationale Spedition ocenenie v prvom ročníku projektu Výnimočná firma. Za kvalitu si prvenstvo vybojovala oceliarska spoločnosť ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia a za spoločenskú zodpovednosť technologická firma Lenovo Slovensko. Trojicu víťazov vybrali experti z TÜV SÜD Slovakia.

Výsledky prvého ročníka Výnimočnej firmy vyhlásili a certifikáty výnimočnosti zástupcom víťazných spoločností rozdali na slávnostnom galavečere v Tatranskej Lomnici. Odborná porota TÜV SÜD Slovakia zostavila vôbec po prvýkrát rebríček výnimočných na základe rozsiahleho kvalitatívneho dotazníka a na základe skúseností z auditov. Zapojené firmy, ktoré si trúfali získať titul Výnimočnej firmy, odpovedali na množstvo otázok od vlaňajšieho júla až do apríla tohto roka.

“Našou ambíciou bolo zmerať štandardy kvality, inovatívnosti a spoločenskej zodpovednosti v slovenských firmách, vyzdvihnúť tie najlepšie a inšpirovať ostatných. Prieskumom sme zistili, že výnimočná firma hodnotí spokojnosť zákazníkov a zamestnancov, má nastavenú dlhodobú stratégiu, zavedený niektorý z manažérskych systémov, s najväčšou pravdepodobnosťou práve zavádza nejakú inováciu a podporuje systematické vzdelávanie pracovníkov,” zhrnul prevádzkový riaditeľ TÜV SÜD Slovakia Martin Tichý.

Víťazi projektu Výnimočná firma 2018 Kategória „Kvalita“

miesto: ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia

Kategória „Inovácie“

miesto: DeutschMann Internationale Spedition

 Kategória „Spoločenská zodpovednosť“

miesto: Lenovo Slovensko

ArcelorMittal v Senici pôsobí ako servisné centrum pre spracovanie plochej valcovanej ocele a hliníkových zvitkov. Generálny riaditeľ Peter Mišo hovorí, že kvalita je pre jeho spoločnosť rovnako dôležitá, ako pre ich klientov. „Sústredíme sa na to, aby požiadavka zákazníka bola prenesená do každého procesu vo firme.“ Firma priebežne zavádza rôzne vylepšenia. V posledných rokoch sa venovali digitalizácii a príprave na priemysel 4.0; vo výrobe implementovali nový softvér zhromažďujúci dáta o bezpečnosti, výrobe a údržbe, vďaka ktorému môžu urobiť lepšie a rýchlejšie rozhodnutia; preventívne plánujú opravy či zavádzajú CRM systém priamo do podnikového informačného systému.

Slovenská spoločnosť DeutschMann sídliaca v Trebišove sa zameriava najmä na medzinárodnú kamiónovú prepravu tovaru. Výkonná riaditeľka Miriam Poništová prezrádza, že inováciami sa zaoberajú na týždennej báze, pričom s nápadmi môže prísť zamestnanec na akejkoľvek úrovni. „Dokonca aj externí konzultanti, ktorých si pravidelne pozývame práve kvôli tomu, aby sme nikdy nestáli na jednom mieste, ale kráčali vpred.“

Poništová informuje, že nedávno zaviedli viacero inovácií. Smerujú najmä k výchove ich potenciálnych zamestnancov. Napríklad deň otvorených dverí pre maturantov; praxe pre stredoškolákov; vzdelávanie detí v škôlke s hlavnou myšlienkou, že práca je pomoc či interný kurz „Kvalifikovaný dopravca“ pre budúcich zamestnancov ich dodávateľov. Chystajú sa dokonca spustiť duálne vzdelávanie s miestnou strednou odbornou školou a robiť ďalšie aktivity na prilákanie mladých Východniarov späť na východné Slovensko.

V kategórii „Spoločenská zodpovednosť“ sa výnimočnými výsledkami prejavila spoločnosť Lenovo Slovensko. Martin Tichý uvádza, že do hodnotenia vstupovala zodpovednosť voči životnému prostrediu a spoločnosti ako takej a aj voči zamestnancom. „Zamestnanci tvoria ducha firmy a robia ju výnimočnou, preto sme prihliadali aj na prístup k nim a na benefity,“ ozrejmil Tichý.

Ako sa správajú výnimočné firmy

Do kvalitatívneho dotazníkového prieskumu sa za posledný takmer rok zapojilo 120 firiem. Ich odpovede analyzovali experti z TÜV SÜD Slovakia a prišli s niekoľkými dôležitými zisteniami.

Kategória „Kvalita“

81 % firiem hodnotí spokojnosť zamestnancov a 87 % firiem hodnotí spokojnosť zákazníkov
Najčastejšie majú zavedenú ISO normu 9001 o manažérstve kvality (36 % firiem)
Takmer polovica (46 % firiem) má 5-ročnú stratégiu rozvoja

Kategória „Inovácie“

6 z 10 firiem (63 %) v súčasnosti zavádza nejaké kľúčové inovácie
Najčastejšie ide o inovácie procesov (33 % firiem) alebo marketingové inovácie (27 %)

Kategória „Spoločenská zodpovednosť“

61 % firiem má nastavený systém vzdelávania zamestnancov
Vyše polovica firiem (56 %) zapája zamestnancov do firemných rozhodnutí
67 % firiem má systém informačnej bezpečnosti

 

Viac informácií o výsledkoch prieskumu nájdete na Infografike

The post Prvýkrát ocenili Výnimočné firmy na Slovensku appeared first on PR servis.

Za veľkej pozornosti zamestnancov SAV i regionálnych médií sa uskutočnilo protestné zhromaždenie aj v Košiciach. V zaplnenej aule budovy ústavov SAV na Watsonovej ulici ho otvoril Ján Gálik, riaditeľ Neurobiologického ústavu BMC SAV v Košiciach, ktorý prečítal výzvu Iniciatívy „Veda chce žiť!“ Sled udalostí a aktuálny stav popísal vo svojom vystúpení  podpredseda SAV prof. Peter Samuely. Zarezonovala myšlienka, že zamestnanci SAV nechcú robiť biznis, ale chcú robiť vedu. V diskusii viacerí vyjadrili ...

SAV dnes dostala vyhlásenie predsedov akadémií vied Vyšehradskej štvorky, ku ktorému sa pripojila aj rakúska a slovinská akadémia vied. Zahraničné akadémie vied jednotne apelujú na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, aby SAV urýchlene zapísalo do registra verejných výskumných inštitúcií s účinkom od 1. júla 2018, tak ako to ukladá zákon.   Česká, poľská, maďarská, slovinská a rakúska akadémia vied zároveň vyjadrujú vážnu obavu, že právne vákuum, ...

Akokoľvek sa situácia môže zdať pre verejnosť neprehľadná, pre SAV je súčasný stav nezapísania organizácii SAV, ktoré sa stali verejnými výskumnými inštitúciami, do registra v.v.i. - kritický. Iniciatíva „Veda chce žiť“ zvolala 3. augusta ráno protestné zhromaždenie vedcov Slovenskej akadémie vied. Jeho jedinou požiadavkou je neodkladné zapísanie organizácii SAV v rámci transformácie na v.v.i. do registra. „SAV okrem destabilizácie utrpela aj na svojom kredite,“ povedal okrem iného na zhromaždení v areáli ...

Hľadáme učiteľku do materskej školy.

Požadované vzdelanie: Stredné odborné vzdelanie – učiteľstvo pre materské školy
Vysokoškolské vzdelanie – odbor predprimárne vzdelávanie, vzdelanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 437/2009 Z. z.  Možnosť ubytovania v stredoškolskom internáte.   kontakt: mssevcenkova35@gmail.com, 0911 814 581

BRATISLAVA 2. augusta – Hovorí sa, že človek by mal konzumovať také potraviny, ktoré sú mu geograficky blízke. Áno, je fajn, keď si môžeme dopriať ananás alebo marakuju, prípadne si vychutnáme sladký melón po celý rok.

No najlepšie sa k svojmu organizmu zachováme, ak zalovíme v našich vodách a hlavne ovocie a zeleninu budeme jesť sezónne a hlavne lokálne. Veď možností tu na to máme habadej, napríklad aj v sieti supermarketov BILLA, kde pod hlavičkou Slovenskej farmy nájdete ovocie, zeleninu, ale aj mäso  100-percentne slovenského pôvodu.

Pôda na juhu má slnečný šmrnc

Na juhu Slovenska v okrese Komárno sú ideálne klimatické podmienky na pestovanie ovocia a zeleniny. Svoje o tom vedia aj v rodinnej firme Záhradkárske služby Paulis v Marcelovej, kde na pulty predajní BILLA denne dodávajú sladkú kukuricu, melóny, ale aj tekvice, papriku či paradajky.

Ráno úrodu pozbierajú na poliach, počas dňa vytriedia a pobalia, no a navečer už putuje do skladov. Na druhý deň si ju zákazníci môžu kúpiť na pultoch označenú logom Slovenská farma.

Rovnako z juhu Slovenska pochádzajú aj paradajky od výrobcu Green Coop zo Zlatnej na Ostrove. Nielenže sú chuťovo také, aké poznáme ešte zo záhrad našich starých rodičov, ale dokonca sa pestujú ekologicky v moderných skleníkoch a bez postrekov, iba použitím biologickej ochrany.

Sladučké priamo zo stromu

Drobné červené ovocie, ale i jablká, slivky, nektárinky či broskyne pestuje až 17 pestovateľov na celkovo 818 hektároch pre ovocinársku spoločnosť Boni Fructi z Dunajskej Lužnej.

Vyše polovicu tejto plochy tvoria jablkové sady so zhruba 25 odrodami jabĺk pod vlastnou značkou Dobré jablká.

A že sú naozaj dobré, o tom svedčí aj fakt, že napríklad jablko Evelina, ktoré je na trhu len päť sezón a z toho už trikrát získalo ocenenie slovenské jablko roka, je u zákazníkov vysoko obľúbené a chodia sa naň pýtať.

Najobľúbenejšie zo slovenskej zeme

Na Slovensku patria medzi najpredávanejšie poľnohospodárske plodiny zemiaky. Na zemiakových poliach rodinnej farmy Agromačaj v Pustých Úľanoch každoročne zozbierajú 35-tisíc ton ich úrody v desiatich rozličných odrodách na 5-tisíc hektároch pôdy.

Túto populárnu plodinu pestujú Mačajovci už skoro tridsať rokov a okrem dlhoročných skúseností a lásky k pôde, disponujú aj skvelými technológiami na pestovanie. Okrem zemiakov pestujú aj kapustu, cesnak a cibuľu, ktorej ročne vyprodukujú až 20-tisíc ton.

Podpora lokálnych produktov je dobrá pre krajinu

Asi najväčšou výhodou konzumácie lokálneho ovocia a zeleniny je to, že vďaka našej malej krajine môžu byť čerstvo odtrhnuté plody na pultoch za menej ako 24 hodín. Zelené stromy, sady a záhrady sú tiež pozitívnym prínosom pre našu atmosféru.

Za každým jabĺčkom či zemiakom vidíme prácu konkrétneho človeka, ktorý sa o ne s láskou staral a prihováral od maličkého semienka až po plod. Keď si v supermarkete kúpime ovocie a zeleninu od „našich“ farmárov, nielen, že budeme vedieť čo jeme a od koho, ale podporíme aj regionálnu zamestnanosť a peniaze, ktoré za tovar zaplatíme, ostanú doma.

The post Slovenské produkty od našich farmárov žnú úspech na celom Slovensku appeared first on PR servis.

V zmysle § 21a ods. 7 zákona č. 133/2002 Z. z. o SAV v platnom znení dňa 31. júla 2018 predseda SAV a riaditelia verejných výskumných inštitúcií SAV uzavreli protokoly o majetku, právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z  pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov. Právach a povinnostiach vyplývajúcich aj z iných právnych vzťahov a o peňažných prostriedkoch, ktoré od 1. júla 2018 prechádzajú na verejné výskumné inštitúcie. Prílohami ...

BRATISLAVA 2. augusta 2018  

Spoločnosť Amazon zvyšuje vo svojom centre reverznej logistiky na Slovensku od 1. augusta hodinovú mzdu o 10,8 až 19,6 percent.
Amazon ponúka vysoko konkurencieschopné odmeňovanie – pracovníci na vstupnej úrovni si zarobia od 5,50 EUR do 5,70 EUR za hodinu a vedúci tímov od 7 EUR do 7,20 EUR za hodinu brutto. K tomu je možné získať mesačný bonus až do výšky 20 percent, ročný bonus vo výške až do 8,5 percenta a balíček nepeňažných benefitov ako sú životné poistenie, príspevok na doplnkové dôchodkové pripoistenie, autobusová doprava za mesačný poplatok iba 24 EUR, stravovanie za jedno euro, zľava na nákupy v online obchode Amazon.de, rodičovský príspevok, program postupného návratu do zamestnania po rodičovskej dovolenke a mnoho ďalších.
Nábor do logistického centra v Seredi na kvalifikované i vstupné pozície naďalej pokračuje.

Spoločnosť Amazon oznámila, že na základe každoročného procesu revízie miezd navýši hodinovú mzdu pracovníkom vo svojom logistickom centre v Seredi a bude tak naďalej poskytovať vysoko konkurencieschopné odmeňovanie. Pracovníkom na vstupnej úrovni sa mzdy zvýšia na 5,50 EUR/hod. a na 5,70 EUR/hod. brutto, v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Vedúcim tímov sa mzdy v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru zvýšia na 7 EUR/hod. až 7,20 EUR/hod. brutto.

„Naším jednoznačným cieľom je poskytovať zamestnancom konkurencieschopné odmeňovanie a  atraktívne benefity. Preto každoročne v priebehu druhého štvrťroka vykonávame revíziu údajov o lokálnom  odmeňovaní na porovnateľných pracovných pozíciách. Výsledky následne oznamujeme v treťom štvrťroku, spolu so zodpovedajúcimi úpravami odmeňovania. Na Slovensku sme našli množstvo talentovaných ľudí a v nábore naďalej pokračujeme,“ uviedol Matt Greene, generálny manažér Amazonu v Seredi.

Spoločnosť pri analýza vychádzala z údajov takmer 100 zamestnávateľov na Slovensku a porovnávala mzdy a dostupné benefity na podobných pozíciách v danom regióne.

„Okrem základnej mzdy dostávajú pracovníci spoločnosti mesačný bonus vo výške až do 20 percent v závislosti od ich dochádzky a produktivity centra a ročnú odmenu vo výške až do 8,5 percenta hrubej mzdy,“ uviedla Marcela Goc-Matis, personálna manažérka centra reverznej logistiky Amazonu. Popri konkurencieschopných mzdách Amazon ponúka aj vysoko atraktívne zamestnanecké benefity, vrátane zdravotnej starostlivosti, príspevku na doplnkové dôchodkové pripoistenie, životné poistenie, dotovanú autobusovú dopravu na 14 trasách, dotované stravovanie za 1 EUR a mnoho ďalších výhod.

Nová mzdová štruktúra nadobúda účinnosť od 1. augusta t.r. a zvýšené hodinové sadzby sa vzťahujú aj na všetkých sezónnych pracovníkov spoločnosti.

Spoločnosť Amazon doteraz vo svojej pobočke v Bratislave a v centre reverznej logistiky v Seredi vytvorila viac ako 1 850 stálych pracovných miest. Naďalej prebieha nábor na kvalifikované i vstupné pozície. Záujemcovia o prácu v Amazone sa môžu prihlásiť priamo na stránke www.pracavamazone.sk alebo najnovšie aj navštíviť mobilnú náborovú kanceláriu – jej špeciálny autobus od augusta postupne navštívi 27 slovenských miest a obcí.

Pojazdná náborová kancelária spoločnosti Amazon bude k dispozícii v nasledujúcich mestách:

Streda 8.8.2018 – Dunajská Streda
Štvrtok 9.8.2018 – Neded
Piatok 10.8.2018 – Kolárovo
Sobota 11.8.2018 – Šaľa
Pondelok 13.08.2018 – Nové Zámky
Utorok 14.08.2018 – Nové Zámky
Streda 15.8.2018 – Hurbanovo
Štvrtok 16.8.2018 – Šurany
Piatok 17.8.2018 – Tvrdošovce
Sobota 18.8.2018 – Selice
Pondelok 20.8.2018 – Nitra
Utorok 21.8.2018 – Veľké Zálužie
Streda 22.8.2018 – Pata
Štvrtok 23.08.2018 – Hlohovec
Piatok 24.08.2018 – Hlohovec
Sobota 25.8.2018 – Leopoldov
Sobota 25.8.2018 – Madunice
Pondelok 27.8.2018 – Piešťany
Utorok 28.8.2018 – Trnava
Streda 29.8.2018 – Trnava
Štvrtok 30.8.2018 – Trstín
Štvrtok 30.8.2018 – Voderady
Piatok 31.8.2018 – Križovany
Piatok 31.8.2018 – Močenok
Sobota 1.9.2018 – Sereď
Pondelok 3.9.2018 – Sládkovičovo
Utorok 4.9.2018 – Veľké Uľany
Utorok 4.9.2018 – Jelka
Streda 5.9.2018 – Galanta
Štvrtok 6.9.2018 – Tomášikovo

The post Amazon dokončil svoju prvú ročnú revíziu miezd na Slovensku a pokračuje v nábore appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 2. augusta 2018 – Vraj sa treba naučiť využívať aj to, čo najviac nenávidíme. Priviazať náklad diablovi na chvost, tak sa tomu hovorí…
Druhý život Nicka Masona je vynikajúci triler o chlapíkovi, ktorého odsúdili na 25 rokov za zbabranú lúpež, pri ktorej zomrel človek. Nick nie je žiadne neviniatko, ale nebola to celkom jeho chyba a pokašľal to. Veď má rodinu, manželku, deti… No rozhodol sa, že kamarátov nepodrazí a neudá. Preto teraz musí pykať!

Nick Mason vyrastal v uliciach chudobnej chicagskej štvrte, a hoci odmlada nemal ďaleko od konfliktov so zákonom, vždy sa mu akosi podarilo vyviaznuť. Až do chvíle, keď ho zlákala vidina rýchleho nelegálneho zárobku a putoval do najprísnejšie stráženého federálneho väzenia. Vonku zanechal ženu a malú dcérku, ktorá mu veľmi chýbala. Potom dostal ponuku, aká sa neodmieta. Ak svoju dušu upíše diablovi menom Darius Cole, zrušia mu doživotný trest. Dostane sa na slobodu, no musí splniť každé prianie mafiánskeho bosa, ktorý riadi svoje impérium spoza väzenských múrov.

Mason dostal k dispozícii takmer všetko, o čom kedysi sníval – úžasný dom v luxusnej mestskej štvrti, rýchle auto, peniaze. Lenže napriek pozlátke nie je sám sebe pánom. Keď zazvoní mobil, vo dne v noci musí byť pripravený vyraziť a splniť rozkaz.

Po krku mu idú poctiví chicagski policajti, ktorým sa vôbec nepáči, že je opäť na slobode, špinaví fízli, ktorým kazí kšefty, aj bývalí kumpáni, o ktorých vie príliš veľa. Mason sa tešil na opätovné stretnutie s rodinou, no zdá sa, že bude musieť obetovať viac ako len vlastnú slobodu, aby ochránil dcéru a neprišiel o všetko.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:

Druhý život Nicka Masona je výborne napísaný triler s postavou, ktorú si zamilujete. „Nick Mason je jedna z najlepších hlavných postáv, ktoré som za posledné roky čítal,“ povedal svetoznámy autor krimitrilerov Harlan Coben.

Začítajte sa do novinky Druhý život Nicka Masona:

Sloboda Nicka Masona trvala menej ako minútu.
Vtedy to tak nevnímal, no pri spätnom pohľade si spomenul na niekoľko prvých krokov, keď po piatich rokoch a dvadsiatich ôsmich dňoch konečne vyšiel von. Nikto mu nedýchal na chrbát, nikto ho nekontroloval, nikto mu nehovoril, kam a kedy smie ísť. V tom okamihu sa mohol vybrať ktorýmkoľvek smerom. Stačilo si vybrať. To by však naňho nesmel čakať čierny Cadillac Escalade, a tak len čo prešiel zo tridsať krokov a otvoril dvere pre spolujazdca, sloboda bola opäť fuč.
V tom okamihu vlastne podpísal pracovnú zmluvu. Väčšina ľudí to spraví, až keď vedia, čo sa od nich bude požadovať. Prečítajú si podmienky, pochopia náplň práce, oboznámia sa s požiadavkami. Mason si neprečítal ani riadok, jeho dohoda nebola na papieri a namiesto podpisu stačilo slovo, hoci netušil, čo bude nasledovať.
Bolo neskoré popoludnie. Väčšinu dňa strávil prípravou na prepustenie. Každodenná rutina vo väzenskom zariadení Terre Haute. Typický väzenský postup, najprv naháňačka, potom čakanie s bacharmi za zadkom. Procedúru absolvovali ďalší dvaja väzni, aj tí sa už nevedeli dočkať, kedy vypadnú. Prvého v živote nevidel. Vo väzení s toľkými oddelenými jednotkami to nie je až také nezvyčajné. Druhého poznal z videnia. Ktosi z jeho pôvodného bloku, kým ho nepresunuli.
„Ideš von,“ poznamenal ten chlap akosi prekvapene. Vo väzení sa dĺžka trestu nespomína, väčšinou ani netreba. Zjavne Masonovi prisúdil dlhší trest. Alebo mu to niekto vykvákal. Masonovi to bolo jedno. Nepovedal ani slovo a vrátil sa k vypĺňaniu posledného tlačiva.
Keď skončil, dozorca mu po pulte posunul plastovú nádobu so šatami, ktoré mal oblečené v deň nástupu. Pripadalo mu to ako večnosť. Vošiel do tej istej miestnosti a prikázali mu, aby sa zobliekol. Čierne džínsy a biela košeľa na zapínanie. Zato teraz mu pripadalo zvláštne, že zoblieka kaki, akoby tá farba k nemu prirástla. Aspoňže mu stále sedeli staré veci.
Všetci traja vyšli spoločne. Betónové múry, železné dvere, dva rady pletiva s ostnatým drôtom – všetko nechali za sebou, až sa ocitli na rozpálenom priestranstve a čakali, kým otvoria bránu. Vonku stáli dve rodiny. Dve ženy, päť detí, vyzeralo to, že tam čakajú už niekoľko hodín. Decká držali transparenty s farebnými písmenami. Vítali ockov.
Na Nicka Masona rodina nečakala. Nikto nedržal transparent.
Niekoľko sekúnd stál, žmurkal, cítil, ako sa mu do krku opiera horúce indianské slnko. Bol nahladko oholený a mal svetlú pleť, vysoký niečo nad meter osemdesiat. Telo samý sval, no s agilnosťou strednej váhy. Nad pravým obočím sa mu tiahla stará jazva.
Všimol si čierny Escalade odstavený pri chodníku. Auto sa nepohlo, a tak vykročil priamo k nemu.
Okná boli tónované. Nevidel, kto sedí za volantom, kým neotvoril dvere pre spolujazdca. Vodič bol Juhoameričan, oči schovával za tmavými okuliarmi. Jednu ruku mal vyloženú na volante, druhá odpočívala na riadiacej páke. Oblečené mal biele tričko bez rukávov, džínsy a robotnícke baganče, na krku mu visela tenká zlatá retiazka. Čierne vlasy mal začesané dozadu a zopnuté gumičkou. Po chvíli, len čo si Masonove oči zvykli na prítmie v kabíne, zaregistroval šediny vo vlasoch a vrásky na tvári. Musel byť o desať rokov starší ako Mason, možno dokonca ešte viac. Ale vyzeral pevný. Ruky mal potetované odvrchu až po končeky prstov a v pravom uchu tri náušnice. Druhé ucho Mason nevidel, pretože chlapík sa neunúval otočiť.
„Mason,“ prehovoril neznámy. Bolo to konštatovanie, nie otázka.
„Áno,“ odvetil Mason.
„Nastúp.“
Som vonku päť minút, pomyslel si Mason, a hneď sa chystám porušiť pravidlá. Pravidlo číslo jeden: Nikdy nepracuj s neznámymi. Neznámy človek ťa dostane do basy alebo pod zem. To prvé sa už stalo. A to druhé nepotrebujem.
Ibaže dnes nemal na výber. Nastúpil a zavrel dvere. Chlapík sa ešte vždy neotočil. Zaradil rýchlosť a plynulo vyplával z parkoviska pred väznicou.
Mason prebehol očami interiér. Bol bez škvrnky. Kožené sedačky, koberčeky, okná. Očividne sa oň riadne staral. Auto vyzeralo, akoby práve zišlo z výrobnej linky.
Nenápadne si prezrel tetovanie. Väzenské chýbalo. Nijaké pavučiny. Ani hodiny bez ručičiek. Tento muž obetoval veľa času a peňazí v kresle skutočného profíka, aj keď farba časom trochu vybledla. Pravá ruka bola celá pokrytá aztéckym vzorom, nechýbal had, jaguár, náhrobný kameň a španielske slová, v preklade Iba Boh vie. Prehliadnuť sa však nedali najmä tri písmená na ramene, zelené, biele a červené. LRZ. La Raza. Mexický gang, ktorý ovládal západnú časť Chicaga.
Ďalšie pravidlo v kýbli, pomyslel si Nick. Pravidlo číslo deväť: Nepracuj s členmi gangu. Zložili krvavú prísahu vernosti. Ibaže nie tebe.
Prešla hodina ticha. Vodič naňho ani len nepozrel. Mason uvažoval, čo by sa stalo, keby zapol rádio. Alebo niečo nahlas povedal. Z nejakého dôvodu však mlčal. Pravidlo číslo tri: Ak nemáš istotu, radšej drž jazyk za zubami.
Minuli všetky výjazdy z US-41, až napokon zišli z diaľnice. Ktovie, uvažoval Mason, či na mňa nenašili búdu. Hovoril z neho prirodzený väzenský reflex, človek stále očakával iba to najhoršie. Dve hodiny po prepustení, kdesi uprostred západnej Indiany, sa pokojne mohlo stať, že vodič odbočí na opustenú cestu, prejde zopár kilometrov do vnútrozemia a vpáli spolujazdcovi guľku do hlavy. Telo vyhodí do jarku pri ceste. Sotva by si však pridávali robotu, keď to už dávno mohli spraviť na väzenskom dvore. Mason však napriek tomu spozornel, len čo vozidlo spomalilo.
Vodič zabočil na pumpu. Vystúpil a natankoval plnú nádrž. Mason sedel a pozoroval malý obchod. Zo zasklených dverí vyšla mladá žena. Mohla mať zo dvadsať rokov. Šortky a voľný top bez rukávov, na nohách šľapky. Päť rokov nevidel nahodenú ženskú z mäsa a kostí.
Vodič sa vrátil a naštartoval. Pomaly vyšli z pumpy a znova zabočili na diaľnicu, smerovali na sever, ručička tachometra atakovala stodvadsať kilometrov za hodinu. Na oblohe sa kopili tmavé mračná. Kým dorazili k hranici Illinois, spustil sa lejak. Vodič zapol stierače. Premávka zhustla, svetlá áut sa odrážali na lesklej vozovke.
Výškové budovy sa strácali v nízkych oblakoch, no Mason by to miesto spoznal bez ohľadu na tmu alebo nízku oblačnosť.
Bol takmer doma.
Ešte musia prejsť cez rieku Calumet, popri žeriavoch, padacích mostoch a stĺpoch vysokého napätia. Niekde tam dole bol prístav. Prístav a jedna noc jeho života, keď sa všetko zmenilo. Noc, ktorá ho priviedla do Terre Haute a k mužovi menom Cole. A potom aj naspäť, omnoho skôr, než čakal.
Odpočítaval ulice. Osemdesiata siedma, Sedemdesiata prvá. Vchádzali do South Side. Dážď vytrvalo padal. Vodič vytrvalo šoféroval. Garfield Avenue. Päťdesiata prvá ulica. Ak máte náladu na hádku, stačí vojsť do ľubovoľného baru v okolí a opýtať sa štamgastov, či sa Canaryville začína na Päťdesiatej prvej, alebo Štyridsiatej deviatej ulici. Potom sa môžete postaviť nabok a sledovať, ako lietajú ostré slová. Prípadne päste, ak je dostatočne pokročilá hodina.
Prešli popri rozľahlom vlakovom koľajisku, kde tisíce nákladných vozňov čakali na lokomotívy. Ďalej sa koľaje dvíhali popri východnom okraji jeho niekdajšej štvrte. Keď míňali Štyridsiatu tretiu, Mason sa zhlboka nadýchol. Zaplavili ho zdanlivo náhodné spomienky, dobré aj zlé – Eddieho otec ich berie do starého Comiskey Parku, prvé ukradnuté auto, jediný zápas, keď videl naživo hrať Michaela Jordana, prvá noc v cele, párty, na ktorej spoznal Canaryvillčanku Ginu Sullivanovú, deň, keď pre nich kúpil dom, prvé aj posledné miesto, ktoré nazýval domovom… všetko sa odohralo tu, pekne pohromade v Chicagu. Ulice a uličky mesta mu vošli do krvi ako riečisko.
Na novom štadióne Sox sa svietilo, no dážď bol príliš hustý, aby sa hralo. Escalade prekročilo rieku Chicago a mierilo do stredu mesta. Sears Tower – navždy Sears Tower, nech by veži dávali akékoľvek nové meno – dominovala panoráme a žmurkla na nich cez nečakaný priezor v oblakoch, navrchu dve antény ako čertove rohy.
Konečne zišli z diaľnice na North Avenue, prešli celým North Side, až napokon zbadal brehy Michiganského jazera. Sivomodrá hladina sa strácala v dažďom obťažkaných oblakoch. Keď zabočili na Clark Street, Mason sa chystal čosi povedať. Smiem vedieť, načo sme sa trepali až do North Side? Vari ideme na Cubs? Tak potom veľa šťastia.
Mason neznášal Cubs. Vlastne neznášal všetko, čo nejako súviselo s North Side. Všetko, čo tá štvrť reprezentovala. Keď vyrastal, North Side symbolizovala všetko, čo nemal a nikdy nemal mať.
Vodič naposledy zabočil a Mason si domyslel, že tam sa ich cesta končí. Západný Lincoln Park. Štyri bloky najvychytenejších domov s výhľadom na zeleň, zimnú záhradu a jazero v pozadí. Medzi domami sa našlo zopár dosť vysokých, aby z nich bolo vidieť na ulicu a každého, kto tadiaľ prechádza. Vodič spomalil a zastal pred jedným z nich. Čupel na konci bloku, nad masívnymi vchodovými dverami a garážou sa dvíhali tri podlažia, obloky na horných poschodiach boli zamrežované. Z jednej strany bola pristavaná jednoposchodová prístavba s balkónom a výhľadom na susednú ulicu, park a jazero. Päť miliónov? Pravdepodobne viac.
Vodič prerušil ticho. „Volám sa Quintero.“ Vyslovil to, ako keby slová doloval z fľaše tequily. Kín-taj-ro.
„Poslal ťa Cole?“
„Dobre počúvaj,“ odvetil Quintero, „pretože všetko, čo poviem, je dôležité.“
Mason sa naňho pozrel.
„Ak budeš niečo potrebovať, zavoláš mi. Ak sa dostaneš do maléru, zavoláš mi. Nič nevymýšľaj. Nič nerieš. Keby dačo, zavoláš mne. Chápeme sa?“
Mason prikývol.

Milan Buno, literárny publicista

The post Žiadne otázky, len splniť úlohu appeared first on PR servis.

Keby zavolal je nádherný dojímavý román s mnohými prekvapenia a – potešíme vás – s happyendom.

BRATISLAVA 2. augusta 2018 – Keby zavolal je nádherný dojímavý román s mnohými prekvapenia a – potešíme vás – s happyendom.Predstavte si, že spoznáte skvelého muža, strávite spolu sedem nádherných dní a zamilujete sa. Uveríte, že je to obojstranné. Akoby ste celý život čakali jeden na druhého.
Pred odletom na plánovanú dovolenku vám sľúbi, že z letiska zavolá. Ani najmenej o tom nepochybujete.
Ibaže už sa neozve.
Priatelia vám radia, aby ste naňho zabudli, že nie je hoden vašej lásky, no vy cítite, že sa mýlia. Ste presvedčená, že sa mu niečo stalo a že na svoje mlčanie musí mať dôvod.
Uplynú minúty, dni, týždne a obavy oňho vás zrazia na kolená.
Čo urobíte, keď sa presvedčíte, že intuícia vás neklamala a na svoje mlčanie má naozaj vážny dôvod? Je za ním to, s čím ste sa jeden druhému nestihli zdôveriť… Pravda.

Sedem nádherných dní.
Potom sa odrazu odmlčal.
Čo bráni ich láske?

Autorka Rosie Walshová s obľubou cestuje po celom svete. Pod pseudonymom Lucy Robinsonová prispievala do časopisu Marie Claire. Jej články na blogu boli najmä o láske a o vzťahoch.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:

Stretnutie Sarah a Eddieho nie je náhodné. Malo zmysel. Akoby ho naplánoval sám osud.
Postupne rozmotávame klbko celého príbehu, prichádzajú prekvapenia, niekde až šokujúce odhalenia. Všetko sa ešte viac komplikuje nečakanou udalosťou, ktorá sa stane Sarah…

Začítajte sa do novinky Keby zavolal:

Kapitola 1

Ahoj,
Presne pred devätnástimi rokmi sme sa v bezoblačné ráno obdarili úsmevom a rozlúčili sa. Ani na okamih sme nepochybovali, že sa opäť uvidíme, však? Neisté bolo kedy, nie či. Aj keď to vlastne bolo fuk. Budúcnosť nám pripadala taká neuchopiteľná ako sen, no zreteľne sme sa v nej videli. Spolu.
A predsa sa tak nestalo. Ešte aj po toľkých rokoch nad tým nechápavo krútim hlavou.
Odvtedy uplynulo už devätnásť rokov. Celých devätnásť rokov a ešte vždy dúfam, že Ťa znova uvidím. Nikdy neprestanem.
Často sa objavíš, keď to najmenej čakám. Dnes ma prepadli nezmyselné, pochmúrne myšlienky. Telo mi stiahlo ako v železnej pästi. A vtom si sa zjavila: list v žiarivých odtieňoch jesene, tancujúci na trávniku vo farbe zájdeného cínu. Vystrel som sa a vnímal život, rosu pod nohami, videl som celú škálu zelenej vôkol seba. Chcel som Ťa schmatnúť, neposedný list, no Ty si vystrájala, vrtela sa a chichúňala. Chcel som Ťa vziať za ruku, prizrieť sa Ti, ale Ty si sa mlčky rozplynula ako neuchopiteľný optický klam.
Nikdy Ťa neprestanem hľadať.

Kapitola 2

Siedmy deň: Keď sme obaja pochopili

Tráva stratila svieži zelený nádych. Zahalila ju noc a sčernela. Život v nej však usilovne prúdil ďalej. Rozprestierala sa až tmavému obrysu lesa. Šuchotala v nej armáda mravcov, steblá jej ohýbali nemotorné slimáky a miniatúrne pavúky v nej tkali babie leto. Zem pod nami do seba nasávala posledné zvyšky tepla.
Eddie ležal vedľa mňa a pohmkával si melódiu z Hviezdnych vojen. Palcom ma hladil po ruke. Pomaly a nežne ako oblaky tiahnuce pred dokonalým kosákom nad nami. „Poďme hľadať mimozemšťanov,“ navrhol ešte predtým, než sa fialovomodrá obloha sfarbila purpurom. To sme tam už ležali.
Z diaľky ku mne doľahol povzdych posledného vlaku miznúceho v tuneli na kopci. Na perách sa mi rozlial úsmev, keď som si spomenula, ako sme tam s Hannah v detstve kempovali. Na neveľkom poli, v tom istom malom údolí, ukryté pred svetom, o ktorom sme toho veľa nevedeli.
Len čo leto ohlásilo svoj príchod, Hannah domŕzala do rodičov, aby jej postavili stan.
Súhlasili, len ak bude kempovať v záhrade.
Rovinatú záhradu pred domom bolo vidieť takmer z každého okna. Hannah by nikdy nemohlo čosi také uspokojiť. Bola som od nej staršia o päť rokov, no s jej zmyslom pre dobrodružstvo som nemohla súperiť. Chcela pole. Ťahalo sa do prudkého kopca za domom. Na jeho vrchole bola plošinka akurát na stan, nikto tam nedovidel. Nad ňou sa rozprestierala už iba obloha. Pole bolo posiate lietajúcimi taniermi suchých kravských lajen. Bolo tak vysoko, že sme odtiaľ videli náš komín.
Rodičov však pole vôbec nenadchlo.
„Nič sa mi nestane,“ omieľala Hannah tenkým panovačným hláskom. (Ako mi len chýba jej hlas!) „Budem tam predsa s Alex.“ Hannahina najlepšia kamarátka trávila väčšinu času u nás. „A so Sarah. Ochráni nás, keby sa tam objavili vrahovia.“
Odkedy som bola dobre stavaný chlap so spoľahlivým pravým hákom?
„A nebudeš nám musieť variť večeru, keď pôjdeme kempovať. Ani raňajky…“
Hannah bola ako malý buldozér, vždy mala poruke nejaký protiargument. Naši sa jej museli pratať z cesty. Najskôr kempovali na poli s nami. No ako som sa postupne predierala húštinou dospievania, dovolili Hannah a Alex, aby zostali samy pod mojím dohľadom.
Ležali sme v ocovom starom festivalovom stane. Drevenú konštrukciu pokrývalo oranžové plátno. Bol ako malá chatka. Načúvali sme symfónii zvukov v tráve. Často som bola ešte hore, keď sa už sestrička a jej kamarátka ponorili do ríše snov. Premýšľala som, ako by som ich vlastne ochránila, keby medzi nás niekto vtrhol. Vždy som podvedome Hannah chránila, nielen keď kempovala. Bolo to, ako keby som v žalúdku mala žeravú lávu, kráter, čo každú chvíľu vybuchne. Čo by som vlastne urobila? Použila svoje tínedžerské zápästia a rozsekala nepriateľa karatistickými údermi? Alebo ho dobodala špajdľou z pečených penových cukríkov?
Často váha, nie je si sebou úplne istá, napísala o mne do správy triedna učiteľka.
„No tak to je naozaj sakramentsky užitočné!“ vyštekla mama hlasom, ktorý mala v zálohe, keď karhala otca. „Nič si z toho nerob, Sarah. Buď si taká neistá, koľko chceš! Lebo na to je puberta!“
Napokon ma meranie síl medzi ochranou a bezmocnosťou vyčerpalo a zaspala som. Zobudila som sa prvá. Prichystala som nechutnú kombináciu jedla, ktoré si Hannah a Alex zbalili na svoj neslávny raňajkový sendvič.
Dlaň som si položila na hruď a nad spomienkou zatiahla oponu. V ten večer tam smútok nemal čo robiť. Bol to večer prítomného okamihu. Eddieho a môj večer. Zrodilo sa medzi nami niečo úžasné a horelo to čoraz silnejším plameňom.
Započúvala som sa do zvukov lesa. V noci boli zreteľnejšie. Šuchot bezstavovcov, šramot cicavcov. Zelený šepot listov v pohybe, Eddieho pokojný dych. Načúvala som pravidelnému tlkotu jeho srdca pod mikinou. Žasla som, ako pokojne bilo. „Časom vypláva na povrch viac,“ s obľubou vravieval o ľuďoch náš otec. „Musíš byť v strehu, Sarah.“ Muža po mojom boku som sledovala už týždeň, no nevycítila som nič, čo by ma znepokojilo. V mnohom mi pripomínal seba v práci. Vytrénovala som sa, aby som bola spoľahlivá, racionálna, aby ma nestálosť neziskového sektora neznepokojovala. No drela som roky, kým som sa takou stala, zatiaľ čo Eddie akoby sa taký jednoducho narodil.
Premýšľala som, či počuje radosť, čo mi napĺňa srdce. Pred pár dňami som odišla od manžela. Čakal ma rozvod, štyridsiatka na krku. A teraz čosi také… On.
„Bože, jazvec!“ zvolala som, keď v šere pred nami čosi ťarbavo prepletalo nohami. „Čo ak je to Cedric?“
„Cedric?“
„Hej. No zrejme to nebude on. Koľko sa dožívajú jazvece?“
„Asi desať rokov,“ odvetil Eddie. Vedela som, že sa usmieva, aj keď som mu nevidela do tváre.
„Tak to potom určite nie je Cedric. Ale mohol by to byť jeho syn. Alebo hádam aj vnuk.“ Stíchla som. „Zbožňovali sme ho.“
Triasol sa od smiechu. „My?“
„Ja a mladšia sestra. Chodili sme sem kempovať.“
Prevalil sa na bok, takmer sme sa dotýkali tvárami. Oči ho prezradili.
„Jazvec Cedric. Ty… ja,“ šepol. Prstom mi prešiel po línii vlasov. „Páčiš sa mi. Ty a ja sa mi páči. Vlastne ty a ja sa mi veľmi páči.“
Usmiala som sa. Priamo do jeho láskavých úprimných očí. Na vrásky smiechu, na výraznú bradu. Uchopila som mu ruku a pobozkala ho na prsty. Po dvadsiatich rokoch stolárčiny boli drsné a triesky na nich nechali šrafy. Mala som pocit, že sa poznáme roky. Celú večnosť. Akoby nás ktosi spároval pri narodení, postrkoval, nastavoval, plánoval a vymýšľal, kým sme sa napokon pred šiestimi dňami nestretli.
„Práve som sa v duchu poriadne dojala,“ ozvala som sa po dlhej odmlke.
„Aj ja.“ Vzdychol si. „Akoby nám posledný týždeň zneli precítené husľové tóny.“
Zasmiala som sa. Pobozkal ma na nos. Premýšľala som, ako je možné, že človek sa týždne, mesiace, dokonca celé roky pretĺka životom bez nejakej významnejšej zmeny, a potom stačí sotva pár hodín a scenár jeho života sa prepíše do bodky. Keby som v ten deň odišla z domu neskôr, rovno by som nasadla na autobus a nikdy by sme sa nestretli. Nový pocit istoty by bol len šeptom do vetra zlého načasovania a premárnených príležitostí.
„Povedz mi o sebe viac,“ požiadal ma. „Viem toho tak málo. Chcem vedieť všetko. Životný príbeh Sarah Evelyn Mackeyovej v plnom znení.“
Zatajil sa mi dych.
Niežeby som netušila, že v určitom okamihu to príde. Ale zaskočilo ma to, lebo ešte som sa nerozhodla, čo urobím, keď tá chvíľa nastane. Životný príbeh Sarah Evelyn Mackeyovej v plnom znení poznačili prešľapy. Možno by ich zvládol. Budil dojem, že má na sebe brnenie, že je v ňom mĺkva sila starého vlnolamu alebo mohutného duba.
Rukou mi kopíroval krivku bokov. „Úžasné zakrivenie,“ nadchýnal sa.
Budil dojem, že sa vo svojej koži cíti veľmi dobre. Zrejme by vstrebal hocijaké tajomstvo, hocijakú pravdu. Uniesol by ju bez ujmy a vnútri by ho nijako nezneistela.
Komu inému by som sa mohla tak prirodzene zdôveriť?
„Mám nápad,“ zvolala som. „Zostaňme tu dnes kempovať. Vrátime sa do detských čias. Rozložíme si oheň, opečieme klobásu, budeme si rozprávať príbehy. Myslím, že stan by sa u teba našiel. Je to tak? Vyzeráš ako niekto, kto má stan.“
„Som niekto, kto má stan,“ prikývol.
„Super! No tak poďme na to a ja ti všetko porozprávam. Ja…“ Prevalila som sa na chrbát a zadívala sa do noci. Na okraji lesa dohárali posledné hrubé sviece kvetov divého gaštana. Pri tvári sa nám v tme trepotali iskerníky. Hannah ich nikdy nemala rada. Neráčila mi však prezradiť prečo.
Hrudník sa mi ustavične čímsi napĺňal. „Veľmi sa teším, že som tu. Vynára sa mi toľko spomienok.“
„Dobre,“ usmial sa Eddie. „Budeme teda kempovať. Ale najprv poď sem, prosím.“
Pobozkal ma na pery a na chvíľu svet vôkol nás stíchol. Akoby niekto stisol vypínač alebo zatiahol oponu.
„Nechcem, aby sme sa zajtra videli naposledy,“ odvetil, keď sme sa od seba odtrhli. Tesnejšie si ma k sebe privinul. Jeho hruď a brucho ma príjemne hriali. Pod prstami ma jemne šteklili jeho krátke vlasy.
Dávno som nezažila takú blízkosť, pomyslela som si. Nasávala som do seba čistú zemitú vôňu jeho pokožky. Prv než sme to s Reubenom zabalili, spávali sme ako dvaja zadaní ľudia každý na svojej strane postele. Vystretá, nedotknutá plachta medzi nami vzdávala hold nášmu zlyhaniu.
„Kým nás matrac nerozdelí,“ hlesla som jedného večera, ale Reubenovi to neprišlo smiešne.
Eddie sa odtiahol, aby som mu videla do tváre. „Myslel som, či… No, premýšľal som, či by sme nezrušili plány. Ja dovolenku a ty výlet do Londýna. A ďalší týždeň by sme vylihovali v tráve.“
Zdvihla som sa na lakeť. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi po tom túžim, jasala som v duchu. Bola som vydatá sedemnásť rokov a po celý čas som sa necítila tak ako teraz s tebou.
„Ďalší týždeň by bol super,“ odpovedala som. „Ale na dovolenku pôjdeš. Ešte vždy tu budem, keď sa vrátiš.“
„Nebudeš tu, ale v Londýne.“
„Mračíš sa?“
„Hej.“ Pobozkal ma na kľúčnu kosť.
„Tak s tým rýchlo prestaň. Do Gloucestershiru sa vrátim hneď po tebe.“
Chmáry z čela mu nezmizli.
„Ak sa prestaneš čertiť, možno ťa prídem čakať na letisko,“ navrhla som. „Ako všetci tí, ktorí držia v rukách ceduľku s menom a parkujú rovno pred terminálom.“
Chvíľu to zvažoval. „To by bolo veľmi milé,“ potešil sa. „Naozaj veľmi milé.“
„Platí.“
„A…“ stíchol. Odrazu pôsobil veľmi neisto. „… Viem, že je to možno zavčasu… Ale keď mi povieš o sebe a ja upečiem klobásu, ktorá sa bude alebo nebude dať jesť, prial by som si, aby sme sa vážne porozprávali o tom, že ty bývaš v Kalifornii a ja v Anglicku. Táto návšteva je príliš krátka.“
„Viem.“
Poťahoval za steblá trávy. „Po návrate z dovolenky nám zostáva… koľko? Pár dní? Potom sa budeš musieť vrátiť do Ameriky?“
Prikývla som. Blížiace sa odlúčenie bolo jediný mráčik nad naším spoločným týždňom.
„Myslím, že by sme mali… neviem. Niečo urobiť. Rozhodnúť sa. Nemôžem to nechať tak. Nemôžem žiť s vedomím, že si niekde vo svete a ja nie som s tebou. Myslím, že by sme mali nájsť spôsob, ako to bude fungovať.“
„Áno,“ potichu som súhlasila. „Áno, aj ja.“ Dlaňou som mu vkĺzla do rukáva. „Premýšľame rovnako. No keď som o tom chcela hovoriť, dostala som strach.“
„Naozaj?“ V jeho hlase bolo počuť smiech aj úľavu. Uvedomila som si, že rozhovor na takú tému si z jeho strany musel vyžiadať poriadnu dávku odvahy. „Sarah, neviem, či som niekedy poznal takú odvážnu ženu.“
„Hmmm.“
„Naozaj. Obdivujem to. Je toho veľa, čo na tebe obdivujem.“
Bolo to už veľmi dávno, čo som si začala dávkovať odvahu. Aj keď mi už teraz bola prirodzená a prednášala som na medicínskych konferenciách po celom svete, poskytovala rozhovory médiám a šéfovala tímu ľudí, cítila som sa nesvoja, keď na ňu prišla reč. Nesvoja alebo nechránená ako človek stojaci na kopci v búrke.
Potom ma Eddie znova pobozkal a všetko sa rozplynulo. Ťaživá minulosť, neistá budúcnosť. Bolo to ďalšie v poradí a malo to prísť. Presne takto.

Milan Buno, literárny publicista

The post 7 nádherných dní…a potom zmizol appeared first on PR servis.