Vážení Novomešťania a návštevníci našej mestskej časti! Mestská časť Bratislava - Nové Mesto pre vás aj tento rok pripravila v rámci KULTÚRNEHO LE...

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto vyhlasuje výberové konanie na obsadenie funkcie RIADITEĽ ZÁKLADNEJ ŠKOLY S MATERSKOU ŠKOLOU Cádrova č. 23, 831 0...

SAN FRANCISCO, BRATISLAVA 28. júna 2018 – V priestoroch spoločnosti IBM Watson West v San Franciscu prebehla prvá živá verejná debata medzi systémom umelej inteligencie (AI) a človekom. Systém umelej inteligencie z dielne IBM pomenovaný Project Debater a uznávaná debatérka Noa Ovadia dostali za úlohu pripraviť si argumenty pre a proti na tému: „Mali by sme finančne podporovať prieskum vesmíru.“ Obe strany potom predniesli štvorminútovú úvodnú reč, následne sa štyri minúty venovali protiargumentom a nakoniec všetko v dvoch minútach zhrnuli.

Project Debater predostrel vo svojej úvodnej reči niekoľko faktov podporujúcich danú myšlienku. Napríklad spomenul, že prieskum vesmíru je pre ľudstvo prínosný, pretože pomáha posúvať vedu dopredu a podnecuje v mladých ľuďoch nevšedné spôsoby myslenia. Izraelská majsterka v debatovania z roku 2016 Noa Ovadia vyhláseniu oponovala s argumentom, že vládne dotácie sa dajú využiť lepšie, napríklad na podporu vedeckého výskumu priamo na Zemi. Project Debater si vypočul jej odôvodnenie a predniesol svoje protiargumenty. Oponoval napríklad tým, že prípadné technologické a ekonomické prínosy prieskumu vesmíru prevažujú nad prínosmi iných vládnych výdavkov. Po záverečnom zhrnutí od oboch strán prebehol bleskový prieskum, v ktorom zastávala väčšina divákov názor, že Project Debater obohatil ich znalosti viac ako jeho ľudská súperka.

Systém umelej inteligencie debatoval s profesionálnou debatérkou, vypočul si jej argumentáciu a presvedčivo reagoval vlastnými odôvodneniami, ktoré neboli vopred pripravené. Snažil sa tak presvedčiť publikum, aby zvážilo jeho stanovisko na túto kontroverznú tému.

Téma na prvú prezentáciu tejto technológie bola vybraná s ohľadom na čo najzmysluplnejšiu debatu. Project Debater odráža súčasnú snahu IBM Research vyvinúť rozšírenú umelú inteligenciu, ktorá získava vedomosti z celej škály odborov a zvyšuje ľudskú inteligenciu.

Project Debater sa zakladá na schopnostiach systému IBM Watson, ktorý dnes desiatky spoločností využívajú na získavanie nových poznatkov z rozsiahlych súborov interných dát. Project Debater už používa API systém Watson na prepis reči do textu a taktiež prispeje k zlepšovaniu jeho pokročilých jazykových a dialógových funkcií.

Za šesť rokov vývoja tejto novej technológie vybavil globálny tím IBM Research vedený laboratóriom v izraelskej Haife Project Debater tromi zručnosťami, ktoré nemajú v oblasti umelej inteligencie obdobu: po prvé písaním a prednesom prejavov s využitím dát. Po druhé počúvaním s porozumením a schopnosťou odhaliť v dlhom neprerušovanom príhovore skryté kľúčové tvrdenia. A po tretie modelovaním ľudského rozhodovania do jedinečného znalostného grafu, ktorý umožňuje štruktúrovanú argumentáciu.

The post Umelá inteligencia od IBM debatuje na odborné témy appeared first on PR servis.

Mgr. Oleksandra Viktorovna Ivanová, PhD. je usmievavá Ukrajinka, ktorá v rámci programu SASPRO pracuje na Slovensku od roku 2016. Tomu predchádzali tri projekty v rámci SAIA. SASPRO projektu s dlhým a komplikovaným názvom Skúmanie vývoja fyzikálnej aktivity dynamicky nových komét v širokom intervale heliocentrických vzdialeností sa venuje v Astronomickom ústave SAV v Starej Lesnej a spoluprácu s kolegami si nevie vynachváliť. A pätnásť minút po lese z domu do práce... „Jediné, čo stretneš, sú medvede,“ ...

BRATISLAVA 28. júna 2018 – Spoločnosť Kaufland dobrovoľne sťahuje z dôvodu preventívnej ochrany spotrebiteľa nasledovný produkt:

Exquisit Garnelen Easy Peel, mrazené 500 g

EAN 4335896568546

Dátum minimalnej trvanlivosti do 04/2019
šarža: L 131874

Vo vzorke bol prekročený zákonný limit oxidu siričitého (siričitanu). Siričitany môžu spôsobiť alergické reakcie. Dôsledky neznášanlivosti môžu byť nevoľnosť, bolesť hlavy, žihľavka, astma alebo nízky krvný tlak.

Z tohto dôvodu neodporúčame konzumovať tento produkt. Spoločnosť Kaufland stiahla tento produkt preventívne z predaja.

Zákazníci môžu zakúpený produkt vrátiť v ktorejkoľvek predajni Kaufland a obdržia čiastku v plnej výške naspäť, samozrejme aj bez predloženia pokladničného bloku.

Pre otázky zákazníkov sme k dispozícii na bezplatnom telefónnom čísle 0800 15 28 35.

Zákazníkom sa za nepríjemnosti ospravedlňujeme.

The post Kaufland preventívne sťahuje krevety Exquisit appeared first on PR servis.

Interdisciplinarita, inklúzia a internacionalizácia výskumu. Súbežne aj prehlbovanie spolupráce s výskumnými univerzitami na Slovensku a väčší dôraz na kurzy manažmentu riadiacich pracovníkov výskumných organizácií. Aj tieto témy sa objavili v najnovších odporúčaniach Medzinárodného poradného výboru Slovenskej akadémie vied, ktorý rokoval v stredu 27. júna na Úrade SAV s členmi Predsedníctva SAV. Medzinárodný poradný výbor SAV ...

Projekt H2020 "http://www.simra-h2020.eu/" Spoločenské inovácie v marginalizovaných vidieckych územiach (SIMRA) riešený oddelením Strategických environmentálnych analýz (SEA) sa dostal do polovice svojho riešenia. V polovici júna sa konalo výročné stretnutie konzorcia projektu v Padove v Taliansku. Hlavným cieľom projektu SIMRA je skúmať spôsob vzniku a šírení spoločenských inovácií v poľnohospodárstve, lesníctve a rozvoji vidieka a podporovať ich rozvoj v marginalizovaných vidieckych oblastiach po celej Európe a v Stredomorí, ...

Vo veku 89 rokov zomrel Miloslav Ort, vynálezca slovenskej technológie výroby páskového vodiča pre výpočtovú a regulačnú techniku a blízky spolupracovník Ústavu technickej kybernetiky SAV, predchodcu Ústavu informatiky SAV. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 29. júna o 13.15 h v bratislavskom krematóriu. Ing. Miloslav Ort, CSc., pracoval vo Výskumnom ústave káblov a izolantov (VÚKI) v Bratislave na čiastkovej úlohe, ktorú do VÚKI zadal Ivan Plander, koordinátor výskumu počítača RPP-16. Páskový vodič ...

Nie je to síce žiadna novinka ani prelomová skutočnosť, no určite zaujme nielen na prvé počutie či čítanie. Téma komunikácie baktérií medzi sebou totiž ponúka množstvo zaujímavých súvislostí. Aj baktérie sa totiž spolu „rozprávajú“, filmujú a bránia sa. Práve o tejto téme bude Vedecká kaviareň v Revúcej už vo štvrtok 28. júna od 17.30 hodiny v Múzeu PSG na Muránskej ulici.  Aj tentoraz ju organizujú MsKS a Múzeum PSG v spolupráci s Quiruinus, o.z. Hosťom vedeckej kaviarne bude prof. MVDr. ...

Dňa 22. 6. 2018 sa v priestoroch ZŠ Kudlovská Humenné uskutočnili 2 nové zaujímavé podujatia – 1. ročník súťaže humenských škôl Juniáda o Putovný pohár mesta Humenné v kategóriách speváckych družstiev a detských sólo spevákov a úvodný ročník tanečného projektu zameraného na udržiavanie pôvodných ľudových tanečných tradícií v Humennom – Humenská karička.

BRATISLAVA 27. júna 2018 – Napohľad malá ošarpaná chata. Je v úplnej diere a predsa je na vchodových dverách viacero zámkov. Načo toľká starosť o bezpečnosť?
Hlboko v lese sa ukrýva tajomstvo.
Temný, veľmi presvedčivý a napínavý triler, ktorý si vás udrží až do poslednej strany.

Mladá žena Neve neprežíva najlepšie obdobie. Rozišla sa s priateľom, trochu vystrája, práca ju ubíja a nemá vlastné bývanie. Keď za záhadných okolností zdedí zanedbanú malú chatu v lese v malebnom Cornwalle, neváha a rozhodne sa, že hektický Londýn dočasne vymení za vidiek.

Nič sa nedá robiť, uvedomí si skleslo, chata je jediné miesto, kde nateraz môže žiť. Zdvihne oči a na okamih ju premkne pocit, akoby ju niekto sledoval. Vstane a znepokojená prejde k obloku, vonku medzitým začalo snežiť. Veľké vločky potichu padajú, akoby ich pálili z kanóna. Srdce jej stisne klaustrofobickou hrôzou.
Je chorá a sama, zásoby jedla sa minú tak za deň.

Zdá sa, že osud jej ponúkol riešenie na všetky nahromadené problémy. Lenže postupne vychádza na povrch, že nečakané dedičstvo jej život nezjednoduší, ako dúfala. Ba čo viac, zrejme ukrýva tajomstvo. Také, ktoré jej môže prevrátiť život naruby. Ak Neve chce vykročiť novým smerom, bude sa musieť najprv vrátiť hlboko do minulosti.

Hlboko v lese je psychotriler, ktorý sa číta ako po masle – dobre napísané, až vo vás vzbudí neodolateľnú chuť dozvedieť sa to: prečo bola chata opustená? A aké tajomstvo skrýva?
Remeselne dobre zvládnutý príbeh so stálou dodávkou zvratov a prekvapení, či odhalení.

Cass Greenová je pseudonym Caroline Greenovej, uznávanej autorky literatúry pre mladých. Prvý román Dark Ride vyhral cenu RONA v kategórii kniha roka pre mladých aj Cenu dobrého čítania mesta Waverton.
Dielo Cracks sa dostalo do odporúčania programu Otvorená kniha v Rádiu 4 a Hold Your Breath získalo Oldhamskú knižnú cenu. Caroline Greenová pôsobí ako lektorka v East Barnet School a vyučuje písanie pre deti a mládež na City university. Debutový román pre dospelých The Woman Next Door sa zaradil medzi najpredávanejšie e-knihy.

Začítajte sa do novinky Hlboko v lese:
Neve hľadí na nikotínovožltý strop a uvažuje o dlhej ceste do vlastnej postele. Alebo aspoň na gauč v sestrinom byte.
Už dlhšie má strašnú chuť na vychladenú diétnu kolu a paracetamol. Začína ju bolieť hlava, nespala. Potrebuje sa vycikať. Hneď.
Zažmúri na malé, protivne blikajúce cestovné hodiny na nočnom stolíku (sú tri hodiny ráno). Prišli sem okolo druhej. Sex zabral pätnásť minút, prinajlepšom. Možno si predsa len trochu pospala.
Akosalenvolá vzdychne a potichu si prdne v spánku.
Kristepane.
Tvrdil, že má vlastnú softvérovú spoločnosť a do Londýna pricestoval na konferenciu. Neznelo to ktovieako presvedčivo. Kto by už len organizoval konferenciu niekoľko dní pred Vianocami? Navyše povedal pacifický namiesto špecifický a párkrát sa natvrdlo usmial pri jej sarkastických poznámkach. Tento bol na vlastnú firmu príliš sprostý.
Pomaličky sa začne dvíhať z postele, jednu nohu spustí na pichľavý vychodený koberec. Na dotyk pôsobí zamasteným a zrnitým dojmom. Strasie ju, zatne prsty na nohách a na podlahe zbadá spľasnutý kondóm.
Vo vzduchu sa vznáša pach rozpáleného radiátora (dá sa naň dočiahnuť z postele), ktorý má spodok pokrytý plesňou.
Zvonka vyzeral hotel – veľkolepo nazvaný Intercontinental Londýn – celkom dobre: svetlomodrá fasáda s bielymi plátennými strieškami, trvalky v kvetináčoch, obloky ozdobené žiarovkami.
Odjakživa mala slabosť na svetielka v oknách.
Zato izba s rozheganým stolom a miniatúrnou kanvicou nápadne pripomína ten typ zariadenia, kam obchodní cestujúci chodievajú spáchať samovraždu. Stredom miestnosti sa vinie biely kábel predlžovačky, len o ňu nezakopnúť cestou do kúpeľne. Tapety so vzorom, aký frčal ešte v sedemdesiatych rokoch, sú na niektorých miestach pofŕkané hrudkovitou emulziou žltavej farby.
Na stoličke vedľa stola je vyložený otvorený kufor (Akosalenvolá… Greg? Gary? Tak nejako.) na kolieskach. Malátne z neho visí jeden rukáv ľahkého svetra. Predstavuje si, ako sa ráno chystá a vyberá si košeľu, v ktorej by mal najväčšiu šancu skórovať. Nuž, podarilo sa.
Znechutenie v nej stúpa ako horúci prameň. Nejako sa jej podarilo preskočiť fázu tupej ľahostajnosti a preskočila rovno k opici a pocitu viny. Zrazu ju vydesí predstava, že by sa mohol prebrať a zavolať ju k sebe do postele. Alebo (čo by bolo ešte horšie) by sa pokúsil konverzovať.

Spočiatku to vyzeralo ako dobrý nápad.
Oslava s kolegami z práce – večera v biednej talianskej reštaurácii a po nej popíjanie v bare neďaleko Waterloo – sa skončila prisk, všetci sa vyhovárali na deti a nočné spoje, prípadne siahli po obľúbenom mám dosť… ty nie? na jej vkus to boli napospol prinajmenšom samé ľahké váhy. Nie, ona očividne nemala dosť.
Jej zvyčajná spojka a najlepšia kamarátka Miri bola príliš tehotná, aby sa zdržala dlhšie ako do ôsmej, a Neve si zase raz musela zahryznúť do jazyka, aby nepúšťala zlomyseľné poznámky o tom, ako si kedysi vedeli užiť. Navyše hrozilo, že Miri sa čoskoro presťahuje na druhú stranu zemegule. Isté bolo, že už nikdy to nebude ako predtým. Pri pohľade na Miri, ako sa odhodláva a neisto vstupuje do novej životnej fázy, sa jej zmocňoval neznesiteľný smútok.
Keď ju oslovil ktosi prijateľný a ponúkol sa, že vezme ďalšiu fľašu merlotu, nedokázala odmietnuť. Bola už liznutá a nemala kontaktné šošovky, takže v istom zmysle každý chlap vyzeral dobre. Navyše bol Ír, čo malo príchuť exotiky.
Ako keby počula Lou: Preboha, máš tridsať rokov, Neve. Ústa by zošpúlila do mačacieho zadku, ako to robieva, keď sa rozpráva so svojou jedinou sestrou.
Cíti sa mizerne, opatrne vstane z postele a v oblečení porozhadzovanom na podlahe začne hľadať nohavičky. Konečne zbadá nešťastnú osmičku  sú presne tam, kde ich zo seba zhodila.
Vtedy už váhala, či nerobí chybu. Bozkávanie – začali s ním, len čo vytiahli päty z baru – nesľubovalo žiadny veľký zážitok. Jazyk mal ako slimáka na steroidoch, ďobal jej do úst, ako keby v nich niečo hľadal.
Šmátra po podprsenke a vzápätí, len čo ju má na sebe, vezme zlatý hodvábny top, ktorý si kúpila špeciálne na túto noc. Pôvodne z neho bola nadšená, keďže zlacnel na polovicu, no neskôr pri nosení zistila, že pod pazuchami sa na ňom robia fľaky. Navyše ho ešte predtým obliala červeným vínom. Zvraští nos a top si prevlečie cez hlavu.
„Odchádzaš?“
Takmer vyskočí. Otočí sa, akosalenvolá leží na pokrkvanej posteli, opiera sa o bledé svalnaté paže.
„No, vieš… už musím ísť.“ Usmeje sa, ako keby si dali iba nezáväznú kávu, a nie upotenú, opitú trtkačku. „Ešte si…“ ukáže na dvere do kúpeľne a vzápätí sa v nich stratí, iba čo za sebou zavrie, keď ciká.
Narýchlo si opláchne ruky a radšej nepozrie do zrkadla, pretože by sa cítila ešte horšie. Zrejme je však rýchlejšia, ako si myslí, pretože keď sa o minútku vráti do izby, akosalenvolá sa nakláňa z postele a kontroluje vrecká na nohaviciach pohodených vedľa.
Prestane, zdvihne hlavu a rozpačito mykne plecom.
Pravda bolí. „Kurva, čo si si myslel?“ opýta sa. „Že som ti vzala poondiatu peňaženku?“
Na taký ostrý tón ju príliš bolí hlava. Ale je to furt lepšie, ako po ňom hodiť cestovnú kanvicu, čo by inak hrozilo.
„Nepoznáme sa, tak čo?“ odvrkne a vzdorovito zdvihne bradu.
„Nepoznáme, máš pravdu,“ zasyčí, vezme kabelku a prehodí si cez plecia kabát. Zrazu ju premkne pocit, že každý úkon trvá akosi dlho.
Spraví niekoľko krokov k dverám.
„Mimochodom, v posteli stojíš za hovno,“ povie a otvorí. „Šťastné a veselé, kretén.“
Najradšej by tresla dverami, no nanešťastie sú to jedny z tých, čo majú bezpečnostné pánty, pomaličky sa vracajú na miesto a zavrú sa s tichým povzdychom.
Na poslednú chvíľu cez ne prekĺzne rozhorčené krava.
Konečne stojí na ulici, kabát s falošnou kožušinou si pozapína až po krk. Stále to nepredýchala. Chvíľu zvažuje, že sa vráti a ešte raz mu to vytmaví.
Namiesto toho však odchádza; topánky na vysokom podpätku klopkajú na chodníku, lesklom po nedávnej prehánke. Má čo robiť, aby sa nezačala ľutovať; niekoľkokrát zažmurká, pokúša sa sústrediť, ktorým smerom pokračovať.
Neve má mizerný orientačný zmysel. Niekoľkí bývalí, a aj Lou svojho času, vyhlásili, že to azda ani nie je možné, vraj sa určite stráca a blúdi úmyselne. Ako keby človeku robilo dobre, keď sa ho zmocňuje strach, lebo nevie, kadiaľ ísť.
Na konci ulice zastane a rozmýšľa, kde zabočiť.
Na opačnej strane je akási fabrika, okolo ktorej stopercentne šli. Vyberie sa tým smerom a v duchu sa modlí, aby sa vynorila niekde v okolí Waterloo. Ak by sa jej podarilo prejsť cez rieku k Viktóriinmu nábrežiu, možno chytí nočný spoj.
Topánky jej odierajú päty, zuby drkocú v krutej zime. Akosalenvolá si pestuje módnu bradu, na krku ju ňou doškriabal ako strúhadlom na syr. Ošetrí si to krémom, inak bude vyzerať, že sa spálila. Lou si to zaručene všimne.
Cíti sa znova na sedemnásť, ibaže nesprávnym spôsobom.
Zabočí a pomaličky začína cítiť zvyčajné obavy, že zase raz ide presne opačným smerom, ako zamýšľala. Rozhodne sa však pokračovať a zanedlho sa ocitne na sľubne vyzerajúcej hlavnej ceste. Po oboch stranách sa vypínajú vysoké tehlové budovy, presklené vstupné dvere bez života, bicykle na prenájom odpočívajú v dlhom rade ako unavená črieda.
O chvíľu zbadá charakteristickú sklenenú kupolu budovy IMAX pri Waterloo, vydýchne úľavou a pred ústami sa jej v chladnom nočnom vzduchu spraví kučera pary.
Vďakabohu za tých niekoľko ďalších ľudí, či už sú to vyblýskaní navrátilci z večierkov, čo sa smejú a ziapu na celú ulicu, alebo neviditeľná armáda londýnskych robotníkov, ktorí sa so sklonenou hlavou a v lacných praktických bundách presúvajú z jednej práce do druhej.
Neve sa nebojí chodiť sama nočnými londýnskymi ulicami (rodičia by neboli nadšení), ale teraz… zostala iba Lou a tá hádam už spí. Obeťou zločinu sa stala len raz, keď jej v podniku ukradli z kabelky mobil. Zlodej si však zrejme povedal, že taký starý krám nestojí za to, lebo neskôr ho vyhadzovač našiel v kaluži piva.
Pridá do kroku, ktovie, či sa Miri zajtra na tom zasmeje, alebo ju počastuje tým novým pohľadom, cez ktorý trošičku presvitá sklamanie.
Potrebuje si spomenúť, odkiaľ chodia autobusy do Kentish Townu. Vtom sa s nepríjemným pocitom v žalúdku rozpamätá, že ráno vybrala kľúče z kabelky, pretože sa jej v prednom vrecku vylialo pero. Má ich pred očami, zostali položené na veľkom kuchynskom stole. Rýchlo prehmatá vnútro kabelky, no už podľa dotyku vie, že tam nie sú. Zavrie oči a potichu zašomre: „Doriti, doriti, doriti.“
Lou si na nej zgustne. Zobudí celý dom.
Doslova počuje, ako s trpiteľskou tvárou prednáša: „Začni žiť ako človek.“

Neve žije so svojou sestrou, švagrom a ich dvoma deťmi, odkedy sa pred šiestimi týždňami rozišla s Danielom. Zdá sa to omnoho dlhšie.
Keby sa mohla vyspať v robote pod stolom, s radosťou by to spravila, lenže tak či onak potrebuje kľúč. A vonku je príliš chladno. Na druhej strane, kým príde domov, pomaly bude svitať. Sestra už možno bude hore s malou.
Neve rýchlejšie vykročí smerom k mostu Waterloo.

Milan Buno, literárny publicista

The post Vražedné dedičstvo appeared first on PR servis.