BRATISLAVA 9. októbra – Cieľom súťaže je prezentácia a konfrontácia produkcie rozhlasových hier vytvorených v slovenskom jazyku v období od 30. novembra 2013 do 30. júla 2015. Od pondelka do piatka bude TRH rezonovať v Rádiu Devín, Rádiu Slovensko, Rádiu Regina, ale aj v Rádiu_FM. „Vo vysielaní Rádia Devín v priebehu budúceho týždňa odznie 17 rozhlasových hier, každý večer ponúknu rádiá RTVS program venovaný žánru rozhlasovej hry. Súťaž vyvrcholí slávnostným vyhodnotením, ktorému bude predchádzať workshop, na ktorom vystúpia významní hostia a tvorcovia zo Slovenska a Čiech,“ povedala k prvému ročníku TRH riaditeľka súťaže a šéfdramaturgička Rádia Devín Eva Reiselová. V odbornej porote súťaže okrem nej o víťazoch rozhodnú aj Martin Ciel, Viliam Klimáček, Daniel Majling a Jana Juráňová. Víťazná hra, mená víťazov individuálnych cien a ceny poslucháča budú zverejnené 20. októbra na vyhodnotení súťaže v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu, ktoré naživo o 19.00 odvysiela Rádio Devín. Hosťom bude víťaz Prix Bohemia 2009 Rádio Ivo, ktoré prenieslo rozhlasovú hru zo štúdia na pódiá.

Súčasťou Týždňa rozhlasovej hry bude po prvýkrát aj workshop o podobách a možnostiach rozhlasovej hry, ktorý nie je len priestorom na analytické uchopenie produkcie Odboru vlastnej tvorby za uplynulé dva roky, ale aj na diskusiu o tom, čo robí umelecké dielo atraktívnym pre súčasného poslucháča, presýteného inými vnemami a zdrojmi zážitkov.

Workshop ponúkne moderovanú debatu s odkazmi na prax pri tvorbe rozhlasovej hry. Pozvanie na workshop prijali dramaturgička Českého rozhlasu Kateřina Rathouská, tvorivá dvojica scenáristu a režiséra Patrika Lančariča a dramaturga, dramatika a vysokoškolského pedagóga Petra Pavlaca, vedúci Katedry kulturológie FF UKF v Nitre Miroslav Ballay, ale aj manažér nových médií RTVS Dušan Jančovič či český hudobník a filmový režisér Petr Marek. Workshop moderuje Zuzana Belková z Odboru vlastnej tvorby Slovenského rozhlasu.

Rozhodnúť o najlepšej rozhlasovej počas súťaže budú môcť aj samotní poslucháči prostredníctvom webovej stránky http://devin.rtvs.sk/trh.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;bl

BRATISLAVA 9. októbra – Výsledky štvrtého ročníka verejnoprospešného programu SPPoločne sú už známe. Do on-line hlasovania sa zapojilo takmer 90 tisíc ľudí. Svojimi hlasmi rozhodli o 30-tich projektoch určených na zlepšenie kvality života v ich bezprostrednom okolí. Osobitnú bonusovú cenu získalo 9 ďalších projektov. Výsledky verejného hlasovania a zoznam ocenených projektov sú od dnešného poludnia zverejnené na stránke www.sppolocne.sk.

Počas prvých troch ročníkov SPP spolu s Nadáciou SPP odmenili 128 projektov v celkovej hodnote 840 000 eur. Vo štvrtom ročníku každý z 39-tich víťazných projektov získa podporu vo výške od 3 do 6 tisíc eur v kategóriách SPPoločne pre ľudí a SPPoločne pre domovinu. Cieľom programu, ktorý spája ľudí v mestách a obciach na celom Slovensku, je pomoc konkrétnym komunitám vo všetkých regiónoch krajiny. Transparentné hlasovanie zároveň motivuje širokú verejnosť, aby sa tiež pričinila a rozhodla o projektoch, ktoré skvalitnia životnú úroveň alebo skrášlia ich blízke okolie.

Vďaka získanej finančnej podpore pomôže napríklad ŠK Kajak telesne hendikepovaným deťom v integrácii medzi malých športovcov z Piešťan a okolia. Pomocou špeciálne upraveného bezbariérového móla na priehrade Sĺňava si budú môcť vyskúšať jazdu na upravenom kajaku či kanoe, pod vedením skúsených inštruktorov. “Obdobie hlasovania bolo pre nás mimoriadne náročné. Hlasy sme zháňali všade, kde to bolo možné. Ale úloha sa podarila, v hlasovaní sme boli úspešní,” vysvetľuje Igor Valo, predseda ŠK Kajak. “Do projektu SPPoločne sme sa prihlásili prvýkrát a sme milo prekvapení, že k úspešnosti skutočne stačilo, aby ľudia projekt podporili svojim hlasovaním,” dopĺňa šéf piešťanského kajakárskeho klubu.

“Tešíme sa, že práve program SPPoločne poskytne príležitosť zrealizovať tieto a ďalšie vybrané projekty. Ceníme si všetky prihlásené podnety a ďakujeme za každý jeden odovzdaný hlas na ich podporu. Spoločne zlepšíme Slovensko,” podotkla programová manažérka programu Ľubica Oreská z SPP a dodáva, že štvrtý ročník programu sa môže pochváliť viac ako 155 tisíc hlasmi.

Zoznam všetkých výherných projektov je od dneška zverejnený na www.sppolocne.sk. Na tejto stránke bude možné až do konca júna 2016 sledovať postupný priebeh realizácie všetkých podporených projektov.

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) je najvýznamnejším dodávateľom plynu na Slovensku, ktorý priamo nadväzuje na takmer 160-ročnú tradíciu slovenského plynárenstva a od roku 2012 úspešne pôsobí aj na trhu dodávky elektriny. Vďaka tomu je najväčším dodávateľom energií na slovenskom trhu. SPP zabezpečuje spoľahlivé, bezpečné a konkurencieschopné dodávky elektriny a plynu a s nimi spojené služby na Slovensku aj medzinárodných trhoch. Od roku 2014 je vlastníkom 100 % akcií spoločnosti Slovenská republika, ktorá svoje akcionárske práva vykonáva prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Nadácia SPP (www.sppolocne.sk) je neziskovou organizáciou, ktorú v roku 2002 založil SPP na rozvoj občianskej spoločnosti a poskytovanie pomoci ľuďom v ťažkých životných situáciách. Nadácia SPP sa zaujíma o aktívnych ľudí, ktorí majú schopnosť meniť život okolo seba, ale aj o ľudí, ktorí sú znevýhodnení a potrebujú pomoc. Činnosť Nadácie SPP odráža úsilie o skvalitnenie spoločenskej zodpovednosti v podnikaní. Svoju Víziu nadácie napĺňa poskytovaním darov na charitatívne a filantropické aktivity, zahraničné štipendiá a dlhodobé inovatívne projekty. Pre nadáciu je dôležitá otvorenosť, transparentnosť a rovnosť šancí. Finančné prostriedky rozdeľuje prostredníctvom grantov s jasne definovanými podmienkami a prehľadným procesom hodnotenia. Výsledky podpory sú verejne dostupné.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Dňa 8. 10. 2015 v Malom kongresovom centre SAV v Bratislave slovenskí vedci diskutovali o trendoch a spoločenských potrebách výskumu integrovaného priestorového plánovania využitia územia a manažmentu pôdy krajín EÚ. Diskusia je súčasťou realizácie projektu HORIZONT 2020: Výskumné opatrenia integrovaného priestorového plánovania, využitia územia a manažmentu pôdy (Inspiration). Je zameraný na formuláciu agendy strategického výskumu a vylepšenie systému financovania v oblastiach výskumu využitia územia, pôdy, ...

BRATISLAVA 8. októbra (WBN/PR) – Volajú sa Matilda a Ela…ale Kristína Farkašová im hovorí aj knedle. Narodili sa jej v júni 2013 a zažila si s nimi viac ako čakala. Písala blog, ktorý bol mimoriadne úspešný a napokon došlo aj na knihu, ktorú jej ilustroval otec, známy herec Boris Farkaš.
Vznikla tam mimoriadne vtipná a trefná knižka Som mama.

Som mama je kniha pre všetkých, ktorým je jej humor blízky a téma sa im zdá viac než príťažlivá. Kristína sa hrdo hlási k tomu, čo jej robí najväčšiu radosť: je mamičkou dvoch nádherných detí, dvojičiek, s ktorými si užíva každý jeden deň, hoci jej to občas prerastá cez hlavu. Miluje ich a z knihy to cítiť na každej strane, hoci často vtipkuje, využíva sarkazmus, iróniu a niekedy len neveriacky krútite hlavou a uškŕňate sa. Jednoducho, Kristína Farkašová je šťastná, že si môže povedať: Som mama!

Kristína Farkašová a jej otec Boris Farkaš o knihe Som mama.

Poznáte hlboko-plytké myšlienky tehotnej, neskôr kojacej novomatky Kristíny Farkašovej? A aké je to mať dvojičky? Prečítajte si úryvky v článku Nazreli sme do knižky Som mama od Kristíny Farkašovej.

Som mama je vtipná kniha o strastiach a radostiach rodičovstva. Málokto vie podať zážitky a skúsenosti tak pútavo a zábavne ako Kristína Farkašová. Milé mamičky, ak teda nemáte zmysel pre humor, vďaka tejto knižke ho v sebe objavíte. Ak vám je ukradnutý, ani ho nehľadajte a majte Kristínu aj naďalej rady.
Kniha Som mama je úžasne ilustrovaná Borisom Farkašom, originálne zalomená a graficky upravená. Vo vnútri nájdete aj tetovačky so sloganmi ako Som mama, Nie, nie som tučná, som tehotná, alebo hanblivého bociana so šípkou a slovami To on!

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

sq

BRATISLAVA 8. októbra (WBN/PR) “Je to príbeh o najextrémnejších dôsledkoch kreativity. O tom, čo ambície a sny o veľkom úspechu môžu urobiť s ľuďmi,” napísal Akademibokhandeln o novinke Sklenené telá. Nový severský triler, z ktorého vás bude mraziť ešte dosť dlho po dočítaní…

Vložila si do uší slúchadlá od walkmanu z 80.rokov….započúvala sa…uviazala si strunu z klavíra okolo krku, druhý koniec priviazala o susedovo auto… potom si sadla pred dom, oprela sa o stĺp a uviazala sa oň opaskom.
Započúvala sa…počúvala…a keď ráno sused vyštartoval s autom…ukončil jej život.

Morbídne? Drsné?
Rozhodne brutálne, ako sme si u severskej dvojice Erik Axl Sund zvykli.
No ak ste od nich už čosi čítali, dobre viete, že za krutými opismi sa skrýva oveľa viac a chcú na čosi upozorniť, poukázať…

“Sklenené telá ponúkajú úplne inú detektívku, ako sme v tomto žánri zvyknutí. Musíte si ju jednoducho prečítať.”
Skanska Dagbladet

Švédsko zaplavila vlna samovrážd. Zarážajúce je, že umierajú prevažne mladí ľudia. Pri ich telách sa našli walkmeny a staré kazety z osemdesiatych rokov s mixovanou hudbou. Ukáže sa, že všetky kazety patrili jednej žene…
V súvislosti so samovraždami sa vynorí veľa ďalších podozrivých skutočností a vyšetrovateľ Jens Hurtig sa ich podujme objasniť. Čoskoro pribudnú nové prípady, tentoraz ide o brutálne vraždy vplyvných mužov.

Čo ich spája so samovraždami tínedžerov a so záhadnou ženou?
A ako súvisia so životnými osudmi Jensových priateľov?

Sklenené telá je drsný triler o hudbe a umení, túžbe a rezignácii, náboženskom fanatizme, nenávisti, láske a pomste. Príbeh zavedie čitateľov do najtemnejších kútov psychiky ľudí, ktorí sú pre svoje umenie schopní všetkého.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

sq

BRATISLAVA 5. októbra (WBN/PR) – Exkluzívna, ručne viazaná kniha o mužovi, ktorý ovplyvnil celé ľudstvo. “Podľa mňa je Nekonečný Leonardo vydavateľskou udalosťou roka 2015,” myslí si Iveta Malachovská, moderátorka krstu tejto výnimočnej knihy. Ide o doposiaľ najkomplexnejšie zobrazenie Leonarda da Vinciho, génia, ktorý svojím dielom azda najviac poznačil 2. tisícročie nášho letopočtu. Vďaka najnovším objavom, ktoré vedci odhalili, ponúka mnohé prekvapivé fakty a nové pohľady na Leonardov život, osobnosť a rodinu. Kniha vychádza v špeciálnej edícii a tomu zodpovedá aj cena.

Nekonečný Leonardo nie je bežná kniha.

Po prvý raz je predstavený celkový prierez géniovou tvorbou: maliarske diela, skice a štúdie zo zbierok európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Rakúsko), aj z USA, Kanady a Japonska. Predstavuje aj diela zo zbierky anglickej kráľovnej Alžbety II.

V knihe je aj 16 strán reprodukcií vytlačených na kvalitnom pergamene, na aký maľoval aj Leonardo.
Aj preto je jeho cena nad pomery bežných Slovákov. Základná cena 990 EUR, prvých 10 očíslovaných exemplárov s ešte vyššou cenou, ale tie sa predali ako prvé. Knihu si možno prezrieť na špeciálnej stránke www.luxusnakniznica.sk.

“Hľadali sme sériu nádherných kníh, ktoré by priniesli oveľa viac ako len popis umeleckých diel a ich tvorcov. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom sme natrafili na talianskeho vydavateľa Scripta Maneant, ich kniha sa nám zapáčila a po rokovaniach sme sa rozhodli vydať ako prvého Nekonečného Leonarda,” vysvetľuje zrod tejto unikátnej knihy Gabriela Belopotocká z vydavateľstva Ikar.

Autorom knihy Nekonečný Leonardo je riaditeľ talianskeho Musea Ideale Alessandro Vezzosi a Agnese Sabatová. Obaja sú svetovo uznávaní vedci, leonardisti. Vezzosi sa Leonardovi a ďalším umelcom venuje už 40 rokov a takáto kniha na svetovom trhu ešte nie je.

A prečo Nekonečný Leonardo? “Pretože Leonardo je nekonečná studnica prekvapení a zaujímavostí. Je to osobnosť, ktorá nás stále, aj po stáročiach, nejako obohacuje a stále nám prináša čosi nové, netušené,” vysvetľuje Agnese Sabatová.

Nekonečný Leonardo dokazuje, že ešte stále je mnoho vecí, ktoré o tomto geniálnom umelcovi nevieme a ktoré budú ešte len objavené. Podľa Vezossiho existuje ešte stále okolo 4000 zabudnutých alebo stratených stránok z Leonardových zápiskov a denníkov.
Pozrite si jedinečnú knihu Nekonečný Leonardo na stránke www.luxusnakniznica.sk.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

sq

BRATISLAVA 9. októbra – Pochádza z Medzilaboriec, bašty rusínskeho života na Slovensku. S rodičmi nikdy nehovorila inak, než rodnou rečou. A hoci v meste nebola rusínska škola, len slovenská, cez prestávku na chodbe deti džavotali iba po rusínsky. Dnes býva, pracuje a tvorí v Bratislave, no pri stretnutí s Rusínmi si nevie predstaviť, žeby rozprávala inak, než svojou rusínčinou. Spisovateľka Andrea Rimová.

Vyrástli ste v rusínskom prostredí, do ktorého však od školského veku vstupoval aj slovenský jazyk. Ako vo vašom živote spolunažívajú tieto jazyky?
Doma sme medzi sebou vždy komunikovali po rusínsky. Je to môj materinský jazyk a páči sa mi. A aj keď sme v škole na hodinách hovorili po slovensky, na prestávkach to bol presný opak. Triedy a chodby zaplavila rusínčina. Brali sme ju automaticky. So slovenčinou som nikdy nemala problémy. Mám z nej aj štátnice. Moje prvé vyslovené slová však boli v rusínčine. Tento jazyk vo mne dodnes evokuje teplo domova, aj keď žijem v Bratislave.

Kde dnes máte príležitosť hovoriť po rusínsky mimo rodiny?
Tých príležitosti už nie je veľa. Po rusínsky však hovorím s každým Rusínom, s ktorým prichádzam do styku. Minulý rok som bola pozvaná do rusínskeho rádia a bolo to veľmi príjemné. Moderátor relácie pochádza z iného regiónu než ja, ale pociťovala som veľkú súdržnosť, prívetivosť a prirodzenosť. V rodných Medzilaborciach hovorím po rusínsky prakticky vždy. V obchode, na úrade, v banke, na pošte či v kaviarni.

Absolvovali ste masmediálne štúdiá, viete si predstaviť, že by ste diskutovali v rusínskom jazyku aj o odborných veciach?
Určite, avšak, žiaľ, spisovnú rusínčinu neovládam perfektne. Ako pätnásťročná som odišla študovať na gymnázium do Prešova, kde som potom ostala aj na vysokej škole. Samozrejme, dominovala slovenčina. Potom som niekoľko rokov žila striedavo na grécko-tureckom ostrove Cyprus. Zlepšila som sa v angličtine, pridružila sa gréčtina a ruština. Momentálne žijem v Bratislave. Moja rusínčina obsahuje veľa slangových výrazov, ktoré by na odbornej pôde mohli pôsobiť rušivo.

Poznáte aj kodifikovanú rusínčinu?
Priznám sa, v práci komunikujem po slovensky a po anglicky a s kodifikovaným rusínskym jazykom neprichádzam do styku často, aj keď veľmi túžim zájsť konečne do Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Od viacerých známych som počula, že sú tam úžasné predstavenia. Snáď sa mi to čoskoro podarí.

Ovládate cyriliku?
Nie. Zatiaľ. Prvé roky na základnej škole som síce chodila na ukrajinčinu, ale to bolo dávno. Z azbuky poznám len niekoľko znakov. Keby mal deň viac hodín, možno by som ju už ovládala celú, pretože je na zozname vecí, ktoré chcem v živote dosiahnuť.

Na Slovensku ste čoraz známejšia spisovateľka, zatiaľ – slovenská. Pred rokom ste naznačili, že nevylučujete raz aj rusínsku knihu. Je to teraz už o niečo reálnejšie?
Rusínsku knihu stále nevylučujem. Avšak museli by tomu predchádzať hodiny rusínskeho jazyka, na ktoré momentálne nemám čas. Okrem písania pracujem na plný úväzok a vo voľnom čase cestujem, často aj do Prahy, kde žije moja sestra s manželom a mojimi dvomi malými synovcami. Čím ďalej, tým viac si však uvedomujem, aké je úžasné, že som Rusínka. Keď sa ma v práci opýtali, či ako východniarka hovoríme doma nárečím, s hrdosťou som povedala, že používame rusínsky jazyk.

Rusíni, najmä mladí, sa často ostýchajú hovoriť po rusínsky. Aké to môže mať podľa vás dôvody?
Zrejme chcú zapadnúť medzi slovensky hovoriacich kamarátov. A možno vnímajú svoj materinský jazyk ako slabinu, keďže Rusíni sú na Slovensku menšina. Opak je podľa mňa pravdou. Ovládať ďalší jazyk navyše je prínosom. V Bratislave som mala možnosť spoznať zaujímavých Rusínov. Po zistení, že obe strany ovládajú rusínčinu, sme komunikovali už iba takto. Takmer vždy som mala pocit, že tých ľudí poznám celý život. Akoby sme si boli bližší, lebo nás spája spoločný jazyk.

Rusínski rodičia dnes v drvivej väčšine volia pre svoje deti slovenskú školu. Rusínsku často ani vtedy, ak je v ich obci, lebo chcú, aby ich deti zvládli hlavne slovenčinu. Myslíte si, že títo rodičia idú proti sebe?
Sama zatiaľ nemám deti a ťažko povedať, ako by som sa zachovala na mieste rodiča, ktorý stojí pred touto dilemou. Zaujímalo by ma, ako by sa rozhodli rodičia, keby sa polovica predmetov vyučovala v slovenčine a druhá v rusínčine. Návšteva rusínskej školy však v žiadnom prípade nevylučuje ovládanie slovenského jazyka, všetky programy v televíziách sú v slovenčine, knihy, časopisy, internet… Dieťa má obrovský priestor rozvíjať sa v slovenčine. Navyše s rusínčinou sú si veľmi podobné. Nejde o čínsku školu v malebnej slovenskej dedinke. Rusínčina môže byť aj pozitívny predpoklad pre budúce štúdium ruštiny. Podľa mňa rodičia idú proti sebe, ak sú obaja Rusíni a s potomkom komunikujú po slovensky. Toto nikdy nepochopím.

Rusínsky jazyk vymiera. Prepočty podľa klesajúceho počtu mladých, ktorí ním hovoria, naznačujú, že zanikne do 30 – 50 rokov. Čo by to mohlo zvrátiť?
Je to ťažká otázka. Zamýšľala som sa nad tým už veľakrát. Ak sa tak stane, bude to škoda. Poznám mnohých Rusínov, ktorí žijú v zahraničí. Združujú sa a fungujú ako jedna veľká rodina. Deti učia hovoriť úradným jazykom krajiny, v ktorej žijú, a rusínčinou. Pripomína im to domovinu, ktorú opustili kvôli nedostatku práce. Rodiny si pomáhajú, trávia spolu voľný čas. Možno toto je cesta – viac sa stretávať, komunikovať, propagovať akcie, na ktorých si ľudia uvedomia, že byť iným neznamená byť horším. Nádej, že rusínsky jazyk nevymrie? Tá je vždy. Nádej predsa zomiera posledná.

Autor: Táňa Rundesová
www.cemerica.sk

Vizitka
Andrea Rimová sa narodila v Medzilaborciach. Strednú a vysokú školu – masmediálne štúdiá – absolvovala v Prešove. Niekoľko rokov žila a pracovala na Cypre v hotelovej reštaurácii, po návrate domov sa usadila v Bratislave, kde pracuje v brandži. Vydala sedem kníh v slovenčine, jednu v českom preklade. O mesiac pripravuje krst ďalšej knihy.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Dnes, keď 3D tlač už niekoľko rokov úspešne mení podobu modernej medicíny, prichádza bioprinting - 3D tlač živými bunkami.

BRATISLAVA 9. októbra – Srdcovo-cievne ochorenia sú najväčším zabijakom Slovákov. Pod ich vznik sa podpisuje nielen vysoký krvný tlak, ale aj vysoký cholesterol. Na ich hodnoty si odborníci zo Slovenskej nadácie srdca v stredu (7.10.) v rámci kampane MOST posvietili aj v prípade poslancov Národnej rady SR. “Preventívne akcie sú dôležité. Poslanci sú presne takí istí ľudia ako iní, so svojimi chorobami,” povedal predseda parlamentného zdravotníckeho výboru MUDr. Richard Raši, MPH. Tlak a cholesterol si dal skontrolovať aj on sám, bol spokojný, hodnoty mal v normále.

Poslanec a košický primátor Raši je známy tým, že pravidelne športuje. Upozorňuje však, že ani štíhlym ľuďom či športovcom sa nemusí vyhýbať vysoký cholesterol, ktorý potom upcháva cievy. Napríklad pri familiárnej hypercholesterolémii ide o dedičné ochorenie charakteristické prítomnosťou veľmi vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Pozmenený gén vtedy bráni pečeni správne odstraňovať cholesterol. Mnoho pacientov, asi 80 percent, pritom o svojej diagnóze netuší. Raši preto odporúča myslieť na zdravie a dať si u lekára skontrolovať svoje hodnoty cholesterolu. “Najlacnejšia liečba je prevencia,” skonštatoval s tým, že poslanci by v nej mali ísť príkladom.

Vysoký cholesterol nie je len problémom seniorského veku. Veľmi často si vyberá mladých ľudí, čo potvrdzujú mnohé štúdie a výskumy. Okrem dedičnosti sa pod to podpisuje najmä nesprávny životný štýl spojený s prejedaním sa, konzumáciou mastných jedál a nedostatkom pohybu. Veľký vplyv má aj nadmerný príjem alkoholu, fajčenie cigariet a stres. Hladinu tukov v krvi možno takmer vždy upraviť kombináciou diéty, znížením hmotnosti, cvičením a liečbou. Problémom však je, mnoho ľudí s vysokým cholesterolom sa nelieči. Liečba pritom nie je žiadnou novinkou, používa sa už viac ako desať rokov.

Slováci nie vždy tušia, aké sú prijateľné hodnoty hladiny celkového cholesterolu. Tá by nemala presiahnuť viac než 5 mmol/l. Jej hodnoty možno zistiť pri bežných krvných skúškach zameraných na tuky. Vtedy sa meria hladina celkového cholesterolu, LDL-C takzvaného “zlého” cholesterolu, HDL-C takzvaného “dobrého” cholesterolu a triacylglycerólov.

Riziko kardiovaskulárnych ochorení možno výrazne znížiť správnym životným štýlom a adekvátnou prevenciou. Najjednoduchšou pomôckou je tzv. kód zdravého života – 0 cigariet, 30 minút pohybu denne, celkový cholesterol menej ako 5 mmol/l a optimálny krvný tlak 120/80 mmHg. Pamätať tiež treba na preventívne prehliadky u lekára. “Najzávažnejšie rizikové faktory týchto ochorení nemajú takmer žiadne príznaky, jedinou možnosťou je tieto riziká pravidelne kontrolovať a v prípade ich zvýšenia urobiť všetko pre ich elimináciu,” hovorí kardiológ a správca Slovenskej nadácie srdca doc. MUDr. Gabriel

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Na Slovensku odštartoval systém duálneho vzdelávania založený na kombinácii teoretického vzdelávania v škole a praktického vzdelávania v priestoroc...

Redakcia topky.sk dňa 7. 10. 2015 oslovila SAV s otázkou, aký je postoj  vedenia Slovenskej akadémie vied k pôsobeniu  zamestnanca Filipa Rázgu  v organizácii Slovenskí branci.   Predsedníctvo SAV touto cestou  reaguje na  článok  topky.sk  z  8. októbra 2015:   Slovenská akadémia vied z princípu odmieta všetky prejavy extrémizmu, intolerancie a neznášanlivosti ako nezlučiteľné so všeobecným humánnym poslaním vedy.  Predsedníctvo SAV rozhodne odsudzuje akékoľvek konanie, ktoré ...

Zasieťované elektronické systémy so sebou nesú riziko. Je Estónsko kvôli svojmu pokroku, modernizácii a inováciám v oblasti verejnej správy opakova...