Dnes občianske združenie European Information Society Institute podalo už druhé podanie na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (GPSR) vo veci protiústavného plošného monitorovania občanov Slovenska podľa zákona o elektronických komunikáciách.

Na jeho základe sa uchovávajú informácie o každom telefonickom hovore, textovej správe, či emaily, ktorý je odoslaný, vrátane informácií o tom kto, kedy, s kým telefonoval, kde sa vtedy nachádzal, komu a odkiaľ posielal email, či textovú správu, aký telefón alebo službu použil a mnoho ďalších. V praxi sú často zneužívané proti občanom. Našim podaním opätovne žiadame GPSR o urýchlené predloženie veci na Ústavný súd SR. Podanie predstavuje pomerne podrobnú právnu analýzu protiústavnosti a prináša aj reálne dôkazy o zneužívaní predmetných údajov orgnámi verejnej moci. Zároveň žiadame všetkých občanov aby sa o tomto probléme rozprávali so svojimi poslancami, keďže aj poslanci Národnej rady SR môžu vec predložiť Ústavnému súdu SR.

Zákon o elektronických komunikáciách v § 58 ods. 5, 6 ZoEP ukladá poskytovateľom elektronických komunikácií povinnosť uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas 6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu a počas 12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie. Predmetom uchovávania je niekoľko desiatok údajov, ktoré príloha č. 2 zákona o elektronických komunikáciách pre ich nepreberné množstvo ešte ďalej rozdeľuje do nasledovných kategórií:

• Identifikácia zdroja komunikácie,
• Identifikácia adresáta komunikácie,
• Identifikácia dátumu, času a trvania komunikácie,
• Identifikácia typu komunikácie,
• Identifikácia použitého komunikačného zariadenia,
• Identifikácia polohy komunikujúceho.

V rovnakom rozsahu sa uchovávajú aj údaje súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie.

Zavedenie povinnosti uchovávať údaje podľa vyššie uvedených ustanovení predstavuje citeľný zásah do súkromného života, keďže ide o plošné sledovanie všetkých obyvateľov Slovenska, bez ohľadu na ich bezúhonnosť a čestnosť. Každý deň je o každom obyvateľovi Slovenska povinne zaznamenané to s kým telefonoval, komu posielal textové správy a emaily, kedy tak urobil, kde sa vtedy nachádzal, aký telefón alebo službu použil, ako dlho trvala predmetná komunikácia a mnoho ďalších. Kombináciou týchto informácií dokážeme opísať pohyb každého obyvateľa na Slovensku, ktorý používa mobilný telefón či internet, predpovedať jeho správanie, okruh známych, záľuby, zdravotný stav, sexualitu, či iné osobné tajomstvá.

Potvrdzuje to aj výskum vykonaný centrom pri Massachussets Institute of Technology, ktorý ukázal, že až s 90% presnosťou je možné na základe vyššie uvedených údajov určiť okruh spolupracovníkov, priateľov a známych. Dokonca je podľa takéhoto profilu možné predpovedať aj správanie sa jednotlivca (napr. kedy sa bude nachádzať doma, v práci alebo na inom mieste). O každom občanovi štát zbiera obrovské množstvo príliš citlivých informácií, ktoré denne iba čakajú na svoje zneužitie. Aby sme však neostali len pri konštatovaniach, na konci tohto podania (viď Príloha č. 2) pripájame aj dôkazy tohto zneužitia zo strany štátnych orgánov.

Sme presvedčení, že uchovávanie informácií v takom širokom rozsahu je v rozpore s ústavným poriadkom. Nadôvažok, dnešná úprava je úplne ústretová voči všetkým druhom zneužitia týchto údajov a aj proces komunikácie týchto údajov je upravený veľmi benevolentne. Pre porovnanie. Zásah do súkromia, ktorý vzniká pri odpočúvaní je menej intenzívny ako pri uchovávaní všetkých hore uvedených údajov (porovnaj bod 27, Pl. ÚS 42/11, ÚS ČR). V prvom rade, odpočúvanie sa týka iba úzkeho počtu osôb, zatiaľ čo plošný monitoring všetkých občanov. Ďalej, odpočúvanie je inštitút smerujúci do budúcna (odhaľuje komunikáciu, ktorá sa ešte len uskutoční), plošný monitoring je inštitútom, ktorý smeruje do minulosti (odhaľuje komunikáciu, ktorá vznikla pred tým ako bolo napr. začaté trestné stíhanie). Inštitút plošného monitoringu je teda inštitút preventívny. Za tretie, informačná hodnota údajov získaných na základe plošného monitoringu je oveľa väčšia, keďže obsah hovoru môžno zmanipulovať ľahšie, ako osobné návyky človeka. Napokon, dáta získané na základe plošného monitoringu občanov možno automaticky spracúvať, vyhodnocovať a spájať, čo nie je dobré možné pri odpočúvaní.

Napriek týmto štyrom argumetom, je dnešná úprava získavania, uchovávania a sprístupňovania týchto dát úplne arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako inštitút odpočúvania. Samotný zber podlieha minimálnemu počtu pravidiel. Systém uchovávania údajov neobsahuje takmer žiadne záruky proti ich zneužívaniu a hlavná úloha je prenechaná súkromným spoločnostiam, ktoré majú prirodzene skôr záujem na minimalizácií nákladov, keďže im štát túto činnosť neuhrádza. Sprístupňovanie týchto údajov sa potom riadi neprecíznou právnou úpravou, ktorá spôsobuje, že tieto informácie sú orgánmi verejnej moci protiústavne používané aj pri odhaľovaní priestupkov a menej závažných trestných činov.

Oproti iným inštitútom, nie sú z okruhu osôb, o ktorých sú údaje takto preventívne zbierané, dokonca vylúčené ani osoby, ktoré sú inak viazané povinnosťou mlčanlivosti (napr. advokáti, lekári), alebo ktoré nemožno sledovať alebo odpočúvať ak vykonávajú určitú činnosť (vzťah obhajca a advokát). Vzniká teda absurdná situácia, a síce, že fyzicky sledovať (§ 113 ods. 3 TP) a odpočúvať (§ 115 ods. 1 TP) komunikáciu obvineného so svojím obhajcom nemožno, žiadne ustanovenie však nezakazuje použitie rovnakých informácií získaných na základe plošného monitoringu. Hoci všetky inštitúty rovnako „sledujú“ predmetnú komunikáciu obvineného so svojím obhajcom.

Generálnej prokuratúre ako jednému z najdôležitejších orgánov ochrany ústavnosti preto dávame do pozornosti fakt, že ustanovenia § 58 ods. 5, 6, 7 zákona o elektronických komunikáciách sú v priamom rozpore so zásadou, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel, pričom obmedzenia možno použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 4 Ústavy). Je porušením tohto ustanovenia, ak právo na nedotknuteľnosť súkromia, súkromný život, ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o svojej osobe a tajomstva dopravovaných správ, štát obmedzí spôsobom, ktorý jednak postráda dosiahnuteľný cieľ, ale najmä ohrozuje ich samotnú podstatu. Podľa posledných výskumov Inštitútu Maxa Plancka totiž zbieranie týchto údajov nemá žiadny pozitívny vplyv na odhaľovanie závažných trestných činov v Európe.

K podobným záverom v iných členských štátoch Európskej únie dospel aj Ústavný súd v Rumunsku, Nemecku, Česku (Pl. ÚS 24/10, Pl. ÚS 42/11) a taktiež Najvyšší súd v Bulharsku a na Cypre. Ústavnosť tohto druhu právnej úpravy sa v súčasnej dobe preskúmava aj v Maďarsku a Poľsku.

Máme za to, že plošné a preventívne uchovávanie dát bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho podozrenia z ohrozenia, či porušenia zákonom chránených záujmov, vedie k záveru, že vlastne každá osoba je a priori považovaná za podozrivú. Takýto záver je však v rozpore so základnou zásadou demokratického právneho štátu, a to zásadou prezumpcie neviny, ktorá vychádza z klasického chápania „praesumptio boni viri“, podľa ktorého sa občan zásadne považuje za dobrého a spravodlivého až do okamihu, kým sa preukáže opak. Nie je možné akceptovať, aby prevencia boja s akýmkoľvek druhom kriminality narástla až do takej miery, že ohrozí samotné demokratické zriadenie a pohltí súkromie všetkých občanov.

Ďalšie informácie:

• Celé podanie
• Predchádzajúce podanie
• Odpoveď GPSR na prvé podanie