Podporme výzvu vedcov na zastavenie stavebných činností v národných parkoch

Mapa Natura 2000 s farebným odstupňovaním stupňov ochrany prírody, zdroj: tanap.orgDňa 14. februára 2012 bola odoslaná predsedníčke vlády Slovenskej republiky (SR), predsedníčke výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (ŽP), ministrovi ŽP výzva vedcov na zastavenie stavebných činností s významným dopadom na prírodu národných parkov až do prijatia ich zonácie podľa medzinárodných štandardov. Uverejňujeme text otvoreného listu, samotnú výzvu a link na vyjadrenie vašej podpory.

Otvorený list ministrovi životného prostredia, Ing. Józsefovi Nagyovi (v Blatnici a Banskej Bystrici 14. februára 2012)

Vážený pán minister,

v mene viac ako 50 vedcov zo Slovenskej republiky si dovoľujeme obrátiť sa na Vás s výzvou na zastavenie stavebných činností s významným dopadom na prírodu národných parkov až do prijatia ich zonácie podľa medzinárodných štandardov.

Na základe poznatkov z našich i zahraničných výskumov si s hlbokým znepokojením dovoľujeme upozorniť, že:

  • doterajšie spôsoby rozvoja stredísk cestovného ruchu a iných zariadení v národných parkoch vedú k veľkým stratám biologickej diverzity a narušeniam prírodných procesov tam, kde prioritou podľa zákona má byť ich ochrana,
  • príslušné orgány štátnej správy (najmä v rezorte životného prostredia a konkrétne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie) v mnohých prípadoch nekonajú tak, aby týmto stratám a narušeniam účinne bránili,
  • takéto (ne)konanie vytvára veľký priestor pre netransparentné a korupčné správanie, ktoré sa tu dlhodobo prehliada na úkor jednej z najväčších komparatívnych výhod SR v Európe – na úkor jedinečného prírodného a krajinného dedičstva v národných parkoch.

Preto si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste aj napriek obmedzenému mandátu súčasnej vlády prijali systémové rozhodnutia i exekutívne opatrenia, ktoré začnú tieto problémy účinne riešiť. Okrem zastavenia sporných stavebných činností máme na mysli najmä sfunkčnenie legislatívy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a výkonu ochrany prírody a krajiny (postavenie správ chránených území, správa pozemkov, zmena spôsobu financovania ochrany prírody), prijatie odborných návrhov zonácie národných parkov a podporu udržateľnejších spôsobov rozvoja v nich prostredníctvom „mäkkého“ cestovného ruchu v prospech miestnych a regionálnych komunít, a nie len veľkých „hráčov“.

S úctou
Ing. Ján Topercer, CSc. (Botanická záhrada UK, Blatnica) Ing. Juraj Švajda, PhD. (Fakulta prírodných vied UMB, Banská Bystrica)

Výzva na zastavenie stavebných činností s významným dopadom na prírodu národných parkov až do prijatia ich zonácie podľa medzinárodných štandardov

"V poslednom období v našich národných parkoch prebehlo mnoho hodnotení lyžiarskych stredísk podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Väčšine z nich chýba odbornosť, vecná i metodická správnosť a najmä nezaujaté posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Proces EIA v nich vyznieva ako fraška, produkujúca množstvo papiera popísaného frázami a nič nehovoriacimi vetami s jediným účelom – povoliť posudzované činnosti bez ohľadu na reálnu významnosť ich vplyvov na prostredie.

Signatári tejto výzvy upozorňujú, že len realizáciou nedávnych lyžiarskych projektov v TANAP-e (Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Spálená, Jakubkova lúka) došlo k nezvratnému zničeniu biotopov európskeho významu s celkovou spoločenskou hodnotou vyčíslenou na 14,7 miliónov eur, a to na ploche asi 85 ha, z toho 16 ha v území Natura 2000 a územiach rezervácií s piatym stupňom ochrany. Preto prekvapujú najmä postoje orgánov a organizácií v rezorte životného prostredia (MŽP SR), ktoré so zámermi vo väčšine prípadov súhlasia a stanovujú také podmienky, ktorých dodržiavanie v praxi nie je reálne kontrolovať. Pripomíname, že záujmom a povinnosťou týchto autorít by mala byť práve ochrana štátneho majetku a verejného záujmu.

Ťažko si vysvetliť aj fakt, že hoci v čase krízy rezort životného prostredia trpí nedostatkom financií na ochranu prírody, odpustil miliónové náhrady spoločenskej hodnoty za poškodenie verejného majetku v podobe „štátnych“ biotopov „súkromným“ investorom. Po novele zákona o ochrane prírody a krajiny v roku 2010, z ktorej bola zjavne účelovo a netransparentne vynechaná povinnosť náhradných revitalizačných opatrení alebo zaplatenia finančnej náhrady za poškodenie či zničenie biotopu až do výšky jeho spoločenskej hodnoty, nedokázalo MŽP SR presadiť navrátenie tejto povinnosti do príslušných právnych noriem.

Konštatujeme, že desať rokov diskusií a pokusov o zonáciu TANAP-u prírodu nezachránilo, ničenie biotopov pokračuje aj v územiach európskeho významu a pripravujú sa ďalšie nebezpečné zámery. Pritom sa ukazuje, že štúdie posudzovania vplyvov na životné prostredie v národných parkoch zjavne nespĺňajú požiadavky transparentnosti a úplnosti (hodnotenie aspektov SEA). Preto vyzývame vládu a ministra životného prostredia, aby až do ukončenia procesu zonácie zastavili akékoľvek stavebné činnosti na území národných parkov SR (zaviedli tzv. „stop stav“, napr. s využitím § 8 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) a aby preskúmali predchádzajúce rozhodnutia a stanoviská dotknutých orgánov a organizácií v rezorte životného prostredia. Tieto orgány a organizácie žiadame, aby dôsledne kontrolovali a sankcionovali prípadné porušenia právnych predpisov a konečne tak ukázali verejnosti, že uplatňovanie a vymáhanie práva v ochrane prírody myslia vážne. Je v silách MŽP SR spriehľadniť proces EIA od spracovania zámeru až po odborný posudok a zabezpečiť jeho objektívnosť a kvalitu. Dlhodobá absencia nulových, alebo pre prírodu vhodných variantov v záverečných stanoviskách EIA je veľmi príznačná a nepriamo dokazuje obrovskú mieru korupcie v schvaľovacom procese.

Výzvu zaviesť tzv. „stop stav“ na rozširovanie súčasných stredísk cestovného ruchu podporili aj odborníci v pracovnej skupine pre zonáciu TANAP-u, zriadenej ministrom ŽP SR. Pri príprave vedeckého návrhu zonácie TANAP-u, ktorý je už vo svojej záverečnej fáze, sa zhodli na tom, že najväčší negatívny vplyv na prírodu Tatier majú veľké, odborne nepodložené a často krátkozraké projekty developerov. Významnejšie nezvyšujú kvalitu života miestnych obyvateľov ani regiónu a využívajú nečinnosť príslušných štátnych orgánov a organizácií, ktoré ignorujú dostupné vedecké argumenty proti takýmto projektom.

Uznávame, že rozširovanie lyžiarskych a iných stredísk cestovného ruchu núka príležitosti na krátkodobé zvýšenie ziskov zo športových aktivít. Na základe našich i zahraničných vedeckých štúdií však s hlbokým znepokojením upozorňujeme, že v národných parkoch prináša vážne hrozby dlhodobých strát biologickej diverzity a narušenia prírodných procesov tam, kde prioritou podľa zákona má byť ich ochrana. To môže okrem nenahraditeľných škôd na našom i európskom prírodnom dedičstve aj výrazne znížiť dlhodobý prospech z podnikania a z ekosystémových služieb vrátane atraktivity územia."

Tí, ktorí by ste chceli podporiť výzvu 77 signatárov na zastavenie stavebných činností s významným dopadom na prírodu národných parkov až do prijatia ich zonácie, vyplňte prosím formulár. V zozname podporovateľov sa v čase (23.2.2012 o 09:00) nachádzalo 835 podpisov.

Zdroj článku: