OZNAM

V dňoch od 20.12.208 do 01.01.2019

bude OBECNÝ ÚRAD v Zlatej Bani

Z A T V O R E N Ý

z dôvodu čerpania dovolenky

V nevyhnutných prípadoch volajte 051/7798580 alebo 0911607034

starosta obce

 

 

 

BRATISLAVA 19. decembra 2018 - Väznil ju takmer 500 dní v pivnici, dostala sa von a teraz akoby vzala spravodlivosť do vlastných rúk. Je naozaj obeťou alebo vinníkom?
Nájdi ju je ďalší skvelý príbeh s bostonskou detektívkou D.D. Warrenovou. Doteraz sme ju mohli sledovať v knihách Ničoho sa neboj, Milujem ťa viac a Chyť ma.

Pred siedmimi rokmi bola Flora Danová len bezstarostná vysokoškoláčka. Nič na svete ju netrápilo, no potom ju počas bujarej zábavy cez jarné prázdniny uniesli a nasledujúcich 472 dní musela chtiac-nechtiac zisťovať, čo všetko človek ešte znesie.

Ako zázrakom tú hrôzu prežila a celých päť rokov pracovala na tom, aby sa dokázala vrátiť do obyčajného života. Pomáhal jej s tým špecialista FBI na prácu s obeťami Samuel Keynes. Matka ju nikdy neprestala mať rada, brat sa však desil toho, na čo sa v zajatí premenila. Stenu jej izby pokrývali fotografie dievčat, ktoré zmizli a už nikdy sa nevrátili.

Bostonskú detektívku D. D. Warrenovú privolajú na miesto činu s mŕtvym mužom a so spútanou nahou ženou, ktorá ho zabila. Dozvie sa, že Flora od svojho návratu do spoločnosti stihla podobne vytrestať troch ďalších mužov podozrivých z unášania mladých dievčat. Je to obeť alebo bojovníčka, ktorá berie spravodlivosť do vlastných rúk?
O páchateľoch toho však vie veľa aj z vlastných skúseností, nemohla by byť preto kľúčom k nájdeniu študentky, ktorej únos otriasol celým mestom?

Keď odrazu zmizne aj Flora, Warrenová si uvedomí, že tu ide o niečo ešte desivejšie. V meste je niekto oveľa nebezpečnejší a robí všetko pre to, aby sa Flora tentoraz už naozaj nevrátila domov.

Nájdi ju je napínavý triler, ktorý majstrovsky predkladá jedno veľké tajomstvo a je to zároveň fascinujúca štúdia ľudskej povahy, duše a charakteru. Gardnerová vynikajúco vykresľuje krok za krokom zložitosť hlavnej postavy – Flory, ktorá sa stala obeťou a teraz sa mstí.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:

Lisa Gardnerová je autorkou takmer dvadsiatky bestsellerov.
Séria s detektívkou D. D. Warrenovou obsahuje okrem iných aj trilery Ničoho sa neboj, Milujem ťa viac a Chyť ma.
Jej kniha s názvom The Neighbour (Sused) získala ocenenie Najlepší triler roka.

Začítajte sa do novinky Nájdi ju:

Na úvod si dala martini so šťavou z granátového jablka. Samozrejme, predražené – bostonské bary sú veľmi drahé a šťava z granátového jablka je veľmi štýlová –, ale bol piatok večer. Prežila ďalší týždeň a zaslúžila si aspoň predražený ovocný kokteil.
Okrem toho, mala dôveru v seba a svoje schopnosti. Stačí uvoľniť ešte jeden gombík na tesnej bielej blúzke a vytiahnuť si pár sponiek z blond vlasov po plecia. Mala dvadsaťsedem, bola vo forme a jej zadok si muži jednoducho nedokázali nevšímať. Prvý drink si musela zaplatiť sama, ale stavila by sa, že druhý už nie.
Uchlipla si. Chladné, sladké, trpké. Zahriala si ho na jazyku a nechala si vodku tiecť dolu hrdlom. Stála za každý cent z tých štrnástich dolárov, čo za ňu dala.
Na chvíľu zavrela oči. Bar sa rozplynul. Odrazu tam nebola lepkavá podlaha, mihotavé svetlá ani piskľavý úvod kapely, ktorá sa ešte len rozohrieva.
Stála v tichom vzduchoprázdne. Na mieste, ktoré patrí len jej a nikomu inému.
Keď ich zase otvorila, stál pred ňou.

Pozval ju na druhé martini. Potom na tretie a dokonca ponúkol aj štvrté. V tom čase jej však už vodka a osvetlenie parketu splývali do zmesi, ktorá neveští na ráno nič dobré. Okrem toho, nebola sprostá. Celý čas, čo ju pán Nevidelismesaužniekde nadájal vodkou, sa sám držal iba piva.
Vyzerá celkom dobre, rozhodla sa niekde ku koncu martini číslo dva. Svalnatý, tento chlap sa v posilňovni neulieva. Na druhej strane však nemá bohvieaký vkus na oblečenie. Vybral sa do spoločnosti v tmavých nohaviciach a modrej pásikavej košeli. Zrejme sa snažil budiť dojem dobre situovaného profesionála, ona si však všimla, že nohavice sa na lemoch strapkajú a košeľa je vyblednutá po častom praní. Keď sa ho spýtala, čím sa živí, pokúsil sa to zahovoriť. No... Trocha toto, trocha tamto, povedal s úsmevom a žmurkol na ňu. Jeho oči však ostali plytké, vzdialené a ona pocítila prvé náznaky neistoty.
Rýchlo sa z toho spamätal a priniesol jej tretie martini. Všimla si, že nemá hodinky, keď sa márne snaží upútať barmana dvadsaťdolárovkou v podniku, kde ostatní mávajú stovkami. Nemal ani obrúčku. Bez záväzkov. Dobre stavaný. Tento večer možno nakoniec vypáli celkom fajn.
Usmiala sa, nie však šťastne. Na tvári sa jej znova mihla tá prázdnota ako prejav poznania, že aj po všetkých tých hodinách, dňoch, týždňoch je stále sama. Vždy bude osamelá. Dokonca aj v nabitom bare.
Ešte šťastie, že sa k nej vtedy neobrátil.
Nakoniec sa mu podarilo privolať barmana – biela košeľa, čierna kravata a bicepsy, ktoré priťahujú veľké prepitné – a zohnať jej ďalší drink.
Vtedy už bola pripravená aj na štvrté martini. Prečo nie? Vďaka nemu dokázala hovoriť aj o sebe – trocha toho, trocha onoho – a žmurkať s úsmevom, ktorý ladí s leskom v jej očiach. Keď mu pohľad skĺzol na predok jej blúzky, na gombík, ktorý si len tesne predtým povolila, neodtiahla sa. Len nech pekne zíza na čipkový náznak jej sýtoružovej podprsenky. Len nech pekne obdivuje jej prsia.
Prečo nie? Je piatok večer, koniec týždňa. Zaslúži si to.

Chcel odísť už o polnoci, ona ho však nechala čakať až do záverečnej. Kapela bola prekvapujúco dobrá. Páčilo sa jej, čo v nej hudba vyvoláva. Mala pocit, akoby jej krv bola ešte stále živá a srdce bilo v hrudi. On nebol na parkete vo svojej koži, ona však zvládala kroky za oboch.

Priliehavú bielu blúzku si uviazala pod prsami v štýle Daisy Dukovej, čierne džínsy s nízkym pásom zvýrazňovali každú jej krivku a vysoké kožené čižmy dupotali do rytmu. On po chvíli sa celkom vzdal tanca, pohojdával sa na mieste a pozeral sa na ňu. Ruky mala vysoko nad hlavou, prsia sa jej dvíhali spolu s nimi. Boky sa jej vlnili a okrúhle holé brucho sa jej lesklo od potu.
Všimla si, že má hnedé oči. Tmavé, ploché, ostražité. Oči predátora, pomyslela si. Tentoraz však miesto strachu cítila prílev adrenalínu. Zízal na ňu aj parádne vypracovaný barman. Pre oboch spravila koliesko okolo parketu. Keď si vzala aj štvrté martini, mala v ústach sladko a purpurovo a končatiny ako z tekutého ľadu.
Vedela by pretancovať celú noc. Vedela by prevziať vládu nad celým parketom, barom, mestom.
Ibaže pánovi Nevidelismesaužniekde nešlo o toto. Nikto nekúpi dáme štyri predražené drinky, len aby ju videl tancovať.
Hudobníci dohrali a začali si baliť nástroje. Veľmi jej chýbala hudba. Jej absenciu vnímala ako bolesť na duši. Odrazu tam neboli dunivé basy, ktoré by jej poháňali nohy a maskovali bolesť. Teraz tu bola len ona, pán Nevidelismesaužniekde a prísľub brutálneho rána po opici.
Navrhol jej, aby si vyšli von na čerstvý vzduch. Mala chuť naplno sa rozosmiať. Mala chuť prezradiť mu, že netuší, o čom hovorí.
Miesto toho však len išla za ním do úzkej bočnej uličky posiatej cigaretovými ohorkami. Ponúkol jej cigaretu. Odmietla. Chytil ju za ruku. Hneď nato ju už tisol o bočnú stenu modrého kontajnera, ľavou rukou jej stískal prsník a šúchal dlaňou po bradavke.
Už nemal plytké oči. Teraz boli ako roztopená láva. Predátor si zabezpečil korisť.
"Ku mne alebo k tebe?" spýtal sa naliehavo.
Už sa neovládla. Nahlas sa rozosmiala.
No a v tej chvíli sa ten večer dramaticky zhoršil.

Pán Nevidelismesaužniekde zjavne nemal rád, keď sa mu smejú. Bleskovo ju udrel. Pravačkou jej vlepil takú, až jej hlava tresla o kontajner. Počula, ako to treslo a registrovala aj bolesť, no vďaka štyrom martini to celé bolo akoby vzdialené. Akoby sa tie zlé veci diali niekomu inému.
"Si ma doberáš?" zreval na ňu. Rukou jej gniavil prsník a rozzúrenú tvár mal len pár centimetrov od nej.
Takto zblízka mu z dychu cítila pivo a všimla si výraznú sieť červených žiliek okolo nosa. Tajný pijan. Mala si to uvedomiť už skôr. Chlap, čo sa nacengá už doma, lebo v bare je to oveľa drahšie. Znamenalo to, že tam nešiel kvôli pitiu, ale baliť ženy. Hľadal dievča ako ona, ktoré by si odviedol domov.
Inak povedané, bol pre ňu priam ideálny.
Mala mu niečo povedať. Alebo mu dupnúť opätkom na priehlavok. Alebo ho zdrapiť za malíček – nie za celú ruku, iba za malíček – a vyvrátiť mu ho až k zápästiu.
Reval by od bolesti a pustil by ju.
Pozrel by sa jej do očí a pochopil by svoju chybu. Lebo veľké mestá ako Boston sú plné chlapov ako on.
Ale aj žien ako ona.
Nedostala však šancu.

On kričal, ona sa usmievala, možno aj nahlas smiala. V hlave jej zvonilo a na jazyku cítila slanú chuť krvi. No a potom pán Nevidelismesaužniekde jednoducho prestal existovať.
Jednu chvíľu bol tam a druhú kdesi preč. Miesto neho tam stál vyšportovaný barman s úžasnými bicepsmi a veľmi ustarostenou tvárou.
"Ste v poriadku?" spýtal sa. "Neublížil vám? Nepotrebujete pomoc? Nemám zavolať políciu?"
Ponúkol jej rameno. Chytila sa ho, prekročila pána Nevidelismesaužniekde na zemi, na ktorú sa zosypal v bezvedomí po barmanovom údere.
"Nemal na vás takto útočiť," oznámil jej barman triezvo a odviedol ju od zvedavcov, čo sa tam už stihli zhromaždiť. Viedol ju hlbšie do tmy za okruhom svetla z baru. "Všetko je v poriadku. Postarám sa o vás."
No a vtedy si uvedomila, že jej zviera rameno oveľa silnejšie, ako je nutné. Nepúšťa ho.

Snažila sa mu to vyhovoriť. Aj keď viete, ako to chodí, stále je to prirodzená vec, ktorou treba začať. Hej, miláčik ozrutný, kam sa tak ponáhľaš? Nemohli by sme trocha spomaliť? Hej, to bolí! Ale, samozrejme, barman ani nespomalil, ani neuvoľnil zovretie na jej ramene, pod ktorým sa už isto začínala robiť modrina.
Kráčal tak nejako divne. Držal ju pri sebe, ako keď veľmi rýchlo kráčajú dvaja milenci, hlavu však skláňal a vyvracal nabok. Snažil sa, aby sa mu tvár ani raz nedostala do svetla. Uvedomila si, že nechce, aby ho ktokoľvek videl.
No a potom jej to došlo. Takéto držanie tela, takéto pohyby... Už ho videla aj predtým. Nie tvár, nie detaily, ale nahrbené plecia a vykrútený krk. Bolo to pred tromi alebo štyrmi mesiacmi vo večerných správach o tom, ako sa jedna bostonská vysokoškoláčka vybrala na ťah a už sa nikdy nevrátila. Miestne stanice dookola púšťali nahrávku z neďalekej bezpečnostnej kamery, na ktorej ju neznámy muž s tvárou vyvrátenou tak, aby mu do nej nebolo vidieť, ťahá preč.
"Nie!" vzdychla.
Ani nedal najavo, či jej námietku vôbec vníma. Došli na križovatku. Bez váhania ju stiahol doľava do ešte temnejšej a ošarpanejšej ulice, ktorá páchla po moči, smetiach v kontajneroch aj oveľa temnejších veciach, na ktoré radšej nemyslieť.
Začala sa brániť. Rýchlo vytriezvela a snažila sa zapierať podpätkami. Mala však necelých päťdesiat kíl a on minimálne osemdesiatpäť, takže sa jej snaha minula účinku. Pevne si ju pritiahol, zdrapil ju rukou okolo pása a šiel s ňou ďalej.
"Prestaň!" pokúsila sa kričať.
Nedostala však zo seba ani hláska. Zasekol sa jej v krku. Bola celá bez dychu a pľúca mala také stiahnuté, že nejaký krik jednoducho neprichádzal do úvahy. Miesto toho z nich vyšlo len tiché kňučanie, ku ktorému by sa hanbila priznať, no zo skúsenosti vedela, že ho vydáva ona sama.
"Mám rodinu," zasipela napokon.

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 19. decembra 2018 - Ako sa naučiť vnímať svoj vnútorný svet tak, aby sa emócie nestali naším nepriateľom, ale, naopak, naším spojencom, nám priblíži kniha Karly McLarenovej Reč emócií.
Zistíme, že naše vlastné emócie sú kľúčom k nášmu osobnému uzdraveniu a našej psychickej rovnováhe.

„V knihe sa spolieham na rozprávanie príbehov, analógií a osobných skúseností, aby som vám pomohla v sebe vytvoriť podobný posvätný priestor. Vy ste odborníci na svoje vlastné skúsenosti – nijaká kniha, systém, ideológia ani osoba by nikdy nemala dostať možnosť nahradiť vašu vlastnú múdrosť,“ odkazuje autorka.
Dodáva, že dnes už pre nás všetkých jestvuje pomoc, a to dobrá pomoc.

Emócie, hlavne tie negatívne, sú v spoločnosti často zatracované a považované za nedôstojné či nežiaduce. Od detstva sa učíme skrývať ich pred svetom aj sami pred sebou. Máme tendenciu zadržiavať dobré pocity a odvracať sa od tých negatívnych, bolestivých a ťaživých.

No každá jedna emócia, ktorú cítime, je dôležitá a má pre nás svoje špeciálne posolstvo. Každá emócia je nosičom mocnej energie, ktorá nám buď môže pomôcť, alebo sa obráti proti nám.

Reč emócií je výsledkom celoživotného výskumu Karly McLarenovej, v ktorom skúmala hlboké a funkčné pochopenie emócií.

Kapitoly v prvej časti nás postupne, krok za krokom, spustia do ťažkostí, ktoré sme si vytvorili, keď emócie vnímame ako problém. V týchto prvých kapitolách pracujeme tak, ako pracujú zdravé emócie: pomenujeme problém, ponoríme sa do jeho podstaty, nájdeme, v čom je skvelý a potom sa vrátime naspäť do každodenného sveta obohatení o viac informácií, väčšiu hĺbku a schopnosť lepšie veci riešiť.

V druhej časti knihy má každá emócia svoju vlastnú kapitolu, svoj odkaz aj cvičenie, ale uvidíte, že druhá časť vás stále odkazuje späť na informácie z prvej časti – na kapitoly o správnom posudzovaní, o piatich prvkoch a siedmich inteligenciách, o odpútavaniach a závislostiach a o tom, ako trauma ovplyvňuje našu schopnosť dobre interpretovať naše emócie. Reč a múdrosť emócií žijú vo vás, ale je potrebná istá empatická práca, aby ste sa dostali pod socializáciu, ktorá vás od emócií oddelila.

„Naučiť sa dôverovať svojim emóciám a usmerňovať ich so všetkou úctou – vypočuť ich, precítiť, venovať sa im a rozprávať sa s nimi – to je základ našej empatickej praxe,“ odporúča Karla McLarenová. „Ale aby sme dosiahli takúto úroveň emocionálnej obratnosti, musíme rozumieť emóciám v ich stavoch plynutia, v ich stavoch nálad a v tom, čo nazývam stavy „divokého prívalu“. Na to potrebujeme určité nástroje a istú pôdu pod nohami. Keď prechádzame denným životom – hádame sa s členmi rodiny, v škole alebo v práci nás brzdia medziľudské konflikty, snažíme sa prehlbovať naše vzťahy, učíme sa emocionálne podporovať našich blízkych, objavujeme svoje skutočné ja a nachádzame svoju pravú cestu – potrebujeme pri tom nejaké rukolapné emocionálne nástroje. Potrebujeme spôsob, ako identifikovať naše emócie, ako im porozumieť a začať sa učiť ich reč, aby sme s nimi mohli empaticky komunikovať, takže im nebudeme vydaní na milosť a nemilosť, ale ani s nimi nebudeme zaobchádzať kruto. Musíme sa preto pozrieť hlboko do akceptovaných múdrostí o emóciách a musíme vyčistiť všetky nezmysly, ktoré hrozia, že nás všetkých ohlúpia. Aby sme to urobili, potrebujeme priniesť nezvyčajné, empatické informácie. Tu sa začína zábava.“

Prečítajte si úryvok z novinky Reč emócií:

Emócie sú správy od nášho inštinktívneho ja. Môžu byť dôležitými nositeľmi absolútnej (a často neželanej) pravdy. Hoci mnohé emócie si často psyché neželá, každá jedna z nich má nenahraditeľnú úlohu a chce nám povedať niečo zmysluplné a vzácne. Ak emóciu ignorujeme a potláčame, jej správu sme tým nevymazali – iba sme zabili posla a prerušili dôležitý  prirodzený proces. Nevedomie má potom dve možnosti: zvýšiť intenzitu emócie a predložiť nám ju znova (takto môže byť aktivizovaná nevysvetliteľná náladovosť alebo aj stupňujúce sa emocionálne utrpenie), alebo to s nami vzdať a zasunúť emocionálnu energiu hlboko do psyché. Tento inštinkt už potom nebude čitateľný ako taký – ako strach, hnev či zúfalstvo – ale stále bude udržiavať svoju pôvodnú intenzívnosť a informáciu. Zvyčajne sa táto umlčaná intenzívnosť zmutuje na niečo iné, napríklad tiky, nutkavé konanie, psychosomatické ochorenie, závislosť alebo neurózu. Potláčať emócie je veľmi nebezpečný spôsob, ako ich zvládať.
Prejaviť emócie je o čosi lepšie, než ich potlačiť. Prinajmenej tým umožníme, aby naším životom prúdila úprimnosť. Ak niekde pred inými nariekame, zúrime alebo niečo podobné, aspoň nechávame svojim emóciám voľný priebeh.  Lenže pokiaľ sú naše emócie veľmi silné, ich prejavovanie môže spôsobiť rovnako vnútorný, ako aj vonkajší rozvrat. Vonkajší rozvrat nastáva, keď zaplavíme svojimi silnými emóciami nejakú nešťastnú dušu a snažíme sa ju (alebo jeho) urobiť zodpovednou za našu náladu. Povieme: „Ty si ma nahnevala, ty si ma rozplakal!“ a keď to urobíme, nielenže tú osobu raníme, ale zároveň jej či jemu odovzdávame kontrolu nad naším emočným stavom. Nebudeme aktívnymi, zodpovednými individualitami, ale bezmocnými bábkami, tancujúcimi a mykajúcimi sa v reakcii na ľudí a situácie okolo nás.
Vnútorný rozvrat nastáva, keď si uvedomíme, že našimi emočnými výbuchmi môžeme niekoho raniť, ponížiť alebo vyľakať. Síce pocítime istú úľavu pri prejavení našich silných emócií, ale budeme sklamaní našou slabou schopnosťou pochopenia druhých alebo zahanbení naším nedostatkom sebaovládania. Prejavovanie silných emócií pred druhými môže zničiť našu štruktúru ega a naše sebahodnotenie. Potom má naše znížené sebahodnotenie v ďalších situáciách tendenciu menej zvládať emócie a zvyčajne skĺzneme do takmer nekontrolovateľného návyku vypúšťať svoje silné emócie celkom neriadene.
Zostaneme uväznení v cykloch útokov a stiahnutí sa, zamotávania sa a izolácie, výbuchov a ospravedlnení. Naša vnútorná kontrola a rovnováha akoby bola zničená a stávame sa emocionálne nestálymi.

Milan Buno, literárny publicista

Dvojmesačník Akadémia/Správy SAV predstavuje v čísle 6/2018 viacerých ocenených vedcov Slovenskej akadémie vied, približuje jej úspešné popularizačné akcie a prácu jej pracovísk. Medzi vedcami, ktorí na jeseň získali Cenu za vedu a techniku, bol – v kategórii Osobnosť vedy a techniky – Igor Lacík z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied. Dostal ju za výsledky a vytvorenie významnej medzinárodnej spolupráce v téme liečby cukrovky transplantáciou enkapsulovaných pankreatických ostrovčekov. O jeho výskume, ...

Štatistický úrad SR pravidelne realizuje zisťovanie údajov pre štatistiku rodinných účtov. Na Slovensku bolo do zisťovania pre rok 2019 vybraných t...

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto, Junácka ul.1, 832 91 Bratislava vyhlasuje výberové konanie na obsadenie funkcie  Vedúci hospodárskeho a finanč...

Pre všetkých priateľov vedeckých kaviarní, ale aj pre nových záujemcov o vedecké témy pripravili organizátori v Košiciach ďalšie príťažlivé stretnutie s vedou. V stredu sa bude hovoriť o vzácnych nerastných surovinách, bez ktorých by ani Elon Musk nemal čo vo svojej Gigafactory vyrábať. Ani mobilný hovor, ba ani blesk na mobile by sme nemali možnosť využiť. To, ktoré suroviny sú také vzácne a kde sa nachádzajú príde porozprávať RNDr. Pavel Bačo zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra ...

BRATISLAVA 18. decembra 2018 - So seniormi cvičia, cestujú do zahraničia i po Slovensku, pripravujú spoločné nedeľné obedy a vianočné večierky. "Príbuzní sú radi, že rodičia vyšli z domu a začali niekam chodiť," tvrdí Marta Staneková. Jej vnučka, Lucia Desmarquest, založila v roku 2009 občianske združenie pre seniorov, vraj "aby sa babina doma nenudila". Jarmila Staneková, Luciina matka a dcéra Marty, sa v roku 2010 rozhodla nechať prácu v businesse a pracovať v združení. Vďaka obetavosti a tvrdej práci sú centrá AkSen rozšírené po celom Slovensku. V Piešťanoch sídli centrála aj regionálna pobočka, ktorú od začiatku vedie najstaršia z "dievčat", Marta. Opavia prináša príbehy výnimočných ľudí, ktorí dokazujú, že po odchode do dôchodku sa život nekončí. V spolupráci s občianskym združením AkSen (Aktívny Senior) podporuje medzigeneračné projekty a snaží sa o lepší život pre seniorov a spájanie generácií.

Kedy vzniklo občianske združenie AkSEN?

Jarmila Staneková (J): Občianske združenie AkSen-aktívny senior oficiálne vzniklo 7. októbra 2009.

AkSen vzniklo ako iniciatíva dcéry Lucie. Prečo sa rozhodla založiť vo veku 31 rokov práve združenie pre seniorov?

J: K tomu, aby založila toto združenie, ju viedla situácia seniorov na Slovensku. Žije od svojich 23 rokov v zahraničí a porovnáva život seniorov tam a u nás. Tak sa so skupinou svojich priateľov rozhodli, že zlepšia kvalitu života seniorov na Slovensku a založili združenie.

Marta Staneková (M): Raz prišla za mnou do Piešťan a povedala: Babi, založili sme AkSen, aby si sa na dôchodku nenudila. Budeš v ňom pracovať? To bola jej otázka. A aby sa stará mama nenudila, pracuje v AkSen až doteraz, vo veku krásnych 82 rokov vedie kurzy paličkovanej techniky, aktívne sa podieľa na propagácii združenia na internete, organizuje zahraničné dovolenky.

Aké boli vaše začiatky?

M: Na začiatku som zavolala kamarátky na kávu. Bolo nás päť a povedali sme si, dievčatá, založíme v Piešťanoch regionálne centrum. Začali sme tak, že sme si prenajali od mestského úradu priestor v kotolni v paneláku. Každú stredu sme mali otvorené dvere pre seniorov na cvičenie jogy a prednášky o zdraví a postupne sa počet členov zvyšoval.

J: V tom čase som pracovala ako riaditeľka jednej divízie v IT spoločnosti v Bratislave. Mala som úžasného psa, s ktorých som navštevovala detské krízové centrá a domovy a robila canisterapiu. Keď vzikol AkSen, začala som chodiť aj do domovov seniorov. Tu som pocítila, ako je dôležité nezabúdať na starších ľudí, že nie každý má to šťastie mať na blízku rodinu a veľa seniorov ostáva osamelých. Odišla som z práce a začala hľadať samostatný priestor pre AkSen. Potrebovali sme kamenné miesto, kde sa budú ľudia stretávať denne, nie len dvakrát do týždňa na pár hodín.  Otvorili sme krásne centrum v Piešťanoch.

Radikálne ste zmenili život.

J: Áno. Opustila som dobre platenú prácu a začala som pracovať v charitatívnom treťom sektore. Mala so po 50-tke a povedala som si, že je čas na zmenu, je čas robiť niečo iné, čo prináša spoločnosti iné hodnoty. Som veľmi vďačná mojej dcére, že nielen mňa inšpirovala vnímať inak sociálne podmienky staršieho obyvateľstva na Slovensku. Pri návštevách v domovoch seniorov s canisterapiou som si veľmi začala uvedomovať, ako málo stačí, aby ľudia mali krajší deň, aby ten zaslúžený odpočinok nebol len útrpným čakaním na deň smrti.

Aby sa o vás seniori dozvedeli, museli ste sa spropagovať. Pripravovali ste nejaké akcie?

M: Urobili sme výstavu Zlaté ručičky našej babičky. Zhromaždili sme výšivky, bábiky a prilákali ženy, ktoré rady vyšívajú, aby sa k nám pripojili. Neskôr sme pridávali ďalšie aktivity. Paličkovanie, paplet, iné kreatívne techniky. Mesto o nás už vedelo. Mimochodom, výstava nabrala celoslovenský rozmer a stala sa z nej tradícia. Okrem toho športujeme, vzdelávame sa, chodíme na kultúrne podujatia.

Ako reagovali príbuzní seniorov, ktorí k vám začali chodiť?

J: Veľmi ma potešilo, keď k nám prišiel senior s lístkom v ruke a slovami: "Poslala ma k Vám dcéra, vraj robíte dobré aktivity a mám k vám chodiť." A nestalo sa to raz, aj samotní seniori pozorovali chvíľu našu činnosť, kým nabrali odvahu vstúpiť. Sme 50+, mnohým sa zdá byť tento vek príliš skoro na tzv. klub seniorov. Ale po čase zistili, že u nás je im dobre a vek nehrá rolu.

Čo je atraktívnejšie pre staršie ročníky a čo pre mladšie?

J: Staroba je nezvratá a generácia, ktorá k nám prišla na začiatku, sa zúčastňuje tých menej náročných aktivít, ako sú divadlo, prednášky, koncerty. Po 50-tke prichádza veľa zmien, osobných, zdravotných, sociálne podmienky – ľudia dostávajú častejšie v práci výpovede, alebo aj smrť blízkych, či už rodičov, alebo partnerov. Náš zámer podchytiť  tzv. mladšie ročníky bol správny, tí, ktorí k nám prišli krátko po 50-tke, sú dnes už dôchodcovia, ale necítia sa tak.  Preto tieto tzv. mladšie ročníky už očakávajú iné aktivity. Cvičia pilates, SM systém, jogu, tancujú, učia sa, chodia na turistiku, na dovolenky, za kultúrou.

M: Argentínske tango. Robili sme ples a posedenia so seniormi aj s tancom, kde sa zabavia všetci. Pravidelne cestujeme po zahraničí, boli sme v Turecku, Španielsku, v Bulharsku, na Malorce. Ja sama som v posledných rokoch navštívila Čínu a Srí Lanku, o čom som aj spracovala prezentáciu.

Pani Jarmila, vy ste pracovali v IT. Využívate svoje znalosti aj v Aksen?

J: Áno, robili sme kurzy počítačovej zručnosti pre seniorov. Učila som nielen ako ovládať počítač a pracovať s internetom, ale aj napísať si list vo Worde či spočítať tabuľku v Exceli. A učili sa aj spracovávať fotografie v počítači. Maminu som naučila pracovať so sociálnymi sieťami, v čom je dnes už priam dokonalá.

M: Nie som dokonalá, ale baví ma to.

J: Teší ma, keď aj sami členovia prichádzajú s rôznymi nápadmi, čo môžu naučiť niekoho iného, alebo čo by sa oni chceli naučiť. Ja som ich učila vyhľadávať informácie na internete, posielať e-maily.

To určite využijú, keďže celá komunikácia sa pomaly presúva na internet. Ako im to išlo?

J: No, nebolo to jednoduché, ale vôľu a motiváciu mali veľmi silnú. Mala som aj asistentku, ktorá chodila pomedzi seniorov a keď niekto bol veľmi pozadu, pomáhala.

AkSen začínal v Piešťanoch, dnes máte pobočky po celom Slovensku. Koľko ich máte?

J: Momentálne päť - v Banskej Bystrici, Bratislave, Nových Zámkoch, Piešťanoch a v Prešove. Každé má svoju regionálnu zástupkyňu a spolu máme viac ako 2000 členov. Registrovať sa dá aj cez internet a naši členovia dostávajú emaily s informáciami o chystaných aktivitách podľa regiónov alebo celoslovensky. Každé to centrum je iné, svojrázne. Napríklad na východe máme vášnivých spevákov. Chodia po celom Slovensku so svojou hudobnou skupinou, reprezentujú nás. V Banskej Bystrici sú najmä športovci a turisti. V Nových Zámkoch majú radi poéziu a spievanie pri táborovom ohni. Bratislava to má najťažšie, pretože je veľká a roztrieštená. Nemá kamenné centrum a vyhradené časy v niekoľkých zariadeniach. V Rači sa učí tréning pamäte, v Centre rodiny v Dúbravke máme kurzy zručnosti pre celé rodiny, v klube G19 sa cvičí joga a učia cudzie jazyky. Každý si nájde svoje. V Piešťanoch sme založili ŠPORTIÁDU SENIOROV a rozšírili na celoslovenskú. Vznikol petangový klub a inšpirovali touto myšlienkou aj ostatných.

Ako?

J: Založili sme petangové ihrisko v Piešťanoch. Dnes ho už majú aj v Bystrici a v Prešove, aj na bratislavskej Železnej studničke bola súťaž v petangu. V tohoročnom 6.ročníku ŠPORTIÁDY sa stal petang po prvý krát samostatnou súťažnou disciplínou. Je to pre seniorov skvelá hra.

V minulosti ste robievali nedeľné popoludnia. O čo išlo?

J: "Posedenie v Kursalone" boli spoločenské akcie, pri ktorých sme pozývali seniorov na obed. Naše krédo je, aby v nedeľu seniori neobedovali sami. Na spoločenský obed o jednej sme vždy pozvali aj hosťa, ktorý bol niečím mimoriadny. V športe, v umení, v ľudskosti alebo mal mimoriadne životné jubileum, napr. 90 rokov. Do Kursalonu k nám chodili seniori zo širokého okolia. Na týchto akciách program obohacovali deti kultúrnym programom, čo prinášalo radosť a úsmev na tvárach seniorov. Medzigeneračná spolupráca je veľmi dôležitou súčasťou našich aktivít.

Spolupracujete aj s Opaviou v rámci podpory medzigeneračných projektov...

J: Áno, tu sme spolupracovali so škôlkami aj základnou školou. Deti kreslili  motívy s vianočnou tematikou a najlepšie z nich sú na vianočnom baliacom papieri. Tieto si môžu ľudia zakúpiť pred Vianocami na Slovensku a v Čechách  a podporiť tak projekt Opavia.

M: Bolo to pekné, pretože sme spojili generácie. Seniori kreslili spolu s deťmi a obidve skupiny sa navzájom povzbudzovali. Tešili sa zo spoločnej práce a navzájom sa obohacovali.

Obe máte strašne veľa aktivít. Ako trávite voľný čas?

J: Vo voľnom som sa venovala canisterapii seniorom a ľuďom s Alzheimerovej chorobou. Teraz sa tretí rok venujem muzikoterapii, hľadala som si svoju cestu a zakotvila som pri spievajúcich miskách. Hrám síce na klavíri a iné hudobné nástroje, ale na liečenie, relax a terapiu sa mi najviac páčia tibetské misky, gongy, ladičky rôzne špeciálne zvukové nástroje. Dokážeme s nimi aspoň na chvíľu pomôcť. Canisterapiou sa nám napríklad podarilo postaviť na nohy človeka, ktorý to dlho odmietal. Alebo pani, ktorá nerozprávala, sa opäť rozhovorila. Muzikoterapia ovplyvňuje emócie, pôsobí pozitívne na ľudský organizmus, psychické výsledky sa dostavujú okamžite, ale pomáha aj na fyzickej úrovni. Môj voľný čas? Rada spievam, chodím do sauny, občas na výlet.

M: Dcéra spieva šansóny, krásne. Ja rada cestujem a venujem sa paličkovaniu.

Otázka na záver. Prečo by sa mali seniori pridať práve k vám?

J: V AkSen si každý nájde pre seba vhodnú aktivitu, snažíme sa vytvoriť priestor pre všetkých s prihliadnutím na ich možnosti, schopnosti aj podľa zdravotného stavu. Každý si nájde niečo, čo mu naplní život, či už v tanci, kreativite, spoznávaní nových krajín, učenia sa cudzích jazykov, športovaní, v speve. Ak seniori nechcú zostať sami a splniť možno aj dávne sny, tak u nás sú na správnom mieste. Skratku AkSen prekladám takto: Ak sen, tak s AkSen. (úsmev). Aby netrávili čas osamelí niekde doma pred televízorom. Aby boli aktívni, stretávali sa nielen s rovesníkmi, ale aj s mladšími a novou generáciou detí. Aby mali radosť zo života.

M: My tu máme také pravidlo. Nehovoríme o chorobách a o problémoch. Snažíme sa na ne nemyslieť a vychutnávať si život.

Medzigeneračný program Aksen sa v tomto roku rozhodla podporiť značka Opavia, ktorá v rámci projektu Rozbaľ to na Vianoce daruje finančný obnos na podporu medzigeneračných projektov. Výška daru sa bude odvíjať od predaja produktov Opavia a špeciálnych vianočných baliacich papierov, ktoré navrhli deti v spolupráci so seniormi. Na každom papieri nájdu zákazníci ručne maľované vianočné motívy, či už stromčeky, kapry, darčeky alebo ozdoby. Naviac za každý nákup produktov Opavia putuje 4 centy na účet spoločnosti AkSen. Urobte radosť hneď dvakrát -  krásne zabaleným darčekom a dobrým skutkom.

BRATISLAVA 18. decembra 2018 - Bolesti pohybového aparátu patria medzi najfrekventovanejšie a najdrahšie civilizačné ochorenia na svete. S tým súvisiace bolesti chrbta majú v Európskej únii, okrem priamych nákladov v zdravotníctve, na svedomí aj náklady spojené so stratou produktivity postihnutých. Tá sa šplhá až do výšky 650 miliárd eur ročne.

Bolesti chrbta sú problémom najmä preto, že sa vysokým percentom podieľajú na vzniku a dlhom trvaní doby práceneschopnosti. V priemere je to o dva dni viac ako je priemerná dĺžka práceneschopnosti všetkých ochorení. V praxi všeobecného lekára predstavujú bolesti chrbtice viac ako polovicu ošetrených pacientov, v ortopedických ambulanciách je to viac ako jedna štvrtina ošetrení. Telovýchovní lekári konštatujú, že osem z desiatich športujúcich detí po 12. roku života má problémy s chrbticou.

Druhá najčastejšia príčina invalidity

Celkovo sa problém postihnutia pohybového systému a najmä chrbtice týka 120 miliónov ľudí v rámci Európskej únie, čo predstavuje v priamych nákladoch na liečbu takmer štvrť bilióna eur ročne. Postihnutia pohybového aparátu sú zároveň celosvetovo druhou najčastejšou príčinou invalidity, spôsobujú polovicu všetkých absencií a tri pätiny dlhodobých pracovných neschopností.

Britskí experti  položili už v roku 2007 základy iniciatívy Fit For Work Europe (F4W), ktorej snahou je osveta o tejto problematike a hľadanie riešenia situácie rýchleho vzrastu nákladov, ktorý ešte akceleruje starnúca populácia. Prezident F4W Stephen Bevan hovorí: "Cieľom je upozorniť na vplyv ochorení pohybového systému s dominanciou problémov chrbtice na schopnosť práce, produktivitu aj na pracovný trh a zároveň zvýšiť zapojenie do prevencie pacientov v produktívnom veku."

Prevencia vyjde lacnejšie

Telovýchovný a športový lekár MUDr. Pavel Malovič uvádza, že: "Ešte dôležitejšia je skorá diagnostika najzávažnejších a zároveň ekonomicky najnáročnejších chorôb. Je to  kategória zápalových ochorení typu reumatoidnej artritídy. Od praktického lekára sa preto vyžaduje veľmi dobrá spolupráca so špecialistami." Čo sa týka prevencie bolestí chrbta, najmä kvôli jednostrannému nadmernému zaťažovaniu sedením, radí MUDr. Malovič, okrem využívania vytrvalostného plávania (najlepšie znak), viacero cvičení podľa ordinácie fyzioterapeuta, či rehabilitačného lekára. Tie napomáhajú k spevňovaniu brušného svalstva, spoluúčinkujúceho na správnom držaní tela.

Bolestiam chrbta sa dá predchádzať ešte skôr ako vzniknú. "Stačí k tomu, okrem správnej životosprávy a vhodnej zdravotnej stoličky, pravidelná pohybová aktivita, ktorá svojou komplexnosťou zahŕňa všetky stavebné časti chrbta," dopĺňa lekár. Pri celodennom sedení vám práve stolička s pohyblivým sedákom na pružine môže pomôcť predísť bolestiam a neskôr prázdnej peňaženke. Cena za prevenciu zdravej chrbtice je preto určite nižšia, ako cena za jej liečenie. A to nielen pre EÚ, ale všetkých pre pacientov trpiacich bolesťami pohybového aparátu.

Problém treba podchytiť skôr

Systém liečby nie je stále optimálny a najväčším kameňom úrazu je neskorá diagnostika a terapeutická intervencia. Treba nastaviť systém tak, aby boli potenciálni pacienti podchytení skôr než ich aktuálny chorobný stav donúti k dlhodobej pracovnej neschopnosti. Podľa rozsiahlych štúdií z Veľkej Británie a Španielska sa rýchlejší zásah jednoznačne ekonomicky vyplatí, hoci na začiatku potrebuje isté investície do komplexnej rehabilitácie a edukácie. Ale každé investované euro prinesie o dva roky úsporu 12 eur (Zdroj: Inštitút pre zdravotnú politiku).

BRATISLAVA 18. decembra 2018 - Vianoce sú nielen kresťanským sviatkom, ale aj časom pre rodinnú pohodu, odpočinok a v neposlednom rade aj dobré jedlá. Práve počas nich je priestor predostrieť na stôl pokrmy, ktoré sa bežne počas roka v našom jedálničku nenachádzajú a sú určené na špeciálne príležitosti. Okrem tých tradičných sa postupne na slovenské štedrovečerné stoly vkrádajú aj menej obvyklé novinky.

Slováci patria medzi národy, ktoré venujú veľkú pozornosť tradíciám. Inak tomu nie je ani v prípade najkrajších sviatkov v roku, Vianoc. Pri tomto sviatku si potrpíme na všetko to, k čomu nás viedli naši rodičia, starí rodičia či dokonca prarodičia. Netýka sa to iba jedál, ale aj iných zvykov. Upevňujeme tak rodinné väzby. Vianoce sú predsa obdobím, počas ktorého trávime najviac času s našimi najbližšími. Ponuka na štedrovečernom stole sa síce môže od rodiny k rodine líšiť, avšak vo väčšine prípadov ide o obmenu tradičného vianočného menu pozostávajúceho z podobných jedál. Vo väčšine domácností nesmie na stole chýbať kapustnica, ktorá sa niekde podáva aj s kúskom mäsa, inde zásadne vo vegetariánskej verzii. V niektorých rodinách zase preferujú rybaciu polievku alebo rybu ako samostatný druhý chod. Klasickému kaprovi už dlhšiu dobu konkurujú rybie filety a na štedrovečernom stole sa udomácňujú aj iné druhy rýb, ako napríklad pstruh či losos. Za symbol Vianoc je stále považovaný aj majonézový či zemiakový šalát.

Veľkej obľube sa každý rok tešia potraviny, ktoré tradične navodzujú tú pravú vianočnú atmosféru. "V predvianočnom období sa popri štandardnom pečive, ktoré hrá prím každý deň, jednoznačne najviac nakupujú mandarínky, banány a pomaranče," upresňuje Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa spoločnosti BILLA, a dopĺňa, "toto tropické ovocie sa stalo akýmsi novodobým symbolom Vianoc. V posledných dňoch pred Štedrým večerom sa len mandarínok predá trikrát viac ako jabĺk. Z roka na rok  rastie aj záujem o  nápoje, pričom aj v tomto zimnom období je najviac vyhľadávané pivo."

Vianoce však nie sú iba o štedrovečernej hostine, ale aj intenzívnych prípravách pred ňou. Piecť sa často začína už pár týždňov pred dňom D. Domácnosť vyvoniava medovníkmi, lineckými koláčikmi alebo iným druhom sladkého pečiva. Zdobenie v kruhu rodiny a prvé ochutnávky so sebou prinášajú tú správnu atmosféru. "Pečenie je stále veľmi populárne, aj keď naň ľudia majú čoraz menej času. Tento rastúci trend výraznejšie vnímam ako cukrárka už niekoľko rokov. Obľuba sladkého pečiva je stále veľmi vysoká a najviac to pociťujeme práve v predvianočnom období. Ľudia si tento rok najčastejšie žiadajú makrónky," upresňuje Lucia Gažová, majiteľka značky Lulus' Bakery.

Aj napriek tomu, že Vianoce sú sviatkami pohody a pokoja, v obchodoch sa práve v týchto dňoch stretávajú  zákazníci, ktorí si svoje nákupy nechávajú na poslednú chvíľu. "Odporúčame zákazníkom, aby s nákupmi potravín nečakali do poslednej chvíle a väčšinu zásob si zabezpečili už vopred. Najväčší nápor zákazníkov očakávame v posledné dva dni pred Vianocami. Minulý rok bol pre predajne najsilnejším posledný deň pred sviatkami, teda 23.12. V tomto roku pripadnú posledné predvianočné dni na víkend. Najväčší záujem zákazníkov preto očakávame práve v sobotu, 22.12. a v nedeľu, 23.12. V predvianočné dni posilníme naše tímy na predajniach, aby sme vedeli uspokojiť zvýšený záujem zákazníkov a zabezpečili pre nich čo najväčší komfort. Z toho dôvodu budú predĺžené aj otváracie hodiny v ranných i podvečerných hodinách," vysvetľuje Kvetoslava Kirchnerová.

Najvyšší kontrolný úrad vyjadril názor, že zákon upravujúci transformáciu organizácií SAV nebol dobre pripravený a neposkytol dostatočný priestor pre realizáciu transformácie. Slovenská akadémia vied konštatuje, že toto je námietka, adresátom ktorej je zákonodarca a nie SAV. Slovenská akadémia vied víta názor Najvyššieho kontrolného úradu, že je potrebná nová legislatívna úprava, na základe ktorej by mohli byť ústavy transformované ...

Nadviazanie užšej vzájomne prospešnej spolupráce bolo 18. decembra hlavným motívom pracovného stretnutia predstaviteľov prestížnej univerzity v Šanghaji s podpredsedom SAV pre zahraničné vzťahy PhDr. Dušanom Gálikom, CSc. na pôde Úradu SAV v Bratislave. Ako pripomenul prof. Xiaotian Zhang, mimoriadny viceprezident Shanghai University ide o jednu z najvýznamnejších univerzít na svete, na ktorej študuje viac než 40 tisíc študentov, z toho aktuálne cez 4500 zahraničných. Šanghaj je s 25 miliónmi obyvateľmi najľudnatejšie ...

BRATISLAVA 18. decembra 2018

ZSSK vypraví 4 mimoriadne rýchliky a 29 posilových vlakov
Posilnených bude aj 16 vlakov InterCity o 23 vozňov 2. triedy a 2 rýchliky o 3 vozne 2. triedy
Nákup lístkov je možný aj cez nový responzívny e-shop a mobilnú aplikáciu Ideme vlakom

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) očakáva vo vianočnom a novoročnom období zvýšený záujem cestujúcich o vlaky, a preto už tradične posilňuje dopravu. Vypravené budú 4 mimoriadne rýchliky a 29 posilových vlakov. Celkom 18 vybraných vlakov (16 vlakov InterCity a 2 rýchliky) bude posilnených o 26 vozňov 2. triedy. S ohľadom na technické možnosti budú posilnené aj niektoré pravidelné vlaky kategórie IC, Ex, R, RR a Os.

Mimoriadny rýchlik R 11609 (Bratislava hl. st. 13:49 – Košice 19:46) pôjde zo západu smerom na východ v piatok 21. decembra 2018 a v piatok 4. januára 2019. V smere z východu na západ bude mimoriadny vlak R 11610 (Košice 14:14 – Bratislava 20:16) vypravený 1. januára a 7. januára 2019. Rýchliky budú radené z desiatich vozňov 2. triedy. Viac informácií o mimoriadnych rýchlikoch a posilových vlakoch nájdete tu à https://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-je-pripravena-na-cestovnu-horucku-dopravu-posilni.html. ZSSK navyše posilní o vozne 2. triedy aj 16 vlakov InterCity (23 vozňov) a 2 rýchliky (3 vozne). Podrobnejšie informácie sa dozviete na tomto odkaze à https://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-posilnuje-pred-sviatkami-vlaky-intercity.html.

Vlaková doprava je ideálnym spôsobom vyhnutia sa dopravným zápcham a najbezpečnejším spôsobom dopravy. ZSSK aj počas minuloročných zimných sviatkov (22. 12. 2017 – 7. 1. 2018) prepravila takmer 1, 5 milióna cestujúcich. Z celkového počtu vtedy 22 229 vypravených vlakov malo do cieľovej stanice menej ako päťminútové meškanie až 21 187 vlakov a meškanie nad päť minút zaznamenalo iba 1 061 vlakov. Na veľmi vyťaženej severnej trase Bratislava – Košice – Bratislava cestovalo počas zimy 2017 vlakmi ZSSK v prázdninovom období 992 376 cestujúcich. Do cieľovej stanice prišlo načas 258 vlakov (68,98 %) z celkového počtu 374 vypravených IC vlakov a rýchlikov, pričom priemerné meškanie týchto vlakov bolo na uvedenej trase približne štyri minúty (4,1 minúty).

Obsadenosť vybraných vlakov počas sviatočného obdobia (údaje aktuálne k 18. 12. 2018, uvádzame obsadenosť na 50 a viac %):

utorok 18. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

IC 523
Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48
66 %

IC 45
Wien Hbf 14:37 – Košice 20:42
75 %

EC 283 Metropolitan Slovenská strela
Praha hl. n. 17:50 – Bratislava hl. st. 21:50
79 %

IC 525
Bratislava hl. st. 18:01 – Košice 22:48
50 %

R 615 Zemplín
Bratislava-N. Mesto 22:16 – Humenné 06:33
52 %

IC 522
Košice 11:12 – Bratislava hl. st. 16:02
50 %

 

streda 19. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

IC 521
Bratislava hl. st. 06:01 – Košice 10:48
52 %

IC 523
Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48
81 %

IC 45
Wien Hbf 14:37 – Košice 20:42
79 %

EC 283 Metropolitan Slovenská strela
Praha hl. n. 17:50 – Bratislava hl. st. 21:50
95 %

IC 525
Bratislava hl. st. 18:01 – Košice 22:48
77 %

R 615 Zemplín
Bratislava-N. Mesto 22:16 – Humenné 06:33
57 %

 

štvrtok 20. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

IC 521
Bratislava hl. st. 06:01 – Košice 10:48
63 %

R 603 PSS LIŠIAK
Bratislava hl. st. 08:13 – Košice 13:53
68 %

R 605 Dargov
Bratislava hl. st. 10:13 – Košice 15:53
66 %

IC 523
Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48
77 %

R 609 Spišan
Bratislava hl. st. 14:13 – Košice 19:53
55 %

IC 45
Wien Hbf 14:37 – Košice 20:42
92 %

R 611 FIXINELA
Bratislava hl. st. 16:13 – Košice 21:53
55 %

EC 283 Metropolitan Slovenská strela
Praha hl. n. 17:50 – Bratislava hl. st. 21:50
88 %

IC 525
Bratislava hl. st. 18:01 – Košice 22:48
92 %

R 615 Zemplín
Bratislava-N. Mesto 22:16 – Humenné 06:33
92 %

 

piatok 21. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

IC 521
Bratislava hl. st. 06:01 – Košice 10:48
91 %

R 601 HORALKY SEDITA
Bratislava hl. st. 06:13 – Košice 11:53
69 %

R 603 PSS LIŠIAK
Bratislava hl. st. 08:13 – Košice 13:53
92 %

R 605 Dargov
Bratislava hl. st. 10:13 – Košice 15:53
90 %

IC 523
Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48
99 %

R 607 ANDREA SHOP.SK
Bratislava hl. st. 12:13 – Košice 17:53
68 %

R 609 Spišan
Bratislava hl. st. 14:13 – Košice 19:53
94 %

IC 45
Wien Hbf 14:37 – Košice 20:42
99 %

R 15711 Šarišan
Bratislava hl. st. 15:13 – Humenné 22:50
61 %

R 611 FIXINELA
Bratislava hl. st. 16:13 – Košice 21:53
85 %

R 15713 Chopok
Bratislava hl. st. 17:13 – Košice 22:57
52 %

EC 283 Metropolitan Slovenská strela
Praha hl. n. 17:50 – Bratislava hl. st. 21:50
95 %

R 613 TERMIX NIKA
Bratislava hl. st. 18:13 – Košice 23:53
56 %

IC 525
Bratislava hl. st. 18:01 – Košice 22:48
98 %

R 615 Zemplín
Bratislava-N. Mesto 22:16 – Humenné 06:33
96 %

R 801 Poľana (južná trasa)
Bratislava-Nové Mesto 22:34 – Prešov 07:42
57 %

 

sobota 22. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

IC 521
Bratislava hl. st. 06:01 – Košice 10:48
99 %

R 601 HORALKY SEDITA
Bratislava hl. st. 06:13 – Košice 11:53
93 %

R 811 Sitno (južná trasa)
Bratislava hl. st. 08:04 – Košice 14:37
51 %

R 603 PSS LIŠIAK
Bratislava hl. st. 08:13 – Košice 13:53
98 %

R 605 Dargov
Bratislava hl. st. 10:13 – Košice 15:53
98 %

IC 523
Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48
99 %

R 813 Gemeran (južná trasa)
Bratislava hl. st. 12:04 – Košice 18:37
52 %

R 607 ANDREA SHOP.SK
Bratislava hl. st. 12:13 – Košice 17:53
97 %

R 609 Spišan
Bratislava hl. st. 14:13 – Košice 19:53
72 %

IC 45
Wien Hbf 14:37 – Košice 20:42
86 %

IC 525
Bratislava hl. st. 18:01 – Košice 22:48
61 %

R 615 Zemplín
Bratislava-N. Mesto 22:16 – Humenné 06:33
91 %

 

nedeľa 23. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

IC 521
Bratislava hl. st. 06:01 – Košice 10:48
56 %

R 603 PSS LIŠIAK
Bratislava hl. st. 08:13 – Košice 13:53
64 %

R 605 Dargov
Bratislava hl. st. 10:13 – Košice 15:53
60 %

IC 523
Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48
85 %

IC 45
Wien Hbf 14:37 – Košice 20:42
54 %

R 615 Zemplín
Bratislava-N. Mesto 22:16 – Humenné 06:33
66 %

 

streda 26. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

R 614 Zemplín
Humenné 21:54 – Bratislava-N. Mesto 06:51
58 %

IC 522
Košice 11:12 – Bratislava hl. st. 16:02
51 %

 

štvrtok 27. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

R 606 Liptov
Košice 10:07 – Bratislava hl. st. 15:47
51 %

 

sobota 29. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

EN 444 Bohemia
Košice 20:26 – Praha hl. n. 06:16
51 %

 

nedeľa 30. decembra 2018

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

IC 522
Košice 11:12 – Bratislava hl. st. 16:02
54 %

EN 442 Slovakia
Humenné 19:46 – Praha hl. n. 07:31
50 %

 

utorok 1. januára 2019

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

EN 444 Bohemia
Košice 20:26 – Praha hl. n. 06:16
73 %

 

streda 2. januára 2019

vlak

východová stanica, odchod –

cieľová stanica, príchod
obsadenosť

EN 444 Bohemia
Košice 20:26 – Praha hl. n. 06:16
53 %

Cestujúcej verejnosti odporúčame, aby si cestovné lístky a rezervácie miest zabezpečili v dostatočnom časovom predstihu. Cestovné doklady je možné zakúpiť si nielen v pokladniciach ZSSK, ale aj pohodlne prostredníctvom nového responzívneho e-shopu ZSSK, prípadne cez mobilnú aplikáciu Ideme vlakom.

Tomáš Kováč
riaditeľ odboru komunikácie a hovorca