Podporujeme-RSS

Nestlé bojuje proti klimatickým zmenám: Zaväzuje sa k nulovým emisiám a otvára nový Inštitút pre vývoj obalov

PRservis.sk - 12. september 2019

12.9.2019 - Nestlé dnes oznámilo dve novinky na ceste k udržateľnej budúcnosti. Spoločnosť sa zaviazala, že do roku 2050 dosiahne nulové čisté emisie skleníkových plynov. Zároveň dnes vo Švajčiarsku oficiálne otvára vlastný Inštitút pre vývoj obalov. Po záväzku nulového odlesňovania do roku 2020, vývoji 100 % všetkých obalov recyklovateľných a opakovane použiteľných do roku 2025 sa jedná o ďalšie kroky v boji s globálnym otepľovaním.  

"Zmena klímy je jednou z najväčších hrozieb, ktorým ako spoločnosť čelíme. Je to tiež jedno z najväčších rizík pre budúcnosť nášho podnikania," povedal Mark Schneider, generálny riaditeľ Nestlé. "Míňa sa nám čas na to, aby sme sa vyhli najhorším dopadom globálneho otepľovania. Preto si pre dosiahnutie udržateľnej budúcnosti stanovujeme odvážne ambície. S rozmiestnením globálnych zdrojov Nestlé a priemyselného know-how vieme, že môžeme naše podnikanie výrazne zmeniť. Naša cesta k lepšej budúcnosti sa už začala a teraz naše úsilie ďalej zrýchľujeme," dodal.

So záväzkom dosiahnuť nulové čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050 Nestlé urýchľuje svoje úsilie o riešenie zmeny klímy. Spoločnosť sa pripojí k najambicióznejšiemu plánu Parížskej dohody, tzv. Business Ambition for 1,5°C, ktorého cieľom je zamedziť nárastu globálnej teploty nad 1,5°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.

V súčasnosti je Nestlé odhodlané hrať vedúcu úlohu pri riešení zmeny klímy a v nadchádzajúcich dvoch rokoch vypracovať časový plán v súlade s cestou pod 1,5°C.

K dosiahnutiu svojich ambícií do roku 2050 patrí medzi konkrétne kroky spoločnosti:

Urýchlenie transformácie svojich produktov v súlade so spotrebiteľskými trendmi a možnosťami výberu. Nestlé uvedie na trh viac produktov, ktoré majú lepší dopad na životné prostredie a prispievajú k vyváženej strave. To zahŕňa viac rastlinných potravín a nápojov. Nestlé sa bude tiež usilovať o preformulovanie svojich existujúcich produktov pomocou prísad šetrných ku klíme.
Posilnenie iniciatív v poľnohospodárstve s cieľom absorbovať viac uhlíku. Nestlé posilní svoje programy s farmármi za účelom obnovy pôdy a obmedzenia emisií skleníkových plynov. To zahŕňa dokonalejšie riadenie jeho dodávateľského reťazca mlieka a mliečnych výrobkov. Spoločnosť zintenzívni úsilie o ochranu lesov, opätovnú výsadbu stromov a zvýšenie biologickej rozmanitosti.
Využitie 100 % obnoviteľnej energie v továrňach, skladoch, logistike a kanceláriách Nestlé. Aktuálne tretina tovární Nestlé po celom svete používa 100 % obnoviteľnú elektrinu. Všetky továrne Nestlé na území Českej, ako aj Slovenskej republiky používajú už spomínanú elektrinu od roku 2017. Nestlé bude aj naďalej zvyšovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Dodávateľom to umožní investovať do novej infraštruktúry, ako sú veterné a solárne farmy.

Ambície Nestlé do roku 2050 prispejú k pokračujúcej snahe pri znižovaní emisií skleníkových plynov v celom hodnotovom reťazci. Spoločnosť zefektívňuje svoje distribučné siete a sklady optimalizáciou trás v snahe dosiahnuť zníženie spotreby paliva a emisií uhlíka. Vo svojich 100 najväčších distribučných centrách znížila za ostatné štyri roky emisie skleníkových plynov o takmer 40 %. Nestlé urýchlila svoje činnosti, aby zaistila zodpovedné získavanie svojich surovín a urobila významný pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa nulového odlesňovania. Od roku 2014 je zníženie emisií skleníkových plynov v celom hodnotovom reťazci rovnocenné s odchodom 1,2 miliónov áut z premávky. Táto inovácia otvára  možnosti pre široké využitie recyklovateľného papiera na balenie v segmente cukroviniek. Doposiaľ bolo možné používať vo vysokorýchlostnej výrobe trvanlivých tyčiniek iba plastové alebo kombinované (laminátové) materiály. Technologická novinka od Nestlé znamená, že uvedené materiály môžu byť nahradené papierom.

100 % recyklovateľných a opakovane použiteľných obalov je realitou

"Naša vízia je svet, v ktorom žiadny z našich obalov neskončí na skládke. Aby sme to dosiahli, dnes otvárame vlastný Inštitút pre vývoj obalov, ktorý je prvý svojho druhu na svete. Tento Inštitút nám umožní vytvoriť udržateľné obalové riešenia pre produkty Nestlé naprieč podnikom a trhom, " uviedol Mark Schneider, generálny riaditeľ Nestlé.

Nestlé Institute of Packaging Sciences, teda Inštitút pre vývoj obalov, sa zameria na vývoj opakovane použiteľných obalov, zjednodušených či recyklovateľných obalových materiálov, ale tiež biologických, kompostovateľných a biologicky rozložiteľných obalov.

Inštitút pre vývoj obalov, ktorý spadá pod globálnu výskumnú organizáciu Nestlé, je situovaný v Lausanne vo Švajčiarsku. S celkovo 50 zamestnancami, najmodernejším laboratórnym komplexom a vybavením pre rýchly výskum, spolupracuje s globálnou sieťou R&D. Na vývoji sa budú podieľať aj akademici, dodávatelia a start-upy. Cieľom bude vyhodnotenie bezpečnosti a funkčnosti rôznych udržateľných obalových materiálov. Nové riešenia budú následne testované v rámci rôznych kategóriách výrobkov predtým, než budú zaradené do globálneho portfólia spoločnosti Nestlé.

Nestlé už dosahuje pokrok v plnení svojich záväzkov v oblasti balenia do roku 2025. Príkladom je nové recyklovateľné papierové balenie pri produkte kakaového prášku Nesquik All Natural a YES! tyčinky, ktorá sa predáva aj v Slovenskej republike, zrealizované za menej než 12 mesiacov.

Inzercia

Kategórie: Podporujeme

Duševné vlastníctvo významnou mierou ovplyvňuje prosperitu krajiny

PRservis.sk - 12. september 2019

12.9.2019 - Vyššie príjmy z daňových odvodov, ochrana spotrebiteľa, podpora pracovných miest, využívanie legálnych zdrojov, inovačný esprit pre malé a stredné firmy a medzinárodné ambície krajiny. To všetko súvisí s právami duševného vlastníctva.

Konferencia Duševné vlastníctvo a jeho vplyv na ekonomiku štátu spojila zástupcov odbornej verejnosti, zamestnancov štátnej správy, patentových zástupcov, podnikateľov a výskumné a vývojové spoločnosti na Slovensku.

Podujatie otvorila ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková a predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR Richard Messinger. Popri predstaviteľoch Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo a Európskeho patentového úradu sa konferencie zúčastnili Tomáš Prochocký z Finančnej správy SR, Lenka Toplanská zo sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR, riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu SR Ľudovít Hajduk, Miroslav Karaffa, generálny riaditeľ spoločnosti ELCOM, s. r. o. a Peter Jasenák, riaditeľ odboru vstupov a zmien ÚPV SR.

V oblasti inovačnej výkonnosti Slovensko už dlhodobo obsadzuje najnižšie priečky v Európskej únii, v roku 2017 bolo na 23. mieste z 28 hodnotených krajín Únie. Inovácie sú hlavnou témou desaťročnej stratégie Európa 2020 s cieľom vytvoriť konkurencieschopnejšie hospodárstvo s vyššou zamestnanosťou.

Inovačné činnosti zachytávajú inovačné úsilie na úrovni spoločnosti, pričom činnosti sú zoskupené do troch rozmerov inovácií: inovátori, väzby a duševné vlastníctvo. Sledujú sa Vplyv inovačných činností v spoločností sa sleduje v dvoch rozmeroch inovácií: vplyv na zamestnanosť a vplyv na obrat. Malé a stredné podniky, ktoré majú zapísané aspoň jedno právo duševného vlastníctva, majú o 21 percent vyššiu pravdepodobnosť, že dosiahnu vyšší ekonomický rast, a o 10 percent vyššiu pravdepodobnosť, že sa stanú rýchlo rastúcim podnikom.

Delegácia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (European Union Intellectual Property Office, EUIPO) vedená jeho predsedom Christian Archambeau prezentovala kľúčové výsledky štúdie zameranej na prínos ochrany práv duševného vlastníctva pre malé a stredné firmy. Údaje súvisiace so všetkými porušeniami práv duševného vlastníctva sú vstupnými dátami pre príslušné orgány štátnej správy členských štátov pri príprave strategických dokumentov zameraných na tvorbu stratégií a politík na podporu inovácií.

Práva duševného vlastníctva zohrávajú čoraz zásadnejšiu úlohu v rozvoji ekonomiky. V odvetviach, ktoré intenzívne využívajú právo duševného vlastníctva, sú mzdy vyššie o 46 percent v porovnaní s ostatnými oblasťami, keďže je v nich aj pridaná hodnota na zamestnanca vyššia než kdekoľvek inde. Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva vytvárajú približne 28 percent všetkých pracovných miest v EÚ a priamo zamestnávajú viac ako 60 miliónov obyvateľov EÚ.

"Konfrencia a výmena skúseností je jedným z mnohých krokov, ktoré musí Slovensko urobiť na ceste zvyšovanie inovačnej výkonnosti", uzatvára Richard Messinger, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR.

Inzercia

Kategórie: Podporujeme

8 mladých ľudí, 2 trasy, 1 Európa: Ďalšia zastávka Slovensko

PRservis.sk - 12. september 2019

12.9.2019 - Od 23. 8. do 29. 9. cestuje 8 mladých ľudí po Európe. Počas 5-týždňového dobrodružstva spoznajú cestou karavanom vyše 30 regiónov Európy, vrátane toho nášho!

Dva tímy, pričom v každom sú 4 ľudia, cestujú po dvoch rôznych trasách, aby skúmali neznáme miesta, spoznávali nových ľudí a objavovali lokálne iniciatívy podporované Európskou úniou. Road Trip je aj ich osobnou cestou, na ktorej rozvíjajú svoje zručnosti a testujú svoje limity.

Team Calma – to sú Panos, Olga, Wijnand a Selina - pomaly smeruje na východné Slovensko. Strávia tu 3 dni, od 14. do 16. septembra, kde okrem iného navštívia mesto Poprad či obec Spišský Hrhov.

Lokálne vychytávky a sociálne podnikanie na severovýchode Slovenska

14.09.2019 pricestujú mladí ľudia do Popradu. Tu sa stretnú so známym slovenským cestovateľom a bloggerom Milanom Bez Mapy. Milan spustil cez svoje sociálne médiá anketu, v ktorej fanúšikovia píšu svoje tipu, ako čo najlepšie stráviť večer v Poprade. Spoločne s Milanom sa 4 naši cestovatelia dozvedia viac o regionálnej kultúre, gastronómii a objavia zaujímavé a tajomné miesta tohto mesta.

16.09.2019 sa naši cestovatelia presunú do Spišského Hrhova, aby sa dozvedeli viac o úspešnom projekte rómskej integrácie a o miestnych komunitách. Stretnú sa tu so starostom obce, Vladimírom Ledeckým, aby spoločne diskutovali o lokálnych príležitostiach integrácie Rómov v regióne. Spišský Hrhov je známy svojou spoluprácou s rómskym obyvateľstvom. Mladý tím navštívi rómsku komunitu v domácnostiach a na základnej škole, čím sa o úspechu tohto projektu môže presvedčiť na vlastné oči.

Z jedného ostrova na druhý. Jeden tím cestuje z fínskeho Ålandu na Kanárske ostrovy. Ten druhý z Írska na Cyprus. So sloganom ‘Čo je nové, Európa? zdieľajú cestovatelia svoje skúsenosti na webovej stránke Road Trip Project a na sociálnych sieťach, čím podporujú celoeurópsky dialóg. Ich príbehy vychádzajú z konkrétneho miesta a tvoria súbor inšpiratívnych podnetov o ľuďoch a oblastiach, vďaka ktorým je Európa jedinečná.

Zoznámte sa s tímom

Každý člen tímu sa robí niečo iné. Jeden natáča, iný píše či fotografuje a ďalší rád prezentuje. Ôsmi cestovatelia boli vybratí spomedzi stoviek uchádzačov v rámci celoeurópskej výzvy, ktorá bola zverejnená v júni 2019.

Tím, ktorý sa zastaví aj na Slovensku, sú:

Panos - 23-ročný Cyperčan, ktorý vždy sa na život pozerá vždy z pozitívnej stránky. V tíme má úlohu redaktora.

Olga - 19–ročná poľská spisovateľka a textárka, ktorú nadchýna umenie a veda.

O video sa stará 26-ročný dokumentarista Wijnand z Holandska, ktorý sa pred rokom stal zarytým vegetariánom.

Selina má 22 rokov a pochádza z Nemecka. Práve získala titul bakalára v žurnalistike a v tíme bude mať na starosť fotografovanie. Má zelené srdce a vášnivo sa venuje sociálnym a ekologickým témam.

O projekte

Projekt Road Trip je aktivita Európskej komisie, konkrétne jej Oddelenia pre regionálnu a urbanistickú politiku EÚ. V roku 2019 vedieme cestovateľov po dvoch trasách križujúcich Európu súbežne z jedného ostrova na druhý.

-----------------------------------------------------------------------

webová stránka Road Trip Project: roadtriproject.eu

Facebook: @EUinmyregion

Instagram: euinmyregion

Youtube: EUinmyRegion

Chcete vedieť viac o zážitkoch cestovateľov v rámci projektu Road Trip? Radi vám poskytneme ďalšie informácie a dohodneme rozhovor. Prosím, kontaktujte:

Vladimíra Bunčáková, Seesame, buncakova@seesame.com, 0915 497 001.

Inzercia

Kategórie: Podporujeme

RegioMedia – media representative pre regionálne rádiá, spustila sériu prieskumov počúvanosti regionálnych rádií

PRservis.sk - 12. september 2019

12.9.2019 - RegioMedia – media representative pre regionálne rádiá, spustila sériu prieskumov počúvanosti regionálnych rádií. Ako prvé zmonitorovali počúvanosť Trnavského rádia. Z výsledkov vyplýva, že Trnavské rádio patrí v Trnave medzi tri najpočúvanejšie rádiá.

Ako uvádza Miriam Kittler, konateľka spoločnosti RegioMedia, "Dôvodom na spustenie prieskumov počúvanosti regionálnych rádií je fakt, že na Slovensku neexistuje prieskum počúvanosti rádií, ktorý by reálne meral regionálne rádiá a už vôbec nie v konkrétnych mestách a okresoch. Preto sme v spolupráci s prieskumnou agentúrou AKO spustili sériu prieskumov, zameraných na počúvanosť rádií v jednotlivých okresoch." Ako prvý bol pilotný prieskum na okresy, v ktorých je možné naladiť Trnavské rádio. Kvantitatívny reprezentatívny prieskum bol realizovaný na vzorke 750 respondentov. Postupne budú do konca roka 2019 realizované prieskumy na ďalšie regióny tak, aby sme mali informáciu o počúvanosti regionálnych rádií, ktoré sú v sieti RegioMedia.

Prvý zo série reprezentatívnych prieskumov bol realizovaný formou telefonického dopytovania na vzorke 750 respondentov žijúcich v okresoch Trnava, Hlohovec, Dunajská Streda, Galanta, Piešťany, Pezinok a Senec. Respondenti nepoznali zadávateľa prieskumu. Trnavské rádio je jedným z najmladších rádií na Slovensku.

Za necelé dva roky sa stalo obľúbenou stanicou nielen v Trnave, ale aj v širšom okolí. V spontánnej znalosti patrí podľa prieskumu medzi najznámejšie regionálne rozhlasové stanice ("Viem že také rádio existuje"). Priamo v meste Trnava je na prvom mieste v známosti s výsledkom 58,1%. Zároveň je v meste treťou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou, počúva ho aspoň občas až 23,3% poslucháčov.  Za Trnavským rádiom sa umiestnili všetky ostatné rozhlasové stanice. Výnimkou je iba Rádio Expres a Rádio Slovensko.

Počúvanosť Trnavského rádia v regióne, kde je možné ho naladiť, je 23 000 poslucháčov. Typický poslucháč Trnavského rádia je v zrelom veku od 45 rokov, pričom takmer rovnomerne sú zastúpení muži aj ženy.

Z tých, ktorí toto rádio počúvajú, ho denne alebo viackrát do týždňa počúva až 76% poslucháčov. Priemerný čas počúvania presahuje 120  minút, takúto dĺžku uviedla tretina počúvajúcich. Najpočúvanejším časom je v Trnavskom rádiu predpoludnie (od 9.00 do 12.00 hod) a neskoré popoludnie (od 16.00 do 20.00 hod.). Podvečerný a večerný čas (po 16.00 hod.) počúva rádio spolu 57% z jeho poslucháčov.

"Potešilo nás, ako silné je Trnavské rádio až do večerného času. Takto dlhý prime-time je dobrou správou pre klientov," hovorí programový riaditeľ Trnavského rádia, Dušan Vančo.

Kde najčastejšie poslucháči ladia Trnavské rádio? V práci ho počúva 40% a doma 60% jeho poslucháčov. V aute ho ladí štvrtina poslucháčov. Dôvodom je regionálny dopravný servis Trnavského rádia, ktorý sa sústreďuje iba na regionálne cesty, k poslucháčom je tak najbližšie.

"Prieskum nám potvrdil, že regionálne rádiá sú autentické a oslovujú poslucháčov vo svojom regióne veľmi efektívne. Trnavské rádio je na trhu menej ako dva roky a za tento krátky čas dosiahlo skvelé výsledky. Chceme však ešte viac naplniť rastový potenciál, ktorý má." dodáva Vančo.

Trnavské rádio prináša poslucháčom zaujímavý regionálny obsah. Spravodajstvo vysiela netypicky päť minút pred celou, čo zdôrazňuje aj claimom "O 5 minút skôr ako ostatní". Dáva priestor zaujímavým lokálnym hosťom a osobnostiam, ale aj regionálnym hudobníkom. Je neustále medzi poslucháčmi, vysiela z mnohých verejných podujatí.

Inzercia

Kategórie: Podporujeme

Jana Očadlíková manažérkou marketingu divízie Laundry and Home Care Henkel SK/CZ

PRservis.sk - 12. september 2019

12.9.2019 - Do pozície manažérky marketingu divízie Laundry and Home Care spoločnosti Henkel pre český a slovenský trh bola od 1. septembra 2019 vymenovaná Jana Očadlíková. Od roku 2016 pôsobila vo viedenskej centrále Henkel CEE najskôr vo vedení kategórie prostriedkov na umývanie riadu, neskôr celej kategórie čistiacich prostriedkov pre domácnosť. Vo svojej novej  funkcii sa chce zamerať na ďalšie posilnenie značiek, hľadanie nových príležitostí pre rast vrátane oblasti udržateľnosti.

 "Som príkladom, ako spoločnosť Henkel pracuje na rozvoji svojich zamestnancov. Každý manažér by mal spoznať nielen rôzne oblasti biznisu, ale v dnešnom globálnom prostredí i rôzne trhy," vysvetľuje svoje kariérne kroky Jana Očadlíková a dodáva: "Ja som mala možnosť pracovať na stratégii značiek pre veľmi rôznorodé trhy strednej a východnej Európy, čo bola výzva a zároveň obohacujúca skúsenosť. Som rada, že sme úspešne zvládli priniesť na trh niekoľko kľúčových inovácií, a teraz sa teším na implementáciu ďalších významných noviniek naprieč portfóliom pracích a čistiacich prostriedkov v ČR a SR."

Jana Očadlíková pracuje v spoločnosti Henkel od roku 1996. Vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Prahe. Hovorí plynule po anglicky a nemecky.

O spoločnosti Henkel

Spoločnosť Henkel pôsobí celosvetovo s vyrovnaným a diverzifikovaným portfóliom produktov. Vďaka silným značkám, inováciám a technológiám zastáva Henkel vedúce postavenie na trhu tak v spotrebiteľských, ako aj priemyselných odvetviach. V oblasti lepidiel je Henkel divízia Adhesive Technologies celosvetovým lídrom na trhu v rámci všetkých priemyselných segmentov. V oblastiach Laundry & Home Care a Beauty Care je Henkel na vedúcich pozíciách na viacerých trhoch a v kategóriách vo svete. Spoločnosť bola založená v roku 1876 a má za sebou viac než 140 úspešných rokov. V roku 2018 dosiahla obrat vo výške 20 mld. eur a upravený prevádzkový zisk približne vo výške 3,5 mld. Eur. Henkel zamestnáva viac než 53 000 ľudí po celom svete, ktorí spolu tvoria zanietený a veľmi rôznorodý tím, ktorý spája silná firemná kultúra a spoločný záujem vytvárať trvalo udržateľné hodnoty a ktorý zdieľa spoločné hodnoty. Ako uznávaný líder v oblasti udržateľnosti je Henkel na popredných priečkach v mnohých medzinárodných indexoch a hodnoteniach. Prioritné akcie spoločnosti Henkel sú kótované na nemeckom akciovom indexe DAX. Viac informácií nájdete na stránke www.henkel.com.

Na Slovensku pôsobí Henkel vo všetkých troch strategických oblastiach už od roku 1991. Henkel Slovensko predáva viac ako 50 značiek a dnes zamestnáva viac ako 1 900 pracovníkov.

Inzercia

Kategórie: Podporujeme

Koliba Expo pripravuje zabíjačkové špeciality a finalizuje silvestrovské oslavy

PRservis.sk - 12. september 2019

12.9.2019 - Bratislavská Koliba Expo, ktorá len prednedávnom opätovne otvorila svoju zrenovovanú prevádzku na tom istom mieste, kde kedysi stála legendárna reštaurácia toho istého názvu, aktuálne pripravuje novú ponuku zabíjačkových špecialít.

Reštaurácia nachádzajúca sa na úpätí pohoria Malé Karpaty, len na skok od rušného centra hlavného mesta Slovenskej republiky, zároveň finalizuje program na silvestrovské oslavy.

"Plánujeme novú ponuku zabíjačkových špecialít a taktiež práve v týchto dňoch finalizujeme silvestrovský program pre našich hostí. Stále sa snažíme udržať kvalitu ,aby sme zabezpečili ten najlepší servis pre našich hostí,” priblížila prevádzkarka reštaurácie Lea Karátsony.

Podľa Karátsony je prevádzka Koliba Expo miestom nielen pre bežných návštevníkov, ale aj pre ich štvornohých priateľov. "Netrpezlivo čakáme na novelizáciu zákona, aby sme okrem terasy aj v našich vnútroných priestoroch mohli privítať hostí spoločne s ich štvornohými miláčikmi. Ubytovanie s domácimi zvieratkami je u nás samozrejmosťou,” vysvetlila Karátsony.

Reštauračnú časť Koliby Expo môžeme rozdeliť na vnútornú a vonkajšiu. Vnútorná časť reštaurácie má kapacitu až 80 hostí a je zariadená v tradičnom štýle s dominanciou drevených prvkov, doplnených vychýrenou modranskou keramikou, krbom či grilom. V objekte sa nachádza aj moderne vybavená kuchyňa, ktorá umožňuje prípravu tých najlepších pokrmov pre zákazníkov.

"Veríme, že návštevníkov oslovíme tradičnými a kvalitnými slovenskými jedlami a ich zážitok ešte umocní malebné prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Chceme robiť veci iným štýlom ako je zvykom. Naším heslom je v Bratislave a predsa inak,” dodala Lea Karátsony.

Koliba Expo poskytuje okrem už spomínaných reštauračných služieb aj ubytovanie v romanticky zariadených izbách spojené s chutnými raňajkami. Zákazníci majú na výber klasickú dvojlôžkovú izbu alebo luxusnejší apartmán, pričom všetky izby majú dych berúci výhľad na krásnu prírodu.

Reštaurácia sa nachádza na tom istom mieste, kde kedysi stála legendárna reštaurácia Koliba-Expo, ktorá bola postavená na účely svetovej výstavy EXPO v Montreale v roku 1967. Odkiaľ bola po úspešnej reprezentácií slovenskej architektúry prenesená na súčasne miesto. V blízkosti prevádzky sa nachádza sedačková lanovka Železná studnička - Kamzík, letná bobová dráha, či lanové centrum a to všetko v nádhernom prostredí pohoria Malé Karpaty. Oddych tu tak nájdu nielen turisti, ale aj fanúšikovia rôznych športov.

Koliba Expo je zároveň vďaka svojej kapacite a prostrediu ideálnym priestorom na firemné teambuildingy, rodinné oslavy či svadby. Bližšie informácie o tejto prevádzke môžete získať na webovej stránke https://kolibaexpo.sk/.

Inzercia

Kategórie: Podporujeme

“Zamilovaný” do kompozitov

SAV.sk - 12. september 2019
Aj zo všedných dní sa niekedy podarí vytvoriť dni slávnostné. Aj naopak, samozrejme. Slávnostné “uzemniť” bez pátosu. Najmä v dôsledku zhonu, stresu, no niekedy aj v dôsledku vrodenej ľudskej skromnosti. Ing. Karolovi Iždinskému, CSc. na Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV sa dlhodobo darí vtláčať všedným pracovným dňom pohodu a ak nastanú slávnostné chvíle, pretepliť ich prirodzenosťou a ľudskosťou. Najnovšie pri príležitosti udelenia čestnej plakety SAV Aurela Stodolu za jeho zásluhy v technických vedách. Ing. ...
Kategórie: Podporujeme

Kvôli moci sú schopní čohokoľvek!

PRservis.sk - 12. september 2019

12.9.2019 - Brutálny bombový útok, ktorý si vyžiadal niekoľko obetí, otriasol celým Švédskom.
Pri výbuchu auta zahynula rodina štokholmskej štátnej zástupkyne...
Je tu Gangréna, piata kniha s vyšetrovateľmi Tomom Stiltonom a Oliviou Rönningovou.
Severské krimi, ktoré otvára aktuálne spoločenské problémy. Islamský štát, kalifát, sexuálne zločiny, neľútostný boj o moc.

Polícia má podozrenie, že pri výbuchu išlo o teroristický čin, preto sa do vyšetrovania zapája aj Národné operatívne oddelenie. Zakrátko sa podarí zatknúť podozrivého, lenže ten jednoznačne popiera, že by krvavý čin spáchal.

Technické dôkazy však svedčia proti obvinenému mužovi. Olivia Rönningová a komisárka Mette Olsäterová sa obávajú, že by mohlo dôjsť k justičnému omylu, a preto obnovia vyšetrovanie prípadu. Prvý raz ho samostatne vedie Olivia. Ocitá sa vo svete, kde sa muži dopúšťajú sexuálnych zločinov a v záujme udržania moci sú schopní čohokoľvek.

Tom Stilton sa zdržiava v meditačnom centre v Thajsku. Potrebuje sa pozbierať a spamätať zo zločinu, ktorého sa nedávno dopustil. V centre ho kontaktuje neznáma Švédka, ktorá potrebuje jeho pomoc pri hľadaní muža. Údajne žije na riečnej lodi v Zlatom trojuholníku, odkiaľ pochádza veľká časť svetovej produkcie heroínu. Tom Stilton ponúkanú prácu prijme a vyšetrovanie vedie k nečakaným odhaleniam.

Z knihy číta Alfréd Swan: Vypočujte si úryvok

Nové severské krimi Gangréna je triler dvoch vynikajúcich scenáristov, plný nečakaných zvratov, akcie a intríg. Majstrovsky vykreslili atmosféru, brilantne vyskladali postavy a dotkli sa viacerých horúcich spoločenských aj politických otázok. Nútia zamýšľať sa, majú inteligentné zápletky, výborný štýl písania. Táto kombinácia – k tomu pridajme svižné dialógy a surealistický humor v pozadí – robia z ich kníh tie najlepšie švédske detektívky súčasnosti.

Začítajte sa do novinky Gangréna:

Sever Thajska

Malý Pluto uháňal hustou tmavou džungľou. Po chrbte mu stekala krv, lebo keď sa pchal popod plot z ostnatého drôtu, spôsobil si dlhé a hlboké rany. Ešte šťastie, že pri tom nestratil plastové vrecko. Počul, ako mu kdesi za chrbtom zavýjajú psy, ale tie ho nedobehnú, lebo tunajší terén pozná ako vlastnú dlaň, dokonca aj v najväčšej tme. Pluto má dvanásť rokov, z nich štyri prežil tu. Po klzkom bahnitom chodníku sa zošmykol ku korytu rieky. Medzi stromami sálalo teplo. Cítil, ako mu do otvorených rán dorážajú muchy. No už to nemal ďaleko. Popri rieke sa dá napredovať rýchlejšie. Potom prebehne ešte pár sto metrov po pláži a už bude v bezpečí. Na okamih zastal, aby lapil dych. Psí štekot ustal. Teraz počul iba známe zvuky a tlmený hukot žltohnedej tečúcej vody. Pre istotu opäť skontroloval vrecko. Nevážilo takmer nič, obsah bol však ťaživý.
Pri troche skromnosti by si s ním mohli vystačiť nadlho.
Vtom rieku preťal široký lúč chladného modrastého svetla. Malý Pluto sa strhol. Často sa stávalo, že po rieke sa v nočnej tme plavili lode s vypnutým motorom a so silným reflektorom. Na palube striehli nebezpeční chlapi a snorili po chlapcoch, ktorí sa dostali za ostnatý plot.
Tentoraz márne.
Mraky sa rozostúpili a uvoľnili miesto jasnému mesačnému splnu. Malý Pluto prudko vydýchol a prebehol posledný úsek k svahu, za ktorým sa skrývala nenápadná zátoka. Porozhliadal sa. Stará riečna loď stála v závetrí. V mesačnom svite pripomínala opustený vrak plný mátoh. Kde-tu sa zalesklo okrúhle okno či ventil, no palubu stihli obrásť liany, čo sa navinuli na komín, drevo sa rozsušilo a v škárach bujnel sivozelený mach. Malý Pluto pozorne sledoval loď.
Volala sa Contamana.
Bola jeho domovom.
Opatrne liezol po rebríku. Presne poznal miesta, kde vŕzga či zapraská, a starostlivo sa im vyhýbal. V nijakom prípade nesmie zobudiť Dechu. Bosými nohami prebehol po tvrdej drevenej palube a v ruke silno zvieral plastové vrecko. Rany na chrbte ho pálili, no to ho netrápilo.
Lebo mal šťastie.
Prikradol sa k zadnej kajute a potom sa obzrel. Nijaký pohyb, nijaký zvuk, nijaký Decha. Výborne. Dvere kajuty boli pootvorené, za nimi ho čakali jeho rovesníci. Zrejme ho zaregistrovali už dolu pri rieke. Vkĺzol dnu a chlapci za ním rýchlo zatvorili dvere. Boli traja, každý inej výšky, no všetci vychudnutí. A v rovnakých krátkych čiernych nohaviciach. Na dlážke horela sviečka, popri stenách kajuty ležali štyri matrace, pod vetrákom stála podlhovastá bambusová klietka so zvieraťom. Plamienok sviečky sa odrážal od jeho tvrdého panciera. Bol to šupinavec. Chlapci ho včera chytili v džungli. V Chiang Rai ho predajú za slušné peniaze, len ho treba ponúknuť správnym ľuďom.
"Bolí ťa to?" spýtal sa šeptom chlapec, keď uvidel jeho chrbát.
"Skôr svrbí."
Druhý chalan mu handričkou opatrne zotrel krv. To už bolelo, no Malý Pluto sa usiloval ani nehlesnúť.
"Ďakujem," povedal a vyvrátil obsah vrecka.
Na tmavú dlážku sa vysypali rastliny s tobolkami plnými zrniečok. Pár sekúnd nemo zízali na makovice. Všetci dobre vedeli, že mámivá červeň lupeňov je predzvesťou cesty do sveta černejšieho než noc, za hranice času a priestoru. Už teraz sa im zvyšoval tep, lebo krok do makovej noci vždy prinášal divoké uvoľnenie. Chalanov od napätia oblieval pot. Malý Pluto odkiaľsi vytiahol kúsok alobalovej fólie a položil ju na dlážku. Pripravili si žiletky a každý si vybral makovicu. Pomaličky a opatrne ju narezali z dvoch strán a vytekajúce červené mlieko nechali odkvapkávať na alobal. Keď ho bolo dosť, s očakávaním sa na seba pozreli. Doteraz konali v úplnom tichu, lebo Dechova veľká kajuta nebola ďaleko. V noci neraz zreteľne počuli jeho chrápanie, a to bolo dobré znamenie. Teraz však v jeho kajute panovalo ticho.
Po chvíľke šťava stuhla.
Malý Pluto si pripravil krátku plastovú slamku, jeden z chalanov nadvihol alobal a podržal ho nad plameňom sviečky. Zakrátko sa začala dvíhať para.
"A teraz ideme loviť draka," šepol Malý Pluto.
Vložil si do úst slamku a pustil sa cez ňu nasávať výpary. On zohnal rastliny, takže mal právo začať. Po chvíli však slamka putovala dokola.
Malý Pluto inhaloval, potom sa jednoducho zvalil na svoj matrac. Bol tvrdý a tenký, ale zvykol si. Tvrdá dlážka ho už nezaujímala, práve teraz mieril úplne inde, na miesta, ktoré sa dajú navštíviť iba počas makovej noci.
Na miesta, kde sa aj spomienky na horiace a nariekajúce nemluvniatko strácajú v mliečnych výparoch.

Keď o niekoľko hodín neskôr mesiac opäť zakryli mraky a sviečka dohorela, drak sa rozplynul. V rozhorúčenej kajute spali na matracoch štyria chlapci. Jeden z nich, Malý Pluto s palcom v ústach, ležal vedľa klietky so šupinavcom.
No už prichádzajúce ráno ho donúti opäť si na všetko spomenúť.

Ako zvyčajne, obyvateľov Štokholmu zaskočil mráz a sneženie. "Dofrasa, čo to má byť? Teraz? Koncom zimy?" Za pár hodín sa vytvorila taká poľadovica, že autá stáli v niekoľkokilometrových kolónach. Ľudia napokon usúdili, že treba vystúpiť z auta a ísť pešo. Sneh sa valil veľkou rýchlosťou a zasýpal čoraz viac ulíc, dokonca aj v centre mesta. Správy sa len tak hemžili katastrofickými titulkami: "Najhoršia zima, na akú sa pamätáme!" Pamäť médií však siahala nanajvýš o nejaký ten rôčik dozadu.
No treba uznať, že naozaj poriadne snežilo a mráz v noci klesol aj pod mínus dvadsať stupňov. Na čerpacích staniciach i v obchodoch ľudia vykúpili nemrznúcu zmes a balíky dreva na podkurovanie. Tí, ktorí sa odvážili vystrčiť nos z teplých domov, cítili, ako sa im ľadový vetrisko priam zahryzáva do líc.
Takáto situácia vládla aj vo štvrti Gribbylund v meste Täby.
Bol dvadsiaty štvrtý február, sedem hodín ráno a snežný pluh robil všetko, čo vládal, aby nesprávne parkujúce autá zmenil na ľadovú jaskyňu. Bezpečnostný strážnik, ktorý hliadkoval na neďalekom parkovisku pri obchodnom centre, sa rýchlymi cvikmi usiloval aspoň trochu zahriať a v duchu preklínal sám seba, že súhlasil s výmenou služby. Starší muž, ktorého do pekelného nečasu vyhnal jeho nedočkavý havkáč, sa rozhodol, že na psie exkrementy nohou navalí sneh, lebo kým by vytiahol vrecko a odpratal ich, asi by mu prsty odpadli do záveja. Keď rýchlo opúšťal miesto svojho priestupku, pod nohami mu praskal ľadový sneh a z úst mu stúpal prerývaný prúd horúceho dychu. Nenápadne sa poobzeral po okolí a najbližších vilách. Všimol si suseda, ktorý práve otváral kufor čierneho audi, čo parkovalo pred garážou, z ktorej viedla šnúra na ohrievač motora. Starší muž mu zamával, sused si ho však nevšimol.
Z vedľajšieho domu vyšiel na ulicu ďalší sused a otvoril poštovú schránku na bráničke. Raňajšie noviny mu zatiaľ nedoručili. V takejto situácii ani nečudo, povedal si v duchu a vrátil sa k autu. Muž sa volal Kaj Brovall a spolu s rodinou sa chystal do Sälenu. Jemu aj manželke sa podarilo uvoľniť zo zamestnania, aby týždňové jarné prázdniny strávili s dcérou na lyžovačke.
Veľmi im na tom záležalo.
Všetko bolo pripravené, teraz chcel čím skôr vyraziť na cestu. Vzhľadom na zložitú dopravnú situáciu hrozilo, že sa parádna lyžovačka zmení na putovanie po čajovniach pod okolitými kopcami, preto mal naponáhlo. Vošiel do vily natretej žltou farbou, aby posúril manželku a dcéru. Vlastne najmä dcéru, lebo manželka sa vychystala, už potrebovala iba skontrolovať mejly, zato dcéra Ida bola ťažší oriešok. Mala šestnásť rokov a tomu prislúchajúce tempo, predovšetkým pri vnímaní času. "Najneskôr o siedmej musíme vypadnúť!" to pre otca značilo, že presne o siedmej, no v jej chápaní to znamenalo čosi iné. Sedem hodín vnímala ako orientačný čas, keď by sa mala rozhýbať. Netrpezlivý Kaj vošiel do jej izby, no našiel ju polooblečenú, ako si na Facebooku vymieňa názory s priateľom Sebastianom.
"Oci, už idem!"
Ida si povzdychla a slovo idem vyslovila spôsobom, ktorým Kajovi jasne naznačila, aký nemožný je tým svojím večným stresovaním. Kaj zaťal zuby a pobral sa do pracovne.
Ešte raz skontroloval celú miestnosť, na pohovke napravil pár vankúšov. Pekná pracovňa svojím zariadením prezrádzala vkus aj výšku príjmov. Kaj pracoval ako audítor a jeho žena ako prokurátorka. Dom si kúpili z manželkinho dedičstva a zariaďovali si ho postupne a starostlivo.

Milan Buno, literárny publicista

Inzercia

Kategórie: Podporujeme

Ruské trolie farmy a internetové kampane šíriace nenávisť

PRservis.sk - 12. september 2019

12.9.2019 - Dievča, ktoré musí zomrieť je veľké finále série Millennium z dielne Lagercrantza, plné politických škandálov, mocenskej hry, skúmania DNA, expedícií do Himalájí a dezinformačných internetových kampaní šíriacich nenávisť, ktorých korene siahajú až do ruskej trolej farmy.

Mikael Blomkvist a Lisbeth Salanderová odhalia ruské trolie farmy.
Minister obrany sa stane obeťou internetových kampaní šíriacich nenávisť.
Ruský prebehlík bude dvojitým agentom.
A bezdomovci zostanú bez hrobu...

V štokholmskom parku zomrie bezdomovec. Na prvý pohľad to vyzerá ako bežné tragické úmrtie, no patologičke Fredrike Nymanovej sa čosi nepozdáva a osloví Mikaela Blomkvista.

Blomkvist sa tak trochu nechcene začne zaujímať o prípad. Bezdomovca opakovane počuli blúzniť o švédskom ministrovi obrany Johannovi Forsellovi. Šlo o čisté bludy, alebo mal žobrák naozaj niečo spoločné s vládou?

Mikael požiada o pomoc Lisbeth Salanderovú, no tá po pohrebe Holgera Palmgrena vycestovala z krajiny a teraz akoby sa pod ňou zľahla zem.
Nikto netuší, že odišla do Moskvy, aby si raz a navždy vyrovnala účty so sestrou Camillou. Už ju nebaví byť korisťou, túži byť predátorom.

Z knihy číta Boris Farkaš: Vypočujte si úryvok

Prvé tri knihy série Millennium napísal Stieg Larsson, no ich vydania sa nedožil. Čitatelia však chceli pokračovanie príbehov hackerky Lisbeth Salanderovej a novinára Mikaela Blomkvista, a tak ďalšie tri pokračovania napísal David Lagercrantz.
Teraz je tu posledný diel série s názvom Dievča, ktoré musí zomrieť.

David Lagercrantz je švédsky spisovateľ a novinár. Narodil sa do rodiny literárnej vedkyne a vydavateľa. Vyštudoval filozofiu a religionistiku, neskôr žurnalistiku.
Román Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti z roku 2015 je voľné pokračovanie trilógie Millennium od Stiega Larssona. Vyslúžil si veľkú pozornosť médií a zaradil sa medzi svetovo najpredávanejšie knihy roka. V pokračovaní série Muž, ktorý hľadal svoj tieň David Lagercrantz ďalej rozvíja príbeh Lisbeth Salanderovej a Mikaela Blomkvista. Dievča, ktoré musí zomrieť je finále jednej z najúspešnejších knižných sérií všetkých čias.

Začítajte sa do krimi Dievča, ktoré musí zomrieť:

V LETE SA V BLOKU ZJAVIL nový bezdomovec. Nik nevedel, ako sa volá, a nikoho to ani nezaujímalo. Mladý pár, ktorý okolo neho chodil každé ráno, ho prezýval šialený trpaslík, čo voči nemu nebolo celkom spravodlivé. Nebol trpaslík v lekárskom zmysle slova. Mal stopäťdesiatštyri centimetrov a súmernú postavu, no bol pomätený. Niekedy z ničoho nič vstal a vrhol sa na okoloidúcich, pričom bľabotal piate cez deviate.
Väčšinu času však presedel na rozloženej škatuli na námestí Mariatorget vedľa fontány so sochou Thora a vtedy v okoloidúcich vzbudzoval rešpekt. So zdvihnutou hlavou a vystretým chrbtom pripomínal upadajúceho náčelníka kmeňa. To bolo jeho posledným zdrojom obživy. Ľudia mu sem-tam hodili nejakú tú mincu alebo bankovku, lebo vycítili jeho niekdajšiu vznešenosť – a nemýlili sa. Kedysi si ho ľudia naozaj vážili.
Tým časom však dávno odzvonilo a čierny fľak na líci pripomínajúci blížiacu sa smrť situáciu nezlepšil. Jediné, čo ho odlišovalo od iných bezdomovcov, bola drahá modrá páperová bunda značky Moncler Aureal. Vyzeral v nej ako ešte väčší čudák. Bola pokrytá vrstvou špiny a zvyškami jedla a okrem toho to bola bunda do arktického podnebia, pričom v Štokholme vrcholilo leto. Nad mestom sa vznášala úmorná horúčava, a keď mužovi po lícach stekali kvapky potu, ľudia zazerali na bundu, akoby im už pri pohľade na ňu ešte viac liezlo teplo na nervy. Odmietal si ju však vyzliecť.
Tento svet už preňho nebol tým správnym miestom. Vyzeral neškodne, no začiatkom augusta z neho sršala istá rozhodnosť a poobede jedenásteho augusta načarbal komplikovaný príbeh na riadkovanú A4, ktorú ešte v ten večer nalepil na autobusovú zastávku Södra station.
Príbeh pripomínal halucinačný opis šialenej búrky. Mladá doktorka Else Sandbergová, ktorá čakala na linku číslo štyri, dešifrovala úvod a všimla si, že sa v ňom spomína nejaký člen vlády. Potom ju trápilo už iba stanovenie autorovej diagnózy. Tipovala by, že trpí paranoidnou schizofréniou.
Keď však o desať minút nastúpila do autobusu, na celú príhodu zabudla, zostal v nej iba nepríjemný pocit. Bolo to ako Kassandrino prekliatie. Nikto mužovi neveril, pretože pravda, ktorú formuloval, bola taká popretkávaná šialenstvom, až bola neuveriteľná. Napriek tomu sa posolstvo nejako muselo dostať do sveta, pretože už na druhé ráno vystúpil z modrého audi mladý muž v bielej košeli a papier strhol.
V noci z piatka na sobotu sa bezdomovec presunul na námestie Norra Bantorget, aby si zaobstaral domácu pálenku. Narazil tam na ďalšieho ožrana, starého robotníka Heikkiho Järvinena z Österbottenu.
"Ahoj, bratku. Už ti vysmädlo?"
Najprv neprichádzala žiadna odpoveď. Potom nasledoval dlhý príhovor, ktorý Heikki považoval za čisté chválenkárstvo a klamstvo a okomentoval ho slovami "debilina". Vzápätí zbytočne dodal – to sú jeho slová –, že muž vyzeral ako "ting-ťong Číňan".
"Ja Khamba-chen, nenávidím Čínu," zabručal žobrák.
Týmto sa strhlo peklo. Rukou bez prstov vrazil Heikkimu, a hoci to nevyzeralo ako čin profesionálneho alebo vytrénovaného muža, v jeho brutalite bola akási nečakaná autorita. Heikki krvácal z pery a cestou k zastávke metra T-Centralen hrešil po fínsky ako pohan.
Keď sa žobrák znova rozhliadol, bol vo svojej štvrti opitý na mol a bolo mu zle. Z úst mu tiekli sliny, držal sa za hrdlo a čosi mrmlal.
"Hrozne unavený. Musieť nájsť dharamsala a Lhawa, veľmi dobrý Lhawa. Poznať nejaký?"
Nečakal na odpoveď, iba prešiel cez ulicu Ringvägen ako nevybuchnutá munícia, hodil fľašku alkoholu bez etikety na zem a stratil sa v poraste v štvrti Tantolunden. Nikto presne nevie, čo sa stalo, no ráno jemne mrholilo a fúkal severný vietor. O ôsmej vietor stíchol, vyjasnilo sa a muž kľačal opretý o brezu.
Poniže sa chystal polnočný maratón. V štvrti vládla slávnostná atmosféra. Žobrák bol mŕtvy, vo vzduchu sa šírilo vzrušenie a nikoho nezaujímalo, že jeho život bol plný neuveriteľných dobrodružstiev a hrdinských činov, ba ani to, že v živote miloval iba jednu ženu, a aj tá zomrela sama ako prst.

PRVÁ ČASŤ
NEZNÁMI

Mnohí ľudia zomrú a nikto netuší, kto to bol, niektorí dokonca nemajú ani hrob.
Iným sa ujde biely kríž medzi tisíckami ďalších, ako napríklad na cintoríne amerických vojakov v Normandii.
Niektorým je venovaná celá pamiatka, napríklad Víťazný oblúk v Paríži alebo Hrob neznámeho vojaka v Alexandrovskom sade v Moskve.

KAPITOLA 1
15. augusta

PRVÁ SA K STROMU odvážila spisovateľka Ingela Dufvová, lebo pochopila, že ten muž je mŕtvy. Bolo pol dvanástej doobeda. Smrdelo to tam, lietali okolo neho muchy a komáre a Ingela Dufvová nevravela celkom pravdu, keď sa neskôr vyjadrila, že na ňom bolo čosi dojemné.
Muž sa povracal a mal silnú hnačku. V žene nevzbudil rešpekt, skôr nepríjemný pocit a strach z vlastnej smrti. Aj policajti Sandra Lindevallová a Samir Eman, ktorí dorazili na miesto o štvrťhodinu neskôr, vnímali tento prípad skôr ako trest.
Odfotografovali muža a prehľadali okolie, no dostali sa iba po svah na ulici Zinkensväg, kde sa povaľovala poloprázdna fľaša alkoholu s tenkou vrstvou štrku na dne. Ani jeden z nich nemal pocit, "že by prišlo k násiliu", no aj tak dôkladne prešetrili jeho hlavu a hrudný kôš. Nenašli stopy po násilí ani iné známky zjavnej príčiny úmrtia, ak nepočítali hustú slinu, ktorá mu vytiekla z úst, a po prediskutovaní postupu s nadriadenými sa rozhodli, že miesto neohradia policajnou páskou.
Kým čakali na sanitku, prehľadali vrecká neforemnej páperovej bundy. Našli nejaké zdrapy priesvitného papiera zo stánkov s hotdogmi, mince, bankovku v hodnote dvadsiatich švédskych korún a účtenku z obchodu na ulici Hornsgatan, no žiadny občiansky preukaz alebo doklad, ktorý by prezrádzal jeho identitu.
Nepochybovali však o tom, že bude hračka ho identifikovať. Nechýbali mu totiž pozoruhodné poznávacie znamenia. To však bol, ako mnoho iného, mylný predpoklad. V Ústave súdneho lekárstva v Solne vykonali pitvu a vyhotovili röntgenové snímky zubov. No nenašli žiadnu zhodu v registri, či už so zubami, alebo s odtlačkami prstov. Patologička Fredrika Nymanová poslala vzorky Národnému forenznému centru a preverila niekoľko telefónnych čísel, ktoré našla na pokrčenom papieri vo vrecku nohavíc, aj keď to bolo nad rámec jej pracovnej náplne.
Jedno patrilo Mikaelovi Blomkvistovi z časopisu Millennium, no o pár hodín jej to vyšumelo z hlavy. Neskôr večer, po vyčerpávajúcej hádke s dcérou v pubertálnom veku, si spomenula, že len za posledný rok vykonala obdukciu troch mŕtvol, ktoré pochovali bez zistenia identity, a zanadávala. Potom zahrešila znova, lebo mala dosť takéhoto života.
Mala štyridsaťdeväť rokov, sama vychovávala dve deti, trápili ju bolesti chrbta, nespavosť a chýbal jej zmysel života. Napokon vytočila číslo Mikaela Blomkvista, hoci nevedela, čo ju k tomu doviedlo.

ZABZUČAL TELEFÓN. Mikael ho ignoroval, lebo hovor prichádzal z neznámeho čísla. Práve vyšiel z bytu a kráčal po ulici Hornsgatan smerom k zastávke Slussen do starého mesta, hoci nemal jasný cieľ. Mal na sebe ľanové nohavice a pokrčenú rifľovú košeľu a dlho sa bezcieľne túlal úzkymi uličkami, kým nenašiel reštauráciu s terasou na ulici Österlånggatan, kde si objednal guinness.
Bolo sedem hodín večer, stále však bolo horúco a z ostrova Skeppsholmen sa niesol smiech a potlesk. Nadvihol zrak k modrej oblohe a pocítil jemný vánok od mora. Navrával si, že život predsa len za niečo stojí, no neúspešne. Nepomohlo mu ani jedno či dve pivá, takže napokon si iba niečo zašomral popod nos, zaplatil a vybral sa domov, aby pokračoval v práci alebo zabudol na svet pri televíznom seriáli či detektívke.
Zrazu si to však rozmyslel a impulzívne sa vybral k vŕšku Mosebacke a ulici Fiskargatan. V dome čísle 9 totiž bývala Lisbeth Salanderová, no nedúfal, že by bola doma. Po pohrebe jej poručníka Holgera Palmera cestovala po Európe a iba sporadicky odpovedala na Mikaelove e-maily a esemesky. Napriek tomu chcel skúsiť šťastie, a tak sa vybral po schodoch z námestia. Prekvapene pozrel na fasádu domu oproti námestiu. Pokrývalo ho nové grafiti. Vôbec sa mu nevenoval, hoci to bola kresba popretkávaná surrealistickými detailmi a človek by ju mohol obdivovať hodiny. Bol na nej napríklad komický mužíček v škótskych kockovaných nohaviciach, ktorý stál bosý na zelenom vozni metra.
Namiesto toho zadal kód od brány, vstúpil do výťahu a pozrel sa do zrkadla. Na jeho tvári nebolo ani stopy po teplom, slnečnom lete. Bol poblednutý, mal tmavé kruhy pod očami a znovu si spomenul na pád burzy, ktorému sa venoval celý júl. Nebolo pochýb o tom, že to je dôležitá story. Pád nespôsobili iba nadhodnotené akcie a nafúknuté očakávania, ale aj hackerské útoky a dezinformačné kampane. V súčasnosti sa však v tejto téme hrabal každý slušný investigatívny novinár a Mikael síce čo-to zistil – napríklad pochopil, ktorá trolia farma v Rusku šírila najhoršie klamstvá –, no mal pocit, že svet by sa zaobišiel aj bez jeho objavov. Zrejme by si mal vziať voľno, začať športovať a viac sa zaujímať o Eriku, ktorá sa rozvádzala s mužom Gregerom.
Výťah pribrzdil, Mikael zdvihol mrežu, vystúpil a už vtedy bol presvedčený, že jeho návšteva nemá zmysel. Lisbeth bola určite odcestovaná a nemala ho ani v päte. V ďalšom okamihu sa zľakol, lebo dvere bytu boli otvorené dokorán. Vtom pochopil, ako sa celé leto bál, že sa na ňu vrhnú nepriatelia. Keď preskočil prah kričiac "haló, haló", udrela mu do nosa vôňa maliarskej farby a čistiacich prostriedkov.

Milan Buno, literárny publicista

Inzercia

Kategórie: Podporujeme

Olympic Casino pripravilo veľkú uvítaciu párty

PRservis.sk - 11. september 2019

11.9.2019 - Každý deň až do konca kalendárneho roka rozdá Olympic Casino Trnava svojim hráčom 200€ na hru vo forme kreditov. Novú akciu uviedla do života veľkolepá párty.

Značka Olympic Casino je na Slovensku dobre známa. Spoločnosť s rovnomenným názvom, ktorá za ňou stojí, v našej krajine prevádzkuje päť živých kasín v štyroch mestách – v Bratislave, v Trnave, v Žiline a v Košiciach. O tom, že Olympic Casino je stabilnou a rozvíjajúcou sa značkou vypovedá aj ocenenie Slovak Superbrands 2018, ktoré získavajú tie značky, ktoré prezentujú "príklady hodné nasledovania" pre ostatných.

Kasína Olympic neustále prinášajú svojim zákazníkom nové a nové akcie. Týka sa to aj tých, ktorí chodia hrávať do Olympic Casino Trnava. Len v tomto roku skvalitnil trnavský Olympic hráčom zážitok z návštevy prvotriedneho kasína lotériami, happy hours, losovaniami o ceny alebo možnosťou získať za úhradu na bare peniaze na hru. Pre trnavských hráčov pribudla najnovšie ďalšia zaujímavá akcia.

Každý deň od pondelka do štvrtka medzi 21:00 – 01:00 a to až do konca kalendárneho roka rozdá Olympic Casino štyri €50 kredity na hru. Najlepšie hracie automaty 2019 pre slovenských hráčov, ktoré ponúka Olympic Casino Trnava, si tak hráči mohli zahrať zadarmo.  V rámci Garantovaného Happy Hour Jackpotu, ako Olympic akciu pomenoval, sa na odmenách vo forme kreditu vyplatí viac než €27-tisíc.

Olympic Casino pri príležitosti uvedenia novej akcie dokonca usporiadalo veľkú Uvítaciu párty. A tak sa v jeden piatkový večer do trnavského Olympicu zišli záujemcovia o kasínovú zábavu na nočnú oslavu. Celkom možno sa na párty čapovalo aj pivo, obľúbený zlatý mok, ktorý si raz do týždňa dá v priemere osem z desiatich Slovákov. Nielen tunajší bar však bol lákadlom, prečo túto udalosť navštíviť.

Olympic už v predstihu hráčov informoval, že v tento večer počas štyroch hodín rozdá pätnásť superjackpotov v hodnote 100€ každý, teda dovedna 1.500€! A pridalo aj informáciu o občerstvení zadarmo. Parametre akcie, spoločne s vhodným načasovaním, prispeli k tomu, že Olympic Casino navštívili viacerí záujemcovia o hru, z ktorých sa niektorí stanú aj vďaka garantovanému jackpotu pravidelnými návštevníkmi.

Trnavský Olympic opäť raz potvrdil, že sa o svojich hráčov náležite stará. V klimatizovaných priestoroch, v ktorých sa budete cítiť osviežujúco ako v najkrajších slovenských jazerách, môžu zažiť neopakovateľné chvíle. Kasíno ich povzbudzuje ku hraniu nielen garantovaným jackpotom, ale aj ďalšími akciami. A to napríklad žrebovaním o 300€ alebo o 12x po 100€ alebo 30% cashbackom na bare.

Spoločnosť Olympic Casino Slovakia pôsobí na slovenskom trhu od roku 2008 a jej kasína sú jednými z viac než stovky kasín jej materskej spoločnosti Olympic Entertainment Group. Ambíciou Olympicu je ponúkať "zákaznícky orientované, bezpečné a dôveryhodné prostredie" a musíme objektívne skonštatovať, že tento svoj cieľ sa Olympicu úspešne darí napĺňať.

19102

Kategórie: Podporujeme

Stránky